Veľa rodín sa dostáva do zložitej životnej situácie nie vlastnou vinou. Najčastejšie ide o týrané deti jedným rodičom priamo, alebo nepriamo. Stáva sa, že otec vyhodí matku s deťmi z bytu, alebo domu čím sa matka s deťmi stáva bezdomovcom.
V tomto období musíte ako rodičia zvládať naraz množstvo úloh a výziev, na ktoré ste neboli pripravení, zrazu sa od vás vyžaduje, aby ste skĺbili svoje pracovné povinnosti so školskými povinnosťami svojich detí v domácom prostredí. Mnohí z vás tiež možno čelia náhlym pracovným zmenám, strate doterajšieho spôsobu fungovania, možno dokonca existenčným problémom, tiež možno vlastným zdravotným problémom, alebo problémom svojich blízkych ľudí.
A možno práve preto, že prešiel v trvaní tejto situácie nejaký čas, môžete mať pocit, že vám už niekedy dochádzajú sily. Preto by sme vás chceli týmto spôsobom najskôr pozvať, aby ste chvíľočku venovali čas aj sebe, svojmu prežívaniu a nápadom ako s ním zaobchádzať, pretože okrem plnenia všetkých tých školských úloh a organizovania domácnosti, je to práve vaša vnútorná pohoda, ktorá je dôležitým stabilizačným prvkom pre vaše deti, alebo blízkych, ktorí potrebujú vašu pomoc.
Čo znamená zložitá situácia pre dieťa
Medzi Slovenskom, Českou Republikou a Veľkou Britániou sú v oblasti sociálneho, vzdelávacieho a právneho systému veľké rozdiely.
Dieťa môže zložitú situáciu prežívať v rodine, v škole, pri rozchode rodičov, počas choroby, po strate bývania alebo pri násilí. Takéto okolnosti zasahujú jeho pocit bezpečia, každodenný režim, vzťahy aj schopnosť sústrediť sa.
Pocit bezpečia je naša základná ľudská potreba. Ak nemáme pocit bezpečia, náš mozog akoby fungoval „v núdzovom režime“ a niektoré jeho oblasti sú pre tú chvíľu „vypnuté“. Nedarí sa nám dobre racionálne uvažovať, vyhodnocovať situáciu, plánovať, rozhodovať sa, učiť sa, podávať výkon, pretože veľa našej energie musíme venovať upokojeniu sa a zvládaniu negatívnych emócií.
V dôsledku toho môže náš mozog v niektorých situáciách reagovať spôsobmi „útok, útek alebo zamrznutie“.
Výchovou pripravujeme dieťa na život. Postupnou socializáciou si dieťa osvojuje určité pravidlá v správaní sa, orientuje sa v okolitom svete.
Hranice ako opora, nie trest
Úlohou rodičov je naučiť dieťa, že niečo môže a niečo nemôže, niečo musí a niečo nesmie, niečo je preňho prijateľné, inému sa má vyhnúť. Treba myslieť na to, že malé dieťa samé nevie odhadnúť, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a primerané, čo nie.
Stanoviť hranice pre dieťa neznamená automaticky jeho obmedzovanie. Ide predovšetkým o usmernenie, vyjasnenie si, čo je pre dieťa vhodné aj bezpečné.
Stanovenie hraníc nemožno považovať za spôsob trestania. Je to súčasť výchovného pôsobenia, ktorého cieľom je pomôcť dieťaťu a naučiť ho primerane reagovať. Rozvíjame tým jeho sebauvedomovanie, sebavedomie a svedomie v kontexte akceptovania druhých.
Ak určité pravidlá dieťa nechce dodržiavať, najskôr sa zamyslime, či sú stanovené primerane veku, povahovým črtám dieťaťa či situácii a môžeme ich prehodnotiť. Ak ide o dôležité, zásadné veci, pričom na prvom mieste je bezpečnosť dieťaťa, vtedy striktne trváme na svojom.
Poznanie hraníc, v ktorých sa dospelý či dieťa môže pohybovať, odkiaľ pokiaľ siaha jeho manévrovací priestor, pomáha orientovať sa v situácii, v ktorej sa ocitne.
Voľná a autoritárska výchova
V súčasnosti je trendom voľná výchova, pri ktorej sa rodičia odvolávajú na potrebu rešpektovať priania, požiadavky, správanie, skrátka osobnosť dieťaťa.
Trochu sa pritom zabúda, že malé dieťa samé od seba nemôže rozpoznať, čo je správne, dobré, primerané, aké dôsledky bude mať jeho správanie, a to nielen vo vzťahu k okoliu, ale aj k sebe, napríklad keď si v zime nechce dať čiapku, vonku môže prechladnúť. S tým majú dieťa oboznámiť rodičia.
