Ako naučiť dieťa zaspávať v postieľke cez deň

Zaspávanie nie je vrodená schopnosť, ale zručnosť, ktorú sa dieťa postupne učí. Mnohé deti si vytvoria takzvané spánkové asociácie, teda podmienky, pri ktorých dokážu zaspať - napríklad prítomnosť rodiča, hojdanie, dojčenie alebo držanie za ruku.

Tieto asociácie sú úplne prirodzené, no ak sa na ne dieťa príliš naviaže, môže mať problém znovu zaspať pri nočnom prebudení. Dobrou správou je, že dieťa sa dá citlivo a s rešpektom naučiť zaspávať samé v postieľke bez stresu a bez nátlaku.

Najlepším obdobím pre naučenie vášho dieťaťa zaspávať individuálne vo vlastnej postieľke je doba hneď po narodení. Pravdepodobne si budete užívať aj tie chvíle, kedy váš malý poklad uspíte v náručí, no medzi obľúbené spôsoby patrí aj uspávanie v kočíku alebo v postieľke.

Neexistuje univerzálny vek, ktorý by bol ideálny pre všetky deti. Dôležité je vnímať vývin dieťaťa, jeho potreby a aktuálnu rodinnú situáciu. Základy však môžeme budovať už od prvých týždňov života, pričom veľkou pomôckou je pochopenie toho, koľko spánku dieťa v jednotlivých obdobiach skutočne potrebuje.

Prečo je denný spánok v postieľke dôležitý

Druhý overený tip je uspávať dieťa v postieľke počas poobedného spánku, a až po pár dňoch to vyskúšať v noci.

Postieľka môže byť pokojne vo vašej spálni a počas zaspávania môžete byť pri dieťati. Ak sa vám už prvý deň podarí, že tam zaspí aspoň cez deň, máte na 50 % vyhraté.

Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa. Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne.

V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať.

Ako teda docieliť, aby si dieťa aspoň na pol hodinku zdriemlo aj cez obed? Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte.

Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví. V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte.

Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút. Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.

Kedy začať s učením zaspávania v postieľke

Najlepší vek, v ktorom môžete dieťa začať učiť spať samé v postieľke, je vek do jedného roka. Podobne ako so všetkým ostatným, aj tu platí jedno pravidlo. Čím skôr začnete, tým lepšie.

Deti si veľmi rýchlo vytvárajú zvyky, ktoré je následne veľmi ťažké ich odučiť. Ak začnete s učením spánku v postieľke hneď od narodenia, nemusíte to riešiť neskôr.

Už od narodenia je vhodné ukladať bábätko do postieľky bdelé, ale unavené. Dieťa si tak začne spájať postieľku s miestom, kde zaspáva.

Samozrejme, v tomto období nejde o striktne nastavené pravidlá, ale o jemné návyky. Práve malé detičky stačí uložiť po kŕmení a prebalení do postieľky alebo kočíka, prípadne ich trochu pohúpať a o chvíľočku už spia.

Ak ste dieťa do roka pracne uspávali alebo ho dokonca nechali spať s vami v manželskej posteli, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.

Ak ste teda v prvom roku svoju dcérku alebo synčeka aktívne uspávali, pretože by inak nezaspal, nevešajte hlavu, každé dieťa môže dobre spať a na naučenie nikdy nie je neskoro.

Najprv zoznámte dieťa s postieľkou

Prvým tipom je zoznámiť dieťa s postieľkou aj mimo času spánku, a teda využívať ju ako bezpečnú ohrádku na hranie, keď si napríklad potrebujete dovariť obed alebo odskočiť na WC.

Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca. S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne.

Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá. Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety.

Druhú noc môžete dieťa pred spaním do postieľky uložiť, aby sa tam 10 minút hralo, kým sa napríklad prezlečiete do pyžama.

Najprv môžete postieľku len prisunúť bližšie k posteli. Ďalšiu noc môžete dieťaťu začať hovoriť, aby si tam ľažkalo a vy môžete zatiaľ ležať v jeho tesnej blízkosti na manželskej posteli.

Dieťa si musí zvyknúť na nové miesto a dieťa musí vedieť, že ste na blízku.

