Najnovšie údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) potvrdzujú pozitívny trend vo vývoji plne dojčených detí na Slovensku. Po prepustení z pôrodnice dojčí vyše 90 percent žien, no s každým pribúdajúcim mesiacom sa počet detí vyživovaných materským mliekom postupne znižuje.
Podľa údajov NCZI bolo v roku 2023 plne dojčených 55 percent bábätiek na konci šiesteho mesiaca života. Na Slovensku však dlhodobo pozorujeme pozitívny trend, aj keď s určitými výkyvmi v počte plne dojčených detí do konca 6. mesiaca.
Vývoj plného dojčenia podľa štatistík NCZI
V roku 2017 bolo 52,4 % plne dojčených detí do konca 6. mesiaca života, v roku 2009 bolo plne dojčených 45,4 % detí.
Podiel plne dojčených detí na konci 6. mesiaca sa na Slovensku zvyšuje a dosahuje viac ako polovicu v roku 2017.
| Rok | Podiel plne dojčených detí do konca 6. mesiaca |
|---|---|
| 2009 | 45,4 % |
| 2017 | 52,4 % |
| 2023 | 55 % |
V roku 2023 bolo na celom svete dojčených 48 % detí vo veku 6 mesiacov. Slovenské deti sú v rámci tejto štatistiky nad celosvetovým priemerom.
Rozdiely v dojčení medzi slovenskými krajmi
Plne dojčených detí je najviac v Bratislavskom kraji, kde bol v roku 2023 podiel polročných dojčiat kŕmených výlučne materským mliekom až 68 %.
Nasledoval Trenčiansky kraj (59 %) a Prešovský kraj (57 %). Naopak, na opačnom konci rebríčka sú deti z Banskobystrického kraja, kde bolo plne dojčených len 47 % dojčiat na konci šiesteho mesiaca života.
| Kraj | Podiel plne dojčených detí na konci 6. mesiaca v roku 2023 |
|---|---|
| Bratislavský kraj | 68 % |
| Trenčiansky kraj | 59 % |
| Prešovský kraj | 57 % |
| Banskobystrický kraj | 47 % |
Hlavné regióny s najvyššou pôrodnosťou v rokoch 2022-2023 sú Prešovský, Košický a Bratislavský kraj; rozdiely sú aj na úrovni okresov.
Dojčenie po prepustení z pôrodnice
Na Slovensku dojčí po prepustení z pôrodnice vyše 90 % žien.
Podľa Aleny Krčovej bolo po prepustení dieťaťa domov z pôrodnice alebo po preklade na iné oddelenie dojčených 92 % detí.
Po prepustení dieťaťa domov alebo preklade na iné oddelenie bolo 91,9 % detí vyživovaných materským mliekom.
Podiel novorodencov kŕmených umelou výživou samostatne alebo spolu s materským mliekom bol 49 %.
Podiel detí kŕmených umelou výživou samostatne alebo spolu s materským mliekom bol 48,9 %.
U deviatich percent detí bolo podávané mlieko z banky a u štyroch percent detí parenterálna výživa.
| Spôsob výživy po prepustení alebo preložení | Podiel podľa údajov za rok 2023 |
|---|---|
| Materské mlieko | 91,9 % až 92 % |
| Umelá výživa samostatne alebo spolu s materským mliekom | 48,9 % až 49 % |
| Mlieko z banky | 9 % |
| Parenterálna výživa | 4 % |
Rozdiely v uvedených podieloch súvisia so spôsobom zaokrúhľovania a s tým, že niektoré deti môžu byť súčasne kŕmené materským aj umelým mliekom.
Začiatok dojčenia do jednej hodiny po pôrode
WHO a UNICEF odporúčajú včasné priloženie novorodenca k prsníku do jednej hodiny po pôrode a výhradné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života.
U 62,2 % živonarodených detí bolo začaté dojčenie do 1 hodiny po narodení.
Na základe zozbieraných dát bolo u 62 % všetkých živonarodených detí na Slovensku začaté dojčenie do jednej hodiny po narodení.
