Ohrozené dieťa v dôsledku zanedbávania starostlivosti zo strany rodičov: aktivity na podporu bezpečia a vývinu

Starostlivosť o dieťa v ranom veku je kľúčová pre jeho optimálny vývin. Výchova detí v rodine je mimoriadne dôležitá pre vývoj jedinca. Veľmi dôležitý je postoj rodičov k deťom, ich konanie a výchova poznačí dieťa prakticky na celý život.

Rodičia alebo opatrovatelia sú v živote svojho dieťaťa prvými vychovávateľmi. Podpora, ktorú poskytujú, ovplyvňuje vývoj dieťaťa, jeho učenie ako aj následné študijné výsledky. To zahŕňa priamu podporu učenia pred a počas formálneho vzdelávania, ako aj nepriame uľahčenie faktorov, ako je výživa, zdravie a hygiena.

Čo znamená ohrozenie dieťaťa zanedbávaním starostlivosti

Slovné spojenie „ohrozené deti“ skrýva trochu nebezpečné konotácie. Sú to deti ohrozené svojimi rodičmi, ktorých starostlivosť nie je taká, aká by mala byť? Nejasne nastavená norma dostatočnej starostlivosti je kľúčom, na základe ktorého sú nám rodiny, ergo klienti, distribuovaní úradmi.

Celý systém sociálnoprávnej ochrany detí vychádza z prirodzeného ochranárskeho postoja voči dieťaťu - slabšiemu, na nás dospelých závislému tvorovi. Cieľom včasnej (!) intervencie do situácie rodiny je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa a pomôcť zvládnuť výchovné ťažkosti a problémy odstránením ich spúšťačov.

Ohrozené dieťa býva označované problémom jeho rodiny. Pracujeme s rodinami v ťažkých situáciách, ale názor, že títo rodičia sú preto “zlými rodičmi” sa nám zdá príliš zjednodušený.

Ide o rodiny, ktoré sa boria s niekoľkými vážnymi problémami naraz. Zažívajú zlú finančnú situáciu, otrasné bývanie, stupňujúce sa manželské konflikty, neexistujúce stabilné zamestnanie, bujnejúcu sociálnu izolovanosť - majú prerušené kontakty s príbuznými a málo priateľov a od okolia dostávajú len negatívnu spätnú väzbu.

Ohrozené deti a ich rodičia potrebujú kvalitné odborné služby, ktoré podporia vytvorenie bezpečného rodinného prostredia. Tento typ podpory si však len zriedkakedy vedia zabezpečiť. Vedia o tom príliš málo, alebo v minulosti narazili na bariéry, majú zlé skúsenosti.

Jednou z prvých úloh, pred ktorými pri práci s novou rodinou stojíme - je získať si dôveru pre spoluprácu. Sme si vedomí toho, že prijať služby znamená dôverovať.

Mnohé z týchto problémov sú „generačné“. Ale zároveň sa sústredíme aj na pomenovanie toho, čo je v rodine zdravé a funkčné. Poznanie toho, aké zdravé prvky a zdroje v rodine existujú, nám pomáha voliť intervenciu “šitej klientovi na mieru” s cieľom posilniť fungovanie rodiny v prospech detí.

Sme toho názoru, že samotní členovia rodiny sú expertmi na svoju situáciu a niekde vnútri vedia, čo je pre nich dobré, čo sami potrebujú a čo potrebujú ich deti, a tak sa snažíme o zachovávanie partnerského prístupu pri našej práci s rodinou.

Rodičovská starostlivosť a potreby dieťaťa

Z odborného hľadiska je cieľom výchovy rozvoj osobnosti dieťaťa z rozumovej stránky, osvojenie si rôznych zručností, získanie skúseností potrebných pre život, vypestovanie si spoločensky žiaducich návykov, vlastností a pozitívne formovanie charakteru.

Deti potrebujú pokojné láskyplné rodinné prostredie, ktoré v nich vyvoláva pocit istoty a bezpečia. Minimálne raz denne si dieťa pritúľte a povedzte mu, ako ho máte nadovšetko radi.

A nikdy svojmu dieťaťu nepovedzte, že neľúbite, ani keď vás veľmi nahnevá, alebo ani keď donesie päťku v žiackej knižke a nebodaj na vysvedčení.

Rodičia sú každodennými vychovávateľmi a životnými vzormi, ktorí si zaslúžia našu úctu, vďaku a rešpekt za ich odovzdanosť, starostlivosť, hodnoty a rady.

Na jednej strane sú tu rodičia, ktorí, žiaľ, nemajú z rôznych dôvodov čas na výchovu svojich detí, napr. pracujú aj v dvoch zamestnaniach a s deťmi sa vidia až neskoro večer, kedy si sadnú k televízii alebo k počítaču a mlčky tam presedia unavení a vyčerpaní z práce celý večer.

