Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie na danej škole. Musí byť vypracovaný v súlade s platnou legislatívou a s príslušným ŠVP. Uvádza víziu, ciele, poslanie a zameranie konkrétnej školy.
Vzdelávací program pre materské školy má názov Dieťa a svet. Hlavnou myšlienkou programu je podporovať celostný osobný rozvoj dieťaťa, aktivizovať a motivovať rozvoj psychomotoriky, poznania, emocionality a sociability, rozvíjať tvorivosť a predstavy v každodenných aktivitách, pomôcť dieťaťu formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie (spôsobilosti).
Prostredníctvom programu sa realizuje kontinuálnou (plynulou) na seba nadväzujúcou dennou pedagogickou činnosťou rozvoj osobnostných kvalít dieťaťa v poznaní: samého seba, sveta ľudí, prírody, kultúry.
Postavenie školského vzdelávacieho programu
Materská škola je prvým krokom dieťaťa do sveta vzdelávania a socializácie mimo rodinného kruhu. Kvalitná starostlivosť v predškolskom zariadení má zásadný vplyv na jeho ďalší rozvoj a úspešné zvládnutie prechodu do základnej školy.
Materské školy zaradené v sieti škôl a školských zariadení sa riadia Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý schválilo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR v roku 2016.
Tento program ustanovuje základné požiadavky štátu na poskytovanie inštitucionálneho predprimárneho vzdelávania v materských školách. Školské vzdelávacie programy musia byť vypracované v súlade so Štátnym vzdelávacím programom a s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými v školskom zákone.
Školský vzdelávací program sa riadi požiadavkami Zákona č. Vychádza z cieľov a zamerania (profilácie) konkrétnej materskej školy. Je základným kurikulárnym dokumentom, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v materskej škole.
Predstavuje druhú úroveň vzdelávacích programov, ktorá je pod úrovňou štátneho vzdelávacieho programu. Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ materskej školy po prerokovaní v pedagogickej rade a v rade školy. Tvorí základ pre každodennú výchovno-vzdelávaciu činnosť učiteľa.
ŠkVP je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie na danej škole. Zohľadňuje potreby žiakov súvisiace s ich ďalším vzdelávaním, resp. vstupom na trh práce, pričom reflektuje aj možnosti regiónu.
Na vypracovaní ŠkVP by sa mali podieľať všetci pedagogickí zamestnanci školy. ŠkVP vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a rade školy a zverejní ho na verejne prístupnom mieste najneskôr do 60 dní od jeho schválenia.
Hlavná myšlienka programu Dieťa a svet
Výchovno-vzdelávacia činnosť v materskej škole je založená na hlavnej myšlienke, ktorú si zvolíme pre ďalšie roky. Prostredníctvom tejto myšlienky chceme spolu s deťmi spoznávať svet, objavovať a spoznávať ríšu prírody, svet plný farieb, tónov, záhad, pokoja a zdravého spôsobu života.
Hlavným zameraním školy je environmentálna výchova v prepojení so zdravým životným štýlom.
Hlavnou myšlienkou programu je:
- podporovať celostný osobnostný rozvoj dieťaťa,
- aktivizovať a motivovať rozvoj psychomotoriky, poznania, emocionality a sociability,
- rozvíjať tvorivosť a predstavy v každodenných aktivitách,
- pomôcť dieťaťu formovať vlastnú jedinečnosť a životné kompetencie (spôsobilosti).
Program je integrovaný do štyroch tematických okruhov Ja som, Ľudia, Príroda, Kultúra.
Tematické okruhy programu
Ja som
Ja som - na rozvíjanie osobnostných kompetencií, zmyslov, vzťahu dieťaťa k rodine a k okoliu, na sebapoznanie, sebaprezentáciu, na sociálne, emocionálne, motorické a kognitívne vnímanie života dieťaťa (telesný, duševný, duchovný, sociálny a emocionálny život).
Ľudia
Ľudia - na rozvíjanie sociálnych skúseností a vzťahu ku spoločenstvu ľudí, kontakty s ďalšími skupinami ľudí, na oboznamovanie sa s pracovnými a inými aktivitami ľudí, na rozvíjanie predstáv o miestach, kde ľudia žijú a tvoria, o prostrediach, v ktorých sa nachádzajú, o multikultúre, etnikách, rasách (ďalší ľudia, ľudstvo).
