Statky – zmätky: narodenie dieťaťa a osud Zuzky Kamenskej

Statky - zmätky od Jozefa Gregora Tajovského sú sociálnou drámou o vplyve peňazí na medziľudské vzťahy. Kritizujú ziskuchtivosť a poukazujú na negatívne dôsledky honby za majetkom a peniazmi.

Príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí súhlasili so sobášom bez lásky, len aby získali majetok, ukazuje, že bohatstvo je dôležitejšie ako ľúbostné city. Už samotný názov Statky - zmätky jasne naznačuje zmysel hry, t. j. že súkromné vlastníctvo spôsobuje spoločenský a mravný rozvrat.

Jozef Gregor Tajovský a vznik drámy

Jeho vlastné meno bolo „Jozef Alojz Gregor“. Wikipédia ho označuje za slovenského prozaika, dramatika, básnika, redaktora, učiteľa, úradníka, dokonca aj politika.

Narodil sa 18. 10. 1874 v Tajove, kde prežil aj svoje detstvo. Pochádzal z rodiny remeselníka a hutníckeho dozorcu. Vyrastal však u starého otca Štefana Grešku, hutníckeho robotníka a domkára.

Starootcovský dom sa stal pre neho miestom, kde pochopil mravné a sociálne životné hodnoty, čo sa prejavilo v tej časti jeho prózy, v ktorej sa vracal k spomienkam a zážitkom z tohto obdobia.

Ľudovú školu vychodil v Tajove, meštianku v Banskej Bystrici, učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom. V Prahe absolvoval dvojročnú obchodnú akadémiu.

Strednú (meštiansku) školu navštevoval v Banskej Bystrici a v nej sa denne stretával s násilnou maďarizáciou. Z Banskej Bystrice odišiel študovať do Kláštora pod Znievom (1889-1893) na učiteľský ústav.

Päť rokov pôsobil ako učiteľ a za tento krátky čas bol nútený vymeniť šesť učiteľských miest. Keďže nechcel byť nástrojom pomaďarčovania slovenských detí, zanechal učiteľstvo a roku 1898 odišiel - už ako známy spisovateľ - študovať na obchodnú akadémiu do Prahy.

Tu aktívne pracoval v študentskom spolku Detvan, ktorý mal značný vplyv na jeho ďalšie literárne formovanie. Po štúdiu pracoval vo Vidieckej ľudovej banke, neskôr v Tatra banke, ale súčasne aj v Ľudových novinách.

Po návrate zo štúdií pracoval ako úradník vo viacerých peňažných ústavoch na Slovensku a v Nadlaku (v dnešnom Rumunsku). Roku 1907 sa oženil s Hanou Lilgovou, ktorá sa pod jeho vplyvom stala literárne činná ako Hana Gregorová.

Po vypuknutí svetovej vojny musel narukovať, no onedlho sa dostal do ruského zajatia a vstúpil do československých légií. Roku 1919 sa vrátil do vlasti, žil v Martine, neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde sa spolu s manželkou a spolupracovníkmi všestranne venoval rozvoju slovenského kultúrneho a umeleckého života.

Zraňovaný nástupom fašizmu a zložitými udalosťami tridsiatych rokov zomiera roku 1940.

Literárne zaradenie a hlavná idea

Statky - zmätky sú dráma a divadelná hra. Dráma Statky-Zmätky sa rozdeľuje na 4 dejstvá.

Dramatik Jozef Gregor - Tajovský vyslobodil žáner „ľudovej hry“ z konvencií moralistického apriorizmu a očistil ho aj od pozostatkov folkloristického dekorativizmu.

Uskutočnil štruktúrnu premenu tohto literárneho druhu v zmysle uplatnenia ideovej a estetickej koncepcie realizmu. V dráme Statky - zmätky (1909) sa uplatnili všetky „cnosti realistického spisovateľa“, ktoré vedú autora k „výberu sociálne typického konfliktu“ a k jeho dramatickému riešeniu „v zhode so skutočnosťou“.

Tajovský „v tejto hre už nemá nijaké ilúzie o patriarchálnosti slovenských dedín“. To sa potom premietlo aj do sujetu drámy, kde sa vývin vzťahov medzi protagonistami hry nevyhnutne podriaďuje presile majetkových či iných „prízemných“ záujmov.

Jeho tvorba je diferencovanejšia, súvisí s oveľa širším kontextom európskych umeleckých smerov, než pripúšťa jeho interpretácia ako ľudovo-realistického dramatika.

