4-mesačné dieťa a ovčie kiahne: ochrana, riziká a čo robiť po kontakte

Ovčie kiahne (varicella) sú vysoko nákazlivé ochorenie typické pre detský vek, ktoré spôsobuje vírus varicella-zoster. Pre 4-mesačné bábätko predstavuje kontakt s chorým dieťaťom dôvod na zvýšenú pozornosť, nie však automaticky dôvod na hospitalizáciu.

Deti do 3 mesiacov bývajú zväčša chránené protilátkami, ktoré prešli cez placentu alebo sú prítomné v materskom mlieku matky, ak ochorenie v minulosti prekonala. Do približne 6 mesiaca by vaše bábätko malo byť pred vírusom ovčích kiahní chránené protilátkami, ktoré dostalo pred pôrodom. Táto ochrana však nie je absolútna a plne dojčené deti vo veku 3-5 mesiacov môžu aj napriek tomu kiahne dostať.

Je 4-mesačné dieťa chránené pred ovčími kiahňami?

U dojčiat, ktoré získali materské protilátky cez placentu, môže byť priebeh ochorenia zmiernený vo forme výsypu jednej vlny nespočetných a rýchle zasychajúcich pľuzgierikov.

Deti do 3 mesiacov bývajú chránené protilátkami matky (ak tá v minulosti ovčie kiahne prekonala). Do približne 6 mesiaca by vaše bábätko malo byť pred vírusom ovčích kiahní chránené protilátkami, ktoré dostalo pred pôrodom. Je vysoko pravdepodobné, že vaše bábätko neochorie alebo bude nanajvýš mať veľmi mierny priebeh ochorenia.

Napriek tomu protilátky plne nezaistia ochranu a dojčené batoľa do 6 mesiacov ich môže aj napriek tomu dostať. Viaceré prípady ukázali, že plne dojčené deti vo veku 3-5 mesiacov aj napriek tomu dostali kiahne.

Navyše spolu s materským mliekom bude vaše bábätko dostávať množstvo imunitných látok. Dojčenie preto môže byť prospešné, ale nemožno ho považovať za spoľahlivú ochranu pred nákazou.

Môže staršie dieťa nakaziť 4-mesačného súrodenca?

Áno, je to možné. Ovčie kiahne patria k veľmi nákazlivým ochoreniam. V kolektíve tak môže byť postihnutých až 90 % vnímavých osôb vystavených nákaze.

Zdrojom infekcie je choré dieťa (dospelý). Infekcia sa šíri z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou a to napr. pri kýchaní a kašľaní, alebo priamym kontaktom.

Infekcia vzniká po kontakte vírusu so sliznicou horných dýchacích ciest alebo očných spojoviek. Prenos z osoby na osobu vzniká buď priamym kontaktom s vyrážkami chorého dieťaťa alebo vzdušnou cestou, pričom najčastejšou cestou prenosu je práve kontakt s kiahňovými léziami.

Vírus je veľmi citlivý a prežíva len veľmi krátko v prostredí napríklad na predmetoch, preto prenos touto cestou je zriedkavý.

Osoba sa považuje za nákazlivú už 1 až 2 dni pred vypuknutím vyrážky a do doby, kým sa na všetkých léziách ovčích kiahní nevytvoria chrasty. Dôležité je, že kiahne sú infekčné až dovtedy, kým sa všetky pľuzgieriky nezmenia na chrasty.

Inkubačná doba po kontakte s chorým

Inkubačná doba ovčích kiahní sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 21 dní.

Inkubačná doba (doba, ktorá uplynie od kontaktu s chorým do prvých príznakov ochorenia) je v priemere 14 dní (rozmedzie 9 - 23 dní).

Inkubačná doba je 14 až 21 dní. To znamená, že príznaky sa môžu prejaviť aj až tri týždne po kontakte s infikovaným dieťaťom.

Čo urobiť okamžite po kontakte?

Po expozícii treba okamžite kontaktovať pediatra, lebo lekár môže posúdiť riziko a v diskusii boli spomenuté možnosti profylaxie: varicela zoster imunoglobulín a antivirotikum acyklovir.