Príroda
Príroda - na rozvíjanie poznania elementárnych zákonitostí života na zemi, prírodných javov, živých i neživých predmetov, na formovanie začiatkov ekologickej kultúry, na vytváranie (formovanie) pohľadu na svet prírody a vzťahu k prírode, na vytváranie základov svetonázoru a získavanie základných vedomostí o zemi a vesmíre (zem, vesmír).
Kultúra
Kultúra - na rozvíjanie kontaktov dieťaťa so svetom duševných činností ľudí, rozvoja vnímania a uplatňovania hudobnej, literárnej a výtvarnej kultúry (predmetný svet, svet hry a svet umenia).
Tematické okruhy sa vzájomne prelínajú a dopĺňajú. Plnia sa integrovane v globálnom a nepretržitom pedagogickom procese.
Každý tematický okruh zahŕňa tri vzdelávacie oblasti rozvoja osobnosti dieťaťa:
- perceptuálno-motorickú (vycvičovaním),
- kognitívnu (vzdelávaním),
- sociálno-emocionálnu (vychovávaním).
Členenie vzdelávacích oblastí je výrazne teoretické. V praktickej rovine sa rozvíjajú integrovane, sú navzájom prepojené, spolu súvisiace. Tematické okruhy a vzdelávacie oblasti rozvoja sa interaktívne prepájajú.
Tematické okruhy a vzdelávacie oblasti rozvoja sú prostriedkom na dosiahnutie špecifických (konkrétnych, operacionalizovaných) cieľov v procese výchovno-vzdelávacej činnosti. Pri dosahovaní špecifických cieľov sa rozvíja osobnosť dieťaťa celostne, aj keď je formulácia konkrétneho cieľa včlenená do niektorej vzdelávacej oblasti rozvoja.
Vzdelávacie oblasti a ich ciele
Učebné osnovy tvoria vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí najmenej v rozsahu Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách (2016) v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení neskorších predpisov.
| Vzdelávacia oblasť | Hlavný cieľ |
|---|---|
| Jazyk a komunikácia | Rozvinúť komunikačné kompetencie dieťaťa vo všetkých jazykových rovinách s využitím špecifického rozvojového potenciálu písanej reči. |
| Matematika a práca s informáciami | Poskytnúť základy matematických a informatických poznatkov a zručností, pomocou ktorých sa ďalej rozvíja matematické myslenie a matematické kompetencie nevyhnutné pre vzdelávanie na vyšších stupňoch vzdelávania. |
| Človek a príroda | Počiatočný rozvoj prírodovednej gramotnosti, viesť deti k vyjadrovaniu aktuálnych predstáv o predmetoch, javoch, a situáciách určených vzdelávacími štandardmi. |
| Človek a spoločnosť | Viesť dieťa k základnej orientácii v blízkom spoločenskom prostredí - v jeho časových, priestorových, sociálnych, medziľudských vzťahoch. |
| Človek a svet práce | Utvárať a rozvíjať základné zručnosti dieťaťa, zvládnuť úkony bežného dňa a zručnosti pri používaní nástrojov a predmetov v bežnom živote. |
| Umenie a kultúra - Hudobná výchova | Rozvíjať elementárne hudobné schopnosti, zručnosti a návyky detí predškolského veku. |
| Umenie a kultúra - Výtvarná výchova | Dosiahnuť, aby deti prostredníctvom hravých výtvarných činností vyjadrovali svoje predstavy, rozvíjali svoju fantáziu a tvorivosť. |
| Zdravie a pohyb | Poskytovať základné informácie súvisiace so zdravím a súčasne prostredníctvom vhodných telesných cvičení viesť dieťa k osvojeniu a zdokonaľovaniu pohybových schopností a zručností. |
Výchovno-vzdelávacia činnosť v materskej škole sa neviaže výlučne len na jednu z konkrétnych vzdelávacích oblastí. Pri plánovaní obsahu vzdelávania v materskej škole dochádza k vzájomnému prelínaniu vzdelávacích oblastí a k ich integrácii.
Pri realizácii výchovno-vzdelávacej činnosti je potrebná vyváženosť a vhodná kombinácia vzdelávacích oblastí.
Podoblasti a prierezové témy
Vzdelávacie oblasti v sebe zároveň v rôznej miere zahŕňajú podoblasti - pohybovú, zdravotnú, prírodovednú, matematicko-logickú, jazykovú, komunikatívnu, etickú, vlasteneckú, informačnú, umelecko-expresívnu (hudobnú, výtvarnú, literárnu), pracovnú.
