Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s diabetes mellitus

Poskytovanie kvalitnej medicínskej starostlivosti deťom je základným pilierom zdravého vývoja spoločnosti. Na Slovensku sa kladie dôraz na štandardizáciu postupov a komplexný manažment rôznych ochorení a stavov s cieľom zabezpečiť optimálnu starostlivosť pre každé dieťa. Diabetes mellitus, chronické metabolické ochorenie, predstavuje významnú výzvu v pediatrii. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť je preto nevyhnutná pre zabezpečenie optimálneho zdravia a kvality života detí s týmto ochorením.

Diabetes mellitus je chronické progredujúce heterogénne nevyliečiteľné, ale liečiteľné ochorenie sprevádzané hyperglykémiou v dôsledku absolútneho alebo relatívneho nedostatku inzulínu. Pre dieťa a rodiča značí diabetes mellitus celoživotný monitoring, liečbu a disciplínu. U pacienta s diabetes mellitus je dôležité aby svoje poznatky, zručnosti a vôľové schopnosti nasmeroval k hlavnému cieľu - glykemickej kontrole.

Diabetes mellitus u detí

Diabetes mellitus u detí, najmä diabetes mellitus 1. typu, je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém ničí bunky pankreasu produkujúce inzulín. Dôsledkom je nedostatok inzulínu, ktorý je nevyhnutný pre prenos glukózy z krvi do buniek. Bez inzulínu sa glukóza hromadí v krvi, čo vedie k hyperglykémii a potenciálnym komplikáciám.

Diabetes mellitus 2. typu sa u detí vyskytuje menej často a zvyčajne súvisí s obezitou a inzulínovou rezistenciou. Diabetes mellitus je zložité a náročné ochorenie, ktorého výskyt v súčasnosti výrazne stúpa. V poslednom desaťročí incidencia diabetes mellitus výrazne rástla a posúvala sa z vyšších vekových období do veku, kedy je dieťa na nižšej úrovni v psycho-motorickom vývine, čo môže predstavovať istú prekážku v starostlivosti a adaptácii rodičov.

Podľa štatistického zberu údajov Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2018 bolo zistené, že najvyššia incidencia diabetes mellitus u detí je v rozmedzí rokov 5 až 9, čiže prelínajúce sa predškolské a školské obdobie, a pomerne vyššia je u mužského pohlavia.

Príčiny vzniku diabetes mellitus u detí

Predpokladáme 3 možné príčiny, ktoré môžu byť spúšťačom diabetu v týchto vývinových obdobiach:

1. Prvou je genetická predispozícia.
2. Druhým variantom sú faktory vonkajšieho prostredia, kde zaradzujeme niektoré typy vírusových ochorení, ktoré sú spúšťacím faktorom pre následný rozvoj autoimunitného procesu.
3. A treťou príčinou sú imunitné reakcie, konkrétne špecifické autoprotilátky, ktoré môžu byť pozitívne aj niekoľko rokov pred prejavmi ochorenia.

Prejavy a varovné príznaky

Medzi sprievodné klinické prejavy hyperglykémie patrí: polyúria, polydipsia, strata hmotnosti, polyfágia, zahmlievanie zraku, zápaly slizníc obzvlášť v perigenitálnej oblasti, slabosť a únava. Stavu často predchádza viróza alebo stres.

Tieto klinické prejavy sú pravidelné pri diabete 1. typu (DM 1T). Pri diabete 2. typu (DM 2T) obvykle chýbajú, a preto je potrebné na diagnózu myslieť u všetkých rizikových pacientov.

Príznaky hyperglykémie

Hyperglykémia sa prejavuje smädom, nočným močením, môže byť sprevádzaná chudnutím pri normálnom príjme potravy, únavou, malátnosťou, poruchami zrakovej ostrosti, poruchami vedomia až kómou, dych páchne po acetóne, laboratórne sa náhodne zachytí glykémia vyššia ako 11 mmol/l a následne pri odbere nalačno je glykémia vyššia ako 7 mmol/l.

U dojčiat a batoliat je dôležité, aby rodičia boli plne zodpovední za monitorovanie glykémie, podávanie inzulínu a dodržiavanie diéty. Medzi varovné príznaky radíme zvýšený smäd, kedy dieťa odmieta tuhé príkrmy a preferuje tekutú stravu a nápoje. V nadväznosti na smäd je aj zvýšená potreba močenia a u plienkovaných detí aj rýchly vznik intertriga. Ďalšími príznakmi je zvýšená únava dieťaťa, závrate, dýchavičnosť, odmietanie potravy, ktoré následne spôsobuje neprospievanie alebo pokles telesnej hmotnosti.

V predškolskom veku dieťa vie verbalizovať svoje pocity a ťažkosti. Najčastejšie to je už vyššie spomínaný pocit smädu, zvýšená frekvencia močenia, prípadne nočné pomočovanie alebo časté budenie v noci kvôli potrebe močenia. Odmietanie príjmu potravy, chudnutie a následná strata energie, s ňou spojená únava a dýchavičnosť sú ďalšími ukazovateľmi.