Opačný extrém je autoritárska výchova. Hranice nemajú zasahovať do možnosti rozvíjať poznanie, dozvedať sa a chápať nové veci, mať zážitky, ktoré rozširujú jeho skúsenosti.
Každé dieťa je iné, nemožno mať jeden návod „ako na to“. Ani u toho istého dieťaťa nezaberie vždy rovnaký postup zo strany rodičov.
Hranice podľa veku dieťaťa
Bábätko a najmenšie dieťa
Pre najmenšie deti je najdôležitejší pocit bezpečia, lásky zo strany rodičov.
Bábätko upútava pozornosť, prejaví, že niečo chce. Samozrejme plačom, ak mrnkanie nezaberá, veď inak to povedať nevie.
Niekedy iba chce, aby sme ho vzali na ruky, prihovorili sa mu, usmiali sa naňho. Nie je ale nutné zakaždým ho brať na ruky.
Predškolský vek
Niekedy je problém zorganizovať domáce veci tak, aby sme prišli do práce načas, dieťa napríklad nechce vstávať, nechce sa obliecť, nechce zjesť raňajky.
Tu je zase na nás, aby sme si vytvorili dostatočnú časovú rezervu na prípadné zdržanie sa a aby sme to zvládli bez nervozity.
Postupne rozširujeme oblasti, ktoré si vyžadujú stanoviť pravidlá - časové vymedzenie na hry či už s inými deťmi alebo v rámci individuálnych aktivít, pozeranie TV, jedenie, spanie, neskôr príprava do školy.
V takýchto činnostiach by potom mali platiť limity od do, kedy, ako často. Vopred známy „denný rozvrh“ opakujúcich sa činností sa má stať automatickým, narušiť ho môžu iba neočakávané okolnosti.
Školský vek
Deti v školskom veku už poznajú či mali by poznať určité obmedzenia, ktoré im určujú hranice.
Staršie deti (školský vek) daným pravidlám iste rozumejú, postupne sme ich s nimi už oboznámili, vysvetlili ich význam, napríklad správanie sa k druhým, pomáhanie, príprava na vyučovanie.
V tomto období sa niektoré požiadavky upravujú - čas príchodu domov, individuálne a záujmové aktivity.
S deťmi to preberieme, vysvetlíme im naše alebo objektívne požiadavky, vypočujeme si názor druhej strany. Po vzájomnej dohode už postupy nemeníme.
Každodenné situácie a jasné pravidlá
Pre rodičov je často jednoduchšie vyhovieť dieťaťu, keď si niečo žiada a nepríjemné správanie, ako je plač, trucovanie či hádzanie sa na zem, je tak rýchlo eliminované.
Postupne si však dieťa vynucuje aj veci, ktorým už nemôžeme alebo z rôznych dôvodov nechceme vyhovieť.
Ak ide o dôležité, zásadné veci (na prvom mieste je bezpečnosť dieťaťa), vtedy striktne trváme na svojom. Ale bez kriku, snažíme sa zachovať pokoj.
Ak chceme použiť striktné „nie!“, môžeme to povedať miernejším spôsobom, napríklad „tak to už stačilo, prestaň s tým“, ale platí to rovnako a jednoznačne.
Dodržiavanie určených hraníc, pravidiel je najdôležitejšie v oblasti bezpečnosti dieťaťa, ako už bolo spomenuté. Súčasne dbáme o primerané rozvíjanie dieťaťa, jeho schopností a predpokladov, sociálnych zručností, zodpovednosti i samostatnosti.
Na druhej strane ťažko povedať, čo je v tomto smere najmenej dôležité. Vylúčime prílišnú precíznosť, prehnané požiadavky na presnosť, poriadok.
Nemali by sme byť príliš úzkostní. Do nášho správania by sme mali zapojiť tvorivosť, nadhľad, humor.
V oblastiach, kde nejde o zdravie a bezpečnosť dieťaťa, je možné občas, v špecifických situáciách porušiť domáce predpisy.
Obdobie vzdoru a záchvaty hnevu
Vzdorovité dieťaťa zvládnete s chladnou hlavou, ak si osvojíte niekoľko rád, ako sa v kritickej situácii zachovať. Aj v čase karantény.
Trucovité obdobie k detstvu patrí. Kým jedno dieťa prejde touto fázou v pohode, iné dokáže rodičov poriadne potrápiť.
A dôvodom nemusí byť práve benevolentná výchova. Mnohí rodičia vidia veľké rozdiely aj medzi súrodencami, pričom na každé dieťa platia rozdielne finty, ako toto obdobie vzdoru prežiť.
Dôvody detského hnevu
Záchvaty zlosti, hádzanie sa o zem, či nezastaviteľný plač, to je len niekoľko prejavov detského trucu.
