Kyberšikanovanie a bezpečné používanie internetu u detí s Downovým syndrómom

V kontexte dynamického a rýchlo sa meniaceho digitálneho prostredia, ktoré so sebou prináša nielen pozitíva, ale aj riziká a hrozby, je dôležité venovať pozornosť aj kybernetickej bezpečnosti detí s Downovým syndrómom.

Projekty v oblasti kybernetickej bezpečnosti môžu byť zamerané na zodpovedné a bezpečné využívanie internetu, sociálnych sietí a ďalších digitálnych technológií.

Čo je kyberšikanovanie

Programy zamerané na túto oblasť môžu pokrývať témy ako ochrana osobných údajov, rozpoznávanie hoaxov a dezinformácií, kyberšikana či bezpečné používanie technológií.

Kyberšikanovanie je ubližovanie, zosmiešňovanie, zastrašovanie alebo ponižovanie človeka prostredníctvom internetu, sociálnych sietí, správ, online hier alebo iných digitálnych technológií.

Na rozdiel od bežného konfliktu môže online útok pokračovať aj mimo školy či iného kolektívu, zasiahnuť veľké množstvo ľudí a zostať dostupný v podobe správ, fotografií alebo videí.

Pri deťoch s Downovým syndrómom treba venovať pozornosť najmä tomu, či rozumejú významu správ, obrázkov, vtipov a výziev, s ktorými sa na internete stretávajú.

Prečo je téma dôležitá

Downov syndróm nie je choroba a nedá sa liečiť.

Downov syndróm je vrodená genetická odchýlka spôsobená nadpočetným chromozómom číslo 21 (trizómia 21).

Downov syndróm nie je choroba ale zdravotné postihnutie.

Ľudia s Downovým syndrómom sú ako ktorékoľvek iné deti.

Majú svoje vlastné povahy a charaktery.

Každý človek s Downovým syndrómom dospieva.

Aj keď majú pomalšie tempo učenia a často potrebujú asistenta učiteľa alebo individuálny vzdelávací plán, prítomnosť spolužiakov v bežnej triede je pre ne silnou motiváciou.

Mýtus o neschopnosti učiť sa, neprispôsobivosti a agresivite je vyvracaný - deti s Downovým syndrómom sa učia dlhšie, no majú výbornú schopnosť napodobňovať a učiť sa, a silno prežívajú emócie.

Deti s Downovým syndrómom sú ako ktorékoľvek iné deti.

Občas nezbedné, občas neposlušné, občas disciplinované, občas poslušné.

Občas sa zle vyspia, občas nemajú dobrú náladu.

Nie sú vždy a so všetkým spokojní, šlo by to proti ich individualite.

Vedia si povedať, keď sa im niečo nepáči a keď nie sú spokojní.

To, ako dieťa rozumie online komunikácii a ako dokáže vyhodnotiť riziko, je veľmi individuálne.

S chromozomálnou poruchou je u ľudí s Downovým syndrómom späté aj mentálne znevýhodnenie, prejavujúce sa oneskoreným mentálnym vývojom, zníženým intelektom, poruchami myslenia, učenia, pamäte a podobne.

Ale aj tu treba mať na zreteli, že intelekt ľudí s Downovým syndrómom je veľmi individuálna záležitosť.

Napriek zníženému intelektu sú ľudia s Downovým syndrómom dobre vzdelávateľní a nové zručnosti a vedomosti schopní prijímať celoživotne.