Diskutujúci odporúčali ihneď volať pediatra alebo pohotovosť, pretože lekár môže posúdiť riziko a v diskusii boli spomenuté možnosti profylaxie: varicela zoster imunoglobulín alebo acyklovir.

Kedy presne indikovať podanie varicela zoster imunoglobulínu alebo acykloviru po expozícii u konkrétneho dojčaťa zostáva otázkou, ktorá vyžaduje lekárske rozhodnutie.

Ak bol 4-mesačný syn v úzkom kontakte so sestrou, ktorá má alebo môže mať ovčie kiahne, oznámte pediatrovi vek dieťaťa, čas kontaktu, rozsah kontaktu a informáciu, či matka ovčie kiahne prekonala.

Ako vyzerajú prvé príznaky u dojčaťa?

Prvé príznaky sú podobné nachladnutiu, prípadne viróze - dieťaťu stúpa teplota, môže byť malátne, unavené, bolia ho svaly, hlava, niekedy kýcha, má výtok z nosa, nechutí mu jesť.

Necharakteristické prejavy:

• zvýšená teplota,
• nechuť do jedla,
• zmena celkového stavu,
• vyrážka pripomínajúca šarlach.

Charakteristické prejavy:

• pľuzgierovitá vyrážka,
• telesná teplota až 40°C.

Ochorenie môže začínať 1 - 2 dni trvajúcimi necharakteristickými ťažkosťami, ako napr. horúčkou, príznakmi ako pri iných bežných vírusových ochoreniach.

Po tomto období sa začínajú objavovať na koži vyrážky, ktoré sa menia v tomto poradí: drobný ružový fliačik (makula)- ružový pupenec (papula)- pľuzgier vyplnený tekutinou ( vezikula)- chrasta ( krusta).

Ako sa vyrážka vyvíja?

Pre kiahne sú charakteristické vyrážky, respektíve červené škvrny, z ktorých sa postupne vytvorí malý hrbolček a z neho zas pľuzgierik naplnený zakalenou tekutinou.

Na koži sa objavia vyrážky, ktoré sa postupne menia - majú podobu drobného ružového fliačika, z ktorého vznikne ružový pupenec, následne pľuzgier s čírou, neskôr - v priebehu pár hodín zakalenou tekutinou.

Obsah jednotlivých pľuzgierov sa zakalí (tzv. štádium pustúl), neskôr zasychajú v chrastičky (krusty-strupy).

Tri štádiá sa týkajú hlavne toho, ako vyrážka vyzerá:

1. Červená, hrboľatá vyrážka. Môže trvať aj niekoľko dní.
2. Svrbivá pľuzgierová vyrážka naplnená tekutinou. Pľuzgiere prasknu do dvoch dní.
3. Vznik chrást v mieste výskytu vyrážok. Táto fáza trvá aj niekoľko dní.

Premena trvá 2-4 dni, chrasty opadávajú zvyčajne za 7 dní, pričom ich hojenie je spojené s typickým svrbením.

Počas 1 - 2 týždňov sa krusty odlúčia, a ak nie sú infikované, nezanechávajú jazvy.

Výsev vyrážok trvá väčšinou 5-7 dní. Keďže výsev vyrážok prebieha vo vlnách, na tele dieťatka nájdete všetky štádiá vyrážky súčasne.

Kiahne trvajú zhruba 5 až 10 dní, je však potrebné vziať do úvahy, že prichádzajú vo vlnách. To znamená, že hoci sa prvá vlna výsypu zahojí do 10 dní, nová vlna tento čas predĺži. Celková doba liečby sa tak môže natiahnuť aj na niekoľko týždňov.

Akútna fáza trvá približne 7 dní, pričom kožné pľuzgiere sa zahoja do 20 dní.

Kde sa vyrážky objavujú?

Vyrážky sa zvyčajne začnú tvoriť na tvári, trupe a na vlasovej pokožke. Postupne sa výsyp rozširuje a pokryje takmer celé telo pacienta - okrem pokožky dlaní a chodidiel.

Vyrážky sa zvyknú ako prvé objavovať na tvári, vo vlasovej časti hlavy a postupne sa rozširujú na celé telo.

