Ročné dieťa sa nevie posadiť: kedy vyhľadať odborníka a ako ho bezpečne podporiť

Každý rodič s očakávaním sleduje dôležité míľniky vo vývoji svojho dieťaťa. Jedným z nich je moment, keď dieťa začne samo sedieť.

Ak má dieťa približne rok, nevie sa samo posadiť, neštvornožkuje a iba sa plazí, nemusí to automaticky znamenať vážny problém. Vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné. Zároveň však platí, že pri takomto oneskorení je vhodné obrátiť sa na pediatra a detského fyzioterapeuta, aby odborník zhodnotil svalové napätie, silu, koordináciu a celkový psychomotorický vývin.

Kedy sa deti zvyčajne začínajú samostatne posádzať

Deti začínajú samostatne sedieť približne v 6. až 9. mesiaci, pričom najviac detí začne sedieť v 8. mesiaci.

Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť aj posadiť sa.

Ak dieťa nedokáže samostatne sedieť vo veku 8 až 9 mesiacov, ešte to nemusí byť dôvod na obavy. No ak 10-mesačné dieťa nesedí bez opory alebo vôbec, kontaktujte pediatra a ten zistí presnú príčinu.

Vývin každého dieťaťa je individuálny a rozdiely v týždňoch či dokonca v mesiacoch sú úplne bežné. Približne do druhého roku života existuje relatívne široká škála toho, čo sa považuje za normálny vývin.

Niektoré deti sa vyvíjajú rýchlejšie a začnú sedieť skôr, zatiaľ čo iné to čaká neskôr, čo však neznamená, že by s nimi bolo niečo zle. Pravdepodobne potrebujú len viac času na posilnenie a koordináciu svojich svalových skupín, ako aj na rozvoj mozgových centier, ktoré ovplyvňujú vývoj pohybu.

Čo znamená samostatné sedenie

Nemýľte si samostatné sedenie s pasívnym. Samostatným sedom sa rozhodne nemyslí to, keď rodičia dajú svoje dieťa do chodítka alebo ho oprú o roh postele.

Deti začínajú sedieť samostatne vtedy, keď sú schopné dostať sa do sedu svojpomocne, vo voľnom priestore, a to buď cez prechod z kľaku alebo z ležiacej pozície na brušku.

Prirodzené je, ak sa dieťatko dostane k sedu vlastnými silami. Ak to necháme na ňom, dostane sa do sediacej polohy z bruška alebo z polohy na štyroch.

Dieťa si má sadnúť z tzv. šikmého sedu. Keď je na 4, dá sa na bok a preklopí sa do sedu.

V polohe na brušku si výdatne posilňuje svaly potrebné k vzpriameniu trupu. Batoľa sa z tejto pozície zvyčajne prepracuje do tzv. šikmého sedu, kedy chrbátik ešte nie je vzpriamený, ale dieťa sa drží v čiastočne vertikálnej polohe pomocou rúk.

Počas tejto fázy si môžete všimnúť, že dieťatko často sedí s rukami pred sebou v polohe, ktorú odborníci nazývajú „statívová poloha.“ Rukami sa podopierajú a vyvažujú rovnováhu.

Dieťa spočiatku sedí s ohnutým chrbtom, vykazuje známky nestability a môže z tejto pozície aj padať. Ale toto štádium by malo trvať len približne 2 týždne. Po tomto období by malo dieťa získať potrebnú stabilitu a sedieť už vzpriamenejšie.

Na začiatku je aj vzpriamený sed „nedokonalý“ - dieťa má ohnutý chrbátik, je nestabilné a občas spadne.

Ako vyzerá ideálny sed dieťaťa

• Pozícia nôh: Nohy by mali byť pohodlne natiahnuté pred sebou, bez známok napätia.
• Umiestnenie ramien: Ramená by mali visieť uvoľnene, smerom dolu od uší, bez zdvíhania alebo napínania.
• Držanie krku a hlavy: Krk by malo dieťatko držať rovno, bez toho, aby predsúvalo hlavu dopredu.
• Celkové držanie tela: Ideálny postoj znamená, že uši sú v rovnakej línii s ramenami a brada nie je vystrčená.