Hypoglykémia

Hypoglykémia (glykémia < 3,3 mmol/l v kapilárnej plazme) sa prejavuje možnou klinickou symptomatológiou: potenie, tras, bledosť, hlad, búšenie srdca, strach, poruchy koordinácie, poruchy zraku, brnenie okolo úst, poruchy reči, poruchy vedomia, kŕče, parézy, plégie, atypické správanie sa, zmeny nálady, poruchy myslenia, agresivita, násilie, slabosť, nauzea, suchosť v ústach, bolesť hlavy.

Na fatálne dôsledky hypoglykémie sú zvlášť náchylní pacienti s DM vo vyššom veku.

Diabetická ketoacidóza

Diabetická ketoacidóza, v klinickom obraze dominuje polyúria, úbytok hmotnosti, slabosť, nauzea, zvracanie, bolesti brucha pripomínajúce akútnu brušnú príhodu, poruchy zraku, kŕče v dolných končatinách, dehydratácia, hypotenzia, tachykardia, Kussmaulovo dýchanie, ketonický dych, teplá suchá koža.

Permanentný neonatálny diabetes je založený na genetickej predispozícii, vyžaduje si celoživotnú liečbu inzulínom a najčastejšie je odhalený pri vzniku ketoacidózy. V tomto vývinovom období je ťažké rozpoznať subjektívne príznaky ochorenia, preto si musíme všímať akúkoľvek zmenu stavu dieťaťa až po poruchy vedomia.

Ďalšie príznaky vyžadujúce pozornosť

• Nadmerný smäd, močenie a hlad.
• Únava, ktorá môže byť sprevádzaná podráždenosťou a závratmi.
• Akékoľvek zmeny videnia, napríklad aj rozmazané videnie.
• Necitlivosť, prípadne mravčenie v rukách alebo nohách.
• Rany alebo vredy na koži, ktoré sa ťažko hoja.

V prípade výskytu hore uvedených príznakov treba pacienta alebo rodinu či podpornú osobu poučiť, aby bez omeškania kontaktovali lekára.

Diagnostika a sledovanie dieťaťa

Na diagnostiku DM nemôžeme použiť výsledky získané neštandardnou laboratórnou metódou, napríklad meranie glukomerom, tak isto ju nemôžeme stanoviť na základe glykozúrie. Diagnóza DM musí byť potvrdená výsledkom opakovaného merania urobeného v iný deň, s výnimkou ketoacidotickej dekompenzácie DM, v prípade nejednoznačnej hyperglykémie.

Aj v súčasnosti zostáva na posúdenie metabolizmu glykémie najdôležitejším parametrom meranie glykémie vo venóznej plazme. Hodnoty glykémie získané z kapilárnej krvi bývajú vyššie ako z venóznej. Normálne hodnoty glykémie nalačno sú 3,8 - 5,6 mmol/l. Normálna glukózová tolerancia znamená glykémiu v 120. minúte oGTT < 7,8 mmol/l pri normálnej glykémii nalačno. Glykovaný hemoglobín je < 5,7 %.

Pre klasifikáciu DM sa aktuálne aj naďalej používa etiologická klasifikácia ADA (American Diabetes Association) z roku 1998, ktorá ochorenie rozdeľuje do 4 základných typov, a to podľa etiológie a charakteru ochorenia: diabetes mellitus 1. typu (DM 1T), diabetes mellitus 2. typu (DM 2T), špecifické typy diabetes mellitus (SDM), gestačný diabetes mellitus (GDM).

Štandardný postup pre výkon skríningu porúch glukózového metabolizmu a diabetes mellitus 2 umožňuje identifikovať deti s rizikom vzniku diabetu a zaviesť včasné preventívne opatrenia.

Opakovane bolo dokázané, že intenzívna glykemická kontrola redukuje progresiu mikrovaskulárnych komplikácií bez ohľadu na trvanie ochorenia a prítomnosť komplikácií. Nedostatočná kompenzácia ochorenia s osciláciou glykémií vedie k rozvoju akútnych a chronických komplikácií DM.

Komplexné ošetrovateľské posúdenie

Zdravotný stav pacienta s DM posudzujeme na základe získaných anamnestických údajov, samotným fyzikálnym vyšetrením, prítomnosť či neprítomnosť patologických znakov a príznakov. Posúdením stavu sa určí stratégia opatrení zameraných na zlepšenie zdravotného stavu diabetika s výberom čo najvhodnejších postupov primerane individuálne veku a zdravotnému stavu.

Anamnestické údaje

V anamnéze sa zameriavame na:

• subjektívne ťažkosti;
• kompenzáciu samotného ochorenia;
• výskyt varovných príznakov;
• anamnézu farmakoterapie, druh a dĺžka;
• nežiaduce účinky liekov;
• nefarmakologické opatrenia;
• prítomnosť ďalších rizikových faktorov;
• compliance a adherenciu k liečbe;
• postoj pacienta k svojmu ochoreniu a k liečbe.

