Príbehy o stratených deťoch, ktoré údajne prijali medvede a poskytli im náhradnú rodinu, patria medzi najneobyčajnejšie záznamy z dejín vzťahu človeka a divokej prírody. Na území dnešného Slovenska sa podľa historických kroník odohralo niekoľko prípadov, keď deti žili v blízkosti medveďov alebo priamo v ich brlohoch.
Za posledných tristo rokov bolo zaznamenaných vyše 50 prípadov, keď deti vychovali divé zvieratá. Medzi najznámejšie patria príbehy detí spojených s vlkmi, no zachovali sa aj záznamy o deťoch, ktoré mali žiť s medveďmi.
Baribal a jeho spôsob života
Medveď baribal, známy aj ako medveď čierny, je druh severoamerického medveďa obývajúci najmä severské lesy a tundry Kanady, no vyskytuje sa aj v močiaroch Louisiany a subtropických lesoch Floridy a Mexika.
Na rozdiel od niektorých iných druhov medveďov sa vie znamenite šplhať po stromoch a dokáže aj výborne plávať. Radí sa k šelmám, no väčšinu jeho potravy tvoria rastliny. Nepohrdne však ani medom, vajíčkami vtákov či rybami.
Medveď zrejme hľadal potravu, aby si vytvoril tukové zásoby na zimu, myslia si ochranári.
Práve hľadanie potravy môže medvede priviesť do blízkosti ľudských obydlí. Divý medveď baribal vnikol v pondelok ráno do zábavného parku Walt Disney World na Floride. Zdržalo sa tým otvorenia niektorých atrakcií, neskôr sa ho však podarilo odchytiť.
Zamestnanci parku a Úradu na ochranu rýb a divých zvierat (FWC) štátu Florida sa medveďa pokúšali odchytiť, čo sa podľa vyjadrenia parku podarilo v popoludňajších hodinách.
„Väčšinou je najlepšie dať medveďom priestor, aby odišli samé, no vzhľadom na situáciu sa naši zamestnanci rozhodli medveďa odchytiť a premiestniť,“ uviedli vo vyhlásení zástupcovia FWC.
Prečo sa príbehy o deťoch a medveďoch objavovali
Historické záznamy o deťoch žijúcich s divými zvieratami často vznikali v období, keď boli rozsiahle lesy ťažko dostupné a pátranie po nezvestných osobách bolo veľmi obmedzené. V takých podmienkach mohlo dieťa zmiznúť na dlhý čas bez toho, aby sa podarilo zistiť, čo sa s ním stalo.
Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať, existencia týchto prípadov však svedčí o opaku.
Nie všetky príbehy boli zaznamenané rovnako podrobne. Niektoré obsahujú svedectvá očitých pozorovateľov, iné vychádzajú z kroník alebo neskorších opisov. Záznamy preto často nehovoria presne, ako dlho dieťa v lese žilo, čo jedlo alebo aký bol jeho vzťah k medveďom.
Medvedie dievča z Uhorska
Pavel Hell v publikácii Medveď v Slovenských Karpatoch a vo svete uvádza na základe historického záznamu, že v roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť.
Asi najznámejší zdokumentovaný prípad z územia dnešného Slovenska hovorí o dievčine, ktorá v 18. storočí žila s medveďmi.
V roku 1767 sa skupina lovcov odhodlala vyraziť do vzdialených a neprístupných lesov severného Uhorska. Vybrali si územie Zvolenskej župy, ktoré patrilo medzi najlesnatejšie a na zver najbohatšie oblasti.
Veľmi ich prekvapilo, keď počas lovu našli v snehu odtlačky ľudských nôh. Zaumienili si stopovať ich a doviedli ich pred medvedí brloh, v ktorom objavili nahé divé dievča.
Vek mu odhadli na osemnásť rokov, malo svalnatú postavu a veľmi hnedú pokožku. Muži ho odniesli do nemocnice v Krupine.
Odmietalo jesť varené mäso a „ľudskú stravu“, preto mu nosili kôru zo stromov, korene rastlín a surové mäso. Nebolo schopné ľudskej reči, teda nebolo možné určiť a zistiť podrobnejšie informácie.
Tento prípad opísal francúzsky fyzik a vedec J. A. Sigaud de Lafond v Slovníku prírodných divov z roku 1781.
Ilona, prezývaná Medvedica
Zo začiatku devätnásteho storočia pochádza ďalší, pomerne dobre zdokumentovaný záznam, v ktorom sa píše, že v roku 1818 sa na zber lesných plodov vybrala matka s dvojročným dievčatkom.
Dieťa položila na plachtu a zbierajúc lesné plody sa od neho vzdialila. Keď sa vrátila, dieťa už nenašla.
Stratené dieťa pomáhali hľadať príbuzní i ľudia z dediny, no neúspešne. Po 15 rokoch počas poľovačky v týchto miestach poľovníci zastrelili medvedicu a náhodou objavili pred rokmi stratené, už takmer dospelé dievča.
Nepoznalo ľudskú reč, nevedelo chodiť vzpriamene a jedávalo len surové mäso a rastlinnú potravu. Dostalo meno Ilona, ľudia ju prezývali Medvedica.
Napriek tomu, že bola značne duševne zaostalá, dokázala sa naučiť pár slov, no veľmi zle artikulovala. Svoje posledné roky prežila v župnom špitáli v Nitre.