Vytvorte pred denným spánkom pravidelný rituál

Režim a rituály. To je totiž presne ten návod na to, ako uspať dieťa.

S nastoľovaním režimu začnite už od novorodenca. Zaveďte si večerné rituály, ktoré pomôžu vášmu drobčekovi s časovou orientáciou. Vykúpať, namasírovať, napapať, pomaznať a spať. Aj takto to môže u vás doma vyzerať.

Tajomstvo úspechu je úplne ľahké. Treba dodržať len spánkový rituál.

Deti milujú rituály, teda pravidelne sa opakujúce činnosti. Deti si ich dokonca vyžadujú a neraz nás na vynechanie aj upozornia.

Deti potrebujú mať pravidelný režim, potrebujú mať pravidelne opakujúce sa činnosti.

Spánkový rituál si môžete nastaviť tak ako chcete. Napr. denné spánky realizujte po jedle a nezaťahujte rolety, oddelíte tak nočný spánok od denného.

Spanie na rovnakom mieste cez deň a aj v noci. Spanie v približne rovnaký čas a to platí aj cez víkendy.

Spánkový rituál by sa nemal prerušiť iba vo výnimočných situáciách.

Krátky denný rituál môže vyzerať napríklad takto:

• pokojná hra a postupné spomalenie aktivít,
• prebalenie a obliekanie pohodlného oblečenia,
• zatiahnutie závesov alebo stlmenie svetla podľa toho, ako chcete odlíšiť denný a nočný spánok,
• krátka uspávanka, rozprávka alebo pohladenie,
• uloženie do postieľky ešte pred úplným zaspaním.

Správne načasovanie denného spánku

Mali by ste však byť aj flexibilní. Išiel dnes výnimočne spať ešte o piatej poobede? Tak bude asi potrebné večerné rituály trochu posunúť.

Netrvajte zbytočne na určitej hodine, keď je jasné, že dieťa ešte nie je unavené.

Zároveň by ste ale mali rozlíšiť, kedy si dieťa vymýšľa, že nechce spať len kvôli hraniu. Situáciu skrátka vždy posúďte a rozhodnite.

Potom si už na svojom rozhodnutí trvajte a buďte dôslední.

Ak dieťa uložíte príliš skoro, nemusí byť ešte pripravené zaspať. Ak ho uložíte príliš neskoro, môže byť preunavené, nervózne a zaspávanie môže byť náročnejšie.

Podmienky, ktoré uľahčujú zaspávanie

Okrem plného bruška a prázdneho črievka musí mať dieťa aj suchú plienku, dobre vyvetranú izbu, príjemnú izbovú teplotu (18-20 stupňov), mäkkú a voňavú posteľnú bielizeň, ale aj komfortný detský matrac.

V dokonalom komforte deti zaspia oveľa rýchlejšie a vďaka kvalitnému matracu sa nemusíte báť nesprávneho vývoja ich chrbtice či neskorších zdravotných problémov.

Rovnako je dôležité dbať na pohodlný matrac v postieľke a vhodnú teplotu v izbe, ideálne medzi 18 až 20 stupňov Celzia.

Spánkoví pomocníci, či už to je uspávanka, rozprávka, pohladenie alebo obľúbená plyšová hračka, navodiť spánok tiež pomôžu.

Možno sa vašej ratolesti bude lepšie spať, keď trochu znížite kúrenie (ideálna je teplota okolo 23 °C) alebo keď mu oblečiete pohodlnejšie pyžamko.

Okolností, ktoré môžu rušiť od pokojného spania, môže byť viac. Snažte sa ich všetky zvážiť.

Uspávacie hračky s jemnými melódiami, bielym šumom alebo zvukom tlkotu srdca dokážu upokojiť bábätká aj staršie deti.

Biely šum maskuje bežné zvuky domácnosti a vytvára stabilné zvukové prostredie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne.

Mojkáčik, obľúbený plyšák alebo mäkká hračka fungujú ako takzvaný prechodový objekt. Dieťaťu pomáhajú zvládnuť odlúčenie od rodiča a dodávajú mu pocit istoty.

