Ako vychovať dieťa sama a zostať pritom silným rodičom

Vychovávať deti, keď si na ne sám, je samo o sebe náročné, no robiť to a zároveň sa uzdravovať zo závislosti, je obzlášť zložité. Zo všetkých síl sa snažíš žiť triezvo a pritom uspokojuješ zdanlivo nekonečný zoznam potrieb tvojich malých detí.

Väčšina rodičov priznáva, že čas a energia, ktorú venujú výchove detí, ich vyčerpáva. Áno, je jasné, že to za to stojí, no niektoré dni ťa môžu tak veľmi vysiliť, že sotva dokážeš stáť na nohách.

Byť rodičom je úžasný dar. Ak si na deti sám, pamätaj, že v tom nie si sám. Mnohí iní sú v podobnej situácii ako ty a zvládajú to celkom dobre.

Samostatný rodič čelí veľkej zodpovednosti

Dieťa je totiž obrovská zodpovednosť, ktorá sa dvojnásobne zvýši, ak ho vychovávate bez partnera. Napríklad už spomenutá podpora blízkych, profesijné postavenie a finančná stabilita.

„Môžem odísť z práce vo chvíli, keď mi zavolajú zo školy, aby som si dieťa vyzdvihla? Ak nie, mám niekoho, kto to môže urobiť?

Priveľa bolesti býva vždy na škodu. Ak ste veľmi sklamaná z rozpadnutého vzťahu a zanevreli ste na mužov, takýto prístup škodí nielen vám, ale aj vašim deťom. Zúženie vášho životného priestoru len na „ja a deti“ má svoje riziká.

Preto nezabudnite ostať sama sebou, dospelou osobou a ženou, nielen matkou.

Príprava na samostatnú výchovu

Finančná stabilita

Zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov je kľúčové pre pokrytie potrieb dieťaťa a domácnosti.

Profesijné postavenie

Flexibilita v zamestnaní alebo možnosť práce z domu môže výrazne uľahčiť zosúladenie pracovných a rodičovských povinností.

Podpora blízkych

Rodina a priatelia môžu poskytnúť neoceniteľnú emocionálnu a praktickú pomoc.

Praktická organizácia každodenného života

Čo sa týka každodenného chodu domácnosti, Ivana hovorí, že je to takmer ako „práca na montážnej linke“. Time manažment je zásadný. Všetko musí byť perfektne zorganizované, aby v živote dieťaťa nedochádzalo k náhlym zmenám.

Skoro ráno odvádza syna do školy a potom ho vyzdvihuje na bicykli, aby sa mohli prejsť a napríklad aj zastaviť v parku a pohrať sa pred tým, ako sa vrátia domov.

„Najťažšie je nájsť si čas na starostlivosť o seba,“ vysvetľuje.

Vytvorte si rutinu a núdzové plány

Rutiny sú pre deti, najmä tie malé, rozhodujúce. Vďaka nim vedia, čo očakávať a majú akési zdanie istoty a kontroly.

Je to o to dôležitejšie, ak dieťa vychovávate bez cudzej pomoci. Ak dieťa migruje medzi dvoma domácnosťami, poprípade z domu k opatrovateľke, môže sa mu život zdať ako veľmi chaotický a nepredvídateľný.

Svojmu dieťaťu pomôžte, ak mu vytvoríte nejaký harmonogram alebo spomenutú rutinu. Môže sa to týkať školských i mimoškolských aktivít, pomoci v domácnosti či spoločného trávenie voľného času.

Rutina však neznamená, že sa veci nemôžu v prípade potreby zmeniť.

Ako osamelý rodič potrebujete mať k dispozícií vždy dva či tri núdzové plány, ak sa stane nejaké neočakávaná situácia.

Začnite napríklad zoznamom ľudí, o ktorých viete, že sa na nich môžete kedykoľvek obrátiť. Buďte si vedomý toho, že nastanú chvíle, kedy budete potrebovať pomoc a je dobré byť na tieto situácie pripravený.

Nezabúdajte na starostlivosť o seba

Nech sa deje čokoľvek, musíte myslieť na to, že je potrebné, ba priam nevyhnutné, myslieť aj na seba.

Len keď ste vy ako rodič oddýchnutý, zdravý a spokojný, len vtedy sa viete naplno venovať výchove vášho dieťaťa.

Veľa rodičov má tendenciu odkladať svoje pocity a potreby, čo vytvára začarovaný kruh pocitov frustrácie, nedostatočnosti a vyčerpanosti.

Snažte sa tomu predísť. Vyčleňte si čas pre seba, pre svoje zdravé stravovanie, oddych či šport.

Dokonca aj krátka prechádzka z práce a do práce môže vášmu telu nesmierne prospieť.

Vaše deti sú na vás závislé a preto musíte byť zodpovedný a pripravený na seba vziať celú starostlivosť a výchovu.

Doprajte si odstup

To, že svoje deti vychovávate prevažne alebo úplne sama, je často veľkým bremenom na vašich pleciach.