Maximum vyrážok je na trupe, menej na končatinách. Typický je aj výsyp vo vlasovej časti hlavy. Na dlaniach a chodidlách vyrážky nebývajú.

K výsypu dochádza aj na spojivkách, slizniciach ústnej dutiny, genitálu. Tu sa pľuzgieriky rýchlo menia na drobné vriedky, pripomínajúce afty.

V ojedinelých prípadoch sa vyrážky môžu objaviť aj na nosohltane, horných dýchacích cestách, konečníku, pohlavných orgánoch, alebo na očných viečkach či spojovkách.

Je priebeh u 4-mesačného dieťaťa nebezpečný?

Bábätká, ak ovčie kiahne dostanú, tak ich vo všeobecnosti zvládajú veľmi dobre.

U zdravých detí prebiehajú ovčie kiahne väčšinou bez komplikácií. U zdravých detí prebieha ochorenie zvyčajne ľahko a bez komplikácií.

Ochorenie však môže byť veľmi závažné predovšetkým počas tehotenstva, u dojčiat a dospelých ľudí s oslabeným imunitným systémom, hlavne kvôli zníženej schopnosti bojovať proti choroboplodným zárodkom a chorobám.

S ťažkým priebehom ochorenia sa môžeme stretnúť aj u pacientov s vrodenou alebo získanou poruchou imunity, u novorodencov a tehotných žien.

U jedincov s oslabenou imunitou sa môžu vyskytnúť závažné komplikácie, ako je meningoencefalitída alebo hepatitída.

Možné komplikácie

Priebeh však u detí býva mierny a ochorenie odznie spontánne. Iba v niektorých prípadoch môžu nastať komplikácie - pridruží sa druhotná bakteriálna infekcia vyrážok - preto sa odporúča zabrániť deťom škriabať sa.

Inou komplikáciou je napríklad zápal pľúc, postihnutie centrálneho nervového systému, postihnutie kĺbov, obličiek alebo pečene.

Tekutina v pľuzgierikoch je infekčná. Pľuzgiere sú charakteristické veľkou svrbivosťou, čo deti a aj mnohých dospelých núti k neustálemu škriabaniu sa a ďalšiemu šíreniu infekcie.

Okrem toho si dieťa môže do vzniknutých raniek zaniesť sekundárnu bakteriálnu infekciu, ktorá následne vedie k vzniku komplikácií.

Ako sa ovčie kiahne liečia?

Keďže sú kiahne spôsobené vírusom, ich liečba prebieha symptomaticky.

Ovčie kiahne sa vo väčšine prípadov liečia bez akejkoľvek špeciálnej liečby, stačí kontrolovať príznaky.

Nekomplikované kiahne nevyžadujú žiadnu špeciálnu liečbu, zmierňujeme len príznaky.

Ak sa objaví horúčka, podávajú sa lieky na jej zníženie. Prípadnú bolesť je možné tíšiť analgetikami a na úľavu od svrbenia lekár zvyčajne predpíše antihistaminiká.

Hospitalizácia a liečba protivírusovými liekmi, tzv. antivirotikami (aciklovir, valaciklovir, famciklovir), je nevyhnutná pri ťažkom priebehu ovčích kiahní.

Antivírusová terapia nie je vo väčšine prípadov potrebná, podáva sa len pacientom so zníženou imunitou, alebo pacientom so závažnými zdravotnými problémami, ktoré by inak skomplikovali prognózu ochorenia.

Liečba antibiotikami sa používa pri bakteriálnej superinfekcii vyrážky.

Ako znížiť horúčku u dojčaťa?

Na zmiernenie horúčky u detí v žiadnom prípade nepodávajte acetylsalicylovú kyselinu (aspirín), alebo lieky, ktoré túto kyselinu obsahujú.

Používanie acetylsalicylovej kyseliny u detí s ovčími kiahňami má spojitosť s Reyovým syndrómom, závažným ochorením, ktoré poškodzuje pečeň, mozog, a v niektorých prípadoch môže spôsobiť smrť.

Namiesto toho sa odporúčajú lieky s obsahom paracetamolu ( Paralen, Panadol).