Keď rodič odíde z izby, dieťa má pri sebe niečo známe a upokojujúce.

Veľkú pomoc môžu predstavovať aj zavinovačky alebo hniezda, ktoré dieťaťu pripomínajú stiesnený priestor maternice a dodávajú mu pocit istoty.

Postupné odpútavanie od prítomnosti rodiča

Ak dieťa zaspáva výhradne na prsníku, v náručí alebo pri hojdaní, pri každom prirodzenom nočnom precitnutí potrebuje rovnaké podmienky, aby znovu zaspalo.

To vedie k častému budeniu a únave celej rodiny.

Ak dieťatko zaspí v jeho prítomnosti, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať.

Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch.

Vaše dieťatko má tri roky. Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí.

Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút.

Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút.

Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie.

Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte.

Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút.

Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac.

Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút.

Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie.

Nehovorte mu, že o päť minút odídete.

Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete. Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.

Metóda krátkych odchodov a návratov

Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné.

Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti.

Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite.

Berte túto metódu ako vašu výhodu. Robte rôzne činnosti, niečo, čo je pre vás bežná každodenná rutina.

Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné.

Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“

Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd.

Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu.

Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce.

Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie.

Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko.

Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé.

Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke.

Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo. Nezabudnite na to.

Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač. Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou.

Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.

Metóda „ja sa vrátim“

Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť. Aby ju dosiahlo bude väčšinu času plakať.

Môžete to zmeniť ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“.

Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite.

Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu.

Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte.

Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili.

Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať.

Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré.

Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach.

Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko.

Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite už spinkajú.

Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova.

Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát.

Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť.

Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.

Postupný odchod zo spálne

Samozrejme posledným spôsobom je už známy postupný odchod.

Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje.

Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami.

Tie môžu byť pootvorené alebo zatvorené, zavisí to od dieťatka.

Dieťa má pocit istoty, že rodič je nablízku, no zároveň sa učí zaspávať bez priameho kontaktu.

Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele.

Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí.

O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.

Odmeňovanie starších detí

Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu. Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami.

Použite túto metódu ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili.

Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko.

Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné.

Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc.

Nezačínajte s ťažším cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo.

Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu.

Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina. Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle…

Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla.

Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.

Pre deti približne od troch rokov môže byť motivujúci hravý prístup.

Spánková víla alebo iná rozprávková postavička dieťaťu „odmení“ noc, ktorú prespí vo svojej postieľke.

Ráno si môže nájsť nálepku, malú figúrku alebo drobnú hračku.

Dôležité je, aby odmena nebola úplatkom, ale symbolickým ocenením snahy dieťaťa.

Čo robiť pri plači

„Nechať dieťa vyplakať“ je princíp, ktorý už odsúdilo veľké množstvo psychológov.

Kontrolovaný plač nie je to isté ako nechať dieťa vyplakať sa bez reakcie.

Moderné prístupy odporúčajú reagovať na dieťa, upokojiť ho hlasom alebo dotykom, no nevracať sa k pôvodnej spánkovej asociácii.

Ak vám tento prístup nie je blízky, je úplne v poriadku zvoliť si inú cestu.

Plač však môže byť aj váš pomocník. Dieťa však musí vedieť, že na jeho volanie odpoviete.

Keď dieťa začne po vašom odchode plakať, nechajte ho plakať jednu minútu.

Po návrate ho môžete utešovať dve minúty.

Následne zase odídete a necháte ho plakať trochu dlhšie.

Intervaly stále predlžujete (2, 5, 10 minút) a po návrate vždy dieťa utešujete spomínané 2 minúty.

Dieťa pochopí, že nie ste preč, a že v prípade núdze mu prídete na pomoc.

Rovnako však necháte dieťa stráviť nejaký čas o samote, o ktorom zistí, že je bezpečný a nemá sa čoho báť.

Dĺžka trvania je opäť veľmi individuálna. Môže to trvať 3 dni, ale aj mesiac.

Dôležité je, aby ste dieťa zbytočne nestresovali a dali mu vždy dostatok času na adaptáciu.

Ak sa rozhodnete pre konkrétny postup, všetci rodinní príslušníci musia dané pravidlá a režim dodržiavať.

