Moje dieťa je choré a odmieta lieky: praktické a bezpečné riešenia

Dostať do dieťaťa liek je niekedy umenie, zvlášť ak máte dieťa z kategórie „vypľúvača“ či „zatínača zubov“. Niektoré deti liek nevedia prehltnúť, a tak ho v ústach cmúľajú alebo rozhryzú. Rodičov potom často zaskočí bezradnosť: čo ak dieťa liek vyvráti, podať mu ho znova alebo radšej nie, aby nedošlo k predávkovaniu?

Podávanie liekov je doslova nočnou morou najmä rodičov najmenších detí, ktoré ešte zďaleka nechápu, prečo je dôležité prehltnúť horký liek, a tak vytrvalo bojujú. Pri starších deťoch, ktoré už niektorým veciam a vzťahom rozumejú, je vždy lepšie pokúsiť sa dohodnúť, než klamať alebo používať násilie.

Nikdy nepodávajte liek násilím

Prvá zásada znie: nikdy nenúťte dieťa k užívaniu liekov násilím. Predstavte si, že ste chorí a niekto vás, dospelého človeka, chytí za ruky a nohy a nasilu vám dáva lieky. Znie to hrozne, však? Pre deti je to ešte traumatickejšie.

Lepšie je pristupovať k podávaniu liekov ako k spoločnej úlohe, v ktorej sa dieťa cíti byť súčasťou procesu. Dajte mu pocit kontroly - možno si môže samo vybrať lyžičku, z ktorej liek vypije, alebo pohárik, z ktorého zapije tabletku.

Urobte si z podávania lieku hru. Štúdie ukazujú, že pozitívne emócie môžu zmierniť stres a zvýšiť šancu na spoluprácu dieťaťa. Preto majte trpezlivosť, buďte láskaví a odmeňte dieťa za každý úspešný pokus - napríklad pochvalou alebo malou hračkou.

Keď už dieťa začína rozumieť niektorým veciam a vzťahom, vždy je lepšie pokúsiť sa dohodnúť, trebárs formou niečo za niečo, ako klamať. Žiadne dieťa nie je také hlúpe, aby vás skôr či neskôr neodhalilo. Môže vás to stáť stratu dôvery.

Keď však dostane prísľub, že ak užije nechutný liek, dostane obľúbenú sladkosť alebo novú hračku, určite pristúpi na kompromis.

Ako si pripraviť podanie lieku

• Vopred si overte správnu dávku a spôsob podania v príbalovom letáčiku alebo u lekára či lekárnika.
• Pripravte si liek, odmerku, čistú jednorazovú striekačku alebo pohárik podľa liekovej formy.
• Dieťa posaďte alebo postavte, aby sa minimalizovalo riziko prilepenia lieku na pažerák.
• Vysvetlite mu krátko a pokojne, čo sa bude diať.
• Po podaní dohliadnite, aby dieťa prehltlo celú dávku.

Ak sa vám to nejako podarí, ešte vždy existuje šanca, že dieťa liek alebo časť z neho vypľuje, preto treba dohliadnuť, aby prehltlo celú dávku.

Tekuté lieky a sirupy

Farmaceutické firmy to myslia dobre, keď pridávajú do detských liekov ochucovadlá. Niektoré antibiotické sirupy majú rôzne aromatické príchute, napríklad višňovú či pomarančovú, čo však nie každé dieťa znesie.

Ak dieťa odmieta užiť tekutý liek priamo z lyžičky, jednorazová injekčná striekačka môže byť veľmi užitočná. Zaobstarajte si čistú striekačku a natiahnite do nej potrebné množstvo lieku.

Odpútajte pozornosť dieťaťa - ukážte mu obľúbenú hračku alebo si spolu pozrite krátke video. Jemne vstreknite liek do ústnej dutiny, konkrétne do „lícneho vrecka“.

Nikdy nenasmerujte liek na koreň jazyka, aby ste predišli dáviacemu reflexu.