Medzi ďalšie rizikové faktory patria artériová hypertenzia, dyslipoproteinémia, nadhmotnosť alebo obezita, riziková konzumácia alkoholu, nedostatočná konzumácia ovocia a zeleniny, fajčenie tabaku a nedostatočná pohybová aktivita.

Fyzikálne vyšetrenie

Pri celkovom vyšetrení sa posudzuje:

• celkový vzhľad, stav vedomia, stav výživy a držanie tela;
• aspekcia kože - prítomnosť xantómov, infekcie a vzhľad dolných končatín, hyperkeratózy, onychomykózy a vredy;
• emocionálny stav - nepokoj, podráždenosť, bolesť, depresia a úzkosť;
• hodnotenie sebestačnosti;
• prítomnosť komorbidít, ktoré robia pacienta vulnerabilnejším;
• vek a pohlavie;
• prítomnosť osoby, na ktorú sa môže v prípade potreby pacient obrátiť;
• hodnoty fyziologických funkcií;
• telesná výška, hmotnosť, body mass index a obvod pása.

Pri hodnotení fyziologických funkcií sa realizuje meranie TT, TK v sede a v stoji so zhodnotením ortostatickej hypotenzie, stanovenie saturácie artériovej krvi kyslíkom pulzným oxymetrom, počet dychov a pulzov.

Obvod pása sa meria v stoji, v strede medzi dolným okrajom oblúka rebier - posledné rebro - a horným okrajom bedrovej kosti.

Počas posudzovania sa dôraz kladie na to, aby kompetentný zdravotnícky pracovník vylúčil varovné príznaky bezprostredne život ohrozujúcich stavov pacienta, ako napríklad bolesť na hrudníku, dýchavicu, poruchy reči a podobne.

Hodnotenie vedomostí a potrieb

Posudzovanie sa ukončuje záverom, kde sa hodnotia vedomosti pacienta v súvislosti s ochorením a stav jeho motivácie. Na základe zistených údajov sestra plánuje pacienta zaradiť do individuálnej alebo skupinovej edukácie, prípadne reedukácie.

Ošetrovateľské ciele

V manažmente starostlivosti o pacienta s DM je snaha dosiahnuť tieto ciele:

• včasná diagnostika;
• účelná liečba;
• prevencia rozvoja chronických komplikácií u dieťaťa s DM;
• zvýšenie vedomostí o ochorení, stravovaní, pohybovej aktivite a rizikových faktoroch;
• motivovanie dieťaťa a rodiny k želanej zmene správania;
• zohľadnenie priebehu ochorenia, možných komplikácií, farmakologickej liečby a nefarmakologických opatrení;
• prevencia zhoršenia zdravotného stavu;
• prevencia straty sebestačnosti a telesnej výkonnosti;
• správne vykonávanie kontroly glykémie;
• starostlivosť o nohy;
• zmena životného štýlu.

Vážnosť ochorenia diabetes mellitus si v liečbe vyžaduje individuálny prístup k pacientovi, zameraný na stanovenie individuálnych liečebných cieľov, prihliadajúc na faktory, akými sú vek, sprievodné symptómy choroby, pridružené komplikácie, sociálne a ekonomické prostredie.

Úloha sestry v komplexnej starostlivosti

Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť je neoddeliteľnou súčasťou komplexnej medicínskej starostlivosti o deti. V prípade diabetes mellitus je ošetrovateľská starostlivosť zameraná na edukáciu pacienta a rodiny, monitorovanie glykémie, podávanie inzulínu, prevenciu komplikácií a podporu zdravého životného štýlu.

Starostlivosť o dospelého pacienta s DM sa začína jeho motiváciou k dodržiavaniu liečebného režimu a vybudovaním dobrého terapeutického vzťahu medzi pacientom a ošetrujúcim zdravotníckym personálom. Pri dieťati je tento terapeutický vzťah rozšírený o rodičov, ďalších rodinných príslušníkov a osoby, ktoré sa podieľajú na starostlivosti o dieťa.

Edukácia má nezastupiteľné miesto pri zmene vnímania a správania sa u jednotlivcov, rodín či komunít, pri podpore, udržiavaní zdravia a pri predchádzaní chorobám. Klinická prax potvrdzuje, že edukovaný pacient má lepšiu compliance, teda súlad s odporúčaniami, adherenciu, teda mieru, v akej konanie pacienta v procese liečby zodpovedá pokynom lekára, a perzistenciu, teda vytrvalosť v liečbe.

Pri edukačnej intervencii je dôležité pacientovi objasniť riziká neliečeného DM v súvislosti s jeho zdravotným stavom správnymi argumentami. U pacienta s diabetes mellitus je dôležité aby svoje poznatky, zručnosti a vôľové schopnosti nasmeroval k hlavnému cieľu - glykemickej kontrole.

Jedným z kľúčových elementov CCM je selfmanažment, teda seba-riadenie pacienta. Vychádza z faktu, že zníženie rizika a zlepšovanie výsledkov nemôže závisieť len od konania zdravotníckych pracovníkov, ale rovnako závisí aj od konania pacienta.