K typu problémovej drámy smeroval, tak ako Ibsen, aj Tajovský, a to v stvárňovaní duševných problémov a morálnych kríz slovenského dedinského, sedliackeho človeka. Preniesol svoj hlavný záujem od dejového príbehu k duševnému problému.

Ide o nóvum Tajovského dramatiky - prechod od vonkajšieho k vnútornému, od dejovosti k problémovosti, od dejových sporov k duševným svárom, od schematických typových figúr k individualizovaným spoločenským charakterom, od sujetovej kumulácie udalostí ku kompozičnej koncentrácii príbehu.

Vyformoval sa tak na predstaviteľa psychologického realizmu.

Postavenie ženy a premena Zuzky

Ibsenovský vplyv badáme aj v dráme Statky - zmätky s tzv. emancipáciou ženy v modernej európskej spoločnosti.

Ozvenou tohto prebúdzajúceho sa feminizmu v našej dramatike boli Hurbanovi Kupci (1906) a Tajovského Statky - zmätky (1909).

Jeho Zuza Kamenská je typom ibsenovskej ženy, ktorá sa z obetavej, starostlivej, no pasívnej bytosti prerodí na aktívnu, schopnú stať sa nezávislou na nehodnom mužovi a obstáť v živote aj sama, odkázaná len na seba.

Tajovský tak vytvoril opačný, aktívny typ nielen vďaka svojej progresívnej ideovej orientácii, ale aj pod vplyvom moderného dramatika Ibsena.

Dielo zobrazuje postavu Zuzky ako peknú, dobrosrdečnú a poslušnú ženu. Vydáva sa za Ďura s presvedčením, že ich spoločný život bude šťastný, pretože jej na ňom záleží.

Postupne však veľmi ťažko znáša jeho neveru a po tom, čo ju podvedie, v neho stráca dôveru. Z pôvodne naivného dievčaťa sa mení na silnú a sebavedomú ženu, ktorá sa dokáže postaviť svojmu osudu.

Majetok ako základ manželstva

Tieto zmätky pramenia z úsilia po záchrane a nedeliteľnosti majetku starnúceho gazdu Palčíka a jeho ženy Mary, ktorí sú bez detí a už nestačia obrábať svoj majetok.

Bezdetní Palčíkovci sa dohodnú so starými Ľavkovcami, že ak si ich syn Ďuro vezme Zuzku Kamenskú, budú s nimi bývať a v prípade dobrej starostlivosti na nich prepíšu svoj majetok.

Vedia, že gazda Ľavko má syna Ďurka, ktorému sa načim ženiť. Spoločne mu nájdu snúbenicu - Palčíkovej sestry dcéru - skromnú, tichú a pokornú Zuzku.

Palčíkovci by radi, aby sa Ďurko a Zuzka vzali, aby prešli robiť do ich domu so sľubom, že po smrti zdedia celý majetok.

Predtým robili pokusy prijať cudzie deti za svoje, poslali však už štvrté od seba. Palčíkovci sa rozhodli, že deti už brať nebudú, lebo „tie iba veľa zjedia, k tomu šatiť, zlostiť sa, obchodiť a pomoci, roboty nijakej“.

Uvedomujú si, že im je pomoc potrebná, no Palčíkovcom „robotník cudzí drahý, a len je cudzí, nie ako svoj. Nemožno sa spoľahnúť. A plácu si už nevie ani akú pýtať. A roboty nespraví za polovicu. A tá chova drahá!... Keď si to človek počíta, radšej nič nemať a netrápiť sa.“

Ale majetok Palčíka nepustí a nezrieka sa majetku.

Ďurkovi rodičia s Palčíkovým plánom súhlasia, súhlasí príliš ľahko ľahkomyseľný Ďurko a Zuzku, neskúsenú - prinútia k vydaju - bez lásky.

Vzpiera sa iba jej otec Tomáš Kamenský. Dobre vie, že Ľavkovci „idú iba za majetkom. Nebudú hľadieť na deti, či sa jedno druhému pozdajú a budú môcť spolu žiť. Chcú mať lacných robotníkov.“

Jeho odpor však zlomí žena Kata, ktorá tiež myslí na majetok a napokon aj poddajnosť Zuzkina. Zásada otca, ktorou ju varuje, rúca sa v nádeji na majetok, zbohatnutie i vydaj. Zmluva s mladými ľuďmi je podpísaná.