Miešanie lieku s jedlom alebo nápojom

Lieky sa môžu miešať s jedlom, no tento spôsob spravidla funguje len dovtedy, kým vás dieťa neodhalí. Potom môže odmietať aj samotné jedlo, ktoré ste použili ako prostriedok na podanie lieku.

Tablety alebo jedlo s liekom podávajte v sede či stoji, aby sa minimalizovalo riziko prilepenia lieku na pažerák.

Jedným z možných spôsobov je rozdrviť tabletku na jemný prášok, ak to typ lieku dovoľuje, a zmiešať ju s niečím chutným. Ovocné pyré, jogurt alebo obľúbená kaša môžu zamaskovať nepríjemnú chuť.

Pri antibiotikách sa vždy poraďte s lekárom alebo lekárnikom, či sa konkrétna tableta smie rozdrviť a miešať s jedlom.

Opäť však treba dať pozor, aby dieťa zjedlo celú dávku. Ak zje iba časť jedla, dostane iba časť lieku.

Nie som zástanca miešania liekov do nápojov. Rodič nemusí odhadnúť množstvo tekutiny, do ktorej liek zamieša, a dieťa potrebnú dávku nevypije, respektíve vypije z nej len časť, lebo zvyšok zostane vo fľaške.

To isté platí aj o nápojoch. Je tu väčšie riziko, že dieťa horkú chuť sirupu odhalí a stratí dôveru k fľaške aj k rodičovi a začne odmietať tekutiny, ktoré sú počas liečenia nevyhnutné.

Ak je problémom chuť lieku, pomôže, keď ho dieťa dostatočne zapije neutrálnym nápojom, napríklad bylinkovým čajom.

Lieky, najmä antibiotiká, by sa mali zapíjať dostatočným množstvom vody alebo čaju. Úplne nevhodné je mlieko a tiež džúsy, pretože ovplyvňujú vstrebávanie účinných látok.

Tablety: drviť, deliť alebo prehltnúť?

Tablety a kapsuly sú u detí často „no-go zóna“. Pohľad na ne vyvoláva u mnohých malých pacientov reflexné „nie“.

Pre najmenšie deti je väčšina liekov, dokonca aj antibiotiká, v tekutej forme, preto je lepšie podať im sirup. Vhodné môžu byť aj čapíky a až pre väčšie deti od troch rokov sa odporúčajú tablety.

Ak dieťa tabletku rozhryzie, nemusí to byť problém, pretože detské tabletky sú na to prispôsobené, takže ich možno aj rozhrýzť. Nesmú sa rozhrýzť vtedy, ak ide o tabletku s postupným uvoľňovaním alebo s predĺženým účinkom.

Niektoré menšie tabletky alebo ich časti sa dajú schovať do gumových cukríkov. Deti ich rýchlo zhltnú, takže často ani nezistia, čo sa v nich ukrýva. Aj toto je však iba dočasné riešenie.

Kedy sa tableta nesmie rozdrviť

Veľmi dôležité je rozlišovať medzi liekom, ktorý možno rozdeliť alebo rozdrviť, a liekom, ktorého úprava môže zmeniť účinok.

Keď chceme tabletu rozdeliť, vždy musíme zvoliť takú, ktorá je výrobcom prispôsobená na delenie, čiže má deliacu ryhu. Keď ju nemá, tabletu nedelíme.

Veľká väčšina kapsúl sa otvárať nesmie. Puzdro kapsuly totiž slúži ako ochrana obsahu, ktorý sa má vstrebať až v nižších častiach tráviaceho ústrojenstva. Niektoré kapsuly sa môžu otvoriť, obsah vysypať na lyžičku a podať ako rozdrvenú tabletku, no vždy treba overiť konkrétny liek.

Ak je na škatuľke lieku napísané, že je nevhodný do 12 rokov, nemožno automaticky podať dieťaťu iba štvrtinu alebo polovicu tablety. Nevhodnosť môže súvisieť s tým, že liek nie je vhodný pre detský organizmus, a nie iba s množstvom účinnej látky.

Malé dieťa nie je malý dospelý a nemusí mať vyvinuté enzýmy, ktoré metabolizujú dané liečivá. Niektoré lieky by mohli škodiť aj vo vývoji oporného systému.

