Kto má nárok na dedičstvo po smrti rodičov

Na Slovensku je najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov dedenie zo zákona. Dedičské právo upravuje zákon č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník.

Občiansky zákonník rozlišuje dva právne dôvody dedenia. Dediť je možné na základe závetu alebo zo zákona. Závet má prednosť pred zákonom, preto ak poručiteľ spísal závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho.

Majú deti po smrti rodičov nárok na dedičstvo?

Áno. Poručiteľove deti patria do prvej dedičskej skupiny a pri dedení zo zákona dedia spolu s manželom poručiteľa rovnakým dielom.

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Predpokladom dedenia v tejto skupine je, aby poručiteľ mal aspoň jedného potomka.

Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.

V prípade dedenia detí je potrebné upozorniť na fakt, že náš právny poriadok nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými. Z uvedeného dôvodu dedia všetky tieto deti.

Príbuzenský vzťah sa tu však chápe v právnom zmysle, nie v biologickom. Dedičom tak môže byť i osoba osvojená či osoba narodená na základe umelého oplodnenia a pod.

Za dieťa sa považuje aj počaté dieťa, a to za predpokladu, že sa narodí živé (§ 7 ods. 1 OZ).

Koľko deti zdedia po rodičovi

Ak zomrie jeden z rodičov a zostane po ňom manžel alebo manželka a deti, dedičstvo sa rozdelí medzi všetkých dedičov rovnakým dielom.

Ak zomrie jeden z manželov, najskôr sa vyporiada bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) a až keď sa určí, čo tvorí majetok poručiteľa, je tento majetok predmetom dedenia.

Ak napríklad jeden z rodičov vlastní polovicu domu a pozemkov, táto polovica bude predmetom dedičstva. V prvej dedičskej skupine dedí manžel spolu s deťmi, každý rovnakým dielom.

Čo sa stane, ak zomrú obaja rodičia

Smrť oboch rodičov predstavuje pre maloleté dieťa mimoriadne ťažkú životnú situáciu. Slovenská legislatíva upravuje postupy a mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv a záujmov týchto detí.

Ak zomrú obaja rodičia maloletého dieťaťa, súd začne konanie o určení poručníka a o náhradnej osobnej starostlivosti. V tomto konaní súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

O tom, komu bude dieťa zverené, teda nerozhoduje samotné dedičské konanie ani automaticky rodinný príslušník.

Pokiaľ by sa stalo, že rodičia zomrú, o tom, komu bude dieťa zverené, rozhodne súd. Súd bude skúmať, ktorá osoba má o dieťa záujem a či je schopná zabezpečiť jeho riadnu starostlivosť.

Môže sa o deti postarať starý rodič alebo súrodenec rodiča?

V konaní o náhradnej osobnej starostlivosti súd skúma, kto z príbuzných alebo iných osôb má záujem a je schopný sa o dieťa postarať. Súd pritom berie ohľad na najlepší záujem dieťaťa.

Právna úprava je nastavená tak, že starostlivosť rodinných príbuzných je uprednostnená pred náhradnou osobnou starostlivosťou iných než príbuzných a tiež pred ústavnou starostlivosťou.

To znamená, že ak existujú príbuzní, ktorí sú ochotní a schopní sa o dieťa postarať, súd im dieťa zverí do starostlivosti prednostne.

Zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti jeho starých rodičov umožňuje inštitút náhradnej osobnej starostlivosti zakotvený v § 45 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z.

Podľa § 45 ods. 1 ZR, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 45 ods. 2 ZR pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Samotné príbuzenstvo však neznamená automatické získanie starostlivosti. Súd posudzuje najmä vzťah k dieťaťu, záujem o jeho výchovu, schopnosť dieťa materiálne zabezpečiť a celkové podmienky na starostlivosť.

Ak otec alebo matka dieťaťa ešte žije a prejaví o dieťa záujem, má spravidla najväčšie právo vziať si dieťa do svojej opatery. Súd by otcovi dieťa do starostlivosti nezveril iba za predpokladu, že by o starostlivosť nejavil žiadny záujem alebo by nebol schopný sa o dieťa postarať.