Nepýtajú sa, čo ich dieťa cez deň robilo,kde bolo, s kým sa stretlo, či je šťastné, nešťastné, smutné, či ho niečo veľmi trápi a možno má problém, s ktorým sa bojí prísť za rodičom.

Na druhej strane sú tu rodičia, ktorí by pre svoje dieťa urobili naozaj všetko, maximálne sa mu obetujú, stáva sa, že mu obetujú celý svoj život, všetky aktivity rodičov, aj ich záujmy a myslenie satočí okolo dieťaťa, ako keby rodičia, a zvlášť mama, nemali nárok na svoj osobný život.

Čoraz častejší sa objavuje aj iný výchovný trend- dovoliť dieťaťu všetko o čo si požiada, len preto, aby sme dieťa nechali slobodne sa vyvíjať a nezabili v ňom napríklad génia, ktorý objaví nový liekči v desiatich rokoch vytvorí supermodernú sociálnu sieť.

A tak rodičia dovolia dieťaťu vyvíjať sa podľa jeho predstáv. Dieťa už od narodenia nedostáva žiadne hranice, nemá režim, ktorý pre svojživot potrebuje a rodič mu vyhovie v akejkoľvek jeho požiadavke.

Znaky nedostatočnej starostlivosti

Zanedbávanie starostlivosti nemusí mať iba jednu podobu. Môže súvisieť s dlhodobým nezáujmom o školskú dochádzku, zdravie, hygienu, výživu, bezpečie, emocionálne potreby alebo každodenné vedenie dieťaťa.

• Rodič sa nezaujíma o to, čo dieťa prežíva, kde sa pohybuje a s kým sa stretáva.
• Dieťa nemá zabezpečenú pravidelnú školskú dochádzku.
• Rodič neposkytuje dostatočnú podporu pri učení a domácich úlohách.
• Dieťa nemá primeraný režim, hranice ani pravidlá.
• Rodič zanedbáva výživu, zdravie alebo hygienu dieťaťa.
• Dieťa zostáva bez primeraného dohľadu a ochrany.
• Rodičia nedokážu vytvoriť pokojné a stabilné prostredie.
• Protichodnosť požiadaviek rodičov narúša výchovu - jeden z rodičov žiada „veľa“, iný „menej“, jeden je veľmi prísny, iný benevolentnejší.

Problémy v rodine vznikajú vtedy, ak je pravidiel príliš mnoho alebo príliš málo, a keď vďaka nedôslednosti strácajú zmysel.

Zanedbávanie vzdelávacích potrieb dieťaťa

Starostlivosť o vzdelávacie potreby dieťaťa je dôležitá pre jeho zdravý rozvoj. Podporné úlohy siahajú od školskej a domácej komunikácie, pomoci pri vzdelávacích aktivitách doma, účasti na školských podujatiach a prípadne aj účasti v školských rozhodovacích orgánoch.

Úlohu rodičov v oblasti vzdelávania dieťaťa by sa dalo rozdeliť do troch hlavných kategórií:

1. úloha rodiča pri prejavovaní podpory pri vzdelávaní svojho dieťaťa
2. úloha rodiča pri vytváraní domova ako dobrého miesta na učenie
3. úloha rodiča pri vzdelávaní dieťaťa - pomoc s domácimi úlohami

Kedy môžeme hovoriť o zanedbávaní vzdelávania dieťaťa zo strany rodiča?

Každý štát má svoje vlastné zákony a postupy týkajúce sa veku, požiadaviek na vzdelanie a faktorov, ktoré predstavujú zanedbávanie vzdelávania.

Jedna zo základných foriem zanedbania v oblasti vzdelávania môže nastať, keď rodič úmyselne zasahuje do tejto oblasti svojho dieťaťa negatívnym spôsobom.

Najčastejšou formou sú opakované alebo chronické absencie: ak dieťa opakovane vynecháva školu alebo opakovane chýba v škole, môže ísť o zanedbanie výchovy.

Rodič môže byť vystavený riziku, že sa dopustí zanedbávania starostlivosti o dieťa, ak svojmu dieťaťu dovolí opakovane vymeškávať v škole bez vážnych dôvodov a napriek tomu, že tieto absencie ospravedlní.

Častokrát si neuvedomuje, že tento spôsob výchovy má negatívny dopad na celkový vývin dieťaťa nielen na rozumové schopnosti.

Slabá školská dochádzka je silným prediktorom predčasného ukončenia školskej dochádzky. Dieťa sa nemôže učiť, ak nie je prítomné v škole, takže dochádzka je nevyhnutná.

Prečo je školská dochádzka dôležitá?

Keď dieťa často chýba v škole, chýba mu dôsledné vzdelanie, ktoré je potrebné na rozvoj jeho základných zručností.