Vtedy sa môžete „stratiť“ v množstve povinností a starostí a začať pochybovať o tom, či svojich potomkov vychovávate dobre.

Preto nezaškodí, ak si umožníte pozrieť sa na svoj spôsob výchovy s odstupom.

„Ak hľadáte spätnú väzbu na to, ako sa vám darí vychovávať deti bez prítomnosti ich otca, hľadajte ju v tom, ako komunikujú s ostatnými, medzi kamarátmi, v škole,“ radí odborníčka.

Prijmite pomoc a nesnažte sa byť superhrdinom

Nesnažte sa byť superhrdinom, ktorý všetko zvláda na úkor vlastného zdravia. Nestojí to za to.

Vo vašom živote je určite veľa ľudí, ktorým na vás a vašom dieťati záleží a chcú vám pomôcť.

Dajte im najavo, s čím vám môžu pomôcť, lebo vy sami najlepšie viete, čo vaša rodina a domácnosť potrebuje.

Zapamätajte si - žiadať o pomoc a prijať pomoc od blízkych nie je hanba.

Nebudete vnímaný ani ako slabý, ani ako nekompetentný rodič. Naopak, ste zodpovedným rodičom, ktorý myslí na to, ako vychovať svoje dieťa čo najlepšie a chce mu poskytnúť všetko, čo potrebuje, aj keď na to vy sami občas nestačíte.

Nájdite si dôveryhodného človeka na stráženie detí

V tom robí veľa rodičov chybu. Buď nevedia, komu môžu dôverovať alebo si dotyčného kvôli financiám nemôžu dovoliť.

Maj na mysli, že existuje niekoľko možností.

Po prvé, požiadaju rodinu a priateľov, aby ti raz, dvakrát do týždňa dali pozor na deti.

Povedz im, že svoje uzdravovanie berieš vážne a veľmi by si ocenil, keby ti pomáhali.

Takisto môžeš nájsť iného rodiča, ktorý sa o deti stará sám a môžete sa dohodnúť na „striedačke“ - raz budeš na deti dávať pozor ty a on pôjde na stretnutie a potom sa vymeníte.

Ak si môžeš dovoliť najať si niekoho, kto sa o deti stará, môžeš tak urobiť.

Akceptuj skutočnosť, že tvoje uzdravovanie je veľmi dôležité a umožňuje ti, aby si bol tým najlepším rodičom, preto platiť za opatrovníka k deťom v tebe nemá vyvolať pocity viny a určite je to dobrá investícia.

Budujte podpornú sieť

Ako rodič, ktorý sám vychováva deti, možno nemáš veľa možností na rozhovory s inými dospelými ani dostatočnú podporu, preto si buduj podpornú sieť.

Mať iných, s ktorými môžeš zdieľať svoj život a ktorí ťa budú povzbudzovať, je veľmi dôležité.

V skutočnosti veľa ľudí, ktorí majú priateľov a podpornú sieť hovorí, že sú oveľa šťastnejší než boli vtedy, keď žili v izolácii.

Úžasné miesto, kde môžeš naštartovať svoju podpornú sieť, je tvoja dvanásťkroková skupina.

A ak sa venuješ nejakým koníčkom, v danej oblasti môžeš takisto stretnúť podobne zmýšľajúcich ľudí.

Môžeš začať chodiť na nejaké cvičenie a tam sa s niekým zoznámiť alebo sa zapojiť do nejakej hodnotnej dobrovoľníckej činnosti.

Môžeš sa spriateliť so susedmi. Je veľa spôsobov ako budovať svoju podpornú sieť.

Spojte sily s ostatnými rodičmi

Určite mávate pocit, že ste na celom svete jediný, kto vychováva dieťa bez partnera a že len vy viete, aké ťažké to naozaj je.

Opak je však pravdou. Štatistiky uvádzajú, že ľudí podobných vám je čoraz viac.

Preto neváhajte a hľadajte. Snažte sa nájsť podobných rodičov ako ste vy, spojte sa s nimi a vytvorte komunitu.

Hľadať môžete v škole vášho dieťaťa, v rámci mimoškolskej aktivity či na internete.

Vytvorte komunitu a raďte si, inšpirujte sa, diskutujte, prípadne trávte spolu čas.

Prinesie vám to nielen nové poznatky a spôsoby, ako na výchovu detí, ale aj priateľstvá a novú perspektívu do života.

Spojiť sily a v dobrom sa inšpirovať, ako takýto život zvládať, je to najjednoduchšie a pritom najlepšie, čo môžete urobiť.

Webové stránky pre rodičov

Je veľa ďalších rodičov, ktorí vychovávajú svoje deti sami a ktorí sú ochotní zdieľať sa s dobrými radami a tipmi.

Môžeš pravidelne navštevovať tieto webové stránky alebo podobné skupiny, ktoré fungujú online a súvisia s rodičovstvom alebo uzdravovaním.