Ročné dieťa sa nevie posadiť: čo môže byť príčinou

Vývinové rozdiely môžu byť ovplyvnené rôznymi faktormi, napríklad svalovým napätím či vonkajšími stimulmi.

Niekedy ešte dieťa nemá dostatok sily. Chodenie si vyžaduje spoluprácu nôh, chrbta aj panvového svalstva, takže dieťa musí s chodením počkať, kým to jeho svalstvo zvládne.

Pri sedení je dôležitá sila svalov trupu, chrbta, ramien a krku. Problém nastane, ak má slabšie svalstvo, a jednoducho to bez pomoci rodičov nedokáže.

U dieťaťa sa môže prejavovať slabší svalový tonus a hypermobilita. Pri vývine je najdôležitejšie dieťaťu NIJAK nepomáhať. Nedávať ho sedieť a opierať, nedvíhať za ruky a nechodiť s ním za ruky.

Stvornozkovanie mu nejde preto, lebo ma slabe ruky a trup, alebo preto ze nevie ako koordinovat ruky a nohy?

Dôležité je zhodnotiť, či zaostáva aj v iných funkciách alebo nie - napríklad v jemnej motorike, rečovom vývine.

Omeškaný vývin sa prvý raz prejaví v čase, keď má dieťatko liezť či posadiť sa. Ak vám lekár potvrdí podozrenie, neváhajte a začnite s rehabilitáciami.

Prečo dieťa môže chcieť chodiť skôr, než sa posadí

Niektoré deti sa začnú ťahať do stoja alebo chcú chodiť za ruku ešte predtým, než zvládnu samostatný sed či štvornožkovanie.

Nas syn sa ale tiez dral do stoja este pred tym ako stvornozkoval. Nedal sa zastavit.

Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví. To znamená, že sa chytí nábytku, okraja postieľky alebo čohokoľvek pevného a zodvihne sa do vzpriamenej polohy.

Niektoré deti preskočia štvornožkovanie, a sú také, ktoré sú v otázke chodenia lenivé. Dôvodov, prečo takéto rozdiely vznikajú, môže byť viac.

Deti, ktoré sú bucľatejšie, to majú pri učení prvých krokov ťažšie. Za chodením je neraz aj prejavujúca sa povaha. Odvážnejšie a sebaistejšie deti začínajú chodiť skôr, a naopak citlivejšie a bojazlivejšie sa prvých krokov bez pomoci obávajú.

To, že sa dieťa chce postaviť alebo chodiť za ruku, však ešte neznamená, že je jeho telo pripravené na samostatnú chôdzu. Prirodzený vývin zahŕňa postupné získavanie sily, stability, rovnováhy a koordinácie.

Je štvornožkovanie nevyhnutné

Deti zvyčajne pred sedením najprv lezú.

Spoči atku sa učí len prevracať, potom prechádza do lezenia, posadí sa, štvornožkuje, až sa napokon vyberie na prvé prechádzky popri nábytku. Kedy sa to však presne stane, sa nedá predpokladať.

Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie.

Podľa mojej fyzioterapeutky je štvornožkovanie veľmi dôležité pre vývoj mozgu dieťatka. Tým, že sa naučí štvornožkovať, sa naučí koordinovať veľmi komplikovaný pohyb ľavej a pravej strany tela (noha a ruka na opačnej strane tela), tak sa mu v mozgu posilňujú a vytvárajú prepojenia medzi ľavou a pravou sférou mozgu.

Tiež je štvornožkovanie dôležité pre posilnenie trupu, aby mala chrbtica dobrú oporu počas chôdze, lebo inak si môže vytvoriť zlé držanie tela.