Z takej lásky šťastie nekvitne.

Postavy a ich vzťah k majetku

Zuzka Kamenská

Zuzka je milá, počestná, nesmelá a ústupčivá dievčina. Je slušná a dobre vychovaná.

Zatiaľ čo ostatné dievčatá chodili tancovať na zábavy, ona slúžila u gazdov. Do fabriky ju jej mater nechcela pustiť, tak šla slúžiť, aby zarábala na chlieb pre mnohopočetnú rodinu.

Nepozerala sa iba na majetok. Ďurko sa jej páčil a ona verila, že spolu budú šťastní.

Zuzka, vždy „zamyslená, smutná“ spoznáva skutočnú povahu svojho muža. Trápi sa nad Ďurkovým neporiadnym životom, nad tým, že lipne za Betou, vydatou, no nerozvedenou ženou.

Keď čaká dieťa, snaží sa vyhovieť všetkým, no Ďuro sa k nej správa zle, ponižuje ju a dokonca uvažuje o tom, že si privedie inú ženu, ktorá by sa lepšie starala o majetok.

Zuzka sa napokon rozhodne odísť. Odišla od neho a čakala, že po ňu príde. Ďurko si však priviedol Betu a vtedy akoby pre ňu prestal existovať.

Ďurko Ľavko

Ďurko je urastený, švárny mládenec, ktorý má veľký úspech u dievčat. Mal už aspoň päť frajeriek odkedy je doma.

Najviac ho to ťahá k susede Bete - vydatej žene. Najradšej by si našiel majetnú frajerku, napríklad Judku Bielych, aby nemusel ťažko pracovať od svitu do mrku.

Je robotný, veľmi šikovný, nebojí sa žiadnej práce. Je si vedomý svojich predností, preto je pyšný a namyslený.

Chodieva do krčmy, kde sa rád pozrie na dno pohárika. Nedávno sa tam dokonca pobil.

Ďuro ukončí vzťah s Betou, ktorá kvôli nemu opustila iného muža, pričom jej vyčíta, že ešte nie je rozvedená.

Po svadbe sa však Ďuro napriek tomu stále stretáva s Betou, čo Zuzku veľmi trápi.

Palčíkovci

Ondrej Palčík a Mara Palčíková sú bezdetní bohatí gazdovia. Majú poriadny majetok, no sú veľmi lakomí.

Skúpi k sebe aj k služobníctvu, preto žiadny paholok u nich dlho nevydržal. Keďže nemajú deti a nechcú platiť sluhov, ponúknu manželstvo Zuzke a Ďurkovi.

Sľúbia prepísať majetok, no mladomanželia sa musia presťahovať k nim a starať sa o nich aj o celé gazdovstvo.

Palčík je však bystrý a prefíkaný. Palčíkovci majú veľké nároky, stále len vyčítajú. Slová chvály od nich nikdy nepočuť.

Po svadbe kritizujú mladý pár za nedostatok pracovitosti a Zuzke vyčítajú jej chladný prístup k manželovi.

Ľavkovci

Jano Ľavko je Ďurkov otec, zručný, pracovitý, ale chvastavý človek. Je pyšný na svojho syna a vie, čo je zač.

Pálenka mu nie je cudzia, rád navštevuje krčmu, kde sa neraz pobil. V mladosti mal takú istú búrlivú povahu ako Ďurko. Dokonca siahol päsťou aj na svoju ženu.

Žofa Ľavková je Ďurkova matka. Je lstivá a neúprimná žena, ktorá sa všetkým zalieča, aby si získala ich priazeň. Každého oslovuje „meno moje“.

Je nadšená z Palčíkovej návrhu. Teší sa, že sa usmialo šťastie na jej syna. V skutočnosti ju však zaujíma len majetok a bohatstvo.

Kamenskí

Tomáš Kamenský je kresár a Zuzkin otec. Je hlavou rodiny, ktorá je iná ako Ľavkovci. Majú medzi sebou pekné vzťahy a záleží im na Zuzkinom šťastí, majetok nie je taký dôležitý.

Tomášovi sa sobáš od začiatku nepozdával, vedel, aký je Ďurko človek. Aj Zuzkin brat Ondriš má rovnaký názor na Palčíkovcov ako jeho otec.

Kata je Zuzkina mama. Na chudobu pozerala trocha inak ako jej manžel. Podporovala toto manželstvo, lebo si myslela, že jej dcéra bude mať ľahší život.

