Narodenie dieťaťa, svadba, významné jubileum či odchod blízkej osoby - to všetko sú udalosti, ktoré si zaslúžia trvalú pripomienku. Strom sa stáva symbolom spomienok, miestom, kam sa môžeme vracať a kde si pripomíname dôležité okamihy.
Pri narodení dieťaťa bolo totiž zvykom zasadiť strom. Týmto rituálom sa strom akoby spojil so životom nového človeka. Zdravotné a životné problémy dieťaťa sa vraj odrážali na zdravotnom stave stromu. Ak strom rástol, rodičia verili, že ich deťom sa vo svete dobre darí.
Prečo sa pri narodení dieťaťa sadil strom
Aj v slovanskej kultúre má strom významnú symboliku - najmä znovuzrodenia. Strom sa pri narodení dieťaťa stal živou pripomienkou nového začiatku, rodinnej kontinuity a nádeje na zdravý život.
Každý strom je jedinečný a môže symbolizovať rôzne etapy života. Niektoré druhy pôsobia robustne a silne, iné majú jemnú, vzdušnú korunu. Líšia sa aj farebnosťou - od sýtozelenej a žltej až po ohnivočervené jesenné odtiene. Niektoré druhy ohromia bohatým kvetom, iné zaujmú nenápadnou eleganciou.
Stromy sú dodnes najmocnejší symbol ľudstva. Korene majú zapustené hlboko v zemi, ich koruna sa týči vysoko a ako anténa nepretržite prijíma energiu. Už staré národy verili, že sú nabité množstvom energie.
V dnešnej dobe, rovnako ako v tej minulej, platí, že strom symbolizuje prepojenie neba (koruna) a zeme (korene) a teda všetkého vo Vesmíre. Je symbolom úplnej previazanosti a môže byť teda chápaný aj ako symbol lásky ku všetkému živému a prepojenosti vzťahov.
Strom ako symbol rastu dieťaťa
Strom rastie postupne, podobne ako dieťa. Najskôr je malou sadeničkou, ktorá potrebuje starostlivosť, ochranu a vhodné podmienky. Neskôr zosilnie, zakorení sa a vytvorí korunu. Práve tento prirodzený vývoj pripomína cestu človeka od narodenia do dospelosti.
Rodičia môžu sledovať, ako strom rastie spolu s novým členom rodiny. Každý rok môže priniesť nový konár, väčšiu korunu, prvé kvety alebo zmenu farby listov. Strom sa tak stáva živým záznamom rodinnej histórie.
Strom sa stáva symbolom spomienok, miestom, kam sa môžeme vracať a kde si pripomíname dôležité okamihy. Pri narodení dieťaťa môže byť miestom prvých fotografií, rodinných stretnutí aj neskorších spomienok na detstvo.
Strom života v rôznych kultúrach
So stromom života sa pravdepodobne už stretol každý z nás. Patrí k obľúbeným a hojne využívaným symbolom - a to nielen dnešnej doby, ale aj doby dávno minulej. Tento motív bol totiž aj v minulosti vyobrazovaný na náboženských a mytologických predmetoch, ktoré ľudia uctievali, a cenili si ho pre jeho hlboký duchovný prínos.
Ak by sme pátrali po histórii stromu života, dostali by sme sa pravdepodobne až do obdobia okolo roku 7000 pred naším letopočtom. Pri vykopávkach v tureckej osade Domuztepe totiž bolo nájdené najstaršie známe vyobrazenie stromu života spadajúce práve do tejto doby.
O štyri tisíc rokov neskôr bol tento symbol objavený u Acadianov, a to v podobe borovice. Ako vyplýva z predchádzajúcich riadkov, strom života by sme v rôznych obmenách našli v najrôznejších častiach sveta.
Keltská symbolika stromov
Stromy mali pre starých Keltov zásadný význam a boli pre nich vysoko posvätné. Verili, že v nich sídlia bohovia, a rôzne druhy stromov teda slúžili na rôzne mystické účely, ktoré im pomáhali v živote.
Vytvorili dokonca aj vlastný „stromoskop“ - keltský horoskop, v ktorom máte podľa dátumu narodenia priradený strom.
V keltskej mytológii platil strom života za jeden z najvýznamnejších symbolov. Kelti si uvedomovali, že bez stromov nemožno žiť, a preto bol chápaný ako vyobrazenie sily prírody, múdrosti a dlhovekosti.