Pritom spúšťačom môže byť úplná banalita - že ste mu obliekli bunku, alebo naopak vyzuli topánky, že nechce ísť domov, do škôlky, von alebo nedostalo to, čo si v obchode zažiadalo.
Dôvodov na hnev je nekonečne veľa a je len na rodičoch, aby túto situáciu s chladnou hlavou zvládli. Hoci nejde o ľahkú úlohu.
Tri kroky na upokojenie dieťaťa
- Pochopte ho. V situácii totálneho amoku nemá zmysel používať slová dospelých. Výčitky, zákazy, či iné vyhrážky v takej chvíli nepomôžu.
- Hoci vás dieťa vytočilo, skúste sa ovládať a prihovárajte sa mu mierne a trpezlivo.
- Hovorte mu, že chápete, že ho nahnevalo, že napríklad musí ísť domov alebo že už ďalšiu sladkosť nedostane, ale že inak to nejde.
- Buďte mierni vo vysvetľovaní, no zároveň vytrvalí a svoje rozhodnutie nikdy nemeňte.
- Objímte ho. Na niektoré deti táto taktika funguje dokonale, na iné nie.
- Jediné riešenie, ako zistiť, či upokojí práve vaše dieťa, je to vyskúšať.
- V takom prípade vyskúšajte tiež taktiku, že pošlete dieťa do vlastnej izby alebo inej miestnosti, kde má porozmýšľať a vrátiť sa, až keď sa upokojí.
- Posledným riešením je len vydržať, kým amok dieťa prejde a upokojí sa samo.
- Dajte mu primeraný výber. Jednajte s dieťaťom ako s rovnocenným partnerom, dajte mu šancu vybrať si, no podsuňte mu možnosti, ktoré sú preň dobré.
- Naučte dieťa robiť kompromisy, vyhnete sa tak zbytočným hysterickým výstupom.
- Počúvajte jeho názor, no usmerňujte ho.
Ak napríklad dieťa chce sladké, nemusíte mu to zakázať, len jednajte! Zjedol olovrant? Potom si môže vybrať sladkú odmenu, ktorú mu z niekoľkých možností ponúknete.
Alebo chce ísť na výlet, dajte mu možnosti, z ktorých si vyberie.
Ak sa dieťa začne zlostiť, skúste mu niečo ponúknuť alebo navrhnúť, čo by odvrátilo jeho pozornosť od zlosti.
Rodič ako vzor
Rodičia si musia uvedomiť, že dieťa ich napodobňuje v dobrom i zlom.
Treba sa preto pozrieť aj na seba, ako sa správam k druhým, či sám, či sama dodržiavam nepísané pravidlá spoločenského správania.
Dieťaťu máme ísť príkladom vo všetkých tých oblastiach, ktoré od neho vyžadujeme - udržiavanie poriadku, stravovanie, komunikácia s ostatnými členmi rodiny a s ľuďmi zo širšieho prostredia.
Stále sa vraciam k tomu slovku empatia. Vzájomné porozumenie, trpezlivosť, zachovanie priateľskej atmosféry, prejavovanie záujmu.
Ako zvládať stres a preťaženie rodiča
Buďte si vedomí svojich zdrojov zvládania, využívajte naplno to, čo funguje a skúste hľadať aj nové možnosti, ak niektoré z vašich zdrojov nie sú nápomocné.
Skúste si najskôr uvedomiť, čo sú vaše hlavné zdroje pri zvládaní náročných situácií, a to, či ich používate automaticky (bez toho, aby ste si ich uvedomovali ako zdroj), alebo si ich viete vedome vyberať.
Čo vám pomáha zvládať túto situáciu? Je to zameranie na prácu? Na fungovanie domácnosti? Komunikácia s inými? Samota a odpojenie sa od iných? Nejaká obľúbená činnosť? Pohyb? Humor? Prežívanie viery?
Zastavte sa občas a uvedomujte si, čo prežívate v telesnej rovine, aj v rovine emócií. Identifikujte a uznajte svoje emócie.
Nie je to to isté, ako byť vždy aj spokojný so správaním, ktoré z nich vyplýva.
V nie úplne normálnej situácii sú však akékoľvek vaše emócie normálne a na mieste a rôzni ľudia môžu v strese reagovať odlišne.
Ak sa vám podarí v tomto akceptovať seba a pozrieť sa na seba láskavými očami, môže vám to pomôcť lepšie pochopiť aj emócie iných ľudí (aj vašich detí) a zmierniť stres v komunikácii.
Vaše telesné prežívanie a emócie vám poukazujú na vaše potreby, často na prebytok alebo nedostatok niečoho.
Skúste hľadať ich skryté posolstvá.