Ak dieťa štvornožkuje, nemalo by mať v motorike problém. Zároveň však platí, že samotné vynechanie štvornožkovania nemusí byť dôvodom na paniku. Dôležité je sledovať celý vývinový obraz a spôsob, akým sa dieťa pohybuje.

Čo robiť doma

Kľúčom k podpore prirodzeného vývoja bábätka je nielen sústredená pozornosť, ale aj tvorba prostredia, ktoré je prívetivé pre dieťa.

Užitočné preto je nechávať dieťatko čo najviac času na pevnej rovnej podložke, kde má možnosť bezpečne si trénovať prvé pohyby.

Aktívne môžete podporiť vaše dieťatko vo vývoji sedenia tým, že ho budete často ukladať na bruško. Tento spôsob posilní svaly hlavy, ramien, krku a chrbta dieťaťa.

Vhodné je ponúkať mu podnety, za ktorými sa musí plaziť, otáčať alebo loziť.

Motivujúce hračky môžete položiť mimo dosahu, aby sa za nimi dieťa pokúsilo otočiť, posunúť alebo doplaziť. Pomôcť môže aj spoločná hra na zemi.

Daj sa na všetky 4 aj ty a ukáž mu ako sa štvornožkuje... hrajte sa na psa alebo mačku.

Rodičia odporúčali používať motivujúce hračky položené mimo dosahu (lopta, blikajúce hračky, dudlík), valce a vankúše na tréning polôh, cvičenie na fitballe a motiváciu hrou; niekoľko príspevkov spomína, že kolektívne napodobňovanie (rodina lozí s dieťaťom) pomohlo.

Ak dieťa nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň.

Bezpečné precvičovanie sedenia

Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov.

Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu. Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju.

Takáto hra je pre dieťatko zábavná, cíti sa pri nej dobre, pretože je vo vašom náručí a vy máte istotu, že nespadne a neublíži si.

Spočiatku môžete pomôcť dieťatku pri sedení opornými vankúšmi, ale nenechajte ho bez dozoru.

Neskôr môžete ich jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať.

Takéto postupy však nemajú nahrádzať samostatný pohyb dieťaťa. Dieťa sa nemá do sedu násilne posádzať ani v tejto polohe dlhodobo udržiavať.

Čomu sa pri motorickom vývine vyhnúť

Predčasné posádzanie

Rodičia si často myslia, že dieťa už môže sedieť vtedy, keď začne reagovať na podávané prsty tým, že sa snaží zdvihnúť do sedu.

Tu treba však postupovať opatrne, pretože to ešte nemusí znamenať, že svalstvo dieťaťa je už dostatočne vyvinuté a pripravené na sedenie.

Sila chrbtových svalov sa vyvíja postupne, preto je dôležité rešpektovať prirodzený vývoj dieťaťa a jeho pohybové schopnosti.

Rodičia by si mali uvedomiť, že posádzanie dojčaťa v čase, keď na to nie je pripravené, jeho vývin nijako neurýchli.

To, že dieťatko nesedí, znamená, že jeho svaly ešte nie sú dostatočne pevné a chrbtica ako i vnútorné orgány sú sedom neprimerane zaťažované.

Predčasné posádzanie dieťatka môže viesť k vážnym problémom s chrbticou v neskoršom veku.

Je potrebné si uvedomiť, že kosti a väzivá sú ešte mäkké a formovateľné a tak sa poškodia rýchlejšie ako by sme si mohli myslieť.

Dlhé sedenie v sedačkách a polohovadlách

Nenechávajte dieťa sedieť príliš dlho v sedačkách, v kočíkoch alebo opreté o gauč.

Doba, počas ktorej dieťa sedí, by mala byť regulovaná podľa jeho fyzickej kondície a vývoja trupových svalov.

Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.

Na druhej strane, ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na ich vývoji.

Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.

Vankúše bez dozoru

Nechať dieťa sedieť podopreté vankúšmi bez dozoru môže byť nebezpečné.

Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa v vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naňho neustále dohliadať.

Vodenie za ruky

Pri vývine je najdôležitejšie dieťaťu NIJAK nepomáhať. Nedávať ho sedieť a opierať, nedvíhať za ruky a nechodiť s ním za ruky.

Ruku pri chôdzi nedávaj, nikdy.

Dieťa sa s úchopom rodičovskej ruky opäť spolieha na pomoc mamy či otca, a nemá priestor skúšať a trénovať svoju rovnováhu.

To neznamená, že sa malého drobca pri snahe o prvé kroky musíte striasť, s tréningom by ste to však nemali preháňať, a spoločné prechádzky by rozhodne nemali nahradiť vlastná prácu bábätka.

Chodítka a „pavúky“

Kedysi trávili deti veľa času v pavúkoch, ktoré im mali pomôcť voľnejšie sa pohybovať.

Dnes sa už veľa hovorí o tom, že táto detská pomôcka škodí kĺbikom, nožičkám a dieťa zbytočne mätie.

Klasickým odrážaním v pavúkovi získava a utvrdzuje si nevhodné návyky, naviac pri „chodení“ v pomôcke zaťažuje nesprávne svalstvo.

Pavúky, aj keď dieťatko na chvíľu zabavia, radšej odložme bokom. Nepomáhame mu totiž pri chôdzi.

Používanie chodítka a vodenie dieťaťa za ruky je v diskusii kontroverzné; viaceré príspevky odporúčajú vyhýbať sa týmto pomôckam, iné rodičia uviedli, že im pomohli spevniť nohy.

Čo robiť, ak chce dieťa chodiť za ruku

Dieťa začína chodiť okolo prvého roka. Do samostatnej chôdze však každé jedno musí absolvovať dlhú cestu.

Tie začínajú chodiť niekedy okolo dvanásteho mesiaca. Niektoré detičky však až v 15. či 18. mesiaci. Nič z toho nie je neprirodzené a stále ide o normálne individuálne rozdiely vo vývine.

Zdravé dieťatko sa niekedy v období medzi 7. a 12. mesiacom samo s oporou postaví.

Potom mu nejaký čas trvá, kým začne nábytok obchádzať. Ak ho necháte, naučí sa dve veci. Spoliehať sa samo na seba. To znamená, že nebude čakať, že mama bude vždy nablízku a zachráni ho. A naučí sa padať.

Dieťa, ktoré sa prirodzene vyvíja, spadne v tomto období veľakrt. Vždy však bezpečne, na zadok.

Vytvorte okolo neho bezpečný priestor, kde sa mu ani pri pokusoch o chôdzu nemôže nič stať.

Ochrana spočíva v tom, že bude mať okolo seba bezpečné možnosti, ako sa chytiť, oprieť, pridržať. Obzvlášť si dajte pozor na nábytok, ktorý môže spadnúť!

Pri chôdzi ich môžete pridržiavať, ale nikdy to nerobte tak, aby boli v neprirodzenej polohe.

Veľa rodičov drží deti za horné ruky tak, že im majú vysoko dohora alebo dokonca ešte aj sklonené dozadu, čo vytvára absolútne neprirodzené držanie tela, ktoré im rozhodne pri samostatnej chôdzi nepomáha.

Optimálne je, ak sa môžu pridržiavať v prirodzenej výške svojich ramien, čo pre nás znamená ohnutý bolestivý chrbát.

Dobrou pomôckou sú rôzne zábradlia, dieťa sa počas prechádzky môže držať kočíka, ale pozor, aby nebolo naň zvalené.

Chváľte deti za každý úspech, ktorý v chôdzi dosiahnu. Buďte trpezliví a láskaví, z chodenia urobte zábavnú a príjemnú aktivitu.

Kedy vyhľadať pediatra a fyzioterapeuta

Ak sa vám niečo nezdá, volajte pediatrovi.