Mnohé prípady slabej dochádzky sú priamym výsledkom nedostatočnej efektívnej spolupráce medzi rodičmi a školou.

Dieťa v raných ročníkoch je obzvlášť náchylné na zaostávanie v základných čitateľských zručnostiach, čo môže mať negatívny vplyv na celkové učenie v budúcnosti.

Slabá dochádzka môže mať negatívny vplyv aj na sociálny a emocionálny vývoj. Napríklad žiak, ktorý je častokrát neprítomný v prvých rokoch svojho vzdelávania, sa nemusí naučiť kľúčové zručnosti školskej pripravenosti (schopnosti ako kritické myslenie, riešenie problémov a kreatívne myslenie) a môže zaostávať za svojimi rovesníkmi v sociálno-emocionálnom rozvoji.

Problémový žiak môžu chcieť zostať doma kvôli stresu, ktorý pociťuje v škole. Ale opakované absencie môžu mať ešte horší vplyv na neho.

Zvládnuť hodiny v škole s podporou učiteľa alebo asistenta môže byť dosť ťažké. Pokúsiť sa to urobiť doma môže prácu ešte viac sťažiť.

Mnoho rodičov si možno neuvedomuje, ako často ich dieťa chýba v škole. Sem-tam vynechaný deň sa nemusí zdať veľký problém v porovnaní s vynechaním niekoľkých dní po sebe. Ale chýbajúce len tri dni v mesiaci môžu viesť k tomu, že dieťa bude považované za chronicky chýbajúce.

Opakované absencie mu potom bránia získať základné zručnosti a schopnosti, ktoré potrebuje k životu.

Pravidlá, hranice a každodenná stabilita

Stavajte deťom pravidlá „hry“

Deti potrebujú pevné pravidlá. Pravidlá predstavujú pevné body všedného dňa.

Patrí k nim napríklad aj to, kto kedy ráno vstáva, ako vyzerá rituál rannej hygieny a raňajok, kto a ako dlho môže zostať vonku, kto a akou mierou sa podieľa na domácich prácach, ako prebiehajú rodinné sviatky.

Ale skôr než začnete konať, mali by ste sa dohodnúť na kompromise a stáť si za ním. Deti sa tak naučia, že nejednotnosť nemôžu zneužívať, že nemôžu stavať rodičov proti sebe, že existujú síce rôzne názory, ale že je ich možné tolerovať.

Buďte dôslední pri dodržiavaní pravidiel správania sa

Dbajte dôsledne a s vytrvalosťou na dodržiavaní už raz stanovených pravidiel.

Správajte sa k deťom priateľsky, ale rozhodne. Vysvetlite im zmysel konkrétnych pravidiel a upozornite ich na dôsledky nedodržania pravidiel.

Odpúšťajte chyby, ale nepoľavte. Nikto nie je dokonalý. Premýšľajte o tom, čo ste vy alebo dieťa urobili zle a aké to malo príčiny.

Vymedzujte deťom hranice

Rovnako ako určené pravidlá, tak i hranice vytvárajú rámec, v ktorom sa deti môžu prejaviť, získať skúsenosti, pohybovať sa.

Všetky deti chcú stanovené hranice stále rozširovať, a je to v poriadku. Čím je dieťa staršie, tým viac hranice rozširujeme a nechávame ho od seba odísť.

Staňte sa pre svoje deti autoritou aj priateľom

Aj keď by sa tak možno na prvý pohľad nezdá, ale autorita a priateľstvo sa vôbec nevylučujú. Autorita neznamená diktátorskú túžbu po moci.

Odolajte citovému vydieraniu dieťaťa

Deti vedia byť úspešnými citovými manipulátormi, dokonca „malými tyranmi“.

Takéto dieťa nerešpektuje žiadne dohody a pravidlá, robí si podľa seba, nepočúva príkazy a zákazy, má veľa konfliktných situácií s inými deťmi.

Doma sa jeho rodina krúti len okolo potrieb a požiadaviek dieťaťa, celý svet sa točí podľa jeho požiadaviek, tak si nakoniec aj to nové autíčko vydupe aj keby mal použiť náhly príval falošných sĺz.

Nezabudnite deti aspoň raz za deň pochváliť

Existuje princíp, ktorý sa dá pri výchove detí označiť za univerzálny. Získate viac toho, čo pravidelne oceníte.

Ak zistíte, že vaše deti robia to, čo majú robiť, oceňte ich, pochváľte ich, povedzte im, že to urobili správne.

Uznajte aj nepodarené pokusy. Dobrý úmysel je treba povzbudiť. Nič sa na prvý pokus nemusí podariť.

Povedzte deťom, že sa tešíte z toho, aké sú zodpovedné, húževnaté, pomáhajúce, tolerujúce, odpúšťajúce… Aj keď tieto vlastnosti ešte nemajú dokonalé, chváľte ich za ne.