Môžeš sa do nich zapojiť, aby si sa v prípade potreby mal kde „vyventilovať“, požiadať o pomoc a zdieľať aj svoje povzbudenia.

Výchova počas uzdravovania zo závislosti

Keď k tomu pridáš pravidelnú účasť na skupinách a prácu na Krokoch, život sa môže stať naozaj hektickým.

To je dôvod, prečo je potrebné pristupovať k takémuto rodičovstvu a uzdravovaniu s optimistickým postojom.

Pomocou určitého úsilia a múdrosti sa môžeš naučiť, ako zvládať potreby detí a zároveň si nájsť čas, ktorý potrebuješ pre seba.

Daj si záväzok

Áno. Si matka alebo otec a tvoja rodičovská rola je teraz to najdôležitejšie.

No takisto platí, že sa dokážeš starať o svoje deti a zároveň chodiť na mítingy.

Prvá vec, ktorú musíš urobiť, je dať si záväzok, že naozaj budeš chodiť na stretnutia a robiť program.

Môžeš presedieť aj na piatich mítingoch týždenne, no keď program naozaj neberieš vážne a nerobíš Kroky, nikam sa neposunieš.

Urob si plán, koľko mítingov cez týždeň navštíviš a urob všetko preto, aby si tento cieľ plnil.

Pracujte na Krokoch tak, aby ste to zvládali

Možno ťa prekvapí, že iba 15 minút každodenného čítania a práce na Krokoch ti môže pomôcť výrazne napredovať.

Daj si záväzok, že si vyhradíš aspoň krátky časový úsek pre prácu na Krokoch alebo na inšpiratívne čítanie, aby ti to pomohlo zosilnieť.

Mnohí rodičia hovoria, že najlepší čas je ráno predtým, ako sa deti zobudia alebo večer potom, čo deti idú spať.

Keď si vyhradíš čas na investovanie do osobného rastu, určite budeš napredovať a tvoje deti budú prvé, ktoré to uvidia.

Buďte k deťom otvorení

Otvorene a úprimne im hovor o svojom programe uzdravovania.

V závislosti od ich veku im môžeš povedať o svojej závislosti a o tom, ako teraz žiješ triezvo a usiluješ sa byť tým najlepším človekom.

Dovoľ im, aby ti kládli otázky a zapojili sa do procesu uzdravovania.

Povedz im, aké je dôležité, aby si chodil na mítingy a robil na Krokoch.

Ako hovoriť s dieťaťom o neprítomnom rodičovi

A keď sa jej syn jedného dňa spýta na svojho otca? Ivana už vie, ako si v takej situácii poradiť.

„Predovšetkým poviem pravdu,“ hovorí.

Jej syn mal vždy možnosť stretávať sa s postavami oteckov, či už v televízii, alebo keď videl iné deti s ich oteckami a mamičkami, takže Ivana vie, že na to musí byť pripravená.

Nevylučuje však, že jedného dňa môže vyhľadať odbornú pomoc, ak to bude nutné.

Odpovedajte pravdivo na všetky detské otázky

U detí je známe, že sú zvedavé. Budú sa vás preto pýtať veľa otázok typu „Prečo bývame doma sami bez ocka?“ „Prečo nemáme doma maminku ako Janko?“

Sú to naozaj náročné otázky na zodpovedanie, avšak aj napriek tomu musíte pri odpovediach zostať úprimný.

V závislosti od ich veku priblížte deťom pravdu o vašej situácii, vysvetlite im súvislosti.

Myslite tiež na to, že o druhom rodičovi nie je správne hovoriť v zlom.

Hovorte iba pravdu. To je najcennejšie a deti si vás za to budú vážiť.

Je potrebné nahradiť neprítomného otca?

Najmä od nástupu do puberty, čo je okolo dvanásteho roku veku, dieťa mužský vzor veľmi potrebuje.

Je pritom jedno, či je to chlapec, alebo dievča.

Ak si však hľadá náhradu samo, nemusí to dopadnúť šťastne - môže sa ňou stať nevhodná partia alebo dospelý, ktorý sa vám nemusí pozdávať.

No takisto môže byť mužským vzorom láskavý učiteľ alebo trpezlivý tréner v športovom krúžku, či starý otec, váš brat, alebo iný mužský príbuzný, ku ktorému máte dôveru a s ktorým si rozumejú aj vaše deti.

Ideálne je, ak spolu žijete v jednej domácnosti alebo tento muž býva v blízkom okolí.

Môže s vami občas chodiť na výlety, pomôcť vám v domácnosti aj pri výchove.

„Sama môžete v období dospievania detí pocítiť, že potrebujete mať pri sebe muža, o ktorého sa dá oprieť.

Deti sa potrebujú naučiť, ako by sa mali správať ony, aj to, ako sa správajú ľudia opačného pohlavia.

Ak otec nie je súčasťou rodiny, je pre dieťa problém utvoriť si obraz o mužskom správaní aj vzťah k svetu chlapov, nezáleží pritom, či je dieťa chlapec, alebo dievča.