V diskusii sa spomínali paracetamol (Paralen, Panadol) na horúčku, Fenistil kvapky na svrbenie, kúpanie v hypermangáne a lokálne natieranie TANNO-HERMAL LOTIO.

Pri dávkovaní liekov u 4-mesačného dieťaťa sa riaďte výlučne pokynmi pediatra a príbalovou informáciou zodpovedajúcou hmotnosti dieťaťa.

Ibuprofén pri ovčích kiahňach

Ak je to možné, odborníci odporúčajú sa vyhnúť liekom s obsahom ibuprofenu (nurofen, mig, brufen), pretože táto liečba pri ovčích kiahňach je spojená so životom ohrozujúcimi bakteriálnymi kožnými infekciami.

V diskusii sa uviedlo protichodné stanovisko: niektoré príspevky varovali, že ibuprofén sa „neodporúča“ kvôli riziku zhoršenia kožných komplikácií, zatiaľ čo iní rodičia napísali, že pediater im nariadil Nurofen a zlepšenie teploty a stavu vyrážok nastalo.

Tento názor je v diskusii sporný a vyžaduje konzultáciu s lekárom.

Ako zmierniť svrbenie?

Na úľavu od svrbenia sa používajú antihistaminiká.

Pri výraznom svrbení a škriabaní podávame tzv. antihistaminiká.

Ostrihať nechty, aby sa dieťa nemohlo poškriabať.

Čisté ruky a ostrihané nechty znižujú riziko, že si dieťa pľuzgieriky rozškriabe a zanesie do nich infekciu.

Doprajte dieťaťu vlažný/chladivý kúpeľ aspoň raz denne. Odporúča sa kúpeľ z ovsených vločiek.

Ovsený kúpeľ upokojuje pokožku podráždenú kiahňami a napomáha obnove kožnej bariéry. Kúpeľ pripravíte pridaním už hotovej zmesi, ktorú zakúpite v lekárni. Pokojne však môžete použiť aj jemné ovsené vločky.

Dieťa sa môže sprchovať, najmä v horúcich dňoch aj 2-3-krát denne, ak to potrebuje. Sprchovaním takto zmiernite svrbenie.

Určite používajte vlažnú až teplú vodu, nie horúcu. Po sprchovaní nešúchajte telo uterákom, stačí sušiť prikladaním.

Pri veľkom počte svrbivých vyrážok môžeme realizovať krátky hypermangánový kúpeľ.

Do vane napustíme vodu, pridáme pár zrniečok hypermanganu, ktoré sfarbia vodu do ružovej až svetlo fialovej farby a dieťa v tomto kúpeli krátko okúpeme.

Oplachovať deti však hypermangánovým ružovým (nie fialovým) roztokom môžete.

Čo používať na pokožku a čo radšej nie?

Lokálna liečba všeobecne nie je nutná, možno aplikovať napríklad tekutý púder, antiseptickú masť alebo prostriedky urýchľujúce zasychanie pľuzgierikov.

Keď sa spomenú kiahne, väčšina ľudí si predstaví dieťa posiate bielymi fliačikmi tekutého púdru. Ide totiž o dlhoročnú klasiku používanú na liečbu kiahní.

V súčasnosti sa však veľmi často stretávame s názorom, že by sa tento prípravok na kiahne používať nemal.

Zloženie tekutého púdra síce pomáha vysušovať výsyp, no zároveň vytvorí na pľuzgieriku vrstvu, pod ktorou pokožka nedýcha, je nadmerne vysušená a môže sa na nej udržiavať infekcia.

Tiež sa neodporúča vyrážky natierať hutnými masťami.

Niektoré odporúčania uvádzajú, že dnes sa žiadne púdre, gély, masti a krémy neodporúčajú, pretože koža pod ich vrstvou nemôže „dýchať“, vyrážky mokvajú, odďaľuje sa ich hojenie, často sa koža zapaľuje a ľahšie infikuje.

O vhodnom prípravku pre 4-mesačné dieťa rozhoduje pediater, najmä ak sú vyrážky rozsiahle, mokvajúce, zapálené alebo sa nachádzajú pri očiach či na slizniciach.