Slovanská a severská tradícia
Rovnako tak aj slovanská mytológia považuje strom života za jeden z významných symbolov. V jej ponímaní je miestom, kde prebývajú bohovia, a v ktorých koreňoch žije had či iný démonický tvor.
V tradičných perzských a slovanských mýtoch môžete objaviť legendu o strome života, ktorý niesol plody všetkých rastlín sveta. Tento strom navonok vyzeral obyčajne, no jeho korunu strážilo mýtické stvorenie Simurgh (Simargl) vyobrazované ako bájny vták Fénix alebo ako spojenie viacerých zvierat, najčastejšie leva, psa a dravého vtáka.
V severskej mytológii by sme našli strom života ako symboliku ľudskej psychiky. Jednou z najznámejších severských predstáv je legenda o svetovom strome Yggdrasil.
Jednou z nich je legenda o severskom svetovom strome Yggdrasil. Svojimi hlbokými koreňmi, mohutným kmeňom a korunou rozprestierajúcou sa do nebies predstavoval pomyselnú os sveta a života, teda prepojenie medzi týmto svetom, ríšou pod ním aj ríšou nad ním.
Jeho zobrazenie sa objavuje predovšetkým v nórskych dejinách, kde mal podobu obrovského jaseňa. O jaseni sa pritom celý antický starovek až do stredoveku hovorilo ako o strome, voči ktorému mali veľký odpor hady a ktorý mal schopnosť odpudiť satanské hadie plemä.
Strom v kresťanskej symbolike
Symbolika stromov a dreva sa v kresťanstve vyskytuje v mnohých podobách - od stromu života v rajskej záhrade až po drevo na kríži, na ktorom bol ukrižovaný Ježiš.
Alebo strom poznania z biblického príbehu, ktorého plody mal prvý ľudský pár zakázané jesť, sa stal symbolom zakázanej múdrosti a hriechu.
O stromoch a dreve koluje mnoho legiend a sú súčasťou rôznych príbehov. Niektoré pripisujú stromom schopnosť hovoriť, ďalšie ich označujú za sídlo duchov a božstiev.
Strom pri narodení dieťaťa v slovenskej tradícii
Príchod dieťaťa bol v rodine spájaný s radosťou a očakávaním. Narodenie dieťaťa sa považovalo za Boží dar, väčšinou sa však nieslo v očakávaní narodenia mužského potomka, ktorý bude pokračovateľom rodu.
Narodenie nového rodinného prírastku je dodnes veľkou udalosťou plnou sĺz, radosti a úprimných objatí. V minulosti však bolo toto obdobie doslova magickým obdobím opradeným tajomstvami.
Tehotenstvo, pôrod a materstvo našich prastarých mám sa spájali s mágiou, obradmi a poverami, pôrod prebiehal v lepšom prípade doma za pomoci babice, ale známe sú aj prípady, keď žena porodila celkom sama na poli.
Ustálené rituály, zvyky a tradície dedené z generácie na generáciu sprevádzali obdobie tehotenstva, príchod človeka na svet a aj obdobie po ňom.
Aj v tomto širšom súbore zvykov mal strom svoje miesto ako obraz života, ochrany a budúceho rastu. Rituál zasadenia stromu prepájal narodenie dieťaťa s prírodou a s predstavou, že život človeka a život stromu sa budú navzájom symbolicky sprevádzať.
Moderná podoba tradície: spoločné sadenie stromčekov
Po dvoch rokoch pandémie, zohľadňujúc bezpečnosť rodičov i novorodencov sa dubnická samospráva rozhodla v roku 2022 obnoviť tradíciu vítania nových občiankov mesta Dubnica nad Váhom.
Rodičia si preto môžu vybrať medzi knižkou Rozprávky, ktorú napísal a ilustroval dubnický akademický maliar a grafik Jozef Vydrnák, alebo sa rozhodnúť pre sadeničku stromčeka.
Tí rodičia, ktorí sa rozhodnú pre možnosť vysadiť si sadeničku stromu, tú im spolu s menovkou na označenie dreviny poskytne samospráva. Mesto pomôže aj so sadením stromčeka, a to vo vopred zvolenom termíne spoločného sadenia stromčekov.