Čo robiť, keď dieťa liek vyvracia?

Po podaní lieku môže dieťa liek vypľuť alebo vyvracať. Rozhodnutie, či podať ďalšiu dávku, závisí najmä od toho, ako skoro po podaní k vracaniu došlo.

Liek sa do 15 až 20 minút väčšinou absorbuje, obzvlášť ak ide o tekutú formu lieku. Pri antibiotikách treba dodržiavať určené hladiny v organizme, pretože proti baktériám dokážu účinne bojovať len vtedy, keď ich je v tele dostatočné množstvo.

Ak dieťa v záchvate plaču vyvracia antibiotiká, treba počkať, kým sa trochu upokojí, a potom sa pokúsiť o to isté znova. Ak dieťa vracia lieky pravidelne, prípadne trpí hnačkou alebo tráviacimi problémami, o ďalšom postupe sa radšej poraďte s lekárom. Lekár môže sirup vymeniť alebo odporučiť iné riešenie.

Nezabudnutá dávka antibiotika

Každá dávka antibiotík je dôležitá, preto nesmiete dávku len tak vynechať alebo liečbu prerušiť. Nabudúce totiž dieťaťu tieto lieky vôbec nemusia zabrať.

Antibiotiká si musia udržať určité hladiny v organizme, pretože proti baktériám dokážu účinne bojovať len vtedy, keď ich je dostatočné množstvo.

Ak zabudnete podať dávku a spomeniete si na to neskôr, dávku treba dať hneď, ako zistíte, že ste na ňu zabudli. Ďalšiu dávku podáte podľa určeného intervalu. Pri konkrétnom lieku sa však riaďte pokynmi lekára alebo príbalovým letáčikom.

Je dobré naplánovať si podávanie tak, aby dieťa nemuselo byť zbytočne často budené. Ak máme antibiotiká podávať napríklad každých osem hodín, časový rozvrh treba prispôsobiť bežnému režimu dieťaťa a zároveň dodržať predpísaný interval.

Probiotiká pri antibiotickej liečbe

Pri užívaní antibiotík sa často odporúča podávať aj probiotiká. Najmä širokospektrálne antibiotiká ničia nielen škodlivé, ale aj prospešné črevné baktérie, ktoré sú dôležité pre správnu funkciu trávenia.

Preto sa pri užívaní antibiotík často vyskytujú hnačky. Mnohokrát sa im dá vyhnúť podávaním probiotík.

Probiotiká by sa mali podávať dve až štyri hodiny po užití antibiotík.

Nosné kvapky a upchatý nos

Aj boj s nosnými kvapkami je pre rodičov častou situáciou. Hoci aplikácia trvá iba niekoľko sekúnd, pre dieťa môže byť veľmi nepríjemná.

Pri dojčatách sa kvapky podávajú v ľahu. Staršie deti môžu sedieť s mierne zaklonenou hlavou. Jeden dospelý fixuje hlavu dieťaťa a druhý rýchlo aplikuje kvapky pomocou pipety.

Ak chcete zabrániť úzkosti, rozptýľte dieťa hračkou alebo zábavným obrázkom.

Pred podaním kvapiek do nosa odporúčame prečistiť noštek morskou vodou, potom nechať dieťa vysmrkať a overiť, či má nos naozaj prázdny. Až potom aplikujte liek.

Tým, že liečivo je v kvapkách, dieťa by malo pri podávaní ležať, aj keď mu trochu stečie. Ak si dieťa krátko po aplikácii kýchne, nie je to na škodu.

Morská voda pomáha vykonať hygienu nosa a skvapalniť hlieny, takže ich dieťa môže vysmrkať a následne možno aplikovať kvapky.

Nosné kvapky by sa nemali používať častejšie, ako predpíše lekár alebo odporučí lekárnik. Rovnako platí, že akékoľvek nosné kvapky sa nesmú používať dlhodobo.

Očné a ušné kvapky

Očné kvapky sú špecifické a ani pre dospelých nebývajú veľmi príjemné. Pomerne účinným spôsobom ich aplikácie je podať ich do ľahko zavretého oka, ideálne pri koreni nosa.