Spoločne si plánujte deň, týždeň, mesiac

Spoločný plán dáva deťom istotu. S deťmi by ste mali hovoriť o tom, čo sa v rodine ide robiť, čo sa bude kedy diať, kedy kto príde, kam sa pôjde.

Dobré je urobiť si spoločne s deťmi plán na týždeň, alebo na mesiac. Naplánovať si rôzne akcie, výstavy, divadielka, kiná, výlety, návštevy, rôzne hry, aktivity.

Rozvrh týždňa pomáha deťom rozdeliť si čas a učí ich rozvrhnúť si deň tak, aby stihli urobiť domáce úlohy, pohrať sa a aj si oddýchnuť.

Komunikácia ako ochrana pred zanedbávaním

Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov majú pre celú rodinu obrovský význam.

• Vďaka nim sa deti učia formulovať vety, obohacujú si slovnú zásobu, vytvárate si s deťmi silné puto a rozvíjate im aj emocionálnu inteligenciu.
• Pomáha lepšie chápať život a stanovovať si ciele.
• Podporuje analyticko-syntetické myslenie.
• Motivuje deti k učeniu.
• Podporuje záujem o čítanie a písanie textov.
• Formuje pocit spolupatričnosti, dôvery, rešpektu, porozumenia a spolupráce.
• Podporuje diskusiu.
• Pomáha v školách pri odhaľovaní a riešení šikanovania.
• Podporuje aktívne počúvanie.
• Zvyšuje schopnosť komunikovať.
• Podporuje predstavivosť.
• Ponúka nové informácie.

Ak vnímavým spôsobom načúvania porozumieme pocitom dieťaťa a objasníme ich, napr. si nahnevaný; zdá sa mi, že sa cítiš...

Ak skúmame možnosti konania metódou brainstormingu (zhromažďovaním nápadov), napr. nepozrieme sa na to, čo by sa dalo s tým urobiť?

Ak hľadáme spoločné riešenie - napr. ak rozdiskutujeme pravdepodobné výsledky daného rozhodnutia dieťaťa, napr. čo si myslíš, čo by sa stalo, keby si to urobil? a pod.

Ak získame záväzné rozhodnutie, napr. čo si sa rozhodol urobiť?, kedy to chceš urobiť? a pod.

Ak naplánujeme termín hodnotenia, napr. ako dlho to budeš robiť?, kedy sa o tom znovu porozprávame?

Ak dávame dieťaťu nasledovné otázky, napr. koho problém to je?; kto má s kým problém?; kto nedosiahol svoje prianie?

Najskôr popíšte dieťaťu správanie, ktoré vám vadí (len ho popíšte, nech je to bez jeho obviňovania), potom vyjadrite svoje pocity, ktoré sa týkajú dôsledkov, ktoré pre vás toto jeho správanie má, nakoniec vyjadrite príčinu.

Aktivity, ktoré podporujú vývin a vzťah s dieťaťom

Deti sa neustále učia a rozvíjajú, nielen v škole, ale aj počas voľného času. Rodičia a pedagógovia si často neuvedomujú, aký obrovský prínos majú pre deti aj tie najjednoduchšie aktivity, ktoré robia takmer každý deň.

Tieto aktivity nenahrádzajú základnú starostlivosť, dohľad ani odbornú pomoc, ale môžu posilniť vzťah rodiča s dieťaťom a podporiť jeho zdravý fyzický aj duševný vývin.

Rozhovory a rozprávanie príbehov

Spoločné rozhovory a rozprávanie príbehov zapájajú poslucháčov do emocionálnych aj poznávacích procesov, a tak rozvíjajú obidve mozgové hemisféry.

Je to dobrá zábava. Podporuje predstavivosť. Ponúka nové informácie.

Čítanie kníh

Deťom, ktorým sa číta nahlas, to v škole ide výrazne lepšie a majú aj lepšiu slovnú zásobu.

Mnohé výskumy tiež hovoria o tom, že vďaka knihám nerozvíjame u našich detí len poznanie, ale aj city, empatiu a prežívanie reálneho sveta.

Prostredníctvom literárnych textov je rozvíjaná ich intelektuálna, zmyslová a emocionálna oblasť. Umelecké slovo je nenahraditeľné v obohacovaní slovnej zásoby a v porozumení textu.

V ranom období dieťa vníma knihu ako hračku. Dokáže si k nej vytvoriť prirodzený a nenútený vzťah.

Aby však túto „hračku“ dokázalo vhodne využiť vo svoj prospech, potrebuje dospelého človeka, ktorý mu bude v tomto svete prirodzeným sprievodcom. Tým najvhodnejším človekom je rodič.

Čítanie od útleho detstva nemusí sprevádzať len samotné čítanie kníh, niekedy sa oveľa hodnotnejšie javí práca s textom, komunikácia o ňom, analýza konania postáv, hľadania dobra či odsudzovania zla.