Ak identifikujete niektorú svoju potrebu, skúste ju priamo komunikovať svojmu okoliu, napr. „Potrebujem chvíľku čas pre seba…. potrebovala by som od teba pomoc pri….
Upokojenie pri intenzívnych emóciách
Ak sú niektoré z vašich emócií príliš intenzívne a zahlcujúce (najmä pocit úzkosti, ale aj hnevu), je dôležitá vaša schopnosť upokojenia sa a zakotvenia v prítomnosti.
Dýchanie do „trojuholníka“: Začnite voľným výdychom. Nadýchnite sa nosom (a v duchu počítajte od 1 do 4), potom zadržte dych (tiež na 4 doby) a pomaly vydychujte ústami (tiež na 4 doby).
Vytvorenie si bezpečného priestoru: Pocit bezpečia v tejto situácii môžete podporiť tým, že si čo najviac zachováte činnosti vo vašom dni, na ktoré ste boli zvyknutí, zaradíte si doň činnosť, ktorá vás upokojuje, vytvoríte si, hoci aj nachvíľu priestor iba pre seba.
Odreagovanie a vyjadrovanie emócií: Hľadajte spôsoby, ktoré vám pomáhajú - rozhovor s blízkym človekom, písanie o pocitoch, fyzická aktivita…
Hovorte o svojich pocitoch, popíšte, čo konkrétne ich vyvoláva, vyjadrite svoje potreby.
Hranice rodiča a rozdelenie síl
Vnímajte svoje hranice. Viete rozpoznať signály toho, že sa už cítite preťažení, že niečo presahuje vašu kapacitu?
Viete, kde sú vaše osobné hranice?
Niekedy to môže znamenať, že poviete nie na niektoré požiadavky iných. Znamená to rozlišovať, čo je skutočne dôležité a čo nie, a možno vás to oberá o energiu.
Tiež rozlíšiť, ktoré veci dokážete ovplyvniť a ktoré sú mimo okruhu vášho vplyvu.
Môže to znamenať aj pustiť niektoré svoje očakávania od seba aj od iných.
Môžete si viac vedomejšie voliť to, na čo chcete svoju kapacitu použiť.
Okrem toho, vaše deti tiež potrebujú vnímať vaše hranice, aj hranice vo všeobecnosti.
Vďačnosť, láskavosť a všímavosť
Rozvíjajte svoju schopnosť vďačnosti, láskavosti a všímavosti.
Nájdite si čas vedome sa zamerať na veci, ktoré môžete oceniť na situácii, na iných, ale aj na sebe.
Zostaňte pri tom v prítomnosti a hľadajte aj maličkosti.
- Čo je cenné na dnešnom dni, za čo som vďačný/a?
- Čo konkrétne môžem dnes oceniť na tom druhom človeku/ na mojom dieťati?
- Čo dnes môžem oceniť na sebe, čo sa mi podarilo?
Láskavosť voči sebe pri tom nie je nejaká prílišná zhovievavosť bez motivácie k zmene, ale skôr kľúčovým bodom, stratégiou, kde sme v skutočnom spojení so sebou, dokážeme podporiť samých seba a utíšiť vlastný stres.
Rodinný režim a každodenná stabilita
Vytvorenie predvídateľného režimu môže dieťaťu pomôcť zorientovať sa v období, keď sa mení veľa vecí naraz.
Aj my máme zvonka stanovené určité časové požiadavky, napríklad naša pracovná doba.
Niekedy je problém zorganizovať domáce veci tak, aby sme prišli do práce načas, dieťa napríklad nechce vstávať, nechce sa obliecť, nechce zjesť raňajky.
Vopred známy „denný rozvrh“ opakujúcich sa činností sa má stať automatickým, narušiť ho môžu iba neočakávané okolnosti.
Dni nám plynú strašne rýchlo. Už máme nastavený denný režim, kedy papáme, kedy sa kúpeme a kedy chodíme na prechádzky.
Čítanie je dôležitá činnosť, ktorá pomáha deťom aj dospelým rozvíjať empatiu, sústredenie a...
Keď rodina čelí násiliu alebo strate bývania
Veľa rodín sa dostáva do zložitej životnej situácie nie vlastnou vinou.
Najčastejšie ide o týrané deti jedným rodičom priamo, alebo nepriamo.
Stáva sa, že otec vyhodí matku s deťmi z bytu, alebo domu čím sa matka s deťmi stáva bezdomovcom.
V takýchto prípadoch je najdôležitejšia bezpečnosť dieťaťa a rodiča, stabilné miesto na bývanie, odborná pomoc a podpora pri vybavovaní potrebných záležitostí.
Ženy-matky majú rozličný osud, sú rôzneho veku, ale jedno majú spoločné. Bez vašej pomoci a podpory by to nezvládli.