Najčastejšie online riziká

• Kyberšikana: urážlivé komentáre, zosmiešňovanie, vyhrážky, vylúčenie zo skupiny alebo zverejnenie ponižujúceho obsahu.
• Odcudzenie osobných údajov: získanie mena, adresy, telefónneho čísla, hesla, fotografií alebo údajov o rodine.
• Falošné profily: osoba sa vydáva za kamaráta, spolužiaka alebo inú dôveryhodnú osobu.
• Manipulácia: niekto dieťa presviedča, aby poslalo fotografiu, otvorilo odkaz, zaplatilo peniaze alebo urobilo niečo, čo mu je nepríjemné.
• Hoaxy a dezinformácie: nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré môžu vyvolať strach alebo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu.
• Nevhodný obsah: násilné, sexuálne, nenávistné alebo inak znepokojujúce fotografie, videá a správy.
• Riziká online hier: komunikácia s neznámymi ľuďmi, nákupy v aplikáciách a zdieľanie údajov.
• Kybernetické podvody: správy, ktoré žiadajú heslo, peniaze, prihlasovacie údaje alebo okamžitú reakciu.

Ako môže kyberšikanovanie vyzerať

Kyberšikanovanie nemusí mať podobu otvorenej vyhrážky.

Môže ísť o opakované posielanie posmešných správ, vytvorenie skupiny bez dieťaťa, v ktorej sa o ňom ostatní vysmievajú, zverejnenie fotografie bez súhlasu, napodobňovanie jeho spôsobu reči alebo predstieranie kamarátstva s cieľom získať dôverné informácie.

Dieťa môže dostať správu, ktorej významu úplne nerozumie, no môže cítiť tlak, strach alebo povinnosť odpovedať.

Môže sa tiež stať, že dieťa považuje ubližovanie za vtip, pretože nerozpozná sarkazmus alebo skrytý úmysel.

Ľudia s Downovým syndrómom majú často lepšie porozumenie jazyka ako schopnosť rozprávať.

U 10 - 45 % prípadov sa vyskytuje zajakavosť alebo rýchly a nepravidelný prejav, reč je ťažšie zrozumiteľná.

Ak dieťa nevie presne opísať, čo sa stalo, môže svoje skúsenosti vyjadriť zmenou správania, mlčaním alebo odmietaním používať zariadenie.

Varovné signály

Samotný jeden prejav ešte nemusí znamenať kyberšikanovanie.

Opakované alebo náhle zmeny však treba brať vážne, najmä ak sa objavia po používaní telefónu, počítača alebo sociálnej siete.

• dieťa náhle prestane používať telefón alebo počítač,
• po prijatí správy pôsobí vystrašene, smutne alebo rozrušene,
• odmieta chodiť do školy alebo sa stretávať so spolužiakmi,
• zhorší sa spánok, nálada alebo chuť do jedla,
• začne sa uzatvárať do seba,
• opakovaně kontroluje správy alebo sa bojí upozornení,
• tvrdí, že nechce o online komunikácii hovoriť,
• objavia sa neznáme účty, nákupy alebo zmeny hesiel,
• dieťa sa začne ospravedlňovať za veci, za ktoré nenesie zodpovednosť,
• má telesné prejavy nepohody bez zjavnej príčiny.

Ak sú mrzuté, utrápené či plačlivé, treba za tým vždy hladať nejakú objektívnu príčinu, ktorá im nepohodu spôsobila.

Môže prísť k nedorozumeniam, najmä ak je to v období, kedy ešte dieťatko s DS nevie verbálne komunikovať.

Neznamená to však nevychovanosť, skôr nedostatok v komunikácii, neschopnosť vyjadriť, čo chce, prípadne čo v danom momente cíti.

Ako hovoriť s dieťaťom o bezpečnosti

Komunikácia s ľuďmi s Downovým syndrómom je vo všeobecnosti pohodová a nenáročná.

Sú priateľskí, majú zmysel pre humor, nehanbia sa a radi nadväzujú nové kontakty.

Odporúča sa brať ohľad na ich limity, rozprávať pomalšie a zrozumiteľne, s jednoduchými vetami.

Rovnaký prístup je vhodný aj pri vysvetľovaní kyberšikanovania a pravidiel bezpečného používania internetu.

Vysvetľujte konkrétne situácie

Namiesto všeobecného upozornenia, že internet môže byť nebezpečný, je vhodné používať konkrétne príklady.