Súčasťou programu sú aj prierezové témy:
- osobnostný a sociálny rozvoj,
- ochrana života a zdravia,
- dopravná výchova - výchova k bezpečnosti v cestnej premávke,
- environmentálna výchova,
- mediálna výchova,
- multikultúrna výchova,
- výchova k tvorivosti,
- rozvoj predčitateľskej gramotnosti a gramotnosti vo všeobecnosti,
- informačno-komunikačné technológie.
Prierezové témy sa svojím obsahom a výchovným zameraním premietajú do vzdelávacích oblastí, dopĺňajú ich, prepájajú ich obsah s aktuálnym dianím v spoločnosti a s každodennou žitou skúsenosťou žiaka.
Realizujeme ich ako súčasť obsahu vyučovacích predmetov. Prierezová téma má nadpredmetový charakter, prelína sa celým vzdelávaním. Jej cieľom je rozvíjať osobnosť žiakov predovšetkým v oblasti postojov a hodnôt.
Vzdelávacie štandardy
Vzdelávacie štandardy pozostávajú z obsahových a výkonových štandardov.
V obsahových štandardoch sa nachádza obsah, ktorý rešpektuje vývinové potenciály (možnosti) dieťaťa predškolského veku a opiera sa o detskú skúsenosť a poznanie. Obsahové štandardy možno chápať ako záväzok pre učiteľa.
Výkonové štandardy v jednotlivých vzdelávacích oblastiach sú vyjadrené v pozorovateľných a hodnotiteľných cieľoch len pre posledný rok materskej školy, smerujú k popisu štandardného výkonu dieťaťa.
Obsahové štandardy obsahujú základné námety na konkrétnu činnosť, ktorú učiteľka realizuje, aby deti dosiahli stanovené výkonové štandardy.
Obsah výchovy a vzdelávania má rámcový charakter. Rozpracúva sa na podmienky materskej školy v školskom vzdelávacom programe. Detailnejšie sa na základe poznania aktuálnych rozvojových možností detí konkretizuje v plánoch výchovno-vzdelávacej činnosti.
Princípy programu
Program rešpektuje:
- rodinu dieťaťa predškolského veku,
- vývinové špecifiká - vývinové zvláštnosti a osobitosti dieťaťa predškolského veku,
- možnosti, predpoklady, schopnosti, zručnosti a vedomosti dieťaťa predškolského veku,
- individuálne potreby, záujmy a postoje dieťaťa predškolského veku,
- prirodzenú aktivitu a experimentovanie dieťaťa,
- špecifiká predškolskej výchovy a vzdelávania,
- vzájomné integrované prepájanie jednotlivých tematických okruhov a vzdelávacích oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa,
- činnostný, hrový charakter pedagogického procesu, vykonávaného prostredníctvom hier a výchovno-vzdelávacích činností,
- nutnosť cieľavedomého a systematického pozorovania a diagnostikovania,
- potrebu evalvovania (hodnotenia) pedagogického procesu.
Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti
Učebnými osnovami školského vzdelávacieho programu sú jednotlivé vzdelávacie oblasti Štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie v materských školách. Sú rozdelené do mesačných tematických celkov.
Úvod plánovania tvoria výkonové štandardy, ktoré učiteľka uplatňuje v priebehu celého školského roka vo všetkých organizačných formách dňa podľa situácie a obsahu výchovno-vzdelávacej činnosti.
V jednej materskej škole môže existovať viacero foriem plánovania súčasne. Pri týždennom plánovaní sa striedajú obe učiteľky v triede.
V plánovaní výchovno-vzdelávacej činnosti sa vždy objavia aj štandardy, ktoré nie sú zaradené explicitne v obsahovom celku. Štandardy viazané na konkrétny obsahový celok, sa musia objaviť v pláne počas trvania obsahového celku minimálne raz.
Spravidla sa však objavujú aj viackrát na rôznej úrovni. Pri ich zaradení sa vždy prihliada na vzdelávacie potreby detí.
Učiteľka pri plánovaní dbá o vyvážený pomer zamerania činností podľa vzdelávacích oblastí a oblastí rozvoja osobnosti dieťaťa.
Do plánov VVČ začleniť digitálne technológie tak atraktívne, aby zábavne a pritom zmysluplne vplývali na učenie sa dieťaťa.