Keď sa už rozhodnete, že idete svoje dieťa naučiť zaspávať samé tak potom už necúvajte.

Nie sú žiadne výnimky.

Jeden neúspech neznamená prehratú bitku.

Naučiť dieťa zaspávať samé trvá niekedy aj týždne.

Čomu sa vyhnúť pri učení cez deň

Doobeda dieťa uspávate na rukách, poobede vyskúšate kočík, večer opäť na rukách a v noci na manželskej posteli.

Na druhý deň vyskúšate napr. fit loptu.

Dieťa nevie aký spánok nasleduje, je zmätené.

Pri učení samostatného zaspávania je preto dôležitá pravidelnosť a predvídateľnosť.

Spanie na rovnakom mieste cez deň a aj v noci pomáha dieťaťu vytvoriť si stabilnú predstavu o postieľke ako o mieste na odpočinok.

Ak jedna metóda nefunguje, neznamená to zlyhanie.

Doprajte si pauzu, skúste inú cestu a hlavne sa neporovnávajte s okolím.

Keď dieťa zaspáva iba pri dojčení alebo na rukách

Ak dieťa do roka pracne uspávate, prechod na samozaspávanie v postieľke môže byť trochu náročnejší, no nie nemožný.

Pohyb pri uspávaní je veľmi užitočným a účinným nástrojom na upokojenie bábätiek a navyše pomáha aj vtedy keď nič iné nefunguje.

Uspávanie na rukách funguje aj Vám ale tie bolesti rúk a chrbtice Vás každým dňom presviedča, že zmena uspávania je nutná a to okamžite.

Zo začiatku môžete dieťa položiť do postieľky a zostať pri ňom.

Chvíľu som ju nechala plakať a potom som ju zobrala na ruky a keď sa ukľudnila tak som ju znova položila do postieľky.

Nakoniec prvé zaspávania mi zaspala na rukách a potom som ju preložila do postieľky.

Uspávanie bude dlhšie ale Vašim cieľom musí byť nevzdať sa a vytrvať.

Prvé výsledky sa dostavia po niekoľkých dňoch.

Niektoré dojčatá začnú spať celé noci bez prebudenia už v pol roku, iné si počkajú až po prvých narodeninách.

Spánkové fázy detí sa menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života.

Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.

Ak dieťa cez deň v postieľke protestuje

Dieťa môže postieľku vnímať ako miesto, kde sa od neho očakáva spánok, hoci ešte nie je dostatočne unavené.

Preto je užitočné vrátiť sa k dennému zoznamovaniu s postieľkou, zaradiť do nej pokojné hranie a spánok skúsiť až v čase, keď dieťa prejavuje únavu.

Ak dieťa v postieľke iba plače, no pri vašej prítomnosti sa hrá, môžete postup zjednodušiť.

Najskôr ho uložte do postieľky na krátky čas bez požiadavky, aby zaspalo.

Potom zopakujte rovnaký rituál pred denným spánkom a vyberte jednu metódu, ktorú budete používať niekoľko dní.

Ak dieťa zaspí v kočíku, nemusí to znamenať, že si na takýto spôsob nikdy nezvykne, no postupne môže byť potrebné prejsť k bezpečnejšiemu a stabilnejšiemu miestu na spánok.

Ak vaše dieťa zareaguje na niektorý tip zle, zbytočne naň netlačte.

Kedy učenie odložiť

Keď sa už rozhodnete, že idete svoje dieťa naučiť zaspávať samé, nezačínajte, keď je dieťa choré alebo v nepohode.

Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti.

Či už ide o odstavenie od kojenia, odplienkovanie, zmenu miesta na spánok alebo nástup do škôlky, milióny rodičov po celom svete by sa s vami mohli podeliť o svoje skúsenosti.

Veľmi dôležité je, aby ste dieťa zbytočne nestresovali a dali mu vždy dostatok času na adaptáciu.

Majte trpezlivosť, veď spánok detí je veľká veda.

Nedávajte si zbytočné predsavzatia, nechajte čas plynúť.

Možno vás prekvapí, ako sa jednotlivé situácie samé jedného dňa vyriešia.

tags: #ako #naucit #dieta #zaspavat #v #postielke