Zlý nie je dobrý

Ostávať vo vzťahu s otcom detí len preto, aby nevyrastali bez mužskej autority, nie je správne.

Ak je muž agresívny, rodinu tyranizuje, ponižuje vás či deti, alebo holduje alkoholu, nie je pre deti dobrým otcom!

Dajte sebe aj im šancu žiť dôstojne, hoci bez muža.

Jasné pravidlá a hranice

Deti potrebujú vedieť, čo sa od nich očakáva a aké môžu byť dôsledky ich činov.

Tieto očakávania by mali byť primerané veku a schopnostiam dieťaťa.

Takto jasne zadefinované pravidlá a hranice pomáhajú deťom včas pochopiť, čo je správne a čo správne nie je.

Dieťa máte viesť vy, nie ono vás. Neznamená to autoritatívnu výchovu bez diskusie, ale citlivé sprevádzanie, ktoré však má pevné mantinely.

Ak nezvládnete vymedziť dieťaťu hranice a láskavo na nich trvať, dieťa sa bude zmietať vo vlastných nezrelých vzorcoch správania a bude nešťastné.

Dieťa nemá silu ani skúsenosti, aby vedelo rozlišovať, čo mu prospeje.

Na to sme my rodičia, aby sme mu ukazovali, čo mu ešte prospeje a čo už nie.

Buďte konzistentní ohľadom pravidiel a disciplíny

Ak sa o vaše dieťa stará aj jeho druhý rodič, poprípade starý rodič či opatrovateľka, jasne informujte o tom, ako sa bude zaobchádzať s disciplínou a pravidlami.

Komunikujte so všetkými zúčastnenými stranami ohľadom výchovy vášho dieťaťa.

Ak dieťa zistí, že môže s pravidlami manipulovať, bude ich využívať vo svoj prospech a problémy so správaním na seba nenechajú dlho čakať.

Nemýľte si disciplínu s trestaním

Disciplínou chceme deti naučiť systému, poriadku, pravidlám.

Trestaním na seba preberáme zodpovednosť za dôsledky ich konania, pretože nenecháme dieťa pocítiť prirodzený následok, ale vykonávame následok my.

Ak by sme tak dieťa napríklad nechali prepadnúť, lebo sa mu nechce učiť, dôsledok príde neskoro na to, aby dieťa mohlo takúto zásadnú vec ovplyvniť.

Ak sa dieťaťu nechce učiť, môžeme mu napríklad obmedziť čas strávený na internete či pri počítačových hrách s vysvetlením, že mu dávame viac priestoru na učenie.

Takýto dôsledok súvisí priamo s tým, čo od neho chceme.

Vysvetlíme mu, čo pre jeho budúcnosť znamená, ak sa nebude učiť - že si nebude môcť vybrať prácu, ktorá ho bude baviť, nebude s hocikým vedieť viesť dialóg a môže sa ľahšie dostať do finančných a existenčných problémov.

Dohodneme sa na systéme, akým sa bude učiť, pýtame sa ho, čo by mu pri učení pomohlo.

Podpora samostatnosti a zodpovednosti

Výchova detí a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti je kľúčovou úlohou každého rodiča pre budúci úspech jeho dieťaťa.

Deti, ktoré sú schopné robiť vlastné rozhodnutia a niesť za ne zodpovednosť, majú veľký predpoklad stať sa sebavedomými a úspešnými dospelákmi.

Svoje deti máme viesť a podporovať v samostatnosti preto, aby sa cítili ako schopní a kompetentní ľudia.

Cítia, aké sú silné, zručné, ako dokážu riešiť svoje problémy, ako sa dokážu popasovať s výzvami života.

Ak sa pozeráme na psychický vývin detí, tak odborníci uvádzajú, že už 18-mesačné deti túžia po nezávislosti - chcú vykonávať rôzne činnosti samostatne, bez pomoci: otvoriť krabicu, zistiť, ako funguje hračka, pozrieť sa na psa, čo sa stane, keď ho potiahnu za chvost.

Deti vlastnými skúsenosťami zistia, čo všetko dokážu, čo všetko sa im podarí, čo všetko zvládnu trénovaním, vytrvalosťou a trpezlivosťou.

Začnite veku primeranými úlohami

Zverte deťom malé zodpovednosti, ako je starostlivosť o domáce zvieratko, upratovanie izby alebo pomoc s domácimi prácami.

Deti potrebujú vedieť, že majú vašu podporu, aj keď robia chyby.

Povzbudzujte ich a poskytnite im pozitívnu spätnú väzbu vždy, keď sa budú snažiť dosiahnuť stanovené ciele.

Učme ich, ako sa môžu o seba postarať.

Ukážme im, ako na to a nechajme ich to skúšať a trénovať.

Zapojme svoje deti do starostlivosti o domácnosť.

Nech cítia, že sú plnohodnotnými a hlavne užitočnými členmi rodiny už ako dvoj či trojročné.