Určite zajdi za fyzioterapeutom. Nemas co pokazit.

Ja by som išla k fyzioterapeutke sa poradiť. Tie detské lekárky to dosť podceňujú sa mi vidí.

Pri podozrení na oneskorenie motorického vývinu je odporúčané neurologické vyšetrenie a rehabilitácia.

Pri vývojovom oneskorení o niekoľko mesiacov alebo ak dieťa neprejavuje fázy ako pretáčanie, sedenie, štvornožkovanie a postavenie sa pri nábytku, je vhodné požiadať pediatra o odoslanie na neurologické vyšetrenie; neurológ následne rozhodne o rehabilitácii.

V prípade, že vaše dieťatko stále nechodí, môže pediatrička odporučiť neurologické vyšetrenie, ktorého sa tiež netreba obávať.

Neurológ pátra po neurovývinových a svalových poruchách v rodine, prezrie dieťatko a urobí vyšetrenia, aby vylúčil organickú príčinu.

Často je takýmto deťom odporúčaná terapia Vojtovou metódou, odborne Vojtova reflexná rehabilitácia. To však záleží od výsledkov vyšetrenia.

V každom prípade, už od obdobia roka a štvrť je vhodné lekárku upozorniť, že dieťatko stále nechodí.

O probléme môžeme hovoriť vtedy, ak dieťa nezačne chodiť do veku 18 mesiacov, vtedy je už dôležité pátrať po príčinách.

Ak máte obavy z toho, že dieťa sa v motorike neposúva alebo nedokáže vykonať pohyb, ktorý by už malo zvládať, nečakajte iba na porovnávanie s inými deťmi. Odborné vyšetrenie môže objasniť, či ide o individuálne tempo, alebo o potrebu cielenej podpory.

Možnosti rehabilitácie a podpory

Rehabilitačné metódy v praxi zahŕňajú Vojtovu metódu, cvičenia s rehabilitačnou sestrou, plávanie a cvičenie na fitballe.

Rodičia tiež spomínali individuálne domáce cvičenia inštruované rehabilitantom.

V žiadnom prípade nemôže ublížiť, ak dieťatku napríklad pri prebaľovaní alebo po kúpaní precvičíte nožičky jednoduchým cvikom - bicyklovaním.

Pokiaľ však ide o špeciálne cvičenia či populárnu Vojtovu metódu, sú to cvičenia vhodné len po dohode s lekárom.

Odborné cviky vám musí predviesť pediater či špecialista a vyžadujú si presné dodržiavanie.

Nestačí, ak bábätko „zdiagnostikujete“ sami, cviky si nájdete na youtube a frekvenciu určíte podľa toho, kedy máte čas.

Jednou z najlepších pohybových aktivít, ktoré deti ocenia aj v dospelosti, je plávanie.

Pohyb vo vode je pre deti prirodzený, trénuje svalstvo, prácu mozgu, pretože si vyžaduje špecifický typ pohybu, a prináša veľa pozitívnych emócií.

Ak sa vaše dieťa nebojí vody, vyskúšajte baby plávanie alebo si jednoducho urobte častejšie výlet na plaváreň.

Ďalšou výbornou aktivitou je hojdanie.

Hojdanie je rovnako ako plávanie pre dieťa veľmi prirodzený pohyb, ktorý zažívalo už pred narodením.

Deti hojdanie milujú a miluje ho aj mozog, pretože umožňuje prepájanie oboch hemisfér, slobodný pohyb v priestore a klasické hojdanie v sede na hojdačke trénuje balans a prácu hrubej motoriky.

Jedálenská stolička a sedenie

Do takejto stoličky by ste mali dieťa vkladať vtedy, keď už vie samo sedieť.

Pediatrickí fyzioterapeuti odporúčajú počkať aspoň do 6. mesiaca a zdôrazňujú, že jedálenskú stoličku treba využívať iba na obmedzený čas, teda na kŕmenie, keď potrebujete dieťatko udržať vzpriamene a v pokoji.