• „Heslo nikomu neposielame.“
• „Fotografiu neposielame človeku, ktorého nepoznáme osobne.“
• „Keď sa niekto vysmieva, vyhráža alebo žiada tajomstvo, ukážeme správu dospelému.“
• „Ak sa pri správe cítiš zle, nemusíš odpovedať.“
• „Neznámy odkaz neotvárame bez opýtania.“
• „Dospelý, ktorému dôveruješ, ti pomôže a nebude ťa za správu trestať.“

Učte dieťa rozlišovať medzi známymi a neznámymi ľuďmi

Dieťa môže mať pocit, že človek z online hry alebo sociálnej siete je kamarát, hoci sa s ním nikdy osobne nestretlo.

Je dôležité vysvetliť rozdiel medzi človekom, ktorého pozná rodina alebo škola, a účtom, ktorý pozná iba z internetu.

Nie každý, kto používa fotografiu dieťaťa alebo spolužiaka, je skutočne týmto človekom.

Opakujte pravidlá bez vyvolávania strachu

Pravidlá kybernetickej bezpečnosti treba opakovať pokojne a pravidelne.

Deti s Downovým syndrómom sa učia pozorovaním.

Pri výchove dieťaťa s Downovým syndrómom je vhodné využívať ich špeciálnu schopnosť - napodobovanie.

Ak budú môct napodobovať pozitívne príklady, bude to pre ich dobro.

Rodič, pedagóg alebo asistent môže ukázať, ako sa zablokuje účet, nahlási správa, nastaví súkromie alebo zatvorí podozrivá stránka.

Praktické pravidlá bezpečného používania technológií

Ochrana osobných údajov

Dieťa by malo vedieť, že osobné údaje nepatria do verejného priestoru.

• celé meno,
• adresa bydliska,
• názov školy a triedy,
• telefónne číslo,
• heslá,
• fotografie dokladov,
• údaje o zdravotnom stave,
• informácie o tom, kedy je rodina mimo domu.

Heslá majú byť dostatočne silné a nemali by sa používať rovnaké heslá vo všetkých službách.

Dieťa nemusí rozumieť technickým detailom, ale môže sa naučiť jednoduché pravidlo: heslo patrí iba jemu a dospelému, ktorý mu pomáha so správou účtu.

Fotografie a videá

Pred zverejnením fotografie alebo videa je vhodné vysvetliť, kto ho môže vidieť a čo sa môže stať, ak sa obsah skopíruje.

Dieťa má právo povedať, že nechce byť fotografované alebo že nechce, aby bola jeho fotografia zverejnená.

Rovnako dôležité je rešpektovať súkromie dieťaťa a nezverejňovať jeho fotografie bez primeraného zváženia.

Správy, odkazy a prílohy

Neznáme správy, odkazy a prílohy môžu viesť na podvodné stránky alebo obsahovať škodlivý program.

Dieťa by nemalo otvárať neznámy odkaz ani sťahovať súbor bez toho, aby sa poradilo s dospelým.

Ak správa vyvoláva naliehavosť, strach alebo sľubuje odmenu, je vhodné najprv zastaviť sa a overiť si ju.

Sociálne siete

Pri sociálnych sieťach je dôležité nastaviť súkromie účtu tak, aby obsah nevidel ktokoľvek.

Rodič a dieťa môžu spoločne prejsť zoznam kontaktov a odstrániť účty, ktoré dieťa nepozná alebo ktorým nedôveruje.

Dieťa by malo vedieť, že môže kontakt zablokovať a správu nahlásiť.

Online hry

Online hry môžu byť zdrojom zábavy, učenia a kontaktu s rovesníkmi, ale aj miestom, kde neznámi ľudia žiadajú osobné údaje alebo peniaze.

Pravidlá by mali zahŕňať komunikáciu v chate, používanie mikrofónu, nákupy v aplikáciách a zdieľanie fotografií.

Pri deťoch, ktoré majú problém odhadnúť hodnotu peňazí, treba venovať osobitnú pozornosť nákupom v hrách.