Mimochodom, práve v tomto období deti prejavujú prirodzený záujem o každodenné činnosti, pretože túžia napodobniť svoju mamu a svojho otca - chcú pomáhať.

Nechajte deti rozhodovať v bezpečných hraniciach

Dovoľte deťom robiť vlastné rozhodnutia v rámci bezpečných a primeraných hraníc.

To môže zahŕňať výber oblečenia, výber aktivity alebo rozhodovanie o tom, ako stráviť voľný čas.

Môžete začať úplne jednoduchými rozhodnutiami, ako napríklad čo postavia dnes zo stavebnice alebo s ktorou hračkou sa chcú hrať dnešné popoludnie.

Keď deti robia vlastné rozhodnutia, učia sa hodnotiť možnosti a niesť zodpovednosť za svoje voľby.

Poskytnime svojim ratolestiam slobodu - možnosť rozhodovať sa.

Umožnime svojim deťom, aby robili veku primerané rozhodnutia.

To im dáva pocit kontroly a nadvlády nad svojimi životmi.

Rozhodnutia vedú aj k samostatnému mysleniu a samostatnému konaniu.

Deti potrebujú prax pri výbere a zvažovaní pre a proti.

Navyše, keď sa rozhodujú samy, preberajú zodpovednosť za tieto rozhodnutia na seba.

Dvoj- až trojročné deti si dokážu vybrať z dvoch ponúknutých možností: napr. akú pokrývku si v lete dajú na hlavu, s čím sa budú hrať na ihrisku, akú zmrzlinu si doprajú, ktorú rozprávku si pozrú, či odložia hračky na policu alebo do krabice a pod.

V tomto veku je ešte nevyhnutné, aby sme možnosti výberu poskytovali my, ich rodičia.

Takže ponúknime svojim deťom dva také výbery, pri ktorých nám naozaj nezáleží na tom, ako sa deti rozhodnú.

Doprajte deťom čas na učenie

Niekedy môže byť náročné rozlíšiť, či u svojho dieťaťa máme trvať na tom, aby niečo vykonalo samo, alebo potrebuje našu pomoc.

„Vedia“, že nemusia byť samostatné.

Sú presvedčené, že to nezvládnu - hlavne, keď im poskytujeme častú pomoc či nemajú dosť času skúšať niečo samy, lebo po chvíli to urobíme za ne.

Nemajú danú činnosť dostatočne natrénovanú - pochopiteľne, keď niečo nevieme, musíme sa to naučiť.

Učíme sa skúsenosťami a tým, že to robíme samostatne a hlavne opakovane.

Nemajú danú zručnosť rozvinutú, lebo to netrénovali.

Ak máme „nešikovné“ ruky, budú „šikovnejšie“, ak ich budeme používať.

Nevykonáme niečo za dieťa iba preto, že to ešte nedokáže.

Je dôležité, aby sme nechali svoje deti, aby vykonávali činnosti, o ktorých vieme, že ich zvládajú samy.

Nerobme to za ne.

To si, samozrejme, vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti.

Máme aj uznať, že niečo je náročné, niečo sa im nechce alebo že ich to hnevá či frustruje.

Buďme trpezliví a doprajme svojim deťom čas, aby si trénovali svoje zručnosti.

Nechcime, aby to robili rýchlo alebo hneď perfektne.

Obdobie vzdoru a prvé prejavy samostatnosti

Obdobie batoľaťa (alebo známejšie obdobie vzdoru) je najcitlivejším obdobím vo vývine našich detí.

Vtedy sa objaví silná potreba byť samostatný, presadiť svoju vôľu a robiť veci podľa seba.

„Ja sám!“ kričí vaše batoľa a vytrvalo odmieta nechať sa nakŕmiť.

Vzdorovito krúti hlavou, protestuje. Sú to prvé kroky k jeho samostatnosti.

Asi od 18. mesiaca začne vaše dieťa objavovať svoje „ja“ a urobí prvé kroky k samostatnosti.

Vycíti totiž, že má svoju vlastnú vôľu, ktorú môže ukázať druhým ľuďom a potom sa udeje, čo ono bude chcieť.

Že si môže niečo vymyslieť, žiadať to od ocinka a on to potom urobí.

Že môže povedať nie, keď od neho niečo chcú.

Podporujte snahu, nie dokonalosť

Všímajme si úsilie svojich detí a veďme ich k tomu, aby chyby vnímali ako súčasť učenia sa či tréningu.

Buďme vzorom - deti nás pozorujú a všímajú si naše reakcie, pamätajú si naše slová.

Vidia a počujú, ako reagujeme, keď nám niečo vypadne z ruky, keď sa nám nepodarí upiecť koláč podľa nového receptu alebo keď sa trápime s projektom do práce.

Keď sa im nedarí na prvýkrát a sú sklamané z toho, že nevedia hneď postaviť skladačku či naučiť sa plávať, tak ich povzbudzujme a všímajme si ich úsilie.

Nápomocné môžu byť vety: „Vidím, že sa nevzdávaš. Tvrdo na tom pracuješ. Skúšaš to znova a znova.

