Čo znamená, keď dieťa stále spí?

Spánok je jednou zo základných biologických potrieb. Obyčajne sa ho po namáhavom dni nemôžeme dočkať, za to deti nás v tomto smere dokážu poriadne prekvapiť.

Bábätká aj batoľatá si v istých časových obdobiach prechádzajú veľkými zmenami nielen v psychomotorickom vývoji, ale v tejto súvislosti aj zmenami v spánkových cykloch a zvykoch. Môžete to nazvať fázou, no ide o nevyhnutnú súčasť života.

Každé dieťa je iné a každé má iný typ spánku. Niektoré deti majú od narodenia menšiu potrebu spánku, iné naopak spia výrazne viac než ich rovesníci. Samotný dlhší spánok preto nemusí automaticky znamenať problém. Dôležité je sledovať aj to, ako dieťa funguje počas bdenia, či sa budí na kŕmenie, primerane priberá a či sa neobjavujú ďalšie príznaky.

Koľko spánku dieťa zvyčajne potrebuje?

Odporúčané množstvo spánku sa mení s vekom. Zahŕňa nočný aj denný spánok za 24 hodín:

Novorodenec potrebuje zvyčajne 16 - 18 hodín spánku denne za 24 hodín, pričom spánok obyčajne prichádza každých 1 - 3 hodiny.

Či je novorodenec alebo dieťa krátko po novorodeneckom období, prespí 70 % svojho času. Spí 18 hodín. Cykly sú u nich krátke. O 3-4 hodiny sa dieťa zobudí, spočiatku je niekoľko desiatok minút hore, potom stále zaspáva.

Rodičia v diskusii uviedli, že niektoré 6‑mesačné deti spia 16-21 hodín denne, pričom konkrétne príklady zahŕňali denné spánky 10:00-15:00 a nočný spánok 19:00-9:00 alebo celkové denné sumy 16-19 hodín.

V diskusii rodičia hlásili rozsah od približne 10-12 hodín, teda nočný spánok a krátke zdriemnutia, až po 16-21 hodín denne. Každé dieťa môže mať iný spánkový rytmus a niektoré deti v 6. mesiaci spia výrazne viac než iné.

Kedy môže byť dlhý spánok normálny?

U novorodencov a malých dojčiat je dlhé spanie bežnou súčasťou vývoja. Rytmus spánku sa u najmenších detí vyvíja postupne a v prvých týždňoch života sa celkom líši od spánku dospelého človeka.

U novorodeniatok a dojčiat sa skutočné poruchy spánku vyskytujú len zriedka. Niektoré deti majú jednoducho od narodenia menšiu potrebu spánku a nespĺňajú tak zaužívané predstavy o tom, koľko by malo bábätko spať.

Rovnako však niektoré deti spia viac než ich rovesníci bez toho, aby išlo o chorobu. Rozhodujúce nie je iba číslo vyjadrujúce počet hodín, ale celkový stav dieťaťa.

Najdôležitejšie je posudzovať poruchy spánku podľa toho, ako dieťa cez deň funguje. Ak má dieťa dobrú náladu, vie sa hrať, zabávať, prežije deň v detskej hravosti a radosti, potom mu spánok asi nechýba a netreba na neho tlačiť, aby spalo podľa predpisov 8 alebo 12 hodín.

Deti predškolského veku potrebujú popoludní spať a treba ich uložiť spať, lebo je to ich fyziologická potreba. Do predškolského veku majú deti fyziologickú potrebu popoludňajšieho spánku, asi do 5 rokov. Sú deti, ktoré nechcú spať. Je to individuálne.

Nasilu tlačiť dieťa spať, keď nechce, nie je vhodné. Ale byť tiež veľmi povoľný a nechať ho nespať, keď si to neželá, napriek tomu, že on to potrebuje, je druhý extrém.

Čo znamená, keď dieťa spí výrazne viac ako zvyčajne?

Ak dieťa náhle začne spať oveľa dlhšie než predtým, môže ísť o dočasnú reakciu na rast, vývinový míľnik, únavu alebo prekonanú chorobu. Niekedy môže dlhší spánok súvisieť aj s tým, že dieťa počas predchádzajúcich dní spalo málo.