Táto zručnosť je veľmi individuálna.

Keďže aj k práci s peniazmi treba abstraktné myslenie, nie vždy to ide.

Nemajú problém nakúpiť, zaplatiť, zarobiť si.

Čo robiť pri podozrení na kyberšikanovanie

1. Zachovajte pokoj

Dieťa potrebuje cítiť, že sa môže zdôveriť bez okamžitého hnevu alebo trestu.

Ak mu dospelý zariadenie okamžite vezme, dieťa môže nabudúce problém zatajiť.

2. Počúvajte a overujte

Nechajte dieťa opísať situáciu vlastnými slovami.

Rozprávajte pomalšie a zrozumiteľne, s jednoduchými vetami.

Ak dieťa nevie udalosť opísať, pomôcť môžu otázky s konkrétnymi možnosťami: kto napísal, čo poslal, kedy sa to stalo a ako sa dieťa cítilo.

3. Uchovajte dôkazy

Správy, fotografie, videá, komentáre a mená účtov môžu pomôcť pri riešení situácie.

Obsah je vhodné uložiť ešte pred zablokovaním alebo odstránením účtu.

4. Neodpovedajte útočníkovi

Odpovedanie môže konflikt zhoršiť alebo útočníkovi potvrdiť, že jeho správy zasiahli cieľ.

Bezpečnejším postupom je komunikáciu zastaviť, uložiť dôkazy a účet zablokovať.

5. Nahláste obsah

Kyberšikanovanie treba nahlásiť prevádzkovateľovi služby, škole alebo inej zodpovednej osobe podľa okolností.

Pri vyhrážkach, vydieraní, sexuálnom obsahu alebo bezprostrednom ohrození je potrebné vyhľadať pomoc dospelého a kontaktovať príslušné orgány.

6. Podporte dieťa aj po vyriešení incidentu

Kyberšikanovanie môže ovplyvniť sebadôveru, vzťahy, školskú dochádzku aj ochotu používať technológie.

Dieťa potrebuje vedieť, že za útok nenesie vinu.

Rovnako ako negatívne emócie, aj radosť vedia prežiť naplno.

Nie sú vždy a so všetkým spokojní, šlo by to proti ich individualite.

Úloha rodičov a rodiny

Kľúčové je milujúce rodinné zázemie a podnetné prostredie, pretože deti s Downovým syndrómom sa učia pozorovaním.

Rodina je však pre zdravý vývin každého dieťaťa základ, v rodine sa dieťatku darí najlepšie.

Rodičia môžu s dieťaťom vytvoriť jednoduchý bezpečnostný plán, ktorý bude obsahovať:

• komu sa dieťa ozve, ak sa cíti ohrozené,
• ktoré údaje nesmie zdieľať,
• čo urobí pri nepríjemnej správe,
• ako zablokuje kontakt,
• ako uloží dôkaz,
• kedy je potrebné okamžite zavolať dospelého.

Pravidlá je vhodné nacvičovať pomocou modelových situácií, obrázkov, krátkych príbehov alebo hrania rolí.

Dieťa môže nacvičiť odpovede ako: „Nepáči sa mi to“, „Nebudem na to reagovať“, „Ukážem to mame“, „Toto je moje súkromie“ alebo „Neznámeho človeka si nepridám“.

Bez komunikácie sa môže zdať, že to nejde.

Vtedy je ideálne zatiahnuť brzdu a snažiť sa vytvoriť si formu komunikácie, ktorá zabezpečí, že nepríde k nepríjemnostiam, kedy obe strany majú kúsok od „výbuchu“.

Úloha školy a pedagógov

Je dôležité vzdelávať deti, tínedžerov, rodičov a pedagógov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sa minimalizovali riziká spojené s online aktivitami.

Škola môže pravidlá bezpečného správania začleniť do bežného vyučovania, triednických hodín a preventívnych programov.

Pri žiakovi s Downovým syndrómom môže pomôcť asistent učiteľa alebo individuálny vzdelávací plán.