Primerané znalosti pacienta mu pomáhajú optimalizovať kontrolu metabolizmu, predchádzať diabetickým komplikáciám a vyrovnať sa s nimi. No v prvom rade pacient - diabetik, musí sám chcieť a zaujať k liečbe pozitívny prístup.

Tieto spôsoby správania selfmanažmentu v spolupráci so sestrou sú zamerané na fyzickú aktivitu, zdravú výživu, monitorovanie glykémie, lieky, riešenie problémov spojených s ochorením, zdravé zvládanie a znižovanie rizík komplikácií.

Vplyv ochorenia na dieťa a rodinu

Chronické ochorenie je v detskom období pre dieťa a rodiča náročnou životnou skúškou, pretože pre rodiča je niekedy ťažké, v istých vekových kategóriách, vysvetliť dieťaťu príčinu ochorenia, alebo objasniť liečebné zákroky a mnohé bolestivé diagnostické vyšetrenia.

A aj napriek tomu, že dieťa chápe príčine ochorenia, môže tieto zákroky či ochorenie samotné, brať ako trest za neposlušné správanie, s čím sú spojené mnohé negatívne emócie.

Pre rodičov je choroba dieťaťa takmer vždy nesmiernym šokom a negatívnou predstavou o ochorení, ako aj o jeho následkoch. Hlavným celoživotným problémom i výzvou pre rodičov detí a rodinných príslušníkov, je vyrovnanie sa s diagnózou cukrovky.

Zahŕňa to nielen prijatie tejto diagnózy, ale taktiež hľadanie odpovede na otázku, ako sa naučiť žiť s týmto ochorením za prítomnosti vplyvu sociálnych a psychologických faktorov.

Fungovanie rodiny je všeobecne považované za dôležitý faktor pri adaptácii na ochorenie diabetes mellitus. Najmä u adolescentov žijúcich v negatívnom rodinnom prostredí sa preukázala horšia metabolická kontrola ochorenia.

Okrem toho, negatívne rodinné prostredie súvisí aj s horšou kvalitou života dieťaťa, ktorá má výraznejší vplyv na intenzitu liečby. V mnohých prípadoch sa stáva, že s touto diagnózou sa skôr zmieri dieťa, ak je na to dostatočne zrelé, ako rodič samotný.

V priebehu prvých dní po stanovení diagnózy rodičia prekonávajú psychický stres, ktorý vyplýva z uvedomenia si, že ide o celoživotné ochorenie ich dieťaťa. Následne sa vyrovnávajú s počiatočnou krízou a nastáva štádium rovnováhy.

Dostavuje sa snaha rodičov aktívne sa zúčastňovať na liečbe svojho dieťaťa a s tým sa prispôsobuje aj chod rodiny k aktuálnym potrebám.

Diabetes mellitus neovplyvňuje dieťa alebo jeho rodičov individuálne, ale mení celú štruktúru a funkciu rodiny ako neoddeliteľnej jednotky.

Dieťa, na rozdiel od dospelého, nežije a nerozhoduje samo za seba. Je odkázané na svoje okolie a okolie má podiel na tom, ako sa ochorenie dieťaťa bude vyvíjať.

Okolie, najbližší ľudia, rodičia, ich názory a hodnoty sú veľkým pilierom, ktorý rozhoduje o zvládaní detstva s diabetes mellitus.

Úlohy rodiny

Dieťa si v rodine osvojuje základné normy spoločenského správania, pravidlá spolunažívania, ale aj prijatia samého seba a s tým spojené aj prijatie vlastného ochorenia.

Okrem úloh, ktoré vyplývajú zo základných funkcií každej rodiny, teda reprodukčnej, ekonomickej, emocionálnej a výchovnej, musí rodina zabezpečovať a zaisťovať ďalšie úlohy súvisiace s ochorením dieťaťa.

• vykonávanie liečebných a výchovných postupov odporúčaných lekárom;
• zdravá ochrana chorého dieťaťa, nie obmedzovanie dieťaťa;
• zaistenie kontroly životosprávy;
• zabezpečenie a poskytnutie správnej pomoci pri akútnych komplikáciách;
• spolupráca so zdravotníckymi pracovníkmi.

Ošetrovateľská starostlivosť podľa veku dieťaťa

Ošetrovateľská starostlivosť o dieťa s diabetes mellitus sa líši v závislosti od veku dieťaťa.

Novorodenecký a neonatálny diabetes

Novorodenecký alebo neonatálny diabetes rozdeľujeme na prechodný alebo trvalý.

Tranzientný, teda prechodný, neonatálny diabetes sa vyskytuje u novorodencov, u ktorých sa počas tehotenstva vyskytovalo možné riziko potratu. Príznaky prechodného diabetu často vymiznú do 12. týždňa života a tieto deti nepotrebujú ďalšiu liečbu.