Dejstvo prvé: dohoda o svadbe

Je čas Vianoc. Žofa a Jano sa zhovárajú so svojím synom Ďurom o ženbe. Matka mu radí, aby prestal chodiť za Betou, vydatou ženou.

Rodičia by ho najradšej videli s Judkou Bielych. Tá je poriadna a majetná. „Ej, to by bola - gazdovská!“

Ďurko sa vráti domov a nájde tetku aj ujčeka u nich doma a dozvie sa, že mu prišli ponúknuť Zuzku Kamenských.

Ďurko si zapaľuje cigaretku a v duchu sa teší, že bude gazdom. Myslí tým na svoje frajerky, najmä na susedu Betu, ktorá je síce vydatá, ale vôbec jej nevadí stretávať sa so slobodným, driečnym Ďurkom.

Ďurko dovedie domov Betu, s ktorou chodil na zálety. Chce sa s ňou rozísť, pretože sa bude ženiť a ona nie je rozsobášená.

Beta sa pred Ďurkovými rodičmi preriekne, že či sa jej Ďurko takto odvďačuje za jej lásku. Aj plače, aj sa vyhráža, aj mu vyčíta, aj sľubuje, že ho tej druhej nenechá.

Keď povie, že kvôli nemu „muža nechala“, Ďurko sa zasmeje, lebo už raz jedného opustila.

Vtedy prichádzajú Kamenskí. Kata pristáva na návrh sobáša, no Tomášovi sa to nepáči. Ide mu o šťastie dcéry, nikto sa jej nemá starať do srdca, navyše Ďurko chodí za inakšími.

Zuzka je poslušná. Mater si ju pozná. Urobí, čo od nej bude Ďurko chcieť. „Bože môj, ako sa toto už len skončí? Ono je poslušnô. Na obyčaj si zvyknú. Ďurko sa napraví, keď bude mať poriadnu ženu.“

Ondriš, ktorý dobre odhadol prelietavého frajera Ďurka, sa vadí so svojou ním okúzlenou sestrou.

Ďurko sa splaší, že mu Zuzka z tanca utiekla, ale otec ho upokojí, že Zuzka „prijala závdavok“ a to znamená súhlas s tým, že sa za Ďurka vydá.

Dejstvo druhé: tehotenstvo a odchod Zuzky

Prešlo pol roka. Mara s Palčíkom sú „s novými deťmi“ nespokojní. Nič nie je tak, ako si mysleli.

Zuzka podľa nich ani neriadi, ani neperie, ani poriadne nenavarí, ani k mužovi nie je milá, veselá, len smútok z nej ide.

Ďurko stále sedí v krčme. „Akože bude, keď sa on za druhou, či i za koľkými vláči.“ Palčíkovi sa nepáči, že statok zostáva neopatrený, kone sú nečesané, dvor nezametaný a všade je neporiadok.

Keď sa Palčík sťažuje u rodičov, tí do neho hučia, že to preto, lebo sľúbili majetok na deti prepísať a doteraz nič neurobili. „Komu by sa chcelo hrdlačiť na cudzom?“

Palčíkovci pošlú Zuzku za mužom, nech ho z krčmy domov dovedie. Keď sa vráti, Palčíkovci ju obvinia, že prasce sa rozbehli po dvore.

V krčme jej ľudia povedia, že dobre, že už prišla, lebo jej muž cudzie ženy vykrúca. Zuzka s plačom uteká zasa domov.

Mara jej dáva za vinu, že nie je milá k mužovi, tak sa on za inými obzerá. „Mama, akože môžem byť? Ja by som chcela, ale nedá mi žiaľ.“

Ďurko žene vyčíta, že nemá „nohy do tanca“. Zuzka sa nemala ani kde, ani kedy naučiť tancovať, pretože od dvanástich rokov drela kade-tade po službách.

Ďurko jej vynadá, ublíži a potom chce, aby mu čižmy vyzula. A Zuzka ide.

Ďurko sa sťažuje na svoju ženu, hoci on je ten, ktorý sa od nej odsťahoval z postele. „Poviem vám pravdu, mama, nestojím. Ja neviem, čo sa so mnou porobilo, ale zo dňa na deň mi je nemilšia.“

Okrem toho Zuzka čaká dieťa a Mara sa bojí, že potom sa o ňu a o domácnosť nebude mať kto postarať.