Prípravky spomínané pri svrbení a mokvajúcich vyrážkach

• Tanno-hermal lotio - prípravok s obsahom syntetických trieslovín, oxidu zinočnatého a mastenca viaže sekrét a vytvára ochranný film na koži s výskytom pľuzgierov. Nesmie sa aplikovať do očí.
• A-DERMA Cytellium sprej - vysušujúci a upokojujúci sprej na kožu, ktorý je vhodný pre dojčatá, deti či dospelých. Aplikácia sa odporúča 2-3 krát denne.
• Tekutý púder s mentolom - pomocný liek pri akútnych svrbivých kožných problémoch.
• Fenistil kvapky - v diskusii sa spomínali na zmiernenie svrbenia.

Pri 4-mesačnom dieťati nepoužívajte žiadny prípravok na vlastnú päsť bez overenia u pediatra, pretože nie všetky produkty sú vhodné na každú časť tela ani na sliznice.

Vyrážky v ústach a na slizniciach

V prípade vyrážok v dutine ústnej piť kamilkový čaj alebo použiť gély alebo roztoky pôsobiace analgeticky určené na hojenie jazvičiek na slizniciach.

Ak sa kiahne objavia na sliznici v dutine ústnej, vyplachujte ústa a nechajte dieťa kloktať vývar z repíka. Rovnako preplachujte aj oblasť genitálií repíkovým odvarom.

V prípade vyrážok v ústach u dojčaťa sa v diskusii spomínalo používanie Tantum Verde na sliznice, pričom niekto uviedol pálenie. Spomínalo sa aj opatrné natieranie TANNO-HERMAL LOTIO, uvádzané ako použiteľné na sliznicu okrem očí.

Pri postihnutí ústnej dutiny sa odporúča riedka, prípadne tekutá strava.

Najvhodnejší lokálny prípravok na lézie v ústach dojčaťa zostáva otázkou a riešenie by mal potvrdiť pediater.

Ak sa vyrážka objaví v blízkosti oka, poraďte sa s vašou lekárkou či lekárom, najlepšie poradia, čo do očka aplikovať.

Tekutiny a riziko dehydratácie

Dehydratácia je veľmi nebezpečná, a to predovšetkým u malých detičiek s horúčkou.

Pri teplote sa totiž organizmus snaží chladiť pomocou potenia, čím prichádza o vodu.

Dbajte na to, aby malo dieťatko počas choroby zvýšený príjem tekutín, predovšetkým vody.

Tekutiny pomáhajú znižovať horúčky, pokožka nebude vysušená.

Vodu môžete navyše doplniť o vhodné detské čaje či čerstvé ovocné šťavy.

V prípade, že spozorujete príznaky dehydratácie u malého dieťaťa, vyhľadajte lekársku pomoc.

Ak je to potrebné, siahnite po rehydratačných roztokoch.

Pri dojčati sledujte najmä príjem tekutín, počet mokrých plienok, plač bez sĺz, suché ústa, nezvyčajnú spavosť a celkové zhoršenie stavu.

Režim počas ochorenia

Chorého izolujeme doma.

Určite treba dieťa izolovať a informovať lekára či lekárku. Izolácia slúži nielen na zabránenie šírenia kiahní, ale aj na ochranu dieťatka pred ďalším ochorením, keďže má oslabenú imunitu.

Dieťa sa v žiadnom prípade nesmie pre nákazlivosť stretávať s inými deťmi, nepatrí do kolektívu či na návštevy, do škôlky či školy.

Nie všetci ľudia prekonali ovčie kiahne v detstve a keďže môže ochorenie u dospelých, najmä tehotných žien, prebiehať komplikovanejšie, nemalo by sa dieťa stretávať v období spomínaných 21 dní s nikým „zvonku“.

Odporúča sa pokoj na lôžku.

Ak dieťa nemá horúčky a cíti sa dobre, pokojne ho vezmite na krátku prechádzku, nesmie však prísť do kontaktu s druhými ľuďmi.

Voľte ľahké, bavlnené oblečenie, v ktorom pokožka môže voľne dýchať.

Pozor na gumičky, tesné nohavičky či ponožky.

Počas sprchovania sa neodporúča používať žiadnu kozmetiku, teda sprchové gély, mydlá, krémy.