Pomoc sa nekončí pôrodom, ďalšie jej formy prichádzajú po narodení dieťaťa. Mnohé ženy a rodiny sú v ťažkej finančnej situácii a majú možnosť dostať nielen hmotnú pomoc, ale aj rady, ako získať inštitucionálnu podporu.
Odborná a komunitná pomoc
Fórum života má svoju činnosť postavenú na troch základných pilieroch, ktorými sú advokácia, prevencia a konkrétna pomoc.
„V rámci advokácie bránime tých, ktorí sa sami nedokážu brániť. Usilujeme sa presadzovať legislatívu, ktorá rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého človeka od počatia až po prirodzenú smrť, a na to kladieme hlavný dôraz v našej činnosti.
Prevencia sa viac zameriava na výchovu najmä mladej generácie a detí, scitlivovanie ich svedomia od malička v rodinnom prostredí, pretože sme toho názoru, že manželstvo a rodina ako základná bunka spoločnosti je optimálne miesto pre život.
V rámci konkrétnej pomoci rozvíjame jednotlivé formy, ako je poradenstvo, sprevádzanie, charitatívna činnosť, hmotná pomoc, finančná pomoc tým, ktorí to najviac potrebujú.
Predovšetkým matky s deťmi, ktoré sa napriek zložitej situácii rozhodujú, či dať život dieťatku a akým spôsobom,“ vysvetľuje koordinátorka projektu Zachráňme životy Mária Demeterová.
Informácie musia byť podľa nej podávané nenásilnou formou, aby ženy mali možnosť správne sa rozhodnúť.
Poradne a centrá pomoci
Projekt Zachráňme životy sa začal pred pätnástimi rokmi, v roku 2007.
Postupom času sa zistilo, že pomoc sa musí špecifikovať, aby obsiahla všetky životné situácie, ktoré riešia ženy a rodiny od tehotenstva až po výchovu detí.
Dva roky po spustení projektu Zachráňme životy preto vznikol projekt poradne Alexis, ktorá sa zameriava na ženy a dievčatá, ktoré sa ocitli v zložitých situáciách spojených s neplánovaným tehotenstvom a rozhodujú sa, či dieťatko priviesť na svet.
Ak sa žena rozhodla, že život svojmu dieťaťu dá, tak bola zaradená do projektu na materiálnu a finančnú pomoc pre ňu a bábätko, prípadne v ďalšej fáze sa zamerali aj na celé rodiny v núdzi.
Pomoc po jednom roku veku dieťaťa preberajú Centrá konkrétnej pomoci Femina, ktoré sídlia v Leviciach, v Prešove a v Snine.
Keďže aj mottom tohtoročného Dňa počatého dieťaťa je Život ako dar, ktorý si zaslúži ochranu od počatia až po prirodzenú smrť, cieľom jednotlivých organizácií nie je „bitka o klientky“, ale skôr kontinuálna pomoc.
Každá z organizácií, každý z projektov sa venuje inej fáze, inej životnej situácii a pre ženy či celé rodiny majú vytvoriť stabilný priestor istoty, v ktorom nájdu pomoc.
Komunitné aktivity pre deti a rodiny
Spája deti a rodiny od 0 rokov do 10.
Stretávame sa pravidelne v pondelok a štvrtok od 15 do 17:30 v kultúrnom dome na poschodí.
Snažíme sa deti naučiť tvoriť a spoločne sa zabávať.
Spoločne tvoríme rôzne predmety pre radosť.
Začali sme s veľkonočnou výzdobou, rôzne techniky ozdobovanie vajíčok.
Vzájomne sa učíme háčkovanie.
Začali sme navštevovať kurz paličkovania.
Pridať sa môže každý, kto má záujem sa niečo naučiť, tvoriť alebo naučiť nás.
Pre našu organizáciu je najdôležitejšie, upevňovať rodiny a spájať rodinné priateľstvá.
Počas stretnutia sa spoločne zabavíme.
Finančné problémy a dlhová záťaž
Väčšina z nás má dnes pôžičky. Či už sú to hypotéky, spotrebné úvery alebo pôžičky od nebankových subjektov.
Pokiaľ sme v dobrej finančnej kondícii a zvládame úvery splácať, je všetko v poriadku.
Problémy však môžu nastať, ak vzniknú nepredvídateľné situácie a dobre namazaný stroj v podobe splácania dlhov sa začne zadrhávať, alebo dokonca prestane fungovať.
Tak ako sa to napríklad stalo pani Marte.
Rozvedená, pracujúca matka dospievajúceho syna hľadala riešenie ťažkej životnej situácie.
V snahe zabezpečiť dieťa a pomôcť rodičom v ťažkej životnej situácii sa zadlžila v bankových i nebankových subjektoch.