Ďuro Palčíkovcom vyčíta, že robí, pracuje a doposiaľ neprepísali na nich žiaden majetok. „Ona je mne nie po vôli. Keby som si druhú bol vzal, inakšie by som sa vám bol usiloval ako s týmto putom.“

Ďuro ich ultimatívne žiada, aby prepísali majetok alebo poslali Zuzku z domu. Vyčíta im, že ho chytili „na udicu majetkov“, že mu mali dať právo dobrovoľného výberu.

Palčík navrhne, aby Zuzku poslali preč. Ďurko si môže doviesť Betu, ktorá sa mu páči, a Palčíkovcom bude dobre. Nemusia ani majetok na neho prepisovať.

Kata príde dcéru pozrieť a vyčíta Palčíkovcom, že dopustili, aby sa Ďurko takto spustil a robil hanbu jej i celej rodine po dedine.

Zuzka jej povie, že za celý život v službe nezažila toľko žiaľu a ústrkov ako tu za pol roka. „A že ona u Palčíkovcov s takýmto mužom, čo ju nemá rád, neostane.“

Zuzka prosí, že radšej pôjde do služby, ako by mala ostať v tomto dome. Nakoniec sa rozhodne odísť.

Keď Zuzka odíde, Ďurko si chce k Palčíkovcom nasťahovať Betu. Palčíkovci s tým súhlasia s podmienkou, že sa o nich bude starať.

Narodenie Zuzkinho syna

Po odchode od Ďurka Zuzka porodila syna a opatruje ho s láskou.

Narodenie dieťaťa predstavuje významný zlom v jej živote. Zuzka už nie je iba manželkou, ktorá sa snaží vyhovieť mužovi a jeho rodine. Stáva sa matkou a preberá zodpovednosť za svoje dieťa.

Jej syn je zároveň pripomienkou manželstva, ktoré vzniklo bez lásky a ktoré bolo od začiatku podriadené majetkovým záujmom.

Zuzka sa nehnevá na Ďurka, no odmieta sa k nemu vrátiť. Ďurkove prosby o odpustenie i ponuku začať „chudobný, ale poriadny život“ odmieta.

Z pokornej Zuzky sa stal tvrdý, spravodlivý a prísny sudca natoľko, že Ďurkovi nedáva nijakú nádej, aby sa mohol hlásiť k synovi.

Všetku zodpovednosť za tento postoj berie Zuzka na seba. Je rozhodnutá vyhlásiť otca - Ďurka za mŕtveho.

Keď dieťa vyrastie, povie mu, že jeho otec umrel.

Dejstvo tretie: Beta a vyvrcholenie konfliktu

Medzitým Beta nabáda Ďura, aby si dal prepísať majetok. Ďuro s Betou sú nespokojní, že na nich Palčíkovci nechcú prepísať majetok.

Palčík im sľubuje, že ho dostanú až po jeho smrti. Ľavkovci prichádzajú na oslavu Palčíkových menín a zastávajú sa svojho syna i Bety.

Ďurko žiada, aby na nich prepísali aspoň kúsok zeme. Kým je Palčík nažive, nič sa prepisovať nebude.

Ďurko navrhne, aby ich teda platili ako cudzích. Palčík im odmieta platiť za službu.

Palčíkovci ich obviňujú zo zlého hospodárenia, hoci Beta sa snaží v domácnosti. Beta, charakterizovaná ako „ľahký tovar“, ako „parádnica, jazyčnica, nerobotná“, zaujme Zuzkino miesto v Ďurkovom živote a v dome Palčíkovcov.

Vzniká spor i medzi Betou a Ďurkom, ktorý sa končí odchodom Bety z domu Palčíkovcov.

Konflikt medzi Ďurkom a Palčíkom vrcholí, až ho ukončí Palčíkov revolver. Na Ondreja dochádza ku konfliktu, keď Palčík vyháňa Ďura so zbraňou.

Palčík vystrelí po Ďurkovi, no netrafí ho. Ďurko i Beta majú zákaz vkročiť do Palčíkovej domu.

Akýkoľvek pokus o súlad v dome Palčíkovcov sa stal nereálnym. Zvíťazili „statky“ a dovŕšili sa „zmätky“.

Dejstvo štvrté: návraty a prosby o odpustenie

Vianoce u Kamenských prinášajú obraz milej a tichej domácnosti.

Žofa prichádza ku Kamenským a vnúčatko vidí prvýkrát. Kamenskí sa hnevajú, že dopustila, aby si jej syn zobral Betu.