Rodičia si môžu sami zvoliť lokalitu, v ktorej by si chceli strom zasadiť. Pri určovaní lokalít, ktoré sú rodičom na tento účel k dispozícii, sa zohľadňovalo trasovanie inžinierskych sietí, budúce investičné zámery i životnosť dreviny a jej vhodnosť do mestského prostredia.
Lokality určené na sadenie stromčekov sa nachádzajú na verejných priestranstvách a boli zvolené na základe parametrov, akými sú trasovanie inžinierskych sietí, budúce investičné zámery či priestorové pomery a pod., ktoré drevine umožnia bezpečný a zdravý rast po dlhé roky.
Po starostlivom posúdení týchto faktorov sa rodičia budú môcť spolu s novým prírastkom do rodiny tešiť z rastúceho stromu naozaj po dlhé roky až dekády.
Rodičia od mesta dostanú aj stručný manuál, ako sa o nového zeleného spoločníka starať.
Vítanie detí do života v Dubnici nad Váhom
Druhá tohtoročná slávnosť uvítania detí do života sa uskutočňuje v mesiaci október, a to vzhľadom na veľký počet detí až v štyroch termínoch.
Primátor mesta sa s malými Dubničankami a Dubničanmi stretne v Sobášnej sieni Mestského úradu v Dubnici nad Váhom. V mene mesta privíta novorodencov, ktorí sa narodili od 1. marca 2022 do 31. augusta 2022.
Rodičom detí narodených v uvedenom termíne mesto už zaslalo pozývací list. Slávnosť vítania nových občiankov chce samospráva organizovať približne 3-krát do roka.
Rodičov, ktorí sa rozhodli prijať pozvanie na slávnosť uvítania detí do života, prosíme, aby do 25. septembra 2022 vyplnili tento elektronický dotazník.
Spoločné sadenie stromčekov je plánované na druhú polovicu mesiaca október, o konkrétnom termíne bude mesto včas informovať.
Príspevok pri narodení dieťaťa
Príspevok pri narodení dieťaťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Informácie o narodení dieťaťa budú automaticky dostupné z registra fyzických osôb.
Ak príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vyplatil príspevok oprávnenej osobe v nižšej sume, ako patril, rozdiel doplatí do zákonom ustanovenej výšky.
V Dubnici nad Váhom mestské zastupiteľstvo schválilo zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa z pôvodných 33 eur pre deti rodičov v hmotnej núdzi na 100 eur pre všetky deti s trvalým pobytom v meste Dubnica nad Váhom, a to s platnosťou od 1. januára 2022.
| Podpora | Podmienka alebo význam |
|---|---|
| 100 eur | Príspevok pre všetky deti s trvalým pobytom v meste Dubnica nad Váhom |
| Od 1. januára 2022 | Platnosť zvýšeného mestského príspevku |
| Sadenička stromčeka | Možnosť vybrať si živú pamiatku na narodenie dieťaťa |
| Menovka | Označenie vysadenej dreviny |
Na základe VZN č. 3/2019 o sociálnych službách mesta a finančných príspevkoch mesta v znení VZN č. 1/2022 v platnom znení o 100-eurový príspevok na dieťa stačí požiadať vyplnením jednoduchého formulára, ktorý je súčasťou tejto správy ako príloha s názvom Žiadosť o príspevok pri narodení dieťaťa.
Ako vybrať a zasadiť strom pre dieťa
Pri výbere miesta treba zohľadniť trasovanie inžinierskych sietí, budúce investičné zámery, priestorové pomery, životnosť dreviny a jej vhodnosť do mestského prostredia.
Lokality určené na sadenie stromčekov boli vybrané tak, aby drevine umožnili bezpečný a zdravý rast po dlhé roky.
Pri samotnom sadení môže byť súčasťou symbolického obradu menovka s označením dreviny. Rodičia tak získajú možnosť spojiť meno dieťaťa s konkrétnym miestom a konkrétnym stromom.
Starostlivosť o stromček je zároveň pripomienkou, že rast potrebuje pravidelnú pozornosť. Rodičia od mesta dostanú aj stručný manuál, ako sa o nového zeleného spoločníka starať.