Kedy vyhľadať lekára okamžite?

Ak sa vám čokoľvek nezdá, neváhajte telefonicky kontaktovať lekára či lekárku.

Pri 4-mesačnom dieťati kontaktujte pediatra už pri podozrení na ovčie kiahne alebo pri výraznejšom zhoršení stavu.

• Ak je koža okolo pľuzgierov červená, horúca a bolestivá.
• Ak má dieťa vysoké teploty.
• Ak horúčka neklesá alebo sa opakovane vracia.
• Ak je dieťa apatické, malátne alebo sa jeho stav zhoršuje.
• Ak odmieta tekutiny alebo má príznaky dehydratácie.
• Ak má málo mokrých plienok počas dňa.
• Ak má studené nohy a ruky.
• Ak má problémy s dýchaním alebo bolesť na hrudníku.
• Ak má silnú bolesť hlavy, vracanie, problémy s chôdzou alebo stuhnutý krk.
• Ak sa vredy zväčšujú alebo majú prímes žltého hnisu.
• Ak máte oslabenú imunitu.

Návštevu neodkladajte, ani keď z vyrážok vyteká hnis, dieťa je apatické, má problémy s chôdzou alebo stuhnutý krk, vracia, odmieta tekutiny či má problémy s dýchaním.

Je pri kiahňach potrebná hospitalizácia?

Hospitalizácia je zvyčajne nutná len u pacientov s ťažkým priebehom ochorenia a komplikáciami.

Je pravdepodobne zbytočné riešiť hospitalizáciu, ak má dojča nekomplikovaný priebeh ochorenia, každopádne o potrebe prijatia rozhoduje lekár podľa veku, zdravotného stavu, priebehu a schopnosti prijímať tekutiny.

V diskusii rodičia uvádzali hospitalizáciu pri opakujúcich sa vysokých horúčkach do 39,5-40 °C a dehydratácii.

V diskusii bol uvedený konkrétny príklad prijatia na infekčné oddelenie v Nitre na 5 dní s infúziami pri teplotách okolo 40 °C.

Pri ťažkom priebehu môžu byť potrebné infúzie a antivirotiká podávané do žily.

Ak by bola hospitalizácia potrebná, v uvedenej poradenskej odpovedi sa uvádza, že rodič má nárok byť hospitalizovaný spolu s dieťaťom.

Ako postupovať pri návšteve ambulancie?

Vzhľadom na infekčnosť ochorenia bude dieťa vyšetrené v IZOLAČNEJ MIESTNOSTI.

Ak ste si istý, že dieťa má kiahne, a priebeh je nekomplikovaný, nie je potrebné lekára navštíviť. Je však potrebné oznámiť začiatok ochorenia.

Môžete spraviť aj fotodokumentáciu, stačí na mobilný telefón.

Diagnóza ovčích kiahní je klinická, t. j. stanovuje sa na základe klinického obrazu a epidemiologických súvislostí.

Serologické testovanie, teda vyšetrenie protilátok, je indikované vo výnimočných prípadoch, kedy je potrebné potvrdiť alebo vyvrátiť podozrenie, prípadne určiť, či je dieťa voči infekcii vnímavé.

Kedy dieťa prestáva byť nákazlivé?

Pacient sa stáva neinfekčný, až keď sa na všetkých pľuzgieroch vytvoria chrasty.

Nákazlivosť u zdravých osôb začína deň pred výsypom vyrážky a končí 7. deň po vzniku vyrážky.

Keďže výsyp prichádza vo vlnách, rozhodujúce nie je iba uplynutie určitého počtu dní, ale stav všetkých lézií.

Deti po prebiehajúcom ochorení je možné prijať do detského zariadenia najskôr 8. deň po vzniku vyrážky.

Deti s poruchou imunity je možné prijať až po „vylúpnutí“ všetkých strupov (krúst).

Čo ak má ovčie kiahne aj matka?

Vírus prechádza aj cez placentu, preto sa môže nakaziť aj plod mamičky s aktívnou infekciou.

Pri ochorení tehotnej ženy býva priebeh ochorenia ťažší a môže byť komplikovaný primárnou atypickou varicelovou pneumóniou (zápalom pľúc).