Za nevyspinkaným dieťatkom býva najčastejšie zlý režim, nesprávna predspánková rutina alebo spánková hygiena. Spánok tiež môže zhoršovať nedostatočný spánok počas dňa alebo príliš málo spánkov a spánku počas dňa.

Naopak, ak dieťa po náročnom období začne spať dlhšie, môže si dopĺňať chýbajúci odpočinok. Rovnako môže viac spať počas rastového špurtu, keď sa rapídne vyvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia.

Niektorí rodičia pripísali dlhší spánok sýtiacemu efektu UM, teda umelého mlieka, a značkám ako Nutrilon alebo dokrmovaniu Beba. Tieto skúsenosti však samy osebe nepotvrdzujú, že umelé mlieko je príčinou dlhšieho spánku každého dieťaťa.

U dojčiat môžu kvalitu spánku ovplyvniť aj poruchy výživy, bolesti bruška, prerezávajúce sa prvé zúbky, hlad alebo potravinová intolerancia či alergie.

Spánková regresia a zmeny v spánku

Spánková regresia predstavuje prirodzenú reakciu dieťatka na jeho rast a vývinové zmeny. Hoci často vedie k výraznému zhoršeniu kvality spánku, nemusí byť dôvodom na obavy.

Ide o fenomén, kedy, zjednodušene povedané, dovtedy dobrý spáč zrazu z nejakého dôvodu prestáva tak dobre spať. Preruší sa jeho obvyklá spánková rutina a inak konzistentný cyklus.

Spánková regresia nie je choroba ani porucha, ale prirodzená reakcia na rôzne vnútorné zmeny, ktoré dieťatko v priebehu svojho vývinu prechádza. V tomto období sa narušia zaužívané spánkové návyky, dieťa sa častejšie budí a spánok je z hľadiska kvality a trvania horší než predtým.

Opačne sa však po náročnom období môže objaviť aj výraznejšia potreba spánku. Dieťa môže byť unavenejšie po psychomotorickom pokroku, chorobe alebo po niekoľkých nociach s častým prebúdzaním.

Kedy sa spánková regresia najčastejšie objavuje?

Vo všeobecnosti sa spánková regresia spája s celkovým vývojom dieťaťa. Prvé tri roky života sú veľmi rušným obdobím s mnohými psychomotorickými míľnikmi, dieťaťu sa rozširuje slovná zásoba, objavuje svet vôkol seba, rapídne sa mu rozvíja mozog a vznikajú nové neurónové spojenia.

• 4. mesiac: Zrenie centrálnej nervovej sústavy a zmena spánkových cyklov.
• 6. mesiac: Rastový špurt a ďalšie vývojové zmeny.
• 8. - 10. mesiac: Nové pohybové schopnosti a separačná úzkosť.
• 12. mesiac: Začiatky chôdze, rozvoj reči a znižovanie potreby denných spánkov.
• 15. - 18. mesiac: Novonadobudnutá nezávislosť a testovanie hraníc.
• 2 roky: Nočník, jasle, nová izba, nočné mory a znižovanie počtu denných spánkov.
• 3 roky: Rozvíjajúca sa predstavivosť, strach z tmy, nočné mory, škôlka alebo narodenie súrodenca.

Štvrtý mesiac

Ide o prvú, najväčšiu spánkovú regresiu alebo skôr permanentnú zmenu v spánkovom cykle v živote bábätka, najčastejšie práve v tomto veku, ale môže sa udiať aj v 3 či 5 mesiacoch veku.

Zrenie centrálnej nervovej sústavy okolo 4. mesiaca mení spôsob, akým dieťa prechádza spánkovými cyklami. Bábätká totiž prechádzajú z „bábätkovského“ spánku na spánok viac podobný dospelým.

Začína sa vyvíjať skutočný cirkadiálny rytmus - vnútorné, tzv. biologické hodiny, ktoré prirodzene človeku hovoria, kedy sa má zobudiť a kedy zaspať.