Pomáhajte deťom riešiť vlastné problémy

Podporme svoje deti v tom, aby si riešili svoje vlastné problémy.

To je pre mnoho rodičov obrovskou výzvou hlavne v prípade, keď ide o ich 2- až 3-ročné deti.

Dávajme im šancu nájsť dobré riešenia pre svoje dôležité detské životné výzvy.

Uisťujme ich o našej podpore, dôvere, môžeme im dať tipy či návrhy na riešenie, ale mali by sme ich povzbudiť, že nájdu správne riešenia.

Hľadajme možnosti, ako im tieto činnosti umožniť.

Čomu sa pri výchove vyhnúť

Nerobte z dieťaťa centrum vesmíru

V snahe dať dieťaťu len to najlepšie sa môžete dopustiť nemilej chyby.

Tá narúša jeho vnímanie vlastnej hodnoty, ako aj hodnoty druhých ľudí.

Ak sa váš život dokonale točí len okolo dieťaťa a nejde už o novorodenca či dojča, niekde ste urobili chybu.

Dieťa vyrastá s vedomím, že ostatní sú povinní obiehať okolo neho ako družice a náraz na realitu môže byť veľmi tvrdý.

Namiesto toho naučte svoje dieťa, že aj ono dokáže svetu niečo ponúknuť.

Ukazujte mu, v čom môže byť užitočné druhým, ako môže podľa svojich schopností riešiť bežné problémy.

Nenechajte dieťa, aby robilo zo seba obeť

Prehra neznamená, že sa zrútil svet.

Odmietnutie, zlyhanie či neférové správanie od druhých sú pre dieťa ťažkou, no dôležitou súčasťou života.

Rodič môže svojimi nepriaznivými reakciami v týchto citlivých situáciách veľa pokaziť.

Napríklad obviňovaním (dieťaťa alebo druhých), negativizmom (to sa dalo čakať..., ty máš smolu...) a podobnými, veľmi škodlivými vzorcami myslenia.

V skutočnosti sú tieto situácie veľkou príležitosťou naučiť naše deti dôležitej lekcii: pozitívnemu nadhľadu na vec.

Naučte deti neposudzovať úmysly druhých, neobviňovať, pretože to nikdy nikam nevedie.

Učte ich hľadať v negatívnych situáciách pozitíva, hľadať, kam ich neúspech môže posunúť.

Prejavte dieťaťu porozumenie, no nepodporujte ho v sebaľútosti.

Nedajte sa viesť strachom

Je úplne prirodzené, že sa o svoje deti bojíme.

Málokto je taký kreatívny vo vymýšľaní rôznych nástrah ako rodič.

Ak svoje dieťa nikdy nepustíte hrať sa k susedom, lebo by sa mu mohlo niečo stať, nedokážete dvanásťročné dieťa pustiť do školy autobusom, lebo čo ak sa mu niečo stane, žijete v sústavnom a neopodstatnenom strachu.

A to je veľmi vyčerpávajúce pre vás a zároveň frustrujúce pre dieťa.

Dieťa sa učí, že všetko musí zabezpečiť tak, aby sa nič nestalo.

Z praxe však vieme, že to sa nedá.

Takýto život ho ochudobňuje o vnútornú sebadôveru, radosť zo života a berie mu dôležitú vnútornú slobodu.

Naučte deti, ako sa dá rozumne čeliť bezdôvodným obavám.

Nenechávajte dieťa diktovať život celej rodine

Ak dieťaťu vo všetkom ustupujeme, pripravujeme ho o schopnosť odhodiť ego, vnímať aj druhých, učíme ho neakceptovať pravidlá a zákony, vrátane tých najprirodzenejších.

Neskôr sa to zákonite odrazí vo vzťahoch, kde nedokáže tolerovať druhých.

V práci aj v rodine mu to prinesie len ťažkosti.

Nebojte sa konfrontovať dieťa aj s nepríjemnými pocitmi, venujte sa v rozhovoroch aj tomu, čo sa mu nepočúva až tak ľahko.

Naučte sa, ako sa vysporiadať so situáciami, ktoré nie sú podľa jeho predstáv.

Trvajte na plnení základných povinností, hoci sa dieťaťu nemusia páčiť.

Nebuďte perfekcionisti

Dieťa má pred sebou ešte dlhú cestu, kým nadobudne psychické, fyzické a sociálne zručnosti na úrovni dospelého človeka.

Nesmieme na to zabúdať ani pri najšikovnejších deťoch, najmä pri najstarších v rodine.

To, že nerobia veci podľa našich predstáv, nie je vôbec na škodu nám, pretože nás učia prijímať ich aj s ich nedokonalosťou.

Neponižujte a nepodceňujte dieťa preto, lebo niečo sa mu nedarí hneď.

Naučte ho akceptovať jeho zlyhania a vysvetlite mu, že sú súčasťou jeho cesty k úspechu.

Budujete tak jeho prirodzenú sebadôveru a schopnosť ísť ďalej napriek neúspechu.