Permanentný neonatálny diabetes je založený na genetickej predispozícii, vyžaduje si celoživotnú liečbu inzulínom a najčastejšie je odhalený pri vzniku ketoacidózy.

V tomto vývinovom období je ťažké rozpoznať subjektívne príznaky ochorenia, preto si musíme všímať akúkoľvek zmenu stavu dieťaťa až po poruchy vedomia.

Jedným z prvých príznakov, ktoré si rodičia všimnú, je perigenitálne intertrigo, ktoré nereaguje na bežnú lokálnu liečbu, a preto je potrebné vyšetriť moč na prítomnosť ketolátok a cukru.

Dojčenský a batolivý vek

U dojčiat a batoliat je dôležité, aby rodičia boli plne zodpovední za monitorovanie glykémie, podávanie inzulínu a dodržiavanie diéty.

V týchto vývojových obdobiach je jednoduchšie zachytiť príznaky ochorenia, ktoré nám môže dať najavo aj samotné dieťa. Medzi varovné príznaky radíme zvýšený smäd, kedy dieťa odmieta tuhé príkrmy a preferuje tekutú stravu a nápoje.

V nadväznosti na smäd je aj zvýšená potreba močenia a u plienkovaných detí aj rýchly vznik intertriga. Ďalšími príznakmi je zvýšená únava dieťaťa, závrate, dýchavičnosť, odmietanie potravy, ktoré následne spôsobuje neprospievanie alebo pokles telesnej hmotnosti.

Predškolský vek

Incidencia diabetu 1. typu má dva vrcholy, pričom práve ten prvý je v predškolskom období v rozmedzí 4. až 6. roku života dieťaťa.

Rozdielom v týchto vývojových obdobiach je pozorovanie subjektívnych príznakov ochorenia. Na rozdiel od novorodenca či dojčaťa, nám dieťa v predškolskom veku vie verbalizovať svoje pocity a ťažkosti.

K predškolskému veku dieťaťa patrí aj navštevovanie materskej škôlky. Je žiaduce, aby dieťaťu s ochorením DM 1. typu táto skúsenosť bola umožnená.

V posledných rokoch vznikli aj škôlky, kde je personál špeciálne edukovaný, a teda rodičia detí s ochorením DM 1. typu majú možnosť svoje dieťa umiestniť do takejto materskej škôlky na dlhší čas, ako len na pár hodín.

U predškolákov a školákov sa postupne zapája aj dieťa do starostlivosti o seba, učí sa merať glykémiu a podávať si inzulín pod dohľadom rodičov.

Pre dané obdobie je charakteristický súboj medzi iniciatívou a pocitom viny. Vnímanie reality dospelých a detí v školskom veku sa podstatne líši.

Vnímanie je bohaté na fantáziu a dieťa častokrát nepríjemnosti spojené s ochorením spája s trestom za zlé správanie. Účinná môže byť v tomto smere takzvaná terapia hrou a priestor na vyjadrenie svojich pocitov.

Dieťa by nemalo byť zaťažované mnohými informáciami o rizikách či prognóze ochorenia, ale naopak je vhodné komunikovať s dieťaťom v jednoduchých vetách a na otázky odpovedať jasne a zrozumiteľne, primerane vekovej kategórii.

Školský vek

Pre toto obdobie je výrazným faktorom znížená pozornosť a zhoršenie prospechu v škole, kde trávi dieťa podstatnú časť dňa, ktoré si často všimnú pedagógovia a následne hlásia rodičom dieťaťa.

Podstatným rozdielom, hlavne vo vyšších vekových kategóriách, je to, že dieťa si začína uvedomovať prejavujúce sa zmeny v jeho organizme, prípadne chápe závažnosť diagnostikovaného ochorenia.

V školskom prostredí je dôležitá spolupráca rodičov, školy a zdravotníckych pracovníkov. Dieťa potrebuje primeranú podporu pri monitorovaní glykémie, stravovaní, pohybovej aktivite a zvládaní akútnych príznakov.

Adolescencia

Dané vývinové obdobie je označované aj ako obdobie adolescencie a je obdobím najdramatickejšieho rastu a zmien.

Dochádza k vzhľadovým zmenám na tele dieťaťa, ale tiež sa mení aj rozumový vývin. Nastáva zmena myslenia, od konkrétneho k abstraktnému, zúročujú sa vedomosti a skúsenosti predchádzajúcich období.

Podstatnou črtou puberty je tiež náladovosť, rebelantstvo a odmietanie autority rodičov a zároveň zraniteľnosť. Druhý vrchol incidencie DM 1. typu je práve v tomto kritickom období.

Dieťa plne chápe závažnosť ochorenia, ale často odmieta spolupracovať. Diagnostika a liečba novodiagnostikovaného DM 1. typu si vyžadujú aktívnu spoluprácu, ktoré dieťa obmedzuje pri aktivitách denného života, zasahujú do osobného života, čo môže viesť k psychickým problémom.

Hlavne ku vzniku akútnych príznakov vzhľadom na nerešpektovanie liečby, ako sú hyperglykémia, hypoglykémia, diabetická ketoacidóza alebo až hyperglykemická kóma.