Celkový dlh podľa jej odhadov dosahuje výšku takmer 21.000,- Eur, mesačný príjem má vo výške cca 650,- Eur.
Znepokojoval ju najmä prístup inkasných spoločností, ktoré jej neustále telefonovali v skorých ranných i neskorých večerných hodinách.
Navrhovali jej splácať dlh v splátkach, ktoré prevyšujú jej mesačný príjem a upozornili ju na to, že pokiaľ dlh neuhradí, navštívia ju doma.
Pani Marta bola úplne bezradná. Nevidela východisko z celej situácie. Cítila sa bezmocná a osamotená v riešení jej problémov.
Od známych sa dozvedela, že na Slovensku fungujú Bezplatné dlhové poradne, kde by jej dokázali pomôcť nájsť riešenie z jej neľahkej situácie.
Po komplexnej analýze klientkinej situácie sme vypracovali konkrétne kroky, ktorými sme klientku postupne sprevádzali.
Hľadali sme príčiny vzniku, ako i spôsoby ako postupne celú situáciu zvládnuť.
Právnička ju informovala o možnostiach ako sa brániť inkasným spoločnostiam.
Poučila ju, že veriteľ ju nemôže navštíviť u nej doma, ani v zamestnaní.
Klientka dostala tipy ako reagovať na dotieravé telefonáty inkasných spoločností.
Taktiež jej vysvetlila, akým spôsobom môže zistiť reálnu výšku dlhu.
Pod vplyvom nových informácií získaných od poradcu právnika a za podpory psychológa, nadobudla vnútornú silu, že situáciu môže zvládnuť.
Začala pôsobiť sebaistejšie a pokojnejšie.
Odborníci v Bezplatných dlhových poradniach dokážu pomôcť pri zvládaní nadmernej dlhovej záťaže, zorientujú vás v spleti dlhov, vďaka nim ušetríte nemalé peniaze a starosti.
Podpora matiek a rodín v núdzi
Deň počatého dieťaťa, 25. marec, je na Slovensku pripomienkou činnosti mnohých organizácií, ktoré pomáhajú ženám a rodinám.
Nejde len o pomoc a poradenstvo pre ženy, ktoré neplánovane otehotneli a sú v životnej situácii, ktorá ich núti zvažovať, či si dieťa nechajú.
Pomoc sa nekončí pôrodom, ďalšie jej formy prichádzajú po narodení dieťaťa.
Mnohé ženy a rodiny sú v ťažkej finančnej situácii a majú možnosť dostať nielen hmotnú pomoc, ale aj rady, ako získať inštitucionálnu podporu.
Ženám, ktoré sa v minulom roku obrátili o pomoc na niektorú z organizácií spojených s Fórom života, sa vlani narodilo šestnásť detí, od začiatku projektu ich je už viac ako dvesto.
Vyše dvesto je aj žien, ktoré boli doteraz zaradené do rôznych foriem pomoci.
Poradenstvo či jednorazovú pomoc vyhľadalo doteraz viac ako tritisíc žien.
Priemerne sa pomoc každý mesiac rozdeľuje sedemnástim ženám, od darcov im každý mesiac putuje viac ako 4 500 eur.
Začínali sme s troma príjemkyňami pomoci, ktoré sme zaradili do projektu, a pred narodením a do prvého roku veku dieťatka sme im poskytovali materiálnu a finančnú pomoc.
Projekt je postavený výlučne na darcoch, to znamená, že my nemáme zo štátnej pomoci ani z pomoci samosprávy ani jedno euro.
Je postavený iba na ľuďoch dobrej vôle.
Vlani darcovia poskytli viac ako 60-tisíc eur, za celú existenciu projektu to bolo viac ako 600-tisíc eur.
Ku koncu minulého roka malo Fórum života registrovaných 592 darcov.
Pomôcť však možno aj tým, že ak človek pozná vo svojom okolí ženy či rodiny v ťažkej sociálnej situácii, môže ich nasmerovať na niektorú z organizácií, ktorá poskytuje pomoc.
Okrem finančných príspevkov možno pomôcť aj materiálne.
Na sociálnych sieťach Fórum života často zdieľa výzvy na darovanie napríklad kočíka či iných nevyhnutných potrieb.
Skúsenosti rodín v náročných podmienkach
Príbehy rodín ukazujú, že zložitá situácia môže mať veľa podôb a že pomoc nemusí znamenať iba peniaze.
Vždy som si myslela, že sama nič nezvládnem. Ale nie je to tak, ak svoje deti ľúbite, vydržíte všetko, bitku, hádky ponižovanie, ale ak vám niekto ukáže aj inú stránku života a vy to chcete zmeniť, dá sa to.
Vaša pomoc pre nás je veľká a my si ju veľmi vážime.