Obsahové celky a tematické projekty
Učebné osnovy sú zostavené z desiatich rámcových tematických projektov, ktoré vychádzajú zo života detí v materskej škole, z ich potrieb a individuálnych schopností.
September: Vitajte v Bzučovej škôlke
Ciele prvého celku sú smerované na úspešnú adaptáciu novoprijatých detí, zoznamovanie sa s prostredím materskej školy, s rovesníkmi, zamestnancami.
Vytvárajú sa pravidlá tried, na ktorých sa aktívne podieľajú aj deti, hlavne v predškolského veku. Prvé týždne sú zamerané na rozvoj sociálnej komunikácie a vytváranie pozitívnych medziľudských vzťahov, každodennými stretnutiami v rannom kruhu.
Deti spoznávajú štruktúru rodiny, učia sa hovoriť o svojich pocitoch, poznávajú spoločné znaky domova a materskej školy ako miesta istoty, bezpečia a lásky.
Október: Jeseň pani bohatá
Deti pozorujú prírodu, citlivo vnímajú zmeny, ktoré sa dejú na jeseň. Tematické zameranie tohto celku poskytne deťom prezentovať svoje aktuálne predstavy o prírode, prírodných javoch v rôznych situáciách.
Deti spoznávajú sezónne ovocie a zeleninu, ktorú spolu s pani učiteľkami pestujú v školskej záhrade, spoznávajú voľne žijúce zvieratá v blízkom okolí, v záhrade.
Časté vychádzky budú zamerané hlavne na užší kontakt s prírodou spojený s aktívnym pohybom a hrou.
Témy: Bzučova záhradka, Bzučo a pani jeseň, Bzučove potulky lesom.
November: Záhady ľudského tela
Tento mesiac je zameraný hlavne na poznávanie a pomenovanie pozorovateľných i špecifických anatomických kategórií ľudského tela a niektorých ich funkcií.
Deti sa učia rozoznať stav zdravia a choroby, starať sa o svoje zdravie a zdravie iných, poznať prístup k účinnej ochrane vlastného zdravia i zdravia iných, spoznávať zdravie ohrozujúce situácie, vedieť zaujať postoj k zdraviu.
Deti si vytvárajú kladný vzťah k pohybu a pohybovým aktivitám.
Témy: Bzučo objavuje ľudské telo, Bzučo chráni svoje zdravie, Bzučo a jeho 5 zmyslov, Bzučo vie ako sa chrániť pred nebezpečenstvom.
December: Vianočné tajomstvá
Obsahový celok je zameraný najmä na rozvoj prosociálneho cítenia detí predškolského veku, budovanie vzťahov, oboznámenie sa s tradíciami a zvyklosťami a aktívnou účasťou na príprave osláv a príchodu Mikuláša do materskej školy.
Prostredníctvom rôznych aktivít, hier sa deti naučia vzájomnej ohľaduplnosti, pozornosti, kooperatívnemu správaniu, zbaviť sa neschopnosti prekonávať prekážky.
Témy: Bzučo víta Mikuláša, Bzučova škôlka vonia medovníkmi, Bzučo a čarovné Vianoce.
Január: V krajine snehu a ľadu
Tento celok dáva priestor na pozorovanie zimnej prírody. Deti prostredníctvom zážitkového učenia budú pozorovať a skúmať vlastnosti vody, snehu a ľadu.
Počas každodenných aktivít budú deti pri pobyte vonku vedené k vytváraniu pozitívneho vzťahu k zdravému životnému štýlu, k pohybu na čerstvom vzduchu.
Budú si rozvíjať pozitívny vzťah k živej prírode, aktívne sa podieľať na starostlivosti o vtáctvo v zimnom období.
Správať sa ohľaduplne k svojim kamarátom a dospelým a uvedomovať si dôsledky nevhodného správania.
Témy: Bzučo a pani Zima, Bzučo sa postará o vtáčiky aj o zvieratká, Bzučo v dobrej nálade na snehu i na ľade, Bzučo objavuje život za polárnym kruhom.
Február: Z každého rožku trošku
Február je vrcholiacim zimným obdobím a tradíciou Fašiang v našom regióne. Obsah sprístupňujeme deťom prostredníctvom sviatkov, na ktoré sa lokálne zvyky tradície a folklór viaže.
Všetky deti sa s pani učiteľkami zabavia na fašiangovom karnevale v maskách a pochutnajú si na tradičnom fašiangovom jedle ako sú šišky/pampúšiky s jahodovým džemom, či jahodovou penou.