Aj keď majú pomalšie tempo učenia a často potrebujú asistenta učiteľa alebo individuálny vzdelávací plán, prítomnosť spolužiakov v bežnej triede je pre ne silnou motiváciou.

Inkluzívne prostredie môže deťom pomôcť učiť sa od rovesníkov, zároveň však treba dbať na to, aby si neosvojili nevhodné podnety.

Perfektne sa dokážu učiť odpozerávaním, preto je pre nich maximálne vhodné vzdelávanie v inkluzívnom kolektíve, ktorý je pre nich zdrojom vhodných podnetov (na druhej strane si rovnako dobre dokážu osvojiť aj nevhodné podnety).

Škola by mala mať jasný postup, ako prijímať oznámenia o kyberšikane, chrániť dieťa a komunikovať s rodinou.

Sebaobhajovanie a právo na vlastný hlas

Čím viac budú samostatní, nezávislí a zodpovední sami za seba, tým skôr budú vedieť za seba hovoriť, budú schopní vyjadriť, čo potrebujú a čo sa im nepáči, budú sa vedieť sami rozhodovať.

A o to bude ich zapojenie do bežného života spoločnosti jednoduchšie.

Pokiaľ k tomu neboli vedení v detstve, tak aj dospelých ľudí s Downovým syndrómom treba učiť, aby boli samostatnejší, aby sa vedeli sami obhajovať a aby poznali pravidlá správania sa.

Určite áno.

V prípade svojprávnosti platí, že svojprávny je každý občan bez ohľadu na to, či má alebo nemá zdravotné znevýhodnenie.

Legislatíva dokonca vraví, že nie je možné ktorémukoľvek človeku túto svojprávnosť úplne odobrať.

Na Slovensku pravidelne organizuje tzv. kurzy Sebaobhajovania ZPMP v SR.

Vzdelávanie o kybernetickej bezpečnosti by preto nemalo byť založené iba na zákazoch, ale aj na rozvíjaní schopnosti povedať „nie“, vyhľadať pomoc a rozhodovať o vlastnom súkromí.

Rešpektujúca komunikácia

Deti s Downovým syndrómom dostali do vienka také pozitívne vlastnosti, ako schopnosť ľúbiť, spolupatričnosť, schopnosť tolerancie a empatie, bezprostrednosť, srdečnosť.

Sú priateľské, dobrosrdečné, bezprostredné a spontánne.

Zmysel pre humor väčšine ľudí s Downovým syndrómom nechýba.

Veľmi radi si z Vás budú uťahovať, ale čo je dôležitejšie, vedia sa zamiať aj sami na sebe.

Pri komunikácii s dieťaťom však humor nesmie zakrývať ubližovanie.

Ak sa dieťa smeje, ešte to automaticky neznamená, že mu situácia neprekáža.

Ľudia s Downovým syndrómom sú v emóciách rovnakí, ako každý iný.

Avšak tým, že emócie neskrývajú, môže sa javiť, že ich prežívajú intenzívnejšie.

Preto je dôležité pýtať sa, počúvať a rešpektovať ich hranice.

Čo by si mali zapamätať deti

1. Nie všetko na internete je pravdivé.
2. Nie každý online kamarát je skutočný kamarát.
3. Heslo a osobné údaje sú súkromné.
4. Fotografiu neposielam, ak si nie som istý alebo istá.
5. Keď mi niekto ubližuje, nemusím odpovedať.
6. Správu si môžem uložiť a človeka zablokovať.
7. Ak sa bojím alebo sa cítim zle, poviem to dôveryhodnému dospelému.
8. Za kyberšikanovanie nenesie vinu ten, komu je ubližované.

Deti s Downovým syndrómom sa učia dlhšie, no majú výbornú schopnosť napodobňovať a učiť sa, a silno prežívajú emócie.

Všeobecne sa ľudia s Downovým syndrómom radi učia nové veci, i keď im to trvá dlhšie, sú snaživí a usilovní a dôslední, takže dokážu zvládnuť bežné aktivity aj úplne samostatne.