Nepreberajte zodpovednosť za dieťa

Dieťa si neurobí domácu úlohu a vy viete, že to nebolo naschvál.

Rýchlo mu prezradíte správne riešenia, aby nemuselo čeliť “neoprávnenej” výčitke pani učiteľky.

Ak takto konáte, práve ste prepásli jedinečnú šancu nechať dieťa čeliť dôsledkom svojho konania - zábudlivosti, odkladaniu povinností, robenia vecí na poslednú chvíľu.

Doma ho primerane veku zapájajte do bežnej starostlivosti o domácnosť či iných členov rodiny.

Deti sa tak učia mnohým zručnostiam, nadobúdajú sebavedomie a prirodzene sa zapájajú do chodu života.

Nenechajte sa manipulovať

Deti vás dokážu celkom nevedomky (niektoré aj vedome) dostať tam, kam chcú.

Niektoré na to idú cez vyvolávanie pocitu viny, iné krikom, hnevom či plačom.

Nikdy nepopierajte ich pocity, neznevažujte ich reakcie.

Ale buďte pevní v tom, čo považujete za správne.

Ak sa dieťa snaží vykrútiť z povinností, lebo sa mu ich nechce robiť, trvajte na ich splnení.

Rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, krivde, ktorú cítia, prejavte im súcit a vysvetlite im, prečo od nich vyžadujete to či ono.

Nechráňte deti pred každou chybou

Kontrolujete deťom školskú tašku a jej obsah, či niečo nezabudli, utekáte do školy so zabudnutou desiatou či kľúčmi, večer nabíjate namiesto nich mobilný telefón, aby ste sa im dovolali, keby niečo.

Škoda, pretože deti si na tento servis prirodzene zvyknú a nenaučia sa robiť tieto úkony samy.

Nepocítia dôsledky svojej nepozornosti, ľahostajnosti či zábudlivosti.

Nenájdu si systém a neskôr budú zabúdať peňaženku, kľúče od auta či termín pracovného pohvoru.

Nevynechávajte deti z rozhodovania

Tam, kde je to možné, diskutujte s deťmi a primerane veku zohľadnite pri rozhodnutiach ich názor.

Ak sa im niečo nepáči, opýtajte sa ich, ako by si predstavovali riešenie.

Porozprávajte sa o jeho výhodách a nevýhodách, aby pochopilo, ak sa rozhodnete inak.

Učíte ho tak viesť dialóg, zohľadniť aj názory a pohľady druhého a rešpektovať iný názor.

Nenechajte deti zľahčovať si povinnosti

Úloha odovzdaná na poslednú chvíľu, klavírna skladba narýchlo zahraná s piatimi chybami a koniec cvičenia, narýchlo načarbaný projekt… toto všetko, ak dieťaťu prejde, ho učí hľadať skratkovité riešenie, aby čím skôr dosiahlo svoju hladinu komfortu pri hre alebo oddychu.

Môžeme dieťa motivovať k dôslednosti, vyžadovať od neho veku primerane dobre odvedenú prácu, pri ktorej sa snaží o dobrý výsledok.

Nie je rozhodujúci samotný výsledok, ale snaha a trpezlivosť, ktorú dieťa pri jeho tvorbe vyvíja.

Nenechajte svoje dieťa, aby sa podceňovalo

Prázdna chvála nefunguje.

Hľadajte na dieťati jeho silné stránky a nenechajte sa strhnúť ustavičnou kritikou.

Podporujte ho v činnostiach, ktoré má rado a daria sa mu.

Na nevhodné správanie ho upozornite, no vyjadrite mu dôveru, že časom sa mu podarí takéto správanie regulovať.

Je veľmi dôležité, aby sme svojmu dieťaťu dôverovali najmä my rodičia.

Nevydierajte svoje deti

Rodičovská manipulácia dieťaťa je veľmi rozšírený nástroj, ku ktorému sa z času načas uchýli takmer každý rodič.

Ide však o nebezpečný vzorec správania.

Nevydierajme svoje deti aj za cenu toho, že neurobia, čo chceme.

Vysvetľujme im zmysel zásad, ktoré im v živote pomôžu.

Do budúcna je to pre dieťa veľká devíza.

Nepovažujte dobré veci za samozrejmé

Ak sa dokážete tešiť z pekného počasia, dažďa aj snehu, naučte to aj svoje deti.

Ukazujte im to pekné, čo je okolo nich.

Naučte ich byť vďační za veci, ktoré sa zdajú samozrejmé.

Takéto dieťa si aj v budúcnosti nájde dôvod na radosť bez toho, aby sa okolnosti prispôsobovali jemu.

Ako zvládnuť vlastný hnev a krik

Veľa krát si vycitam aká som nervna

Keď niečo vyvedie a mňa to nahnevá tak nakricim… ale porom to veľmi ľutujem.

Neviem ako sa naučiť správať a povedať si nádych-výdych… nekric.