Ďakujem všetkým darcom za pomoc a podporu, ktorej sa mi vždy dostávalo, vďaka spoločnému úsiliu, snahe a láskavosti vás všetkých sa mi darí vytvárať bezpečie a zázemie pre svoje deti.
Deti sú chvála Pánu Bohu zdravé, len malému Paľkovi pani doktorka menila mliečko, lebo z toho predchádzajúceho vrackal.
Útechou v ťažších chvíľach je mi pohľad na Paľka, je krásny a zdravý, za čo sa každý deň modlím.
Rada s deťmi trávim čas, keď je voľno.
Oni mi všeličo rozprávajú a pomáhajú mi variť.
Neviem si bez nich predstaviť život.
Vďačná som aj za pomoc všetkých dobrých ľudí, bez ktorých by bol môj život a život mojej rodiny oveľa náročnejší a smutnejší.
Pomoc rodinám, ktoré čelia vojnovému konfliktu
Do popredia sa v posledných týždňoch dostala najmä konkrétna pomoc vojnovým utečencom z Ukrajiny.
Veľkú časť z nich tvoria matky s deťmi.
Pomáhame hlavne mamičkám s deťmi, ktoré k nám prichádzajú, pomáham im hľadať ubytovanie, školy pre deti a nejaké možnosti uplatnenia sa, zárobku.
Zároveň ma na základe výzvy Fóra života kontaktujú aj ľudia, ktorí pre týchto utečencov ponúkajú ubytovanie.
Títo dobrí ľudia zároveň potom pomôžu utečencom aj s úradmi, vybavením štatútu dočasného útočiska, ak treba, nájdu pre nich aj lekára.
Ale pomáhala som už aj pri podávaní prihlášky na vysokú školu pre dve mladé ženy, ktoré chcú u nás aj študovať.
Zabezpečuje dodávky potrebných potravín a iných vecí nevyhnutných na prežitie.
Každodenne vykladáme dovezený tovar v kultúrnom dome v našej obci, kde máme taký provizórny humanitárny sklad, a potom podľa potrieb ukrajinskej strany nakladáme na dodávky a tie vypravujeme na druhú stranu, na Ukrajinu.
Aj tu však potrebujú potravinovú a materiálnu pomoc.
Napríklad teraz chýba pekárňam na Zakarpatí múka, aby mohli napiecť chlieb.
Ale aj iné základné potraviny - zemiaky, olej, cestoviny, detská krupica -, aby tí ľudia dostali aspoň nejaké základné jedlo.
Treba dbať na to, aby to auto, ktoré odváža potraviny, aby sme presne vedeli, kam ich vezie.
K tomu je potrebná dokumentácia, v papierovej podobe, fotodokumentácia, nejaký kontakt, spätná väzba, že sa to naozaj dostalo tam, kam sa to malo dostať.
Okrem potravín prichádzajú aj rôzne „mimoriadne“ požiadavky.
Zabezpečovala už aj dodávku matracov.
Do pomoci sa zapájajú aj Ukrajinci, ktorí u nás žili pred vojnou, a aj niektorí z tých, ktorí za ostatný mesiac z vlasti ušli.
Aj v našom humanitárnom sklade nám pravidelne pomáhajú Ukrajinci, stále máme takých päť až sedem občanov Ukrajiny, ktorí chodia tie autá nakladať, vykladať, pomáhajú nám.
Psychosomatika a celková starostlivosť o zdravie
Život prináša rôzne výzvy a zložité situácie, ktoré môžu mať vplyv na naše stravovacie návyky a celkové zdravie.
Či už ide o stres v práci, rodinné povinnosti, sezónne zmeny alebo emocionálne výzvy, je dôležité mať stratégie na udržanie vyváženej stravy a vnútorného zdravia.
Jan Hnízdil, lekár s dlhoročnou praxou, zdôrazňuje dôležitosť psychosomatiky.
Somatizácia je stelesnenie zložitej životnej situácie.
Človek má životné starosti, je bezradný, v strese.
Ak má človek dostatok vôle na riešenie svojich problémov, je zdravý.
Keď však začne vôľu strácať, je mu nevoľno.
Keď už problémy zvládať nemôže, je chorý.
Dobrá imunita sa rovná dobrá nálada.
Pokiaľ je človek uvoľnený, pokojný, vyrovnaný, má dobrú imunitu.
Psychosomatika nie je vôbec žiadna špecializácia, ale niečo, čo od nepamäti platí, len sa na to zabudlo.
Vytratil sa komplexný pohľad na jedinca, schopnosť posúdiť zdravotný stav v súvislosti so životným príbehom.
Choroba je totiž informácia o tom, že človek niečo vo svojom živote robí zle, alebo žije v podmienkach, ktoré jeho zdravie poškodzujú.