Dokážu všetko.

Síce im niektoré veci dlhšie trvajú, ale do cieľa vždy prídu.

Každý cieľ dosahujú v čase im vlastnom.

Ak si niečo zaumienia, sú húževnatí a vytrvalí.

Čo by mali vedieť dospelí

Nie je vhodné predpokladať, že dieťa s Downovým syndrómom nerozumie situácii iba preto, že sa vyjadruje pomalšie alebo potrebuje pomoc pri čítaní.

Rovnako nie je vhodné hovoriť o ňom iba cez diagnózu.

Je to človek v dospelom veku, ktorý si zaslúži adekvátny a rešpektujúci prístup a ktorý dokáže vystupovať sám za seba.

Pri riešení kyberšikanovania treba dieťa zapojiť do rozhodovania v rozsahu, ktorému rozumie.

Ak sa problém týka školy, rodina by mala komunikovať s triednym učiteľom, školským psychológom, koordinátorom prevencie alebo vedením školy.

Ak ide o závažné vyhrážky, vydieranie, zverejnenie intímnych materiálov alebo nebezpečný kontakt s dospelým, situáciu netreba riešiť osamote.

Rodičia detí s Downovým syndrómom môžu nájsť podporu v združeniach a centrách, ktoré im poradia s prácou s dieťaťom.

Naša komunikácia nie je len o informovaní.

Je o prepájaní - odborníkov, organizácií, rodičov a samotných hrdinov s chromozómom navyše.

Digitálne zručnosti ako súčasť samostatnosti

Ergoterapia pomáha deťom s Downovým syndrómom udržať si každodenný život a rozvíjať ich samostatnosť.

Cvičenia zamerané na herné a kognitívne zručnosti posilňujú samostatnosť a účasť na funkčných činnostiach ako obliekanie či úklid.

Podobný prístup možno využiť aj pri digitálnych zručnostiach.

Dieťa sa môže postupne učiť prihlásiť do zariadenia, nájsť bezpečnú aplikáciu, rozpoznať známy kontakt, zavrieť nevhodný obsah, zablokovať používateľa a privolať pomoc.

Čím viac budú samostatní, nezávislí a zodpovední sami za seba, tým skôr budú vedieť za seba hovoriť, budú schopní vyjadriť, čo potrebujú a čo sa im nepáči, budú sa vedieť sami rozhodovať.

V princípe určite.

Sebaobsluhu zvládajú ľudia s Downovým syndrómom veľmi dobre.

Vo svete je rozšírené tzv. chránené bývanie, kde žijú ľudia s rôznym zdravotným hendikepom takmer samostatne.

Digitálna bezpečnosť je preto dôležitou súčasťou prípravy na školský, pracovný, spoločenský aj samostatný život.

Podpora namiesto izolácie

Je dôležité vzdelávať deti, tínedžerov, rodičov a pedagógov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, aby sa minimalizovali riziká spojené s online aktivitami.

Bezpečný internet však neznamená úplné odstrihnutie dieťaťa od technológií.

Projekty v oblasti kybernetickej bezpečnosti môžu byť zamerané na zodpovedné a bezpečné využívanie internetu, sociálnych sietí a ďalších digitálnych technológií.

Takéto projekty by mali podporovať rešpekt, inklúziu a rovnaké príležitosti pre ľudí s Downovým syndrómom.

Deti s Downovým syndrómom sa učia pozorovaním.

Ak im dospelí ukážu, ako používať technológie bezpečne, ako rozpoznať manipuláciu a ako požiadať o pomoc, získajú praktické zručnosti potrebné na každodenný život.

To, do akej miery sa im podarí rozvíjať svoj potenciál, často závisí najmä od včasnej podpory, dostupnosti terapií, prijatia spoločnosťou a prostredia, v ktorom vyrastajú.

tags: #kybersikanovanie #dieta #s #downovym #syndromom