V tomto období zvyknú hodnoty glykémie kolísať, práve vo vzťahu k zmenám v tele dieťaťa. Dieťa môže znížiť svoj denný príjem potravy, čo býva najčastejšie u dievčat, alebo naopak zvýšiť, čo býva u chlapcov.

Tiež tu spadá zvýšená alebo znížená pohybová aktivita, stres, časté zmeny nálad, u dievčat menštruácia. Z tohto dôvodu je potrebná aktívna spolupráca a pravidelné meranie glykémie.

Počas tohto obdobia nastávajú výraznejšie zmeny hlavne u dievčat, kedy prichádza prvá menštruácia a s ňou kolísavé hodnoty glykémie.

Menštruácia samotná je stav, ktorý vyžaduje väčší energetický výdaj, preto najčastejším sprievodným javom bývajú hypoglykémie, kedy je vhodné navýšiť príjem SJ.

Zvlášť si treba dať pozor na pocit zvýšenej chute na sladké pred menštruáciou, pretože môže navodzovať hyperglykémie.

U dospievajúcich je dôležité podporovať ich samostatnosť a zodpovednosť za svoje zdravie, ale zároveň im poskytovať dostatočnú podporu a dohľad.

Selfmonitoring a každodenná sebaobsluha

Neoddeliteľnou súčasťou selfmanažmentu diabetes mellitus - moderného prístupu v komplexnej liečbe ochorenia je selfmonitoring.

Je definovaný ako samostatné meranie vybraných parametrov viažucich sa na kompenzáciu diabetes mellitus samotným pacientom. Pacient s týmto ochorením tu zohráva významnú aktívnu rolu nielen v sledovaní parametrov kompenzácie, ale tiež aktívne reaguje na namerané hodnoty.

V praxi sa v rámci selfmonitoringu u pacientov s diabetes mellitus sledujú predovšetkým:

• glykémia stanovená nalačno a postprandiálna;
• glykemický profil;
• glykovaný hemoglobín;
• ketonémia;
• glykozúria;
• ketonúria;
• proteinúria.

Selfmonitoring v širšom slova zmysle zahŕňa aj sebakontrolu klinických príznakov diabetes mellitus ako stav nôh, hygiena, stravovanie, pohyb a iné.

Efektívna podpora manažmentu seba samého znamená viac, ako len povedať pacientovi čo má robiť. Znamená to uvedenie pacienta do kľúčovej roly v jeho starostlivosti, čo značí aj pociťovať zodpovednosť za vlastné zdravie.

Úloha sestry pri selfmonitoringu

Sestra dieťaťu a rodičom vysvetľuje význam monitorovania glykémie, pomáha im osvojiť si správnu techniku a overuje, či rozumejú nameraným hodnotám.

U mladších detí nesú hlavnú zodpovednosť rodičia. U predškolákov a školákov sa postupne zapája aj dieťa do starostlivosti o seba, učí sa merať glykémiu a podávať si inzulín pod dohľadom rodičov.

U dospievajúcich je dôležité podporovať ich samostatnosť a zodpovednosť za svoje zdravie, ale zároveň im poskytovať dostatočnú podporu a dohľad.

Stravovanie a sacharidové jednotky

Liečba každého diabetika má obsahovať nefarmakologické režimové opatrenia s ohľadom na vek, typ DM, hmotnosť pacienta a pridružené ochorenia či komplikácie.

Pri stanovení vhodnej diéty je potrebné vychádzať z toho, že potrava musí spĺňať primerané kvantitatívne, teda energetický príjem, a kvalitatívne, teda vyvážené zloženie potravín, požiadavky.

Nefarmakologická liečba je významnou súčasťou manažmentu starostlivosti o pacienta s DM. Toto chronické ochorenie dokážeme kontrolovať iba vďaka dôsledným nefarmakologickým opatreniam a farmakologickej liečbe.

Sacharidová jednotka

Sacharidová jednotka (SJ) je také množstvo potraviny, ktoré v definovanom množstve odpovedá 10 gramom sacharidov. 1 SJ = 10 g sacharidov.

Obsah sacharidov je na etikete uvedený v 100 g výrobku. Gramy sacharidov vydelíme číslom 10, pretože 10 g sacharidov zodpovedá 1 SJ, a vypočítame počet SJ v 100 g výrobku.

Príklad: V 100 g výrobku je napríklad 50 g sacharidov a výrobok má hmotnosť 30 g.

Výpočet: 50 g sacharidov: 10 g (1 SJ) = 5 SJ v 100 g výrobku. 5 SJ x 30 g (hmotnosť výrobku) = 150 : 100 g = 1,5 SJ. Tento výrobok zodpovedá 1,5 SJ.

Živočíšne potraviny, ako je mäso, mäsové výrobky, syry, tvaroh, bryndza a vajcia, tuky, maslo, olej, glykémiu nezvyšujú, nepočítame ich do počtu SJ v jedle.