Pri spontánnom pôrode bol tento podiel ešte vyšší (76,6 %), pri pôrode cisárskym rezom to bolo len 32,4 % živonarodených.
Pri spontánnom pôrode bol tento podiel ešte vyšší (77 %), pri pôrode cisárskym rezom to bolo len 32 % živonarodených.
Rozdiel medzi hodnotami 76,6 % a 77 %, respektíve 32,4 % a 32 %, vzniká zaokrúhlením údajov na celé percentá.
| Situácia pri pôrode | Začaté dojčenie do 1 hodiny po narodení |
|---|---|
| Všetky živonarodené deti | 62 % až 62,2 % |
| Spontánny pôrod | 76,6 % až 77 % |
| Pôrod cisárskym rezom | 32,4 % až 32 % |
| Predčasne narodené deti do 37. týždňa tehotenstva | 18,3 % |
Vplyv spôsobu pôrodu
Údaje ukazujú výrazný rozdiel medzi spontánnym pôrodom a pôrodom cisárskym rezom. Kým pri spontánnom pôrode sa dojčenie do jednej hodiny začalo približne u troch štvrtín detí, pri cisárskom reze to bola približne tretina živonarodených detí.
V prípade predčasne narodených novorodencov je situácia zložitejšia.
Len u 18,3 % predčasne narodených detí do 37. týždňa tehotenstva bolo začaté dojčenie do 1 hodiny.
Pritom práve táto skupina nezrelých novorodencov, ktorí si vyžadujú intenzívnu zdravotnú starostlivosť, profituje z dojčenia ešte viac ako ich rovesníci narodení v termíne.
Materské mlieko podporuje ich adaptáciu na život v externom prostredí, chráni ich pred infekciou či pozitívne ovplyvňuje ich kognitívny a psychomotorický vývin a dozrievanie tráviaceho traktu.
Prečo je skoré prisatie dôležité
Výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov má výhody pre dieťa i matku.
Včasné začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode chráni novorodenca pred infekciami a znižuje úmrtnosť.
Včasné začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode chráni novorodenca pred infekciami a znižuje úmrtnosť novorodencov.
Pre rozvoj správnej laktácie je podstatné včasné prisatie, ktoré by malo prebehnúť ešte na pôrodnej sále, bezprostredne po pôrode.
Súčasťou popôrodnej starostlivosti je aj kontakt koža na kožu, ktorý stimuluje hormonálnu reakciu a má vplyv na rozvoj vzťahovej väzby medzi matkou a novorodencom.
Dôležité je od začiatku podporovať častú frekvenciu prisatia a stimuláciu bradaviek.
Význam materského mlieka pre dieťa
Materské mlieko je ideálna výživa pre dojčatá.
Svojím zložením je optimálnym zdrojom živín, rastových a imunologických faktorov.
Je bezpečné, čisté a obsahuje protilátky, ktoré pomáhajú chrániť pred mnohými bežnými detskými chorobami.
Poskytuje všetku energiu a živiny, ktoré dieťa potrebuje počas prvých mesiacov života.
Materské mlieko ostáva dôležitým zdrojom energie a živín aj u detí vo veku 6-23 mesiacov.
Dokáže zabezpečiť aj významnú časť energetických potrieb v ďalších mesiacoch života.
Dokáže zabezpečiť aj viac ako polovicu energetických potrieb dieťaťa vo veku od 6 do 12 mesiacov a až tretinu energetických potrieb dieťaťa medzi 12. a 24. mesiacom života.
Materské mlieko naďalej pokrýva až polovicu nutričných potrieb dieťaťa počas druhej polovice prvého roka života.
Deti a dospievajúci, ktorí boli dojčení, majú menšiu pravdepodobnosť nadváhy alebo obezity.
Materské mlieko znižuje riziko rozvoja detskej obezity v neskoršom veku a cukrovky 1. a 2. typu.
Znižuje pravdepodobnosť rozvoja cukrovky 2. typu.