Deti budú mať možnosť vyjadrovať svoje pocity zo zážitku, nie len z karnevalu, ale i vypočutej rozprávky „O pampúšikovi“ a to tak pozitívne ako i negatívne.
Okrem zábavy budeme v tomto mesiaci iniciovať činnosti, pri ktorých sa budú deti stretávať častejšie s geometrickými útvarmi.
Na základe manipulácie s knihou, pomocou rozprávok a príbehov, bude našim cieľom utvárať trvalý pozitívny vzťah ku knihám, k literárnemu i dramatickému umeniu.
V rozmanitých tvorivých edukačných aktivitách, pravidelným čítaním, poskytnú učiteľky bohaté zážitky a skúsenosti s čítaním, čím prispejú k vytváraniu čitateľských návykov u detí.
Učiteľky vytvoria učebné situácie, v ktorých budú mať deti možnosť s príchodom jari, identifikovať rôznorodosť rastlinnej ríše, a to predovšetkým v školskej záhrade a v blízkom okolí MŠ.
Témy: Bzučova obľúbená kniha, Bzučo víta pani Jar, Bzučova jarná záhradka.
Apríl: Poďme spolu za zvieratkami
Apríl je zameraný na spoznávanie a pozorovanie domácich a hospodárskych zvierat, dáva možnosť deťom poznať ako žijú, čím sa živia nielen domáce zvieratá, ale aj zvieratá okolo vodných tokov a vtáky.
Cieľom je podnecovať dieťa, aby nadobúdalo vedomie, že človek a príroda tvoria jeden celok, ktorý je potrebné chrániť, zveľaďovať a starať sa oň.
Čiastkovým cieľom tohto tematického celku bude rozvíjať a spresňovať zmyslové vnímanie, a to predovšetkým prostredníctvom rozličných sluchových zmyslových podnetov v podobe zvukov zvierat, ale i hmatových a zrakových podnetov.
Učiteľky umožnia deťom čo najužší kontakt s prírodou spojený s aktívnym pohybom a hrou.
Inšpiráciou pre výtvarné, či iné pracovné činnosti nám budú hlavne veľkonočné námety, mláďatká domácich zvierat, vtáčiky, či jarné kvety.
Témy: Bzučo na gazdovskom dvore, Bzučo a kamaráti pri rybníku, Bzučo ochranca prírody!
Máj: Výprava do prírody
Témy v máji sú spojené s prírodou, rôznorodosť živočíšnej ríše a priame pozorovanie v prírode, priama návšteva ZOO prinesie deťom nové skúsenosti.
Deti môžu vyhľadávať v encyklopédiách, skúmať, bádať, pozorovať a dozvedieť sa množstvo zaujímavostí zo sveta zvierat, živej i neživej prírody.
Tento mesiac bude venovaný aj rôznym aktivitám spojených so športovaním, zábavou a súťažami s oslavou dňa rodiny.
Témy: Bzučo a tajomná lúka, Bzučo v ríši hmyzu, Bzučo na návšteve v ZOO, Bzučo rád športuje.
Jún: Vôňa leta
Mesiac jún odštartujeme týždňom detskej radosti, zábavy, súťaží, športu, ktoré venujeme deťom k ich sviatku.
Deti spoločne v materskej škole oslávia svoj veľký deň, na ktorého prípravách sa budú aktívne zúčastňovať a zároveň pozorovať priebeh osláv.
V prípade dobrej úrody čerešní si na nich pochutíme a s pomocou pani učiteliek a pani kuchárok upečieme čerešňovú bublaninu.
Metódy a formy práce
Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti je úplne v kompetencii učiteľa. Spôsob, forma, rozsah a časové trvanie plánov výchovno-vzdelávacej činnosti si určuje každá materská škola na prvej pedagogickej rade.
Výber metód a konkrétnych učebných materiálov a pomôcok je ponechaný na slobodnom rozhodnutí učiteliek materských škôl. Závisí od obsahu aj organizácie každej konkrétnej vzdelávacej aktivity a samozrejme aj od požadovaných učebných pomôcok, či digitálnych technológií.
Učiteľ pri výbere metód vychádza z poznania detí v skupine a pristupuje k nim diferencovane. Rešpektuje osobné učebné tempo dieťaťa jeho učebný štýl.
Spomedzi množstva rôznych učebných metód sa v materských školách v dominantnej miere využíva hra. V materských školách sa vytvára priestor na voľnú hru, preferuje sa interaktívne zážitkové učenie.