Má súrodenec rodiča automatický nárok na starostlivosť?

Nie. Brat alebo sestra rodiča nemá automatický nárok na zverenie dieťaťa do starostlivosti len preto, že je jeho príbuzným.

Ak existuje viac príbuzných, ktorí majú o dieťa záujem, súd porovná ich osobné, bytové, zdravotné, výchovné a materiálne pomery. Rozhodujúcim kritériom je najlepší záujem dieťaťa.

Ak máte záujem o dieťa po prípadnej smrti rodiča, je potrebné, aby ste sa o dieťa po smrti začali starať a hneď podali návrh na súd. Súd bude skúmať, či sú u Vás vytvorené predpoklady na osvojenie dieťaťa.

Poručník dieťaťa

Okrem zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd ustanoví aj poručníka. Poručník je osoba, ktorá zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok.

Poručníkom môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba, napríklad obec.

Práva a povinnosti poručníka

Poručník má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rozsiahle práva a povinnosti. Je povinný sa o dieťa starať, zabezpečovať jeho výchovu a vzdelávanie, spravovať jeho majetok a zastupovať ho v právnych úkonoch.

Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu svedomito a v záujme dieťaťa.

Na výkon poručníctva dohliada súd. Súd pravidelne kontroluje, či poručník riadne vykonáva svoje povinnosti a či spravuje majetok dieťaťa v súlade so zákonom.

Kolízny opatrovník

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

Môže sa napríklad stať, že nastane rozpor záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Kolízny opatrovník sa zúčastňuje na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, navrhuje vykonať procesné dôkazy a navrhuje súdu, ako má vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na záujem dieťaťa a názor dieťaťa.

Správa majetku dieťaťa po smrti rodičov

Ak maloleté dieťa zdedí majetok po rodičovi, tento majetok sa spravuje v jeho záujme. Osoba, ktorá sa o dieťa stará, nemusí mať neobmedzené oprávnenie nakladať s jeho majetkom.

Starí rodičia, ktorým je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia (§ 45 ods. 4 ZR).

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok však môžu len v bežných veciach (§ 45 ods. 4 ZR).

Poručník zastupuje dieťa a spravuje jeho majetok, pričom na jeho výkon dohliada súd. Z toho vyplýva, že osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, automaticky nezískava vlastníctvo k majetku dieťaťa.

Náhradná osobná starostlivosť a rodičovská vyživovacia povinnosť

Náhradná osobná starostlivosť môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím (§ 44 ods. 3 ZR).

Starostlivosť o dieťa môže byť nariadená vtedy, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť (§ 44 ods. 1 ZR).

Zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti nebráni rodičom, ktorí sú stále jeho zákonnými zástupcami, stýkať sa s dieťaťom a vykonávať ostatné rodičovské práva a povinnosti, no len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 ods. 6 ZR).

Náhradná osobná starostlivosť tiež nezbavuje rodičov ich vyživovacej povinnosti voči maloletému (§ 45 ods. 7 ZR).

Dedičské konanie po smrti rodiča

Po smrti rodiča prebehne dedičské konanie. Dedičské konanie sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom.

Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky.

Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.

V dedičskom konaní sú účastníkmi osoby, ktorým môže svedčať dedičské právo. Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom, stáva sa účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde alebo u súdneho komisára.

Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona.

Tých, u ktorých možno mať dôvodne za to, že sú dedičmi, súd vyrozumie o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť.

Štyri dedičské skupiny

Ak zomrelý nezanechal závet, dedí sa zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje pozostalých do štyroch dedičských skupín a určuje poradie, v ktorom sa dostávajú k možnosti dediť.

Dedenie v jednej skupine vylučuje možnosť dediť v ktorejkoľvek inej skupine z nižšie uvedených štyroch skupín.

Prvá dedičská skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda vnuci poručiteľa.

Ak nededia ani tieto deti, sú k dedeniu ich podielov povolaní ďalší potomkovia.

Princíp reprezentácie znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, bližšom potomkovi poručiteľa, nastupujú jeho dedičia.