Glykemický index

Glykemický index (GI) je schopnosť potraviny, ako rýchlo ovplyvní glykémiu po jej konzumácii. Udáva, ako rýchlo sa sacharidy z potravín premenia na glukózu.

GI znamená relatívny čas, za ktorý potravina zvýši hladinu cukru v krvi.

Potraviny s nízkym a nižším GI sa trávia pomalšie a sacharidy z potraviny sa pomalšie premieňajú na glukózu. Potom glukózu vytvorenú z jedla prepraví ich vlastný inzulín do svalových buniek, kde tvorí zdroj energie.

Medzi potraviny s nižším GI patria potraviny s vlákninou, neprezreté druhy ovocia, zelenina a strukoviny. Tuky a bielkoviny znižujú GI sacharidovej konzumovanej potraviny.

Pohybová aktivita

Pravidelná fyzická aktivita ako nástroj prevencie neprenosných ochorení u detí mladšieho školského veku podporuje aktívny životný štýl u detí a adolescentov a je kľúčová pre prevenciu obezity, kardiovaskulárnych ochorení a iných chronických ochorení.

U dieťaťa s diabetes mellitus musí byť pohybová aktivita prispôsobená veku, zdravotnému stavu, aktuálnej glykémii, príjmu potravy a liečbe. Dôležité je sledovať reakciu organizmu na záťaž a predchádzať hypoglykémii.

Do edukácie patrí aj vysvetlenie, že pohyb, zmeny príjmu potravy, stres a zmeny nálad môžu ovplyvňovať hodnoty glykémie. V adolescencii je preto potrebná aktívna spolupráca a pravidelné meranie glykémie.

Farmakologická liečba a inzulín

Liečba DM je komplexná. Ak nepostačujú nefarmakologické opatrenia, akými sú diétne opatrenia a fyzická aktivita, je potrebné začať liečbu perorálnymi antidiabetikami, skratka PAD alebo OAD - orálne antidiabetiká.

Perorálne antidiabetiká sú látky, ktoré znižujú hladinu glukózy v krvi. Potreba farmakologickej liečby a výber perorálneho antidiabetika je výlučne v kompetencii diabetológa.

Pri diabetes mellitus 1. typu je nedostatok inzulínu dôsledkom deštrukcie buniek pankreasu produkujúcich inzulín. Permanentný neonatálny diabetes vyžaduje celoživotnú liečbu inzulínom.

U dojčiat a batoliat sú za podávanie inzulínu zodpovední rodičia. U predškolákov a školákov sa dieťa postupne učí podávať si inzulín pod dohľadom rodičov.

Cieľ liečby má byť vždy stanovený individuálne so zreteľom na stav pacienta, trvanie DM a prítomnosť komorbidít.

Prevencia akútnych a chronických komplikácií

Pri edukácii je dôležité pacientovi objasniť riziká neliečeného DM v súvislosti s jeho zdravotným stavom správnymi argumentami.

Diabetici oproti nediabetikom s rovnakými rizikovými faktormi majú 2 - 4-násobne vyšší výskyt srdcovo cievnych príhod, 2 - 5-násobne vyšší výskyt cievnej mozgovej príhody.

Aterosklerotické, teda makrovaskulárne, komplikácie sú až v 65 % príčinou úmrtia diabetikov, pričom 55 % zomiera na KV ochorenia a 10 % zomiera na cerebrovaskulárne ochorenia.

Vznik mikrovaskulárnych komplikácií vedie k 50-percentnej invalidite spojenej s cukrovkou, s ich rozvojom dochádza k zdvojnásobeniu nákladov na liečbu.

Z mikrovaskulárnych komplikácií je diabetická nefropatia vedúcou príčinou zlyhania obličiek, diabetická retinopatia hlavnou príčinou slepoty u dospelých diabetikov, u DM 2 T býva prítomná už v čase stanovenia diagnózy.

Periférna neuropatia je spojená so zvýšeným rizikom netraumatických amputácií dolných končatín.

U diabetikov sa riziko periférneho arteriálneho ochorenia dolných končatín zvyšuje s vekom, trvaním cukrovky, ako aj prítomnosťou periférnej neuropatie. Včasné stanovenie diagnózy u diabetikov umožní zabrániť strate končatiny s následnou invalidizáciou.

Starostlivosť o nohy a kožu

Pri ošetrovateľskom vyšetrení sa sleduje vzhľad dolných končatín, hyperkeratózy, onychomykóza, infekcie, rany a vredy.

Selfmonitoring v širšom slova zmysle zahŕňa aj sebakontrolu klinických príznakov diabetes mellitus ako stav nôh, hygiena, stravovanie, pohyb a iné.

Dieťa a rodičia musia vedieť rozpoznať rany alebo vredy na koži, ktoré sa ťažko hoja, a pri ich výskyte bez omeškania kontaktovať lekára.

Komunikácia a edukácia podľa vývinovej úrovne

Edukácia dieťaťa musí rešpektovať jeho vek, psychomotorický vývin, schopnosť porozumenia, aktuálny zdravotný stav a mieru samostatnosti.