Symbolika jednotlivých druhov stromov
Stromy však nesú v sebe aj mnoho ďalších symbolov. Vždyzelené stromy boli symbolom nehynúceho života. Listnaté stromy, na ktorých môžeme pozorovať striedanie ročných období, zas poukazovali na obnovu a znovuzrodenie po smrti.
| Druh stromu | Symbolický alebo tradičný význam |
|---|---|
| Dub | Zdroj vitality a energie |
| Smrek | Podpora sebavedomia |
| Čerešňa | Láska a ochrana pred temnými vplyvmi |
| Vŕba | Pomoc pri nešťastí alebo nervozite |
| Olša | Miesto, ktorému možno zveriť trápenie |
| Javor | Zmierňovanie horúčkovitých stavov |
| Breza | Patrí medzi stromy s najväčším množstvom liečebného magnetizmu |
| Lipa | Patrí medzi stromy s najväčším množstvom liečebného magnetizmu |
| Borovica | Energetické vyžarovanie ihličnatých stromov |
Najväčšie množstvo liečebného magnetizmu má breza, dub, lipa, smrek a borovica, málo magnetizmu majú ovocné stromy a agáty.
Ľudia so slabým krvným obehom, ktorým je stále zima, sú často unavení a bez nálady, by mali vyhľadať energetické vyžarovanie ihličnatých stromov.
Ak sa cítite slabí, nájdite si dub, zdroj vitality a energie. Pri problémoch s láskou vyhľadajte čerešňu. Sebavedomie vám zdvihne smrek a ak ste nešťastní alebo nervózni, pomôže vŕba.
Svoje trápenie môžete zveriť olši. Javor zmierňuje horúčkovité stavy a čerešňa chráni pred temnými vplyvmi.
Počas adventu sa režú vetvičky čerešne - barborky, vŕbové prútiky - bahniatka sú symbolom jari na Veľkú noc. Mnohé národy majú svoje posvätné stromy, napríklad ginkgo, baobab, sakuru či sekvoju.
Strom ako súčasť rodinných príbehov
Stromy a drevo sa objavujú v mnohých príbehoch, legendách a tradíciách. Dejiny dosvedčujú, že spracovanie dreva zo stromov má odvekú tradíciu.
Kedysi patrilo k materiálom s najväčším využitím, pretože jeho dostupnosť a vlastnosti - spracovateľnosť, sila, pevnosť, tvárnosť - ho predurčovali na veľké veci.
Lesy plné statných stromov zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých ľudových rozprávkach a legendách. Ako stromy, tak aj rozličné predmety z dreva zohrávajú v rôznych príbehoch nezastupiteľnú rolu.
Určite poznáte napríklad povesť, v ktorej si dal kráľ Svätopluk pred smrťou zavolať svojich troch synov. Do rúk im dal zväzok troch drevených prútov, aby ho zlomili, no nepodarilo sa im to. Následne dal zväzok rozviazať a každý zo synov mal zlomiť jeden prút. To bola úloha, samozrejme, ľahká.
Príbeh Noemovej archy netreba v našich končinách nikomu zvlášť predstavovať. Vystupuje v ňom muž Noe, jeho rodina, zvieratá, celosvetová potopa a obrovská archa z cyprusového dreva, vymazaná smolou zvonka aj zvnútra, aby odolala sile vodného živlu.
Trójska vojna už trvala príliš dlho a Grékom na čele s Odyseom sa nedarilo prekonať hradby Tróje. Grécki vojaci vyrobili nadrozmerného dreveného koňa, ktorého postavili pred brány Tróje.
Jozef Nazaretský, manžel Panny Márie, bol tesár. Ako svätý sa stal patrónom rezbárov, tesárov, stolárov a robotníkov.
Strom ako živá pamiatka pre ďalšie roky
Strom zasadený pri narodení dieťaťa môže rodinu sprevádzať celé desaťročia. Dieťa môže pozorovať jeho rast, vracať sa k nemu v dospelosti a neskôr ho predstaviť vlastným deťom.
Rastúci strom pripomína, že rodina sa rozvíja v čase. Jeho korene predstavujú vzťah k domovu a rodinnému pôvodu, kmeň stabilitu a koruna budúcnosť, ktorá sa postupne rozvíja.
Máte chuť objať mohutný strom, ktorý ste objavili na prechádzke? Urobte to. Robili to aj naši dávni predkovia.
Strom pri narodení dieťaťa tak nie je iba okrasnou drevinou. Je symbolom nového života, rastu, ochrany, rodinnej pamäti a prepojenia človeka s prírodou.