Odborní pediatri odporúčajú u detí podať očné kvapky aj počas spánku. Spiacemu dieťaťu jemne potiahnite dolné viečko a kvapnite primerané množstvo lieku do vnútorného kútika oka, aby to nebola šoková terapia.

Pri ušných kvapkách môže pomôcť, ak dieťa zaujme obľúbená rozprávka.

Dávkovanie podľa hmotnosti

Primerané dávky liečiv sa často odporúčajú podľa veku. Na škatuľke sirupu proti teplote si napríklad prečítame, koľko mililitrov treba podať deťom do jedného roka, do šiestich rokov a do dvanástich rokov.

Niektoré osemročné deti však majú hmotnosť ako trinásťročné a niektoré dvanásťročné deti už majú výšku aj hmotnosť dospelých. Preto je lepšie, keď sa liek dávkuje podľa hmotnosti, ako podľa veku.

Vždy sa dávkovanie prepočítava na vek aj hmotnosť, pričom údaje na škatuľke lieku predstavujú zjednodušené dávkovanie. Lekárnik ho vie presne upraviť.

Ak máte väčšie alebo ťažšie dieťa, než zodpovedá tabuľkovým hodnotám, upozornite na to lekára alebo lekárnika. Lekárnik je zodpovedný za to, že dávkovanie určené lekárom overí.

Kedy sú potrebné antibiotiká?

Deti bývajú vo všeobecnosti choré častejšie než dospelí, pretože sa rodia s neúplne vyvinutou imunitou. Imunitný systém sa buduje a silnie postupne, no musí sa vysporiadať s rôznymi ochoreniami.

Najmä deti, ktoré trávia čas v kolektívoch, napríklad v jasliach, škôlke alebo škole, sa častejšie stretávajú s vírusmi a baktériami.

Najčastejšie detské ochorenia zahŕňajú infekcie dýchacích ciest, nádchu, zápaly stredného ucha a infekčné hnačky. Ide prevažne o sezónne ochorenia, ktoré sa vyskytujú počas chladnejších jesenných a zimných mesiacov, a zároveň o infekčné ochorenia, ktoré sa ľahko prenášajú z dieťaťa na dieťa.

Nádcha a zápaly dýchacích ciest patria k najčastejším detským ochoreniam. Väčšinou ide o vírusové infekcie, ktoré sa dobre šíria vzduchom. Inkubačná doba nádchy a zápalov dýchacích ciest je približne štyri až päť dní a približne rovnako dlho trvá aj preliečenie dieťaťa.

Keďže ide väčšinou o vírusové infekcie, liečba antibiotikami zvyčajne nie je potrebná.

Neliečená alebo zle liečená nádcha a zápaly horných dýchacích ciest sa však môžu rozvinúť do zápalu stredného ucha. Zápal stredného ucha môže byť vírusového alebo bakteriálneho pôvodu. To, či ide o bakteriálnu infekciu, dokáže posúdiť iba lekár.

Ak nejde o bakteriálnu infekciu, ale o vírusovú, liečba prebieha pomocou liekov na jednotlivé príznaky. Lieky na zápal stredného ucha by mal dieťaťu vždy predpísať alebo odporučiť lekár.

Ďalším ochorením, ktoré môže priamo súvisieť s nádchou alebo zápalom nosohltanu, je zápal priedušiek. Jeho hlavným príznakom je spočiatku suchý a dráždivý kašeľ, ktorý zvyčajne prechádza do vlhkého kašľa. Liečba zápalu priedušiek patrí do rúk lekára, najmä u detí do 12 rokov.

Pri infekčných hnačkách spôsobených vírusmi je dôležité dbať na dostatok tekutín. Pri ochoreniach spôsobených baktériami predpíše lekár antibiotiká.

Ak lekár antibiotiká nepredpíše, pravdepodobne vie, prečo tak urobil. Niekedy je na začiatku ochorenia ťažké rozlíšiť, či je bakteriálne alebo vírusové. Ak lekár vykoná CRP vyšetrenie a výsledok ukáže, že v krvi nie je zápal spôsobený baktériou, antibiotiká nepredpíše.