Dieťa by nemalo byť zaťažované mnohými informáciami o rizikách či prognóze ochorenia, ale naopak je vhodné komunikovať s dieťaťom v jednoduchých vetách a na otázky odpovedať jasne a zrozumiteľne, primerane vekovej kategórii.

Vnímanie reality dospelých a detí v školskom veku sa podstatne líši. Vnímanie je bohaté na fantáziu a dieťa častokrát nepríjemnosti spojené s ochorením spája s trestom za zlé správanie.

Účinná môže byť v tomto smere takzvaná terapia hrou a priestor na vyjadrenie svojich pocitov.

Rodičia musia byť edukovaní nielen o technických úkonoch, ale aj o spôsobe podpory dieťaťa. Zdravá ochrana chorého dieťaťa nesmie znamenať obmedzovanie dieťaťa.

Spolupráca zdravotníckeho tímu, rodiny a školy

Početné štúdie potvrdzujú nezastupiteľnú úlohu sestier v poskytovaní starostlivosti v kontexte Wagnerovho modelu, a to hlavne v rámci plánovaných návštev v prirodzenom prostredí pacienta.

Ošetrovateľstvo sa skladá z umenia, vedy a pomoci ľuďom pri uspokojovaní ich základných potrieb a učení ich samostatnosti a sebestačnosti - rovnako ako obnovovať, udržiavať a podporovať zdravie v spolupráci s ďalšími odborníkmi.

Predpokladá sa, že participovaním sestry v rámci ošetrovateľskej starostlivosti, založenej na teórii ľudských potrieb, bude možné zvýšiť povedomie ľudí s diabetes mellitus pokiaľ ide o ich potrebu zmien v ich životnom štýle, posilnení ich problematického stavu tak, aby prijímali svoju situáciu a verili, že môžu zmeniť svoju realitu.

V školskom veku a adolescencii je dôležitá spolupráca rodiny so školou. Pedagógovia trávia s dieťaťom podstatnú časť dňa a často si ako prví všimnú zníženú pozornosť alebo zhoršenie prospechu v škole a následne hlásia rodičom dieťaťa.

Dieťa potrebuje v školskom prostredí bezpečné podmienky na monitorovanie glykémie, príjem stravy, pohybovú aktivitu a riešenie hypoglykémie alebo iných varovných príznakov.

Edukačný plán sestry

Sestra pri edukácii siaha po edukačných listoch, na základe ktorých pacienta s DM štruktúrovane edukuje. Najprv pacientovi vysvetlí pojmy a vychádzajúc z posúdenia edukuje pacienta s DM s cieľom zvýšiť jeho vedomosti a zručnosti v oblastiach, ktoré sú potrebné.

Edukačná intervencia môže zahŕňať tieto tematické oblasti:

1. porozumenie ochoreniu a jeho prejavom;
2. monitorovanie glykémie;
3. rozpoznanie a riešenie hypoglykémie;
4. rozpoznanie hyperglykémie a diabetickej ketoacidózy;
5. podávanie inzulínu a dodržiavanie liečebného režimu;
6. stravovanie a počítanie sacharidových jednotiek;
7. glykemický index;
8. pohybová aktivita;
9. starostlivosť o nohy a kožu;
10. spolupráca rodiny, školy a zdravotníckeho tímu;
11. podpora samostatnosti dieťaťa;
12. psychická podpora dieťaťa a rodiny.

Pri edukačnej intervencii je potrebné overiť, či dieťa a rodičia získané informácie pochopili, či dokážu správne vykonať praktické úkony a či vedia primerane reagovať na namerané hodnoty a varovné príznaky.

Individuálny prístup a kvalita života

Jednou z najväčších výziev v 21. storočí, ktorej musia čeliť zdravotnícke systémy, sú chronické choroby. Chronická choroba je často problémom celoživotným, ako napríklad diabetes mellitus. Prognóza je neistá, choroba má rôzny vývoj, od stavu zlepšenia cez dlhotrvajúce remisie.

Vážnosť ochorenia diabetes mellitus si v liečbe vyžaduje individuálny prístup k pacientovi, zameraný na stanovenie individuálnych liečebných cieľov, prihliadajúc na faktory, akými sú vek, sprievodné symptómy choroby, pridružené komplikácie, sociálne a ekonomické prostredie.

Zvyšovanie povedomia pacientov, ich rodinných príslušníkov a všetkých zdravotníckych pracovníkov o potrebách, poruchách a následkoch porúch je zásadný pre prevenciu, čo môže viesť k úsporám nákladov na starostlivosť o pacientov.

Je významným činiteľom ovplyvňujúcim úspešnosť liečby a prognózu ochorenia.

Výsledkom kvalitnej, vysoko odbornej a humánnej starostlivosti by mala byť zvyšujúca sa spokojnosť pacientov. Ošetrovateľstvo zohráva fundamentálnu úlohu v podpore zdravia.

tags: #komplexna #osetrovatelska #starostlivost #o #dieta #s