Zážitkové vzdelávanie a učenie sa objavovaním sú hlavné pedagogické metódy, ktoré sa u nás používajú.
Deti k poznatkom prichádzajú vlastným experimentovaním, na ktoré im poskytuje areál materskej školy, aj jej okolie množstvo príležitostí.
Vyučovacie metódy, ktoré zvyšujú kvalitu vyučovacieho procesu zahŕňajú: výskumnú, situačnú, heuristickú, problémovú, programovú, projektovú, inscenačnú, zážitkovú.
Metódou projektového vyučovania budeme rozvíjať u detí pozitívny vzťah k pohybovým aktivitám, ale aj zdravej životospráve, čím podporíme ich zdravý vývin a rozvoj pohybového aparátu.
V škole realizujeme rôzne druhy projektov - celoškolské, ročníkové, celoročné, strednodobé, krátkodobé. Výhodou tejto metódy je to, že spája život s praxou.
Projekty napomáhajú rozvíjať kompetenciu k učeniu, k riešeniu problémov, kompetenciu pracovnú a v prípade prepojenia s metódou skupinového vyučovania i kompetenciu komunikatívnu.
Environmentálna výchova a učenie v prírode
Vlastné zameranie školy vychádza z prirodzenej detskej zvedavosti a radosti objavovať a získavať nové poznatky v kruhu svojich rovesníkov, starších kamarátov a rodiny, spoznávať svet spolu so slnečnými lúčmi.
Východiskovým bodom je skutočnosť, že materská škola je situovaná v blízkosti lúk, lesa i rieky a práve rôzne ekosystémy v okolí materskej školy nám napomáhajú k tomu, že deti prostredníctvom zážitkového učenia môžu získať autentické zážitky a prírodu, ako takú, preskúmavajú a ohmatávajú všetkými zmyslami.
V budúcnosti chceme vybaviť našu materskú školu environmentálnymi kútikmi najmä na školskom dvore.
V prepojení prírody so zdravým životným štýlom chceme podporovať a rozvíjať pozitívny vzťah detí k pohybovým aktivitám.
Podporovať u detí zdravý spôsob života v zdravom prostredí, ktoré im umožní objavovať a poznávať ríšu prírody, plnú farieb, tónov, vôní, pokoja v radostnej atmosfére.
Vzhľadom na to, že naša materská škola disponuje vlastným umelým ihriskom a môžeme využívať i priestory telocvične a vonkajšieho ihriska základnej školy, poskytuje nám to širokú škálu možností pre rozvoj telesnej kultúry detí.
Pre deti sú pomôcky voľne a viditeľne uložené a tvoria súčasť materiálneho vybavenia. Poskytujú deťom priame, bezprostredné zážitky, dávajú voľný priechod ich iniciatíve a podporujú a rozširujú vnútornú motiváciu.
V záhrade deti získavajú základy pracovných kompetencií, pestujú bylinky, drobné rastliny a kvety. Majú možnosť pozorovať, experimentovať, objavovať a tvorivo spracovávať množstvo prírodných materiálov a prirodzených prírodných javov.

Zdravý životný štýl a školské prostredie
Osvojovanie si návykov vyváženého životného štýlu už od raného veku - teda kombinácie zdravej výživy a dostatku pohybu - je kľúčové nielen pre deti, ale aj pre ich rodičov.
Zdravý životný štýl je pre deti v školskom veku mimoriadne dôležitý, pretože podporuje správny rast a vývoj a zároveň posilňuje imunitu. Vyvážená strava, dostatok pohybu a kvalitný spánok zlepšujú koncentráciu, pamäť aj školský výkon.
Školský vzdelávací program je vypracovaný v súlade s Národným programom prevencie obezity, s Národným programom duševného zdravia a v súlade so zachovávaním ľudských práv v rezorte školstva.
Usporiadanie denných činností zabezpečuje vyvážené striedanie činností a vytvára časový priestor na hru a učenie sa dieťaťa.
Okrem podpory zdravej výživy a životného štýlu, má Školský program za cieľ zvyšovať povedomie detí (vzdelávať) v otázkach, ako sú miestne potravinové reťazce, ekologické poľnohospodárstvo, udržateľnosť výroby potravín, plytvanie potravinami a vytvárať si pozitívny vzťah k poľnohospodárstvu.