Ak však dieťa zomrelo až po poručiteľovi, stalo sa dedičom podielu, ktorý naň pripadá. Tento podiel sa stáva časťou dedičstva po tomto dieťati.

V prvej dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh alebo družka.

Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti.

Manželstvo zaniká právoplatnosťou rozvodového rozsudku. Pozostalý manžel dedí, ak manžel zomrie počas konania o rozvode manželstva.

Ak nededí po poručiteľovi žiaden potomok, manžel dedí v druhej skupine.

Druhá dedičská skupina

V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby.

K dedeniu v druhej skupine dochádza vtedy, ak poručiteľ nezanechal žiadneho potomka alebo ak potomkovia nededia.

Manžel, rodičia a spolužijúce osoby dedia rovnakým dielom, pričom manžel musí dostať najmenej polovicu dedičstva.

Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok. Pozostalý manžel môže byť teda v druhej skupine aj samostatným dedičom.

Ak poručiteľ zomrie ako slobodné dieťa bez vlastných potomkov a nezriadil závet, dedičmi podľa § 474 Občianskeho zákonníka sú poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti, starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Rovnako ako rodič dedí po poručiteľovi aj osvojiteľ alebo osvojitelia.

Matkou poručiteľa je žena, ktorá poručiteľa porodila (§ 82 ZR).

Spolužijúca osoba

Spolužijúcimi osobami sú tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Pojem „spoločná domácnosť“ vyplýva z ustanovenia § 115 OZ. Predpokladá sa skutočné a trvalé spolužitie dvoch alebo viacerých ľudí tak, ako by boli členmi rodiny, teda ľudí, ktorí nemajú inú domácnosť.

Hoci sa spoločné bývanie predpokladá, nemusí to byť vždy splnené. Na druhej strane iba samo spolužitie osoby v domácnosti poručiteľa, teda bývanie v spoločnom byte, nezakladá dedičský nárok takejto osoby.

Ďalším znakom spoločnej domácnosti je jej trvalosť. Spolužitie uvedených osôb s poručiteľom v spoločnej domácnosti musí existovať v čase smrti poručiteľa.

Zákon vyžaduje minimálne jednoročnú trvácnosť domácnosti, pričom jeden rok musel uplynúť už v čase smrti poručiteľa.

Doba jedného roka starostlivosti o spoločnú domácnosť sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je potrebné, aby v čase poručiteľovej smrti uvedené spolužitie trvalo.

Pre naplnenie obsahu pojmu spolužijúca osoba sú dôležité faktické spolužitie v spoločnej domácnosti alebo starostlivosť o túto domácnosť, alebo odkázanosť výživou na poručiteľa.

Osobou odkázanou na výživu poručiteľa je aj osoba, ktorá nemala vlastný zdroj príjmov na úhradu svojich osobných potrieb a nemala voči nikomu nárok na ich úhradu. Poručiteľ jej však dobrovoľne a bezplatne toto plnenie poskytoval.

Týmito osobami sú väčšinou príbuzní v pobočnej línii, ale aj známi či priatelia. Patria sem aj osoby zverené poručiteľovi do pestúnskej starostlivosti, prípadne pestún, o ktorého sa poručiteľ staral.

„Pojem spoločnej domácnosti v zmysle § 474 ods. 1 OZ treba vykladať tak, že spravidla predpokladá spoločné bývanie. Výnimka je možná len ak išlo o dočasný a prechodný pobyt mimo spoločnej domácnosti z dôvodu liečenia v nemocnici, z dôvodu návštevy príbuzných, vojenskej služby atď.“

Samotné občasné návštevy, príbuzenský vzťah alebo krátkodobé bývanie bez starostlivosti o domácnosť a bez odkázanosti na výživu preto samy osebe spravidla nestačia.

Tretia dedičská skupina

V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby.

K dedeniu v tretej skupine dochádza vtedy, ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa.

Pri súrodencoch nezáleží na tom, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča.

Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.

Dedičia tretej skupiny dedia rovnakým dielom a každý z nich môže dediť aj samostatne.

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, teda synovci a netere poručiteľa.

Štvrtá dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina.

Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, teda starí rodičia, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

K dedeniu vo štvrtej skupine dochádza vtedy, ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, teda súrodenci, ich deti ani spolužijúce osoby.

Pod pojmom „prarodičia“ v zmysle § 475a OZ sa myslí vždy príslušný pár prarodičov poručiteľa, teda na jednej strane rodičia otca a na druhej strane rodičia matky.

Každý pár má nárok na polovicu dedičstva.

Ak nededí žiadny z príslušného páru prarodičov, nadobúdajú ich polovicu dedičstva rovnakým dielom deti týchto nedediacich prarodičov.

Ak nededí niektorý pár prarodičov a nededia ani ich deti, uplatní sa prirastanie podielu.

Kedy dedia rodičia po svojom dieťati

Rodičia v prípade smrti syna alebo dcéry automaticky dedičstvo nedostanú. Rodičia však môžu dediť podľa druhej dedičskej skupiny, ak poručiteľ nezanechal potomkov alebo potomkovia nededia.

Ak syn nespísal závet, uplatní sa zákonné dedenie. Rodičia však prichádzajú na rad podľa zákonného dedenia až vtedy, ak manžel alebo manželka a blízki príbuzní zosnulého syna neexistujú, už zomreli alebo sú právoplatne vylúčení z dedičstva.

Ak žijú obaja rodičia a dedia v druhej skupine, rozdelia si dedičstvo rovnakým dielom. Ak jeden z rodičov nežije, jeho podiel môže za splnenia zákonných podmienok prejsť na jeho potomkov.

Ak syn zomrel bez detí, ale zanechal manželku a obaja rodičia sú nažive, typicky by podiely boli: manželka jedna polovica, matka jedna štvrtina a otec jedna štvrtina.

Súrodenci zosnulého syna by v tejto situácii po synovi nededili, pretože pri existencii manželky a rodičov sa k súrodencom neprihliada.

Odkaz za opateru rodičom

Odkaz za opateru je zákonný odkaz. Nespočíva na poslednej vôli zosnulého syna, ale výlučne na základe zákona.

Rodičia majú nárok na odkaz za opateru, ak sa o syna starali v posledných troch rokoch pred smrťou najmenej šesť mesiacov, v nezanedbateľnom rozsahu a bezodplatne.

Za nezanedbateľný rozsah sa spravidla považuje v priemere viac ako 20 hodín mesačne.

Odkaz za opateru môže predstavovať osobitný nárok rodičov, ktorý treba odlišovať od samotného postavenia zákonného dediča.

Závet a nárok rodičov

Ak syn spísal závet, môže v ňom zohľadniť svojich rodičov. Týmto spôsobom môžu byť rodičia podľa poslednej vôle syna ustanovení za dedičov celého majetku alebo s určitým podielom, napríklad polovicou alebo štvrtinou.

Syn môže rodičom zanechať ako odkaz jednotlivé predmety alebo práva, napríklad právo bývania v jeho dome.

V závete možno jednoznačne určiť, vlastníctvo k akým veciam alebo nakladanie so všetkým majetkom poručiteľa má na akú osobu prejsť.

V súčasnosti možno závet zriadiť vo forme notárskej zápisnice, napísať vlastnou rukou alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov.

Možno jednoznačne odporučiť spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice u notára, ktorý ho po spísaní musí zaregistrovať do Notárskeho centrálneho registra závetov.

Závet musí byť buď celý vlastnoručne napísaný a podpísaný, podpísaný pred svedkami alebo spísaný vo forme notárskej zápisnice.

Nepodpísaná správa v mobile je skôr vyjadrením želania, nie platným závetom.

Rovnako „splnomocnenie“ pre prípad smrti nie je samo osebe závet. Plná moc slúži na zastupovanie za života a smrťou zaniká; dediča musí určiť platný závet alebo zákon.

Nie je možné zriadiť spoločný závet, ale každý z manželov alebo partnerov musí závet zriadiť samostatne.

Neopomenuteľní dedičia

Dedenie zo závetu má pred dedením zo zákona prednosť. Závet však musí spĺňať všetky zákonné náležitosti.