Dojčenie a zdravie detí
Výživa dojčiat a malých detí predstavuje kľúčovú oblasť na zlepšenie prežitia detí a podporu zdravého rastu a vývoja.
Každý rok by sa mohlo zachrániť viac ako 820-tisíc životov detí mladších ako 5 rokov, ak by všetky deti vo veku 0-23 mesiacov boli optimálne dojčené.
Každý rok by sa mohlo zachrániť viac ako 820-tisíc životov detí mladších ako 5 rokov, ak by boli všetky deti vo veku 0 - 23 mesiacov optimálne dojčené.
Podľa medzinárodných dát WHO je na svete dojčená menej ako polovica detí mladších ako 6 mesiacov.
Len približne 44 % detí vo veku 0-6 mesiacov je výlučne dojčených.
V roku 2023 bolo na celom svete dojčených 48 % detí vo veku 6 mesiacov.
Rozdiel medzi údajmi 44 % a 48 % súvisí s odlišným vymedzením sledovanej vekovej skupiny a ukazovateľa.
Podľa medzinárodného „Dohovoru o právach dieťaťa“ má každé dojča a dieťa právo na správnu výživu.
Napriek tomu je podľa dát WHO až 45 % úmrtí detí spojených s podvýživou.
Odhaduje sa, že v roku 2020 bolo celosvetovo 149 miliónov detí mladších ako 5 rokov príliš nízkych na svoj vek, 45 miliónov bolo podľa odhadov príliš chudých na svoju výšku a 38,9 milióna malo nadváhu alebo obezitu.
Dojčenie v kontexte pôrodnosti na Slovensku
Na Slovensku bolo v roku 2023 evidovaných 48 812 pôrodov s počtom 49 375 narodených detí.
Ide o historicky najnižšie počty od sledovaného roku 1996.
Za rok 2023 evidovali slovenské pôrodnice 48 812 pôrodov, čo bol medziročný pokles o 3 970 pôrodov (7,5 %) v porovnaní s rokom 2022.
Od začiatku sledovaného obdobia, roku 1996, išlo o najnižší počet pôrodov s poklesom o 10 972 (18,4 %).
V roku 2023 sa narodilo 49 375 detí, z nich 49 219 sa narodilo živých a 156 detí bolo mŕtvonarodených.
Počet narodených klesol už šiesty rok po sebe, oproti roku 2022 sa narodilo o 4 030 detí menej.
U 62,2 % živonarodených detí bolo začaté dojčenie do 1 hodiny po narodení.
Po prepustení dieťaťa domov alebo preklade na iné oddelenie bolo 91,9 % detí vyživovaných materským mliekom.
Charakteristika pôrodov v roku 2023
Pôrody prvorodičiek predstavovali 42,9 % (20 921) z celkového počtu pôrodov.
Vo vzťahu ku kraju trvalého pobytu rodičky boli najpočetnejšie pôrody žien z Prešovského (9 049 pôrodov), Košického (7 889) a Bratislavského kraja (6 691).
Aj pri prepočte na 1 000 žien v reprodukčnom veku bolo najviac pôrodov v Prešovskom (48,9/1 000 žien v reprodukčnom veku daného kraja) a Košickom kraji (44,1).
Z celkového počtu 48 812 pôrodov išlo v 65,9 % prípadoch (32 175) o spontánny pôrod.
Zvyšných 34,1 % pôrodov (16 637) bolo operačných, najčastejšie cisársky rez (15 210).
Viac ako polovica cisárskych rezov (54,1 %) bola indikovaná ešte pred samotným zákrokom.
Nízku pôrodnú hmotnosť do 2 500 g malo 3 959 živonarodených (8,0 %), z nich 174 (0,4 %) malo extrémne nízku pôrodnú hmotnosť do 1 000 g.
V 60 % prípadov živonarodených detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou išlo o predčasné narodenie do 37. týždňa tehotenstva.
Celkovo sa predčasne narodilo 3 757 živonarodených (7,6 %).