Žofa berie Zuzke dieťa a presviedča ich, že jej rodina sa chce starať o vnúčika. Tomáš sa poriadne rozčertí.

Doteraz mu lyžičku nepodali ani Zuzke nepomohli, keď ležala, a teraz by ho obľubovali. Žofa plače, ospravedlňuje sa a prosí ich, aby prepáčili jej synovi.

Po Žofe prichádzajú Palčíkovci. Chcú sa udobriť a ospravedlňujú sa. Vraj všetko oľutovali.

Po odchode Palčíkovcov prichádza Ďurko, aby odprosil Zuzku. Už ho pokorilo. Ospravedlňuje sa za svoje konanie.

Neskôr Ďurko prosí Zuzku o odpustenie, no ona mu už nedokáže veriť.

Zuzka odmieta Ďurkove prosby o odpustenie i ponuku začať „chudobný, ale poriadny život“. Nehodlá sa k nemu vrátiť.

Kompozícia a výstavba deja

Dráma má tradičné členenie. Kríza nie je stupňovaná. Čím je vypätejšia situácia, tým je viacej nedopovedaného.

V Statkoch - zmätkoch sa v najčistejšej podobe vykryštalizovali všetky prednosti Tajovského kompozičného majstrovstva z predchádzajúcich hier.

Jeho neobyčajne bystrý zmysel pre vypozorovanie a navodenie dramaticky pôsobivého konfliktu i nevtieravé využitie tohto konfliktu pre stupňovité rozvíjanie dramatického deja a detailnú charakteristiku osôb dosiahol práve v tejto hre svoje najväčšie víťazstvo.

Hoci sa v nej riešia zložité spoločenské, morálne i citové otázky vtedajšieho dedinského života, všetko je tu koncentrované do jednoliateho, pevne zovretého dramatického tvaru, v ktorom vládne neústupná logika príčiny a následku v ich vzájomnej spätosti.

Hlavný konflikt a význam narodenia dieťaťa

V Statkoch - zmätkoch viac ako v ostatných Tajovského hrách za dramatickými osobami zreteľne cítiť zložitý obraz daného prostredia.

Na pozadí doby a pomerov možno správne chápať zákonitosť takého zložitého a rozporov plného charakteru Ďurka Ľavku, vysvetliť jeho odlišnosť i styčné body s Palčíkom alebo so Zuzkou Kamenskou - a zdôvodniť autorov vzťah k nemu.

Napriek rozbujneným zmätkom vzťah v hre je prísna zákonitosť, pretože ústrednou osou týchto zmätkov, ich podnecovateľom a usmerňovateľom sú statky a s nimi súvisiaca morálka bezohľadného skupánstva, zdierania a nedôvery v človeka.

Autor s nebývalou prenikavosťou kriticko-realistického dramatika postihol korene ľudských vzťahov a zrážok v hospodárskom postavení ľudí, vrstiev a tried, i sociálnu podmienenosť ich morálneho a citového života.

Hra dáva presvedčivú odpoveď na otázku, prečo tí, ktorých Palčík v hre zastupuje, pomáhali vytvárať ovzdušie ziskuchtivosti a mravnej skazenosti, ktoré zase veľmi výdatne napomáhalo Ľavkovcom vychovať zo svojho syna ľahtikára.

Narodenie Zuzkinho syna preto nie je iba súkromnou udalosťou v živote mladej ženy. Dieťa sa stáva dôkazom dôsledkov manželstva uzavretého pre majetok, ale aj symbolom nového začiatku.

Zuzka pri synovi nachádza zmysel, ktorý jej neposkytlo manželstvo s Ďurkom. Jej rozhodnutie chrániť dieťa pred otcom, ktorému už nedôveruje, ukazuje jej vnútornú premenu z poslušnej a ústupčivej ženy na samostatnú osobnosť.

Hlavným sudcom nad Ďurkovým postupom je sama Zuzka. Porodila syna, opatruje ho s láskou.

Jej rozhodnutie vyhlásiť otca za mŕtveho je tvrdé a bolestivé, ale vychádza zo skúsenosti s jeho neverou, ponižovaním a nezodpovednosťou.

Statky - zmätky znamenajú najvyšší stupeň ideového i umeleckého vývinu Tajovského dramatickej tvorby v predvojnovom období.

tags: #statky #zmatky #narodenie #dietat