Neopomenuteľní dedičia sú deti poručiteľa a vnuci, ak už deti nežijú.

Ak ich poručiteľ vynechá a právne ich nevydedí, závet môže byť neplatný v rozsahu, v ktorom bolo porušené ich právo.

Podľa § 479 Občianskeho zákonníka maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Darovanie pre prípad smrti

Pri darovaní pre prípad smrti syn sľubuje svojim rodičom pre prípad svojho úmrtia darovacie prevedenie určitej časti majetku.

Účinok darovania nastáva až smrťou.

Na rozdiel od poslednej vôle prostredníctvom závetu alebo odkazu, ktoré by syn mohol kedykoľvek zmeniť, je syn darovaním pre prípad smrti sám viazaný.

Darovanie pre prípad smrti je obojstranne záväzná zmluva, ktorú už nemožno jednostranne odvolať.

Dlhy a náklady spojené s dedičstvom

Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Ak dedičstvo neodmietnu, preberajú nielen aktíva, ale aj pasíva dedičstva.

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.

Do dedičského podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Praktický postup po smrti rodiča

1. Úmrtie sa oznámi príslušným orgánom a matrika informuje súd.
2. Súd začne dedičské konanie z úradnej moci.
3. Súd poverí prejednaním dedičstva notára ako súdneho komisára.
4. Zistí sa okruh dedičov podľa závetu alebo podľa zákonných dedičských skupín.
5. Určí sa majetok, dlhy a prípadné nároky súvisiace s dedičstvom.
6. Pri maloletom dedičovi sa zabezpečí jeho zastupovanie a ochrana jeho majetkových záujmov.
7. Po skončení konania notár vydá rozhodnutie o dedičstve.

Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania objaví nový majetok alebo dlhy po poručiteľovi, súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve.

Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi.

Ďalšie nároky po smrti rodiča

Sirotský dôchodok

Sirotský dôchodok je v kompetencii Sociálnej poisťovne.

Je irelevantné, či boli rodičia dieťaťa zosobášení pre vznik nároku na sirotský dôchodok.

Ak deťom nárok na sirotský dôchodok nevznikne alebo výška takéhoto dôchodku po jednom rodičovi je nižšia ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa, môže nastúpiť náhradné výživné od štátu.

Osobitnou situáciou je podľa zákona o sociálnom poistení smrť matky dieťaťa, napríklad smrť v súvislosti s pôrodom. V tomto prípade je oprávnenou osobou aj otec dieťaťa.

Peňažné nároky zamestnanca

Ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú.

Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti.

Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet.

Pracovný pomer smrťou zamestnanca zaniká automaticky.

Príspevok na pohreb

Príspevok je vo výške 200 eur.

Príspevok je v kompetencii úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu zomrelého.

Bankový účet a poistné plnenie

Ak majiteľ účtu v banke zomrie, takmer okamžite dôjde k zablokovaniu účtu.

Pri poistení pre prípad smrti treba kontaktovať poisťovňu, v ktorej mal zomrelý uzatvorenú životnú poistku.

Medzi ďalšie zmluvy, ktoré treba po smrti preveriť, patria zmluvy na dodávku elektrickej energie, plynu, internetu, televízie a telefónu.

Čo treba pripraviť pri plánovaní budúcnosti detí

• zvážiť spísanie platného závetu;
• určiť, komu má byť dieťa v prípade smrti rodičov zverené, pričom konečné rozhodnutie vždy patrí súdu;
• premyslieť, kto by mal dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok;
• uchovať údaje o účtoch, poistkách, nehnuteľnostiach a dlhoch;
• nepodpisovať dohodu o dedičstve ani vzdanie sa dedičstva bez právnej kontroly;
• pri zložitom majetku alebo rodinných vzťahoch využiť notára alebo advokáta.

O tom, kto bude po smrti rodičov zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa a spravovať jeho majetok, rozhoduje súd podľa najlepšieho záujmu dieťaťa. O tom, kto zdedí majetok rodiča, rozhoduje závet alebo zákonné poradie dedičských skupín.

tags: #kto #ma #narok #na #dieta #po