Najväčšie riziko komplikácií pre matku je v 3. trimestri (posledných 3 mesiacoch tehotenstva).

K vážnemu postihnutiu plodu dochádza pri ochorení matky v 1. trimestri tehotenstva (počas prvých 3 mesiacov).

Pri ochorení matky v posledných 2 týždňoch pred pôrodom či v prvom týždni po pôrode sa vírus v prvom prípade môže šíriť cez placentu na plod a ten sa rodí už s vyrážkou alebo sa vyrážka objaví v prvých 10 dňoch.

Tehotné ženy, ktoré doposiaľ neprekonali ovčie kiahne, sa v prípade styku s nákazou môžu chrániť podaním hyperimúnneho imunoglobulínu.

Očkovanie proti ovčím kiahňam

Proti ovčím kiahňam existuje možnosť očkovania vakcínou obsahujúcou živé oslabené vírusy varicella zoster.

Očkovacia látka je určená pre deti od 9 mesiacov veku.

Vo veku od 9 mesiacov do 12 rokov by mali byť k dosiahnutiu dostatočnej ochrany podané 2 dávky vakcíny.

Vakcína proti ovčím kiahňam nie je súčasťou povinného očkovacieho plánu detí.

Včasná vakcinácia sa považuje za jediný účinný spôsob ochrany proti ovčím kiahňam, pretože vás ochráni pred samotnou nákazou vírusom, zníži riziko vzniku pásového oparu, ale aj pred možnými komplikáciami.

Očkovanie sa odporúča hlavne deťom s chronickými ochoreniami, u ktorých je predpoklad ťažkého priebehu ochorenia a komplikácií, ako aj dospelým, ktorí neprekonali ochorenie v detstve, najmä neimúnnym ženám, ktoré plánujú tehotenstvo.

Najčastejšie otázky rodičov

Sú dojčené deti do 6 mesiacov automaticky chránené?

Nie. Protilátky z matky často chránia do približne 6 mesiacov, ale nie vždy. Plne dojčené bábätko vo veku 3-5 mesiacov môže ovčie kiahne dostať, hoci priebeh môže byť miernejší.

Čo robiť po kontakte s chorým dieťaťom?

Ihneď kontaktujte pediatra alebo pohotovosť. Lekár posúdi riziko a prípadnú potrebu ďalšieho postupu, pričom pri rizikových deťoch boli spomenuté možnosti varicela zoster imunoglobulínu alebo acykloviru.

Ktoré lieky sa používajú na horúčku a svrbenie?

Na horúčku sa v materiáli spomína paracetamol (Paralen, Panadol) a na svrbenie antihistaminiká, napríklad Fenistil kvapky. Pri 4-mesačnom dieťati musí dávkovanie určiť pediater.

Je ibuprofén pri ovčích kiahňach bezpečný?

Odporúčania v materiáli sú protichodné. Niektoré príspevky varujú pred ibuprofénom pre riziko kožných komplikácií, zatiaľ čo iní rodičia uviedli, že im ho nariadil pediater. Použitie preto vždy konzultujte s lekárom.

Kedy ísť do nemocnice?

Pri opakovaných vysokých horúčkach, dehydratácii, odmietaní tekutín, dýchacích ťažkostiach, výraznej malátnosti, hnisaní vyrážok, vracaní alebo neurologických príznakoch vyhľadajte lekársku pomoc.

Ako riešiť vyrážky v ústach?

Sledujte, či dieťa dokáže prijímať tekutiny. Pri vyrážkach na slizniciach sa v materiáli spomínajú Tantum Verde, repíkový odvar a prípravky na sliznice, ich použitie u dojčaťa však musí potvrdiť pediater.

Pri 4-mesačnom bábätku po kontakte s ovčími kiahňami je najdôležitejšie čo najskôr telefonicky kontaktovať pediatra, sledovať dieťa počas inkubačnej doby a pri prvých príznakoch venovať pozornosť teplote, príjmu tekutín, počtu mokrých plienok, dýchaniu a celkovému správaniu.

tags: #4 #mesacne #dieta #kiahne