Zadarmo sú iba výrobky ako je ovocie, zelenina a výrobky z nich a neochutené mliečne výrobky. Toto platí však len v prípade, že je na dodávky týchto výrobkov vyčlenený dostatok finančných prostriedkov zo zdrojov štátneho rozpočtu SR.
Výrobky Školského programu môžu byť podávané deťom v rámci desiaty, obedu alebo olovrantu.
Hodnotenie a pedagogická diagnostika
V predškolskom vzdelávaní deti nie sú klasifikované, ani iným spôsobom hodnotené.
Hodnotiacim kritériom je dosiahnutie špecifických cieľov v jednotlivých oblastiach rozvoja, kompetencií detí primeraných podľa veku dieťaťa od začiatku dochádzky dieťaťa do MŠ, až do jej ukončenia pred vstupom do ZŠ.
To obnáša súhrn vedomostí, zručností, návykov a úroveň sociálnych predpokladov dieťaťa ku koncu dochádzky do MŠ, ktorý nazývame školská zrelosť ako predpoklad úspešného zaškolenia.
Súčasťou hodnotenia je adaptačný proces v skupine a kolektíve v súčinnosti s pedagogickou diagnostikou.
Metódy a prostriedky hodnotenia aj sebahodnotenia vymedzujú cesty a spôsoby overovania dosahovania kompetencií a špecifických cieľov (výkonových štandardov).
Používajú sa napríklad produkty detských výtvarných činností - výkresy, plošné a priestorové objekty, výsledky modelovania a pod.
Neodmysliteľnou súčasťou je povzbudzovanie dieťaťa do ďalšej práce, návod pre rodičov (poradenské činnosti), ako postupovať pri odstraňovaní nežiaducich prvkov a rezerv vo vývoji dieťaťa.
Cieľom hodnotenia výchovy a vzdelávacích výsledkov bude poskytnúť rodičom spätnú väzbu o tom, ako dieťa zvládlo nároky, v čom je jeho silná stránka a v čom sú rezervy a aké sú jeho pokroky.
Pedagogické diagnostikovanie napomáha rozvíjaniu základných kompetencií dieťaťa predškolského veku. Zistenia z pedagogického pozorovania sa zaznamenávajú do diagnostických hárkov.
Okrem diagnostických hárkov si materské školy vedú aj záznamy o aktuálnych vzdelávacích výsledkoch, pokrokoch a individuálnych vzdelávacích potrebách detí, poznámky k vlastnému pedagogickému pôsobeniu, obľúbených/preferovaných činnostiach dieťaťa a pod.
Učitelia pri hodnotení vzdelávacích výsledkov využívajú priame pedagogické pozorovanie.
Adaptácia dieťaťa na materskú školu
Nástup do škôlky je pre dieťa veľmi dôležitý a významný. Je to veľký krok pre neho aj pre jeho rodičov.
Dieťa a rodičia sú k sebe tesne pripútaní, vstupom do škôlky nastal čas, kedy sa už musia na určitú dobu odpútať.
Škôlka je akýmsi trenažérom tých schopností, ktoré bude musieť dieťa veľakrát uplatniť aj vo svojej dospelosti.
Vďaka úzkej spolupráci s učiteľmi a odborníkmi v škôlke a dôkladnej príprave rodičov na tento krok, prechod dieťaťa do škôlky nemusí byť vôbec stresujúci.
Rodičia sú často zneistení a preto je nutné si uvedomiť, že prechod do škôlky musia v prvom rade po emocionálnej stránke zvládnuť oni.
Rodič sa musí v prvom rade pre vstup do škôlky pevne rozhodnúť. Zvážiť všetky pre a proti, emocionálnu zrelosť svojho dieťaťa a rodinnú situáciu.
Rodič by mal dieťa zvykať na čas bez neho. Pred nástupom do škôlky by malo mať dieťa skúsenosť pobytu s inou dospelou osobou.
Rodič by mal dieťa zvykať na detský kolektív návštevou ihrísk alebo detských kamarátov.
Rodič by mal dieťaťu veľa o škôlke rozprávať, vzbudzovať v ňom zvedavosť a motivovať ho.
Odporúčajú sa knižky o škôlke, opakovaná návšteva škôlky v čase hier na dvore vonku.
Dieťa sa môže nenásilnou formou prísť na chvíľu v sprievode mamy opakovane pohrať. Tak postupne spozná prostredie a budúcu učiteľku.
Rodič by mal na tomto významnom akte veľmi intenzívne spolupracovať s personálom škôlky, ale aj naopak personál by mal dobre počúvať rodiča.