Novorodenec viac času trávi v hlbokom spánku, u dospelých sa však strieda hlboký s ľahkým spánkom. Tento prechod je naznačený práve v 4. mesiacoch veku.

Toto je najznámejšia a takmer vždy prebiehajúca regresia, kedy sa mení samotná štruktúra spánku. Zrelosť centrálnej nervovej sústavy umožňuje dieťaťu prechádzať spánkové cykly podobne ako dospelým, avšak dieťa si ešte neuvedomuje, ako sa medzi nimi spojiť bez prebudenia.

Dieťa sa zrazu častejšie budí, má väčšie ťažkosti so zaspávaním, trvanie spánkov je kratšie, než ste boli zvyknutí, a je podráždenejšie.

Šiesty mesiac

Niektorí pediatri či pediatričky hovoria, že v tomto veku sa o spánkovej regresii nedá hovoriť, no skúste to povedať rodičom, ktorých príkladne spiace bábätko v tomto veku zrazu odmieta spať.

Niektoré detičky práve v tomto období prechádzajú rastovým špurtom, aj ten môže stáť za zmenou spánku. Niektoré 6‑mesačné deti môžu spať 16-21 hodín denne, pričom pri pochybnostiach je vhodné sledovať ich bdenie, kŕmenie, rast a celkový zdravotný stav.

Ôsmy až desiaty mesiac

V tomto období sa dieťa stáva mobilnejšie a pohyblivejšie. Buď štvornožkuje, „váľa sudy“ spoločne so stavaním sa na kolienka, iné deti sa už začínajú stavať na nôžky či prežívajú iné míľniky.

V tomto veku sa často objavuje separačná úzkosť. Dieťa sa potrebuje uistiť, že niekde v blízkosti je rodič ako bezpečný prístav a istota, preto sa častejšie budí a hľadá vás.

Dieťa môže nové pohybové schopnosti praktizovať cez deň aj večer, preto odmieta spať. Môže sa prestimulovať alebo byť večer tak vyčerpané, že sa mu bude zaspávať oveľa horšie.

V tomto období dieťa prechádza psychomotorickým pokrokom, prechodom na dva denné spánky a prvou väčšou separačnou úzkosťou. Môže sa snažiť viac pohybovať v postieľke a hľadať kontakt s rodičmi, čo môže viesť k zvýšenému bdeniu.

Približne jeden rok a neskôr

Okolo prvého roku dieťa začína chodiť, niektoré už rozvíjajú reč. Denné spánky sú často odmietané, rodičia sa snažia prejsť na jeden denný spánok, čo ale môže spôsobiť preúnavu a zhoršenie nočného spánku.

V roku dieťaťa, niekedy v 14. - 18. mesiacoch, sa detičky pomaly stavajú na vlastné nohy a kráčajú - samostatne či s pomocou. Aj to je jeden obrovský míľnik, ktorý poskytuje dieťaťu k objavovaniu nové príležitosti.

Dieťa je nezávislejšie a chce to skúšať. Aj z postieľky sa oveľa ľahšie dokáže dostať - načo by v nej spalo? U niektorých detí sa krátia aj poobedňajšie spánky alebo sa redukuje počet schrupnutí cez deň.

Deti už potrebujú menej denného spánku a dlhšie bdelé obdobia. Odmietanie denného spánku je časté, no väčšina detí ho ešte potrebuje.

Ako sa spánková regresia prejavuje?

Existuje veľa indícií, ktoré poukazujú na fakt, že vaše dieťa má spánkovú regresiu. Závisí od toho, čo je príčinou spánkových problémov.

• Boj s uspávaním počas dňa: Dieťa začne odmietať spánok počas dňa alebo ho jednoducho vynechá.
• Boj s uspávaním večer: Je podráždené, chce byť hore s ostatkom rodiny alebo je prestimulované.
• Nočné budenie: Náhle sa opakovane prebúdza počas noci.
• Príliš skoré vstávanie: Dieťa je zrazu hore už za úsvitu.
• Problém znovu zaspať: Po prebudení potrebuje dlhý čas a pomoc rodiča.
• Vyliezanie z postele: Dieťa skúša novonadobudnutú nezávislosť a chuť skúmať okolie.
• Naviazanosť na rodičov: Dieťa sa po odchode rodiča z izby okamžite prebudí alebo začne plakať.
• Únava a podráždenosť: Nedostatok spánku sa môže prejaviť nemotornosťou, citlivosťou, únavou a zmenami nálady.