Práve pri spoločnom čítaní rozprávok sa nám môže dieťa otvoriť a porozprávať nám o svojich radostiach a smútkoch.

Najväčšou motiváciou pre dieťa je, keď vidí svoju mamu a otca doma čo najčastejšie s knihou v ruke. Pozitívny vzor je aj dnes ten najlepší výchovný prostriedok.

A preto, navštevujte pravidelne s deťmi kníhkupectvá. Strávte tam pokojne aj niekoľko hodín. Dovoľte deťom nech si prezerajú knihy a nasávajú tú jedinečnú atmosféru.

Ponechajte im dostatočný priestor na finálny výber knihy, ktorá ich zaujme. Navštevujte pravidelne s deťmi aj knižnice.

Skladanie puzzle

Pri skladaní puzzle pracuje celý mozog. Puzzle podporuje duševný a intelektuálny rast, zlepšuje koordináciu zraku oko a ruka, pomáha rozvíjať jemnú motoriku, logické myslenie a kreativitu.

Hry v piesku

Hry v piesku pomáhajú rozvíjať detskú fantáziu, kreativitu, logické myslenie, a preto by sme mali hru detí s pieskom podporovať.

Hra v piesku je vhodná pre deti všetkých vekových kategórií a na rôznej kognitívnej úrovni.

Najmenšie deti môžete do piesku len posadiť a umožniť im spoznávať jeho štruktúru chytaním do rúk, presýpaním medzi prstami.

Pre staršie deti je piesok prostriedkom pre rôzne hry, skúmanie a kreativitu.

Piesok poskytuje veľa možností, ktoré pomáhajú deťom rozvíjať motorické schopnosti, logické myslenie a predstavivosť.

Osvojujú si aj sociálne zručnosti. Pri hre viacerých detí v spoločnom pieskovisku sa vzájomne učia zaujať postoj k rozdeleniu hracieho priestoru, k požičiavaniu pracovných nástrojov.

Učia sa hľadať kompromisy, čo sa bude v pieskovisku stavať, ako sa budú hrať, delia si úlohy. Podporuje sa tak rozvoj slovnej zásoby a celková spoločenská komunikácia.

Lozenie po stromoch a bezpečný pohyb

Deti potrebujú testovať svoje hranice, potrebujú mať možnosť odhadnúť riziko a presvedčiť sa, čo dokážu.

Keď dieťa lezie po strome, jednak si posilňuje svalstvo, stáva sa silnejším, ale aj vnímavejším.

Musí sa sústrediť na to, na ktorý konár môže vstúpiť, ako nestratiť rovnováhu a vyhodnotiť správne situáciu.

Ak by sme to zhrnuli, tak vďaka tejto aktivite si rozvíja kritické myslenie, výdrž a sebavedomie.

Pri aktivitách v prírode je potrebný primeraný dohľad dospelého a posúdenie bezpečnosti prostredia.

Pomoc v domácnosti

Ak začnete s domácimi povinnosťami u detí včas, pomáhate im rozvíjať sebaovládanie, zodpovednosť a samostatnosť.

Domáce práce tiež deti učia, ako byť empatickí a ochotní voči iným.

Deti, ktoré doma pomáhajú, majú lepší vzťah s rodinou a priateľmi, majú lepšie výsledky v škole, úspechy v zamestnaní a sú samostatnejšie v porovnaní s deťmi, ktoré nemali žiadne povinnosti alebo s nimi začali až ako tínedžeri.

Vhodné je aj to, keď sa deti starajú o zvieratká.

Práca v záhradke

Vaše dieťa rozvíja aj práca v záhradke. Ideálna je vlastná hriadka v rodičovskej záhrade.

Hriadka vášho dieťaťa by sa mala nachádzať na mieste, kde máte dieťa pod dostatočnou kontrolou.

Kyprenie pôdy a jej príprava na siatie by mali byť záležitosťami, ktoré urobíte spoločne s dieťaťom.

Vhodné je spoločne prediskutovať, ktoré rastliny na hriadku zasadíte. Dobrou alternatívou na pestovanie je zelenina, ale aj kvitnúce rastliny.

Dieťa sa v záhrade veľa vecí naučí. Napríklad sa naučí, že každá rastlina potrebuje dostatok priestoru na to, aby sa mohla dobre vyvíjať.

Tiež zistí, že rastliny treba polievať, plieť, hnojiť alebo pôdu okolo nastielať alebo prekypriť.

Včely, motýle, rôzne druhy vtákov, dážďovky, občas aj krtkovia sú neodmysliteľnou súčasťou každého spoločenstva.

Hudba, spev a počúvanie

Štúdie ukazujú, že deti, ktoré sa venujú spevu alebo hre na akýkoľvek hudobný nástroj, dosahujú lepšie výsledky vo všetkých predmetoch.