Porovnanie pôrodnosti v rokoch 2022 a 2023
Na Slovensku bolo v roku 2022 evidovaných 52 782 pôrodov, čo predstavuje pokles o 6 % oproti roku 2021 a najnižší počet za posledných 15 rokov.
Celkovo sa narodilo 53 405 živých detí, z toho takmer tretina prišla na svet cisárskym rezom.
Pôrody prvorodičiek predstavovali 43,2 % (22 786) z celkového počtu pôrodov.
Z hľadiska regiónov boli najviac pôrodov v Prešovskom (9 685), Košickom (8 361) a Bratislavskom kraji (7 205).
Aj pri prepočte na 1 000 žien v reprodukčnom veku bolo najviac pôrodov v Prešovskom kraji (51,8), Košickom kraji (46,3) a Bratislavskom kraji (41,8).
Viac ako polovica pôrodov v roku 2022 bola spontánnych (67,1 %), 32,9 % bolo operačných (cisársky rez).
Z celkového počtu 52 782 pôrodov bolo 53 405 detí (27 453 chlapcov a 25 950 dievčat).
| Ukazovateľ | Rok 2022 | Rok 2023 |
|---|---|---|
| Počet pôrodov | 52 782 | 48 812 |
| Počet narodených detí | 53 405 | 49 375 |
| Podiel prvorodičiek | 43,2 % | 42,9 % |
| Spontánne pôrody | 67,1 % | 65,9 % |
| Operačné pôrody | 32,9 % | 34,1 % |
Väčšia časť narodených detí v roku 2022 (56,7 %) mala pôrodnú hmotnosť 2 500 - 3 499 g, nasledovali 3 500 - 4 499 g (34,4 %) a 1 500 - 2 499 g (6,7 %).
Regionálne rozdiely v pôrodnosti
Vzhľadom na okres trvalého pobytu rodičky ich bolo v roku 2023 najviac v Sabinove (72,2 /1 000 žien v reprodukčnom veku daného okresu), Gelnici (63,9) a Námestove (60,0).
Najmenej ich bolo v okresoch Košice III (29,3) a Snina (30,1).
Kým v rokoch 2011 - 2019 bola najvyššia pôrodnosť v Bratislavskom kraji, posledné tri sledované roky to bolo v oblasti východného Slovenska.
Niektoré ženy sa rozhodli rodiť v inom kraji, ako majú trvalý pobyt.
Napríklad 15 % rodičiek z Trnavského kraja rodilo v Bratislavskom kraji a 10 % rodičiek z Prešovského kraja rodilo v Košickom kraji.
Najčastejšie pôrody, po prepočte na 1 000 žien v danej vekovej skupine, boli u žien vo veku 25 - 29 rokov (91,7/1 000 žien) a 30 - 34 rokov (80,8).
Nasledovali pôrody 20 - 24 ročných žien (55,6), 35 - 39-ročných (37,8) a 18 - 19-ročných (37,4).
Dojčenie a návštevnosť detských ambulancií
Význam dojčenia je dopĺňaný aj širšou východiskovou problematikou zdravia detí a miera infekcií.
Najčastejšie diagnostikovanými ochoreniami u detí a mládeže boli choroby dýchacej sústavy, z nich viac ako 60 % tvorili alergické ochorenia.
V ambulanciách pre deti a dorast ku koncu roka 2017 evidovali lekári vo svojich ambulanciách 1 122 274 detí a mladých ľudí do 26 rokov.
Počet návštev pacientov v ambulanciách vrátane návštevnej služby dosiahol 6,46 mil.
Najčastejšie navštevované boli ambulancie v Prešovskom (18 %) a Košickom kraji (17 %).
Najviac návštev u lekára ročne pripadá na deti do jedného roka.
V roku 2017 to bolo až 18,9 návštev na jedno dieťa.
Lekári pre deti a dorast urobili takmer 5,96 mil. vyšetrení, z nich 16 % bolo v rámci prevencie.