Ak to trvá pár nocí, nejde o spánkovú regresiu. O tej hovoríme, ak trvá zvyčajne od 2 do 6 týždňov, no po tomto čase sa to nejako utrasie a spoločne naskočíte na nový cyklus spánku.

Najčastejšie trvá 1-2 týždne, ak je rodič dostatočne trpezlivý a reaguje vhodne. V niektorých prípadoch môže byť toto obdobie predĺžené až na 6 týždňov.

Deti, ktoré už vedia zaspávať samostatne a majú pravidelný režim, bývajú menej ovplyvnené a prechádzajú regresiou ľahšie a rýchlejšie.

Čo môže spôsobovať nadmernú spavosť?

Okrem prirodzeného vývinového obdobia môže byť za dlhším spánkom choroba alebo zotavovanie po nej. Teploty môžu dieťa vyčerpať a rozhádzať mu spánkový cyklus. Spánok môže narušiť aj upchatý noštek, bolesti bruška, prerezávanie zúbkov alebo opakované vírusové ochorenia.

Inou príčinou môže byť cestovanie, ktoré rozhádže dieťaťu spánky počas dňa. Spanie v novom prostredí, sťahovanie, nástup do škôlky alebo narodenie nového súrodenca môžu spôsobiť výraznú únavu aj zmenu spánkových návykov.

Príčinou zhoršenej kvality spánku býva tiež potravinová intolerancia alebo alergie.

Za dlhším alebo prerušovaným spánkom môžu byť aj poruchy, ktoré nie je možné potvrdiť bez vyšetrenia. V diskusii boli uvádzané anémia, poruchy štítnej žľazy, detská cukrovka a neurologické poruchy; tieto možnosti boli navrhnuté rodičmi a nie sú automaticky potvrdené bez vyšetrení.

Periodické pohyby končatín

Ojedinelejšie sa v praxi stretávame so situáciou, kedy spánok zhoršuje porucha nazývaná periodické pohyby končatín, PLMD: Periodic Limb Movement Disorder.

Táto porucha je charakteristická pravidelne sa opakujúcim trhnutím končatín počas spánku, spravidla dolných. PLMD sa prejavuje najmä počas ľahkej fázy NREM spánku.

Rodič niekedy spozoruje, že dieťatko počas nočného spánku je nekľudné a jeho končatiny sa opakovane prudko hýbu. Ide o prudké a krátke trhnutia, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v 20-40 sekundových intervaloch.

Najčastejšie postihuje dolné končatiny a len veľmi ojedinele sa prejavuje aj trhaním horných končatín. Dôsledkom tejto poruchy spí dieťatko prerušovane a doba zaspávania sa predlžuje.

Periodické pohyby končatín mávajú za následok zníženie celkového množstva spánku a vedú k pocitu nedostatočného oddychu po nočnom spánku. Počas dňa sú deti ospalé a podráždené.

Táto porucha je silne spojená s anémiou z nedostatku železa. Preto sa ako prvé pri podozrení kontroluje krvný obraz. V prípade, ak krvný obraz potvrdí nedostatok železa, je suplementácia železa prvou voľbou liečby.

Nie každé dieťatko, ktoré sa počas spánku hýbe, snaží pretočiť alebo natiahnuť v zavinovačke, má automaticky poruchu periodického pohybu končatín.

Kedy vyhľadať pediatra?

Pediatra navštívte, ak spavosť sprevádzajú zhoršené bdenie, slabý prírastok hmotnosti alebo iné príznaky.

Pri pochybnostiach odporúčali rodičia spomenúť nadmernú spavosť pediatrovi a zvážiť krvné odbery, teda krvný obraz.