Nie je až tak dôležité, aby sa dieťa venovalo hudbe pod vedením profesionála, ale mali by ste sa snažiť budovať v ňom lásku k nej.

Spievanie prehlbuje dýchanie, okysličuje organizmus, posilňuje krvný obeh, zlepšuje koncentráciu, fantáziu, vyššie city, podnecuje originalitu, vytvára pozitívny vzťah k umeniu a k prírode.

A čo je tiež veľmi dôležité, pri speve dochádza k aktivizácii tých častí mozgu, ktoré ovplyvňujú vnímanie a spracovanie emócií, citovosti a empatie.

Pri speve deti prežívajú uvoľnenie a hlbokú relaxáciu. Svoj význam má aj počúvanie vážnej hudby.

Spoločný čas so starými rodičmi

Štúdia Oxfordskej univerzity tvrdí, že vnúčatá, ktoré majú nablízku starých rodičov, majú menej emocionálnych problémov, úzkostí a problémov so správaním.

Ľahšie sa vyrovnávajú s traumatickými životnými situáciami, ako je napríklad rozvod rodičov alebo aj šikanovanie v škole.

Starí rodičia sú akousi bezpečnou oázou pre deti, ktoré neustále potrebujú istotu v tomto chaotickom svete, ktorý ich denne zneisťuje.

Starí rodičia často pomáhajú pri činnostiach a povinnostiach, ktoré pracujúci rodičia nestíhajú zrealizovať.

Pekné vzťahy so starými rodičmi sú pre deti dobrým odrazovým mostíkom do sveta dospelých.

Kreatívne činnosti

Fotografovanie, natáčanie videí, maľovanie, písanie denníkov a príbehov vedú deti ku kreativite, k rozvoju jemnej motoriky a k aktívnemu prežívaniu voľného času.

Deti absorbujú denne množstvo nových informácií a musia spracovať to, čo sa naučili, a to bezpečným spôsobom.

Umenie im umožňuje skúmať vlastné pocity a zaoberať sa rôznymi významnými udalosťami.

Aktivity doma počas náročných období

Rodičia trávia veľa času doma s deťmi a sú prinútení prijímať nový životný a pracovný rytmus.

Dieťa má rado hry. Pri výbere aktivít je vhodné myslieť na vývin dieťaťa, jeho osobnosť a na hry, ktoré zabavia nielen deti, ale aj rodičov.

Pohybové hry podporujú organizmus a rozpohybovanie detí. Relaxačné aktivity podporujú skľudnenie organizmu a vnímanie vlastného tela.

Možno využiť aj relaxačnú hudbu.

Rodič si môže úlohu vymeniť so svojim dieťaťom. Aktivity možno zamerať na rozvoj vnímania, priestorovej orientácie a matematických schopností.

Starostlivosť po rozvode a plán kontaktu s dieťaťom

Výraznou podporou pre adaptáciu dieťaťa / detí na stav, že sa rodičia rozviedli môže byť skutočnosť, že sú bývalí partneri schopní vytvoriť rozvrh budúceho kontaktu s dieťaťom.

U nezosobášených párov je lepšie určiť otcovstvo pred tým, než sa začnete dohovárať na pláne ako ďalej.

A ešte niečo naviac, zabudnite na svoje naštvanie, výčitky a ublíženie, myslite na deti! Nie na svoje konflikty.

Pamätajte na tieto rady keď spoločne zostavujete plán starostlivosti.

• Plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny.
• Rodičia by mali zohľadniť vek dieťaťa a jeho schopnosti.
• Rozvrh by mal byť pre dieťa zrozumiteľný a predvídateľný.
• Pri starších deťoch má byť plán dostatočne pružný.
• Rodičia by mali chrániť dieťa pred vlastnými konfliktmi.

Financovanie starostlivosti

V prvom rade záleží na pomere, v ktorom sa rodičia podieľajú na výchove dieťaťa. Teda v pomere 30:70 až do pomeru 50:50, podľa toho sa tiež podieľajú na financovaní.

Je možné platiť si aj vzájomne výživné - v prípade, kde jeden rodič má výrazne horšiu životnú situáciu aj keď ide o striedavú starostlivosť tzv 50: 50.

Alebo v prípade, že je striedavá starostlivosť v inom pomere ako 50: 50.

Príklady plánov podľa veku dieťaťa

Je isté, že plán by sa mal zakladať na možnostiach a potrebách konkrétnej rodiny.

Môžete teda nasledujúce plány použiť buď ako plávn alebo len ako návod ako zostaviť svoj vlastný plán.

Pri deťoch vo veku od 4 rokov je potrebné pre nižší vek zvážiť schopnosti dieťaťa.

Plán vhodný pre rodičov ktorí sa chcú podieľať na každodennej starostlivosti o dieťa / deti, tráviť s ním večery a noci.