Malé deti nie sú vhodné na samoliečbu aj preto, že dospelý človek si všimne negatívne účinky lieku a vie povedať, že ho bolí brucho alebo má iný problém. Dieťa to nemusí vedieť oznámiť a rodič si nemusí nežiaduci účinok všimnúť včas.

Antibiotiká nepodávajte bez lekárskeho predpisu ani ich nezačínajte používať iba preto, že dieťa malo podobné príznaky v minulosti. Nesprávne používanie antibiotík zvyšuje rezistenciu a môže viesť k tomu, že v budúcnosti nebudú účinkovať.

Horúčka a lieky proti teplote

Horúčka je signál, že telo s niečím bojuje. Zvýšenú teplotu do 38 °C zvyčajne nie je potrebné znižovať. Je to známka, že imunitný systém pracuje.

Ak máte doma malé bábätko, mierne zvýšená teplota sa môže objaviť aj po kúpaní, kŕmení alebo pobyte na slnku.

Ak však zvýšená teplota prejde do horúčky a u dieťaťa sa objavia aj iné príznaky, mali by ste sa obrátiť na lekára.

Čapíky ako alternatíva

Ak dieťa nezvláda sirup pre nepríjemnú chuť alebo ho po ňom napína, vhodnou alternatívou môžu byť čapíky. Pri výbere liekovej formy sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom, najmä ak ide o antibiotikum alebo liek, pri ktorom je dôležité presné dávkovanie.

Skladovanie a prenášanie liekov

Ak lekárnik upozorní, že liek treba skladovať v chladničke, liek tam naozaj patrí. Transport z lekárne domov však lieky určite vydržia.

V horúcich letných dňoch, keď sa teploty šplhajú k štyridsiatkam, môže byť problém aj s inými liekmi. Vysoké teploty nie sú pre lieky dobré.

Najčastejšie sa stáva, že rodičia zabudnú vo svojej kabelke antibiotické nosné kvapky. Ak sú takéto lieky mimo chladničky viac ako šesť hodín, radšej treba ísť po nový recept. Liek síce dieťaťu nemusí ublížiť, ale môže mať oslabený účinok.

Vitamín C a prevencia

Vitamín C je rozpustný vo vode. Ak rodič nezačne dávať malým deťom dospelácke dávky, jeho užívanie môže byť v poriadku.

Ak by dvoj- alebo trojročné dieťa dostávalo 500-miligramové dávky vitamínu C, problém môže vzniknúť najmä pri dlhodobom užívaní. Dávky treba prispôsobiť veku alebo hmotnosti dieťaťa.

Vitamín C má význam najmä pri nástupe dieťaťa do kolektívu, v septembri až októbri, keď sa začínajú prechladnutia a nádchy. Pri primeraných dávkach nemusí dieťaťu ublížiť ani počas celej zimy.

Kedy kontaktovať lekára alebo lekárnika

• Ak dieťa opakovane vracia lieky.
• Ak trpí hnačkou alebo výraznými tráviacimi problémami.
• Ak nedokáže prijať žiadnu liekovú formu.
• Ak neviete, či sa tableta smie drviť alebo deliť.
• Ak si nie ste istí dávkou podľa hmotnosti dieťaťa.
• Ak dieťa užíva viac liekov naraz.
• Ak sa jeho stav zhoršuje napriek liečbe.
• Ak máte podozrenie na zápal stredného ucha, zápal priedušiek alebo bakteriálnu infekciu.

Uvedené informácie slúžia výlučne na informačné účely a nenahrádzajú odbornú zdravotnú starostlivosť ani konzultáciu s lekárom alebo farmaceutickým pracovníkom. Pred použitím liekov, výživových doplnkov alebo zdravotníckych pomôcok si pozorne prečítajte písomnú informáciu pre používateľov a v prípade potreby sa poraďte s lekárom alebo lekárnikom.

tags: #moje #dieta #ked #je #chore #odmieta