Deti do jedného roka absolvovali najviac vyšetrení (17,1 na jednu evidovanú osobu) aj preventívnych prehliadok (8,5).
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) sú respiračné ochorenia a choroby očí dlhodobo najčastejším dôvodom návštevy detského lekára.
Príprava na dojčenie a podpora matky
Príprava na dojčenie je dôležitá už počas tehotenstva.
Dostupné sú kurzy psychofyzickej prípravy na pôrod a dojčenie.
Dôležitou súčasťou je téma venujúca sa životospráve s dôrazom na správnu výživu a pohyb.
Ešte pred pôrodom je ideálne dohodnúť si stretnutie s laktačnou konzultantkou.
Existujú určité prekážky, ako napríklad silikónové implantáty alebo úpravy prsníkov, ktoré môžu dojčenie komplikovať, ale nie sú absolútnou prekážkou.
Dojčenie a návrat do zamestnania
Svetový týždeň dojčenia pripadá každoročne na prvý augustový týždeň za podpory WHO, UNICEF a mnohých ministerstiev zdravotníctva a partnerov občianskej spoločnosti.
Svetový týždeň dojčenia sa koná v prvý augustový týždeň za podpory WHO a UNICEF a zameriava sa na spojenie dojčenia a práce, ako aj na práva matiek.
Tohtoročná téma sa zameria na skĺbenie dojčenia a práce a obhajobu základných materských práv, ktoré podporujú dojčenie - materská dovolenka v trvaní minimálne 18 týždňov, ideálne viac ako 6 mesiacov a zabezpečenie podmienok pre dojčenie aj po návrate žien na pracovisko.
Táto téma obsahuje odporúčania ako materská dovolenka minimálne na 18 týždňov a podmienky pre dojčenie na pracoviskách po návrate žien.
WHO upozorňuje na potrebu ochrany materstva a podpory dojčenia zo strany politík a pracovného prostredia.
Podľa zistení WHO viac ako pol miliarde pracujúcich žien sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch neposkytuje základná ochrana materstva.
V Zákonníku práce sa uvádza, že matke, ktorá dojčí svoje dieťa, je zamestnávateľ povinný poskytnúť okrem prestávok v práci aj osobitné prestávky na dojčenie.
Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka za zmenu.
Tieto prestávky sa započítavajú do pracovného času a poskytuje sa za ne náhrada mzdy.
Odporúčania WHO a UNICEF
WHO a UNICEF odporúčajú včasné priloženie novorodenca k prsníku do jednej hodiny po pôrode a výhradné dojčenie počas prvých 6 mesiacov života.
Následne radia pokračovať v dojčení do 2 rokov života dieťaťa, prípadne aj dlhšie.
Výlučné dojčenie po dobu 6 mesiacov má výhody pre dieťa i matku, včasné začatie dojčenia do 1 hodiny po pôrode chráni novorodenca pred infekciami a znižuje úmrtnosť.
Najdôležitejšie údaje NCZI o dojčení
- V roku 2009 bolo plne dojčených 45,4 % detí do konca 6. mesiaca.
- V roku 2017 bolo plne dojčených 52,4 % detí do konca 6. mesiaca.
- V roku 2023 bolo plne dojčených 55 % detí na konci šiesteho mesiaca života.
- V Bratislavskom kraji dosiahol tento podiel v roku 2023 až 68 %.
- V Banskobystrickom kraji bolo plne dojčených 47 % dojčiat.
- U 62 % až 62,2 % živonarodených detí sa dojčenie začalo do jednej hodiny po narodení.
- Pri spontánnom pôrode bol podiel 76,6 % až 77 %.
- Pri pôrode cisárskym rezom bol podiel 32 % až 32,4 %.
- Pri predčasne narodených deťoch sa dojčenie do jednej hodiny začalo v 18,3 % prípadov.
- Po prepustení z pôrodnice alebo preložení bolo materským mliekom vyživovaných 91,9 % až 92 % detí.
tags: #nczi #statistika #dojcenie