Na rodičovské schopnosti a intuíciu netreba zabúdať, nie nadarmo sa hovorí, rodič je najlepší odborník na svoje dieťa, pretože ho najlepšie pozná a múdry personál v škôlke rodičovi načúva.
Personálne, materiálne a priestorové podmienky
Materská škola má kvalifikovaných pedagógov. Dôležitá je priebežná motivácia učiteliek k vzdelávaniu sa jasným vymedzením profesijného statusu a identity uč.
Priestorové podmienky zodpovedajú príslušným normám a zahŕňajú priestory ako sociálne zariadenie, kuchyňa, šatne, triedy a jedálne.
Školský dvor je priestranný, rozdelený na dve časti, v každej z nich sa nachádza pieskovisko pre deti so šmýkačkou. V celom areáli je veľa zelene - kríky a stromy.
Materská škola je vybavená odbornou a detskou literatúrou, ktorú neustále dopĺňame materiálmi schválenými MŠVVaŠ SR.
Je vybavená učebnými pomôckami, hračkami, telovýchovným náradím, náčiním.
Škola má dostatok funkčnej didaktickej techniky, IKT, audiovizuálnej techniky (napr. detský počítač, tlačiareň, interaktívna tabuľa, prehrávač, notebook).
V škole pracuje 6 nepedagogických zamestnancov. Spolu je to 39 zamestnancov. Škola má vypracovaný Plán profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia
Problematika zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia je aj integrálnou súčasťou obsahu výchovy a vzdelávania.
Podľa príslušných predpisov za vytvorenie bezpečných a hygienických podmienok na predprimárne vzdelávanie zodpovedá riaditeľ.
Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú pedagogickí zamestnanci materskej školy od prevzatia dieťaťa až po jeho odovzdanie zákonnému zástupcovi alebo ním splnomocnenej osobe.
Za bezpečnosť detí počas krúžkovej činnosti zodpovedá učiteľ, pokiaľ sa na tejto aktivite osobne zúčastňuje.
Ak krúžkovú činnosť vykonáva so súhlasom zákonných zástupcov lektor, za bezpečnosť detí zodpovedá lektor.
Spolupráca s rodičmi a partnermi
Aktivity, ktorými prispievame k plneniu vlastného zamerania sú organizované v spolupráci s rodinou, ZŠ a inými organizáciami a odborníkmi z daných oblastí.
Spolupráca školy s rodičmi sa realizuje cez Radu školy a rodičovské združenia.
Okrem plenárnych schôdzí rodičovského združenia a triednych rodičovských združení majú rodičia možnosť navštíviť Dni otvorených dverí.
Pedagogický zbor sa stretáva s rodičmi aj na neformálnych stretnutiach pri rôznych príležitostiach.
Prostredníctvom konzultačných hodín sa rodičia môžu informovať u vyučujúcich o prospechu, správaní a ďalších informáciách.
Škola spolupracuje so zahraničnou Základnou školou v Chorvátsku - Nová Bukovica. Sú to Slováci žijúci v zahraničí.
Hlavným cieľom tejto spolupráce je skvalitnenie vzájomného pôsobenia medzi školou a ostatnými subjektmi výchovy a vzdelávania.
Príprava na školu a ďalšie vzdelávanie
Absolvent predprimárneho vzdelávania získa poznatky a schopnosti, ktoré majú význam vo vzťahu k propedeutike (základom) kultúrnej, čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.
Predprimárne vzdelávanie podľa ŠkVP umožní komunikáciu v materinskom jazyku a v štátnom jazyku.
Cieľom predprimárneho vzdelávania je dosiahnuť optimálnu perceptuálno-motorickú, kognitívnu a citovo-sociálnu úroveň ako základ pripravenosti na školské vzdelávanie a na život v spoločnosti.
Hlavným cieľom vo všetkých vzdelávacích oblastiach je, aby dieťa vedelo prejaviť záujem o trvalo udržateľné činnosti.
V procese výchovy by mala škola deti pripraviť pre ich osobný a profesijný život. Cieľavedome a systematicky rozvinúť ich emocionálnu inteligenciu.
Cesta každého dieťaťa za vedomosťami je iná. Preto je potrebné navrhnúť vhodný štýl učenia, vytvoriť bezpečné učebné prostredie, v ktorom získajú sebadôveru v školskom a neskôr i v pracovnom živote.