Vzdialenosť hrá úlohu - tento plán možno úspešne využiť tam, kde sú rodičia od seba vzdialení.

V podstate každý plán možno využiť pre dieťa / deti vo veku 13 - 18 rokov, len je treba pamätať na to, že dieťa / deti v tomto veku radi trávia čas so svojimi kamarátmi, takže plán by mal byť dostatočne pružný, aby dieťaťu / deťom umožnil rozvoj sociálnych kontaktov s ostatnými rovesníkmi.

Adaptácia dieťaťa na jasle a škôlku

Prístup ku kvalitnej starostlivosti, výchove a vzdelávaniu v ranom detstve je pre optimálny vývin detí kľúčový.

Deti, ktorým sa v útlom veku rodičia dostatočne venujú a spolupracujú pri tom s kvalifikovanými pedagógmi a ďalšími špecialistami, majú vo veku povinného vzdelávania tie najlepšie šance osvojiť si v plnom rozsahu základné vedomosti, zručnosti, návyky, hodnoty a postoje, nevyhnutné pre úspešný život v dospelosti.

Na Slovensku nie sú služby starostlivosti, výchovy a vzdelávania v ranom detstve dostatočne rozvinuté, najmä pre deti vo veku 0-3 rokov, keďže sa predpokladá starostlivosť rodiny.

Adaptačný proces a nástup do škôlky

Každá významná zmena v živote dieťaťa je rovnako dôležitá aj pre jeho rodičov.

Nástup do jaslí alebo škôlky patrí medzi takéto medzníky, keďže dieťa zostáva dlhší čas bez rodičov, v starostlivosti zatiaľ cudzích ľudí.

Ešte náročnejšie to majú deti, ktoré nemali možnosť napríklad skúsenosti s kolektívom.

Mnohé deti sú na rodičov, predovšetkým matky, dosť pripútané a vstupom do predškolského zariadenia dochádza v živote detí v tejto oblasti k veľkej zmene.

Niektoré deti to zvládajú hravo, bez sĺz a prejavov úzkosti, niektoré sú citlivejšie a prvé dni v škôlke si aj poplačú.

Je na rodičovi, aby to pevne ustál a držal sa dohody s pedagógom o priebehu adaptačného procesu.

Zo skúsenosti je pre dieťa najžiaducejšie rýchle odovzdanie a rozlúčenie sa bez zbytočného predlžovania.

Ak je dieťa príliš naviazané na matku a tá ranné odlúčenia v škôlke prežíva rovnako emotívne ako jej dieťa, je možné zvážiť, či nezapojiť do procesu radšej otca.

Je žiaduce, aby v rámci adaptačného procesu dokázalo predškolské zariadenie vymedziť skúseného pedagóga, ktorý bude dieťaťu v prvých dňoch nápomocný, zoznámi ho s deťmi, prostredím, pravidlami.

Na začiatok je dôležité, aby s nástupom do škôlky boli rodičia bez ohľadu na vek svojho dieťaťa pozitívne naladení a dostatočne pripravení.

Čím lepšie je rodič stotožnený s nástupom do škôlky, tým lepšie sa mu podarí pripraviť aj svoje dieťa.

Tipy pre úspešnú adaptáciu v škôlke

• Zvoľte si dostatočný čas na adaptačný proces.
• Používajte pozitívne vety.
• Nechajte dieťa v starostlivosti inej osoby.
• Oboznámte predškolské zariadenie s potrebami dieťaťa.
• Nastavte si príjemný ranný rituál.
• Ak má dieťa väzbu na obľúbenú hračku, príp. predmet, dovoľte mu vziať si ju so sebou.
• Po príchode po dieťa majte pripravený malý snack.

Namiesto „neboj sa, v škôlke ti bude dobre“ použite vždy pozitívne vety bez náznaku pochybností.

Napr. „Sme na teba pyšní, že už bude z teba škôlkar.“

„Sme radi, že spoznáš nových kamarátov a veľa nových zaujímavých vecí.“

Treba si odpustiť aj silnejšie perly, ktorými neraz rodičia komunikujú so svojimi deťmi „v škôlke sa s tebou nikto maznať nebude a budeš musieť jesť, čo ti dajú“ alebo „prestaň ma už jedovať, lebo v škôlke ťa naučia poriadku“.

Dieťa si dokáže takéto perly zapamätať veľmi dlho a neskôr si to spojí so vstupom do škôlky veľmi negatívne.

Akákoľvek komunikácia, ktorá dieťa motivuje a vzbudzuje jeho zvedavosť, čo všetko ho v škôlke čaká, je žiaduca.

Pomáha, keď aspoň pár mesiacov pred nástupom do škôlky skúsite nechať dieťa v starostlivosti inej osoby (napr. babička, teta).

Upozornite na všetky intolerancie na jedlo, veci a pod.