Zomrela ako štyridsaťpäťročná v roku 1861. Iný údaj spomína ako deň jej smrti 12. apríl 1859.
Divočka od Slivkovej
V roku 1844 v chotári obce Hybe pltníci spozorovali divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa.
O mieste stretnutia podali hlásenie obecnému predstavenstvu v Hybe, ktoré informovali aj o tom, že „po rovni kráčala o dvoch, ale hore vrchom o štyroch“.
Na objasnenie celej veci a upokojenie situácie boli určení dvaja horári, Ondrej a Jozef Hakelovci. Podarilo sa im šelmu odohnať a „divočku“ odchytiť.
Po príchode sa jej za plácu od obce ujala jedna zo žien, na čo spomínala vtedy 11-ročná Zuzana CH. z obce takto:
„Prihlásila sa Slivková, ktorá bývala vo veľmi starom dome. Videla som divočku hneď v prvý deň a nasledujúceho jeden a pol roka veľmi často. Keď ju chytili, bola celá zasmolená, zamachnatená a zarastená. Mala neobyčajne vyvinuté prsníky a hádali jej okolo 20 rokov.
Slivková ju vyumývala a obliekla do šiat, ale ona všetko zdriapala zo seba, za čo dostávala palicou. Vravieť nevedela a Slivková ju privykala aj k práci, najprv ju učila dlážku umývať, ale to jej nie veľmi chutilo, musela nad ňou s palicou stáť.
Divočka najradšej sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Sem ju chodili deti obzerať a ona prskala na nich. Po pol druha roku ju odviedli nevedno kam, iní hovorili, že sama od Slivkovej utiekla.“
Ďalšie prípady zo Slovenska
Ďalší z podobných prípadov je známy z pohoria Žiar, kde v roku 1883 objavili v medveďom brlohu dospievajúce dievča.
Po nájdení žilo dievča v Slovenskom Pravne. Písomný záznam nehovorí nič o časovom období, ktoré dievča prežilo s medveďmi, ani nič konkrétne o jej správaní či neskorších rokoch.
Udáva len, že dievča umrelo veľmi skoro, lebo „nebolo zvyknuté ľudskej strave“.
V chotároch Spišskej Magury koncom 19. storočia viacero ľudí nahlásilo pozorovania medvedice, ktorá sa potulovala v lesoch s medvieďatami a asi trojročným dieťaťom.
To sa však nepodarilo chytiť a o jeho ďalšom osude sa nič nevie.
Podobné príbehy zo sveta
Medzi 14. a 19. storočím existuje ďalších 13 podobných prípadov, z ktorých najznámejší je Viktor z Aveyronu, známy ako divoký chlapec z Aveyronu.
Chlapca objavili začiatkom roku 1800, keď mal približne dvanásť rokov. Tento prípad hneď od začiatku zaujal mnohých vedcov, vďaka čomu dnes ide o jeden z najlepšie zdokumentovaných prípadov detí s podobným osudom.
Známy je aj prípad chlapca z Hereckého pralesa v Poľsku, ktorého sa ujal medveď.
Ešte nezvyčajnejší je prípad z roku 1933, keď v Turecku poľovníci našli v medveďom brlohu nahé dievčatko, ktoré sa pred rokmi stratilo v lese.
Keďže dieťa už poznalo ľudí, podarilo sa ho úspešne vrátiť do civilizácie.
Stretnutia baribalov s ľuďmi
Baribal, ako sa v angličtine hovorí čiernym medveďom, je v kalifornských lesoch pomerne bežným úkazom. S ľuďmi prichádza do kontaktu často, avšak útoky na človeka sú podľa expertov vzácne.
Úrady v americkej Kalifornii vyhodnotili minuloročné úmrtie 71-ročnej ženy ako prvý známy incident v dejinách štátu, pri ktorom človeka zabil medveď baribal.
Polícia ženu našla mŕtvu v jej dome v odľahlej horskej komunite a nedávna pitva ukázala, že príčinou smrti bol útok zvieraťa.
Jeden taký sa vlani v novembri dostal do domu Patrice Millerovej v obci Downieville v horách na severe Kalifornie.
Polícia po nájdení mŕtvoly uviedla, že dôkazy na mieste činu svedčili o stretnutí s medveďom, ale domnievala sa, že Millerová umrela pred vstupom zvieraťa do domu.
„Správa súdneho lekára potvrdila, že v konečnom dôsledku smrť ženy spôsobil medveď,“ uviedla štátna agentúra California Department of Fish and Wildlife (CDFW).
Čo presne útoku predchádzalo, nie je jasné, v médiách sa však objavili informácie, že Millerová často kŕmila svoje mačky na verande domu a mala na pozemku odpadky.
„Toto je najextrémnejší príklad, aký sme v dejinách štátu videli,“ povedal denníku Los Angeles Times hovorca úradu Peter Tira.
Prečo je potrebné nechať medveďom priestor
Medvede sa pri hľadaní potravy môžu objaviť v obývaných oblastiach, v parkoch aj v blízkosti domov. Ich prítomnosť však automaticky neznamená, že chcú zaútočiť na človeka.
„Väčšinou je najlepšie dať medveďom priestor, aby odišli samé,“ uviedli zástupcovia FWC.
V prípade, keď sa medveď nachádza v priestore s ľuďmi alebo ohrozuje prevádzku, môžu úrady rozhodnúť o jeho odchytení a premiestnení.