Pediater môže odporučiť krvný obraz na zistenie anémie, vyšetrenie štítnej žľazy, meranie glykémie pri podozrení na cukrovku a v niektorých prípadoch neurologické vyšetrenie vrátane CT.

Konkrétne dávkovanie doplnkov železa, napríklad Maltoferu, má určiť pediater podľa krvného obrazu.

Ak ide o vážnejšiu poruchu, je potrebné, aby dieťa bolo vyšetrené neurológom, či nejde o poruchu mozgu, s ktorou by sa dalo niečo robiť, aspoň zistiť, aký charakter to má a eventuálne to liečiť.

Každé dieťa so závažnými poruchami spánku by malo byť vyšetrené lekárom. Dnes je možné urobiť celonočné spánkové vyšetrenie s EEG a môžeme presne posúdiť cykly spánku.

Pri podozrení na PLMD konzultujte situáciu najskôr s pediatrom. V prípade opodstatneného podozrenia určí pediater nasledujúci postup.

Ako podporiť zdravý spánkový režim?

Každý človek je iný a každé dieťa má iný typ spánku. Je dôležité rešpektovať danosti dieťaťa, čo sa týka spánku, jeho zaspávania a rytmu, ale na druhej strane treba dodržiavať rytmicitu a pravidlá.

• Ukladajte dieťa na spánok približne v rovnakom čase.
• Dodržiavajte pravidelný denný aj večerný režim.
• Vytvorte pokojné predspánkové rituály.
• Rešpektujte potrebu denného spánku podľa veku a správania dieťaťa.
• Vyhnite sa prudkým zmenám pred spaním.
• Obmedzte obrazovky a intenzívnu stimuláciu pred spánkom.
• Zabezpečte tichú, pohodlnú a primerane osvetlenú miestnosť.

Podstatné je dieťaťu nastaviť rytmus a snažiť sa ho ukladať do postieľky každý deň v rovnakom čase. Pomáhajú aj predspánkové rituály, ako večerné kúpanie, dojčenie, pri starších deťoch prečítanie rozprávky, uspávanka či krátky rozhovor pred spaním.

Pravidelný večerný rituál pomáha dieťaťu pripraviť sa na spánok a vytvára pocit bezpečia. Zahrňte činnosti ako kúpeľ, čítanie rozprávky, tiché spievanie či jemné masáže.

Rituál by mal byť pokojný, bez prudkých zmien, aby nerušil nastávajúci spánok. Jednu hodinu pred spaním sa neodporúča vykonávať intenzívnu fyzickú ani psychickú aktivitu.

Vhodným prostredím na spánok detí je pohodlná posteľ, izbová teplota približne 20 °C, tichá miestnosť, prípadne tlmené svetlo.

Obrazovky a technológie

Ak náhodou fungujú vo vašej domácnosti technológie, vypnite ich hodinu až dve pred spánkom a vytvorte si večernú rutinu - zvyky, ktoré naznačia, že čas spánku sa blíži.

Modré svetlo pôsobí proti prirodzenej produkcii melatonínu v tele, ktorý pomáha so zaspávaním, čím sa narúša spánkový cyklus.

Dve hodiny pred spaním by žiadne dieťa, dokonca ani dospelí, nemali sledovať žiadne obrazovky. Ak je večer zapnutý televízor, dieťa ho môže počuť, čo môže narúšať jeho spánok.

Americká akadémia pediatrov a pediatričiek odporúča deti do 2 rokov nevystavovať technológiám vôbec.

Ako reagovať na zmeny spánku počas regresie?

Zachovajte pokoj a trpezlivosť

Nerozčuľujte sa, nepokúšajte sa vyjednávať alebo podplácať dieťa, aby zostalo v posteli - nemá to význam.

Najlepším riešením je vrátiť dieťa do izby zakaždým, keď vstane v čase, kedy by malo spať. Doprajte mu dostatok času zvyknúť si na zmenu v živote a poskytnite mu komfort vo vašej náruči.