V jedálenskej (alebo aj inej) stoličke by dieťa nemalo spočiatku sedieť dlhšie ako 15 minút na jedno „posedenie“.

Dlhšie sedenie sa neodporúča z dôvodu pretrvávajúceho vývinu chrbtice. To isté platí aj pre sedenie dieťatka v autosedačke.

Dôležité je tiež dbať na správne sedenie dieťaťa.

Najčastejšie otázky rodičov

Treba sa báť, ak ročné dieťa ešte nesedí?

Nemusíte sa obávať, ak vaše dieťa už má viac ako 9 mesiacov a stále nesedí. Psychomotorický vývoj je fascinujúci a individuálny proces.

Ak však dieťa vo veku približne jedného roka stále nedokáže samo prejsť do sedu, neštvornožkuje a pohybuje sa iba obmedzene, je rozumné objednať sa na vyšetrenie k pediatrovi a fyzioterapeutovi.

Je problém, ak dieťa preskočí štvornožkovanie?

Sú deti, ktoré preskočia štvornožkovanie.

Samotné vynechanie štvornožkovania nemusí znamenať poruchu, ale v kombinácii s neschopnosťou posadiť sa, slabým svalstvom, výraznou asymetriou alebo stagnáciou vo vývine je vhodné odborné posúdenie.

Môžem dieťa držať za ruky?

Väčšina príspevkov v diskusii odporúča nevodit dieťa za ruky a vyhýbať sa chodítkam, pretože môžu znižovať vlastnú motiváciu dieťaťa a viesť k zlozvykom.

Ak dieťa potrebuje oporu, bezpečnejšie je vytvoriť mu stabilné prostredie, v ktorom sa môže samo pridržať nábytku alebo vhodnej opory v prirodzenej výške.

Kto rozhoduje o rehabilitácii?

Rehabilitáciu a špecifické pobyty obvykle odporučí neurológ.

Presné pravidlá úhrady rehabilitačných pobytov zo zdravotného poistenia v konkrétnych prípadoch zostávajú nejasné a môžu sa líšiť podľa poisťovne.

Kedy je vhodné vyšetrenie neurológom?

Pri vývojovom oneskorení o niekoľko mesiacov alebo ak dieťa neprejavuje fázy ako pretáčanie, sedenie, štvornožkovanie a postavenie sa pri nábytku, je vhodné požiadať pediatra o odoslanie na neurologické vyšetrenie.

Neurológ následne rozhodne o rehabilitácii.

Čo si všímať pri domácom pozorovaní

• či sa dieťa otáča na obe strany;
• či používa pravú aj ľavú ruku a nohu;
• či sa dokáže oprieť o ruky na brušku;
• či sa pokúša plaziť, liezť alebo dostať na štyri;
• či má dostatočnú oporu v rukách a trupe;
• či sa dokáže dostať do kľaku alebo k nábytku;
• či sa jeho schopnosti postupne zlepšujú;
• či sa neobjavuje výrazná asymetria alebo bolesť;
• či dieťa nestráca už získané schopnosti.

Ak dieťa pri pohybe stále plače, pohyb ho zjavne bolí alebo sa opakovane snaží o určitú polohu bez viditeľného pokroku, oznámte to pediatrovi a fyzioterapeutovi.

Materský inštinkt nepustí a vy cítite, že dieťa by už malo chodiť? Nebojte sa vyhľadať lekára, alebo sa nechať odporučiť k špecialistovi.

Žiadna tajná finta na to, ako urýchliť vývoj dieťaťa, neexistuje.

Každé dieťa potrebuje svoj čas na to, aby sa naučilo sedieť, plaziť, chodiť.

Neexistuje žiaden tajný vzorec. Na ďalší míľnik sa dostane vtedy, keď bude naň pripravené.

tags: #rocne #dieta #sa #nevie #posadit