Odo dňa „D“ si doma nastavte príjemný ranný rituál - od vstávania, cez spoločné raňajky.

Po príchode po dieťa majte pripravený malý snack (ovocie, tyčinku a pod.), zvítajte sa milo s dieťaťom.

Opýtajte sa čo robilo, čo sa mu najviac páčilo a pod. Otázky typu „bolo ti tu dobre“ sú pre dieťa opäť mätúce.

Úloha odborných služieb a ochrany dieťaťa

Sme presvedčení, že pre dieťa je najlepšie, ak môže bezpečne vyrastať vo svojej rodine - s mamou, otcom, starými rodičmi, súrodencami, tetami, bratrancami.

Naša pozornosť sa zameriava nielen na ohrozené dieťa, ale na celú jeho (širšiu) rodinu.

Ťažko sa dopredu odhaduje, v ktorej rodine bude sanácia úspešná. Naučili sme sa nerobiť predčasné závery a mať sa na pozore pred zaužívaným myšlienkovým stereotypom.

Návrat pracuje s rodinami z odlišných sociálnych prostredí - od Malaciek až po Bardejov, v 11 okresoch Slovenska, v mestách, dedinách aj izolovaných osadách.

Táto rôznorodosť určuje charakter toho ako sanáciu vykonávame. S pribúdajúcimi skúsenosťami našich terénnych pracovníkov zisťujeme, že používame veľmi rozmanitú paletu nástrojov sociálnej práce s rodinou.

Cieľom včasnej (!) intervencie do situácie rodiny je pokúsiť sa odvrátiť ohrozenie dieťaťa a pomôcť zvládnuť výchovné ťažkosti a problémy odstránením ich spúšťačov.

U detí, ktoré už boli vyňaté z rodinného prostredia potom prispieť k tomu, aby táto situácia trvala iba nevyhnutnú a čo najkratšiu dobu.

Ohrozené deti a ich rodičia potrebujú kvalitné odborné služby, ktoré podporia vytvorenie bezpečného rodinného prostredia.

Pred „odborníkmi“ sa radšej uzavrú, vyhnú sa im, nakričia na nich, prípadne tí šikovnejší ich skúsia zneužiť alebo aspoň trošku pozavádzať.

Potom zostávajú tieto rodiny sami. Spolu s nimi zostávajú osamotené aj ich deti, ktorých práva sú takto neraz porušované.

Deti potichu, niektoré aj poriadne „nahlas“ trpia, a napriek tomu častokrát nie sú „vypočuté“.

Do akej miery sa nám podarilo nadviazať s rodinou pomáhajúci vzťah, vieme zvyčajne podľa toho, aké ďalšie rozmery, vzťahy a súvislosti problémov, ktoré rodina má, na stretnutiach (u nich doma v kuchyni) preberáme.

Samotní členovia rodiny sú expertmi na svoju situáciu a niekde vnútri vedia, čo je pre nich dobré, čo sami potrebujú a čo potrebujú ich deti.

Právna ochrana riadnej starostlivosti a výchovy

Osobitná časť je venovaná prostriedkom ochrany riadnej výchovy maloletého, ktorých význam sa zvyšuje najmä v súvislosti s povinnosťou štátu pôsobiť v oblasti rodinných vzťahov pozitívne a vytvárať a realizovať mechanizmy pre ich obnovu a riadne fungovanie.

Účelom verejného práva je nielen ochrana záujmov najslabšieho účastníka rodinnoprávnych vzťahov (dieťaťa), ale určite tiež ochrana záujmov spoločnosti.

Ak právo neustanoví hranice riadneho výkonu rodičovských práv a povinností, bude posúdenie v každom konkrétnom prípade závisieť výlučne od „právneho názoru“ zákon aplikujúceho sudcu.

Ochrana ľudských práv ako takých a osobitne ochrana práv dieťaťa nadobúda v súčasnosti nový rozmer.

Právne otázky starostlivosti o maloleté dieťa zahŕňajú najmä:

• rozhodovanie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti;
• úpravu styku s dieťaťom;
• úpravu stretávania sa s dieťaťom;
• starostlivosť o výchovu maloletého, jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj;
• vykonávanie dohľadu nad dieťaťom;
• rozhodovanie o záležitostiach týkajúcich sa maloletého;
• usmerňovanie správania a konania dieťaťa;
• výchovné opatrenia;
• zásahy súdu do výkonu rodičovských práv a povinností;
• obmedzenie alebo zákaz styku;
• zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

Pri posudzovaní konkrétnej situácie je potrebné prihliadať na bezpečie dieťaťa, jeho zdravie, výživu, vzdelávanie, emocionálne potreby, stabilitu prostredia a schopnosť rodičov zabezpečiť primeranú starostlivosť.

tags: #ohrozene #dieta #zanedbavanim #starostlivosti #zo #strany