Ako sa to mám naučiť brat všetko s chladnou hlavou?

Väčšina rodičov túži vychovať vnútorne silné, zodpovedné a vyrovnané deti.

Neznamená to vychovať nezlomných “malých dospelých” bez emócií, ktorí nezaplačú, nedávajú najavo bolesť či hnev.

Znamená to láskavým spôsobom naučiť deti čeliť výzvam, nepoddať sa ťažkostiam a dôverovať sebe aj druhým.

Ak chceme viesť svoje deti k samostatnosti a tým posilňovať ich zdravé sebavedomie, musíme zaujať pozitívny postoj pri ich úspechoch.

Na našich tvárach vidia hrdosť a radosť.

Deti sú potom úzkostlivejšie, mnohých vecí sa boja, nechcú skúšať, nemajú záujem objavovať, nedokážu samostatne fungovať, spoliehajú sa vo všetkom na svojich rodičov a sú teda závislé.

Druhou „brzdou“ je, že ak svoje deti neustále kritizujeme, prehnane kontrolujeme, nevytvoríme príležitosti, aby sa presadili, tak sa naše deti budú cítiť ako neschopné, nikdy nie dostatočne dobré, budú mať nízku dôveru v seba a svoje schopnosti.

Keď zvýšite hlas, opravte situáciu

Netrestajme svoje deti tým, že im odoprieme svoju lásku, alebo inak neprimerane.

Neškatuľkujme svoje deti a nehovorme o nich negatívne.

Podporme ich potenciál, pátrajme po ich silných stránkach, snažme sa nájsť aj v náročných situáciách to dobré, hoci nám to na prvý pohľad pripadá nemožné.

Nehovorme svojmu synovi: „ty si taký neposlušný“ - myslime skôr na to, že má vlastný názor na svet, hoci s tým nemusíme súhlasiť.

Nikdy nepopierajte ich pocity, neznevažujte ich reakcie.

Rozprávajte sa s nimi o ich pocitoch, krivde, ktorú cítia, prejavte im súcit a vysvetlite im, prečo od nich vyžadujete to či ono.

Neúplná rodina nemusí znamenať horšie podmienky

V spoločnosti panuje veľa mylných predstáv o deťoch, ktoré sú vychovávane len jedným z rodičov.

Prevláda názor, že ak dieťa pochádza z neúplnej rodiny, nemôže byť tak úspešné ako to, ktoré pochádza z kompletnej rodiny.

Pozornosť sa upriamovala hlavne na štruktúru rodiny a jedným z rozhodujúcich detailov, ktorý bol často vynechávaný pri štúdiách v tejto oblasti, bola stabilita domácnosti.

Štúdia Ohio State University tvrdí, že ak je dieťa vychovávané jedným rodičom, pokiaľ spoločne žijú v stabilnej domácnosti, môže prosperovať úplne rovnako ako dieťa, ktoré vychovávajú mama a otec spoločne.

V tejto súvislosti sa preto diskutuje o tom, nakoľko je jeden rodič schopný poskytnúť túto potrebnú stabilitu.

Predsa len, pri výchove a starostlivosti o domácnosť na seba berie všetky úlohy, povinnosti a zodpovednosti, čo je veľmi náročná úloha.

Neúplná rodina však nemusí pre dieťa automaticky znamenať horšie výchovné podmienky.

Preto sa nedajte odradiť poznámkami, že deti, ktoré neformuje otcovská ruka, budú rozmaznané, nesamostatné a panovačné.

Aj ako osamelá mama ich dokážete vychovať tak, aby boli citovo a emociálne zdravé, teda normálne.

Dôležité je fungujúce domáce zázemie.

Údaje o domácnostiach s jedným rodičom

Rozvody rodičov sa vždy dotknú aj detí.

Žiaľ, takáto situácia nie je na Slovensku nezvyčajná. Rozvádza sa každé druhé manželstvo a rozchody neobchádzajú ani vzťahy „bez papiera“.

V podobnej situácii je mnoho detí.

Dieťa potrebuje lásku, podporu a vedenie

Rada by som vás na záver povzbudila, milé ženy - mamy, milí muži - otcovia.

Nebojte sa, že vás vaše deti nebudú potrebovať.

Po narodení sa naše deti na nás spoliehajú, čo sa týka starostlivosti: zabezpečujeme nielen bezpečie a teplo domova, ale aj hodnotnú výživu, čistotu a rozvíjanie tela aj ducha.

Časom, ako rastú, sa stávajú stále viac sebestačnými v týchto oblastiach - celý život však zostávajú „závislými“ od našej lásky, podpory, usmerňovania a ochrany - nemusíme sa báť toho, že by sme pre ne boli zbytoční, že by nás už nepotrebovali.

Vedenie detí k samostatnosti a zodpovednosti je dlhodobý proces, ktorý vyžaduje trpezlivosť a konzistenciu.

Sme si však istí, že s vyššie spomínanými tipmi to zvládnete hravo.

tags: #aklo #vychovat #dieta #sama