Na to, aby bol človek zdravý, potrebuje nielen zdravú stravu a pravidelný pohyb, ale taktiež lásku, priateľov, dobré vzťahy s ľuďmi, zdravé životné prostredie a kultúrne vyžitie.
Ak sú tieto faktory v rovnováhe, väčšinou sme šťastní a zdraví.
Ak však nejaké dlhodobo haprujú, skôr či neskôr ochorieme.
Hnízdil pri svojej práci postupuje tak, že sa najskôr zaujíma o to, kedy pacient začal chorľavieť, aké má za sebou vyšetrenia, ako sa liečil a s akým výsledkom.
Potom pacienta dôkladne vyšetrí.
Hneď potom sa zaujíma o to, ako žije: o vzťahy v rodine, stres v práci, spôsob odpočinku...
Keď potom vedľa seba položíte chorobopis a životopis, zistíte, že do seba zapadajú ako puzzle.
Potom sa s pacientom porozprávate o tom, čo by mal v živote zmeniť, aby sa uzdravil, aby zmobilizoval ten najcennejší liek - samoozdravné schopnosti.
Strava, režim a starostlivosť o seba
Život prináša rôzne výzvy a zložité situácie, ktoré môžu mať vplyv na naše stravovacie návyky a celkové zdravie.
Je dôležité mať stratégie na udržanie vyváženej stravy a vnútorného zdravia.
Časový tlak, starostlivosť o deti, práca, finančné problémy a emočné vyčerpanie môžu viesť k vynechávaniu jedál alebo k jednostrannému stravovaniu.
Pri náročnom režime môže pomôcť plánovanie jednoduchých jedál, pravidelný pitný režim a zapojenie detí do prípravy jedla.
Rada s deťmi trávim čas, keď je voľno. Oni mi všeličo rozprávajú a pomáhajú mi variť.
Starostlivosť o zdravie však zahŕňa aj oddych, pohyb, kvalitné vzťahy a včasnú odbornú pomoc.
Nie je potrebné, aby rodič zvládol všetko sám. Požiadať o pomoc pri deťoch, domácnosti, úradných záležitostiach alebo financiách môže byť dôležitou súčasťou zodpovednej starostlivosti o rodinu.
Keď je rozhodovanie zvlášť bolestivé
Pozornosť v Európe rozvíril v uplynulých týždňoch zápas rodičov v Anglicku o život ich 10-mesačného synčeka Charlieho Garda.
Dieťa sa narodilo s veľmi zriedkavým vážnym genetickým ochorením označovaným ako MDDS (infantile onset encephalomyopathic mitochondrial DNA depletion syndrome).
Rodičom zápasiacim o život dieťaťa sa podarilo za pomoci darcov zhromaždiť veľkú sumu, ktorá by im umožnila urobiť pokus o liečbu v USA.
Uznávajú, že v tomto prípade ide o veľmi zložitú situáciu a vysvetľujú katolícky morálny postoj v zmysle poskytnutia paliatívnej starostlivosti: odmieta sa eutanázia, ale zároveň aj umelé udržiavanie pri živote neprimeranými prostriedkami.
Okrem toho je potrebné rešpektovať a počúvať predovšetkým vôľu rodičov, a zároveň pomôcť aj im, aby uznali osobitnú vážnosť svojej situácie, pre ktorú nemôžu byť ponechaní sami na seba pri robení tak bolestných rozhodnutí.
Keď sa spolupráca na liečbe medzi pacientom (v tomto prípade jeho rodičmi) a lekármi preruší, všetko sa tým stáva zložitejším a človek je nútený použiť krajné prostriedky právnej cesty, s rizikom ideologických a politických manipulácií, ktorých sa treba vždy vyvarovať, a hlasných medializácií, ktoré sú neraz žalostne povrchné.
Čo môže dieťaťu pomôcť
- pocit bezpečia a dostupný dospelý;
- predvídateľný denný režim;
- jasné, veku primerané hranice;
- pokojná a jednoznačná komunikácia;
- možnosť vyjadriť emócie;
- primeraná voľba a zapojenie do rozhodovania;
- kontakt s rovesníkmi a komunitou;
- podpora pri učení a každodenných povinnostiach;
- odborná pomoc pri násilí, chorobe, traume alebo finančnej núdzi.
A teraz spomínaná „kyslíková maska“ pre deti.
Vybrali sme pre vás materiály, ktoré môžu byť pre vás užitočné pre porozumenie ich prežívaniu a tiež vás možno inšpirujú ku komunikácii o ich pocitoch a zvládaní stresu hravým spôsobom.
Sú vytvorené formou farebných pracovných listov, ktoré si môžete vytlačiť a dieťa do nich môže kresliť a vpisovať.