Nebojte sa zaspávať spoločne s ním, prečítať mu rozprávku alebo si ho pritúliť. Naznačte, že všetko je v poriadku.

Aj keď je dôležité zachovávať režim, niekedy je potrebné byť citlivý na potreby dieťaťa. Ak je výrazne unavené alebo vystrašené, doprajte mu viac pozornosti a pokoj.

Prispôsobte denný spánok

Ak má dieťa problémy spať dvakrát denne a skracuje čas spánku, nesiľte to. Ranný spánok môžete postupne vynechať a nastaviť popoludňajší tak, aby časovo vyhovoval potrebám dieťaťa.

Myslite na to, že opäť každé dieťa je iné a individuálne vyžaduje oddych a spánok. U niekoho redukcia denného spánku nastáva postupne - obedňajší spánok potrebuje tak trikrát do týždňa niekoľko mesiacov a potom ho zrazu začne pravidelne vypúšťať.

Venujte dieťaťu čas na nové schopnosti

Cez deň deťom poskytnite dostatok času na to, aby mohli praktizovať svoje nové schopnosti a venujte im pozornosť, aby videli a vedeli, že ste na nich hrdí.

Práve v období spánkovej regresie je vhodné dieťa jemne viesť k samostatnému zaspávaniu. Učte ho zaspávať v postieľke, bez nadmernej asistencie ako nosenie alebo dojčenie.

Deti v období regresie často zažívajú zvýšenú úzkosť, frustráciu či neistotu. Dôležité je prejaviť im pochopenie a trpezlivosť. Pokojne im vysvetlite, čo sa deje, aj keď sú ešte malé, napríklad jednoduchými slovami alebo gestami.

Pomôžte pri strachu z tmy

Jemná žiara v rohu alebo svetlo v skrini s pootvorenými dverami môže zmierniť strach z tmy.

Pomôcť môže aj obľúbená deka, plyšová hračka, biele šumenie alebo tlmené nočné svetlo.

Dieťa môže upokojiť aj plyšák, ktorý je veľkým ochranárom a bdie nad jeho spánkom.

Ďalšie praktické opatrenia

Ak učíte dieťa na nočník, podvečer obmedzte príjem tekutín, inak ho bude rušiť potreba ísť na záchod.

Malé občerstvenie pred spaním je v poriadku, najmä ak je dieťa hladné.

Pri prechode z postieľky na detskú, „veľkáčsku“ posteľ môže trvať niekoľko týždňov, kým sa naučí, že v nej v noci musí ostať.

Nezľaknite sa, ak niektoré dni spánok nebude ideálny - je to len dočasné obdobie.

Kedy dlhý spánok nie je jediným dôležitým ukazovateľom?

Dlhší spánok treba vnímať spolu s ďalšími prejavmi. Pozornosť si zaslúži najmä situácia, keď sa dieťa ťažko prebúdza, počas bdenia je nezvyčajne apatické, slabo sa kŕmi, nepriberá alebo sa jeho správanie výrazne zmenilo.

Pri starších deťoch môže nedostatok alebo nekvalitný spánok viesť k poruchám správania, zmenám nálad, hyperaktivite, zhoršenej pamäti a sústredení.

Nevyspaté dieťa môže byť podráždené, nepokojné, impulzívne a plačlivé, čo má vplyv nielen na jeho školské výkony, ale aj na pohodu celej rodiny.

Závažné poruchy spánku môžu znamenať, že procesy v mozgu nie sú ideálne - či ide o poruchu dozrievania mozgových funkcií, alebo o deti, ktoré môžu mať drobnú poruchu koncentrácie či sú nadmerne živé.

Zlý spánok signalizuje, že dieťa nie je v ideálnej kondícii. Nie vždy však znamená vážne ochorenie a niektoré poruchy môžu po čase vymiznúť.

Rodičovstvo je krásne, ale náročné, najmä počas spánkových regresií. Dôležité je starať sa o vlastnú pohodu, dopriať si oddych, vyhľadať pomoc, keď ju potrebujete, a vyhýbať sa pocitu viny, že niečo robíte zle.

tags: #co #to #znamena #ked #dieta #stale