22-mesačné dieťa: vývoj reči, prvé vety a varovné signály

Obdobie okolo 22. mesiaca patrí medzi významné etapy vývinu jazyka a reči. Dieťa si rozširuje slovnú zásobu, začína spájať slová, ohýba ich a postupne lepšie rozumie tomu, čo mu hovoria dospelí.

Každé dieťa sa však vyvíja vlastným tempom. Orientačné míľniky pomáhajú rodičom sledovať vývin, nie sú však samy osebe diagnózou. Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči.

Čo by malo 22-mesačné dieťa zvládať v reči

Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje. Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu.

Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj!

Okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien, napríklad „tato preč“, „pá auto“ atď.

V tomto veku už dieťa zvyčajne:

• používa slová na pomenovanie ľudí, predmetov, zvierat a činností,
• spája slovo s gestom,
• začína tvoriť krátke dvojslovné vety,
• používa jednoduché rozkazy, napríklad „poď!“,
• začína ohýbať slová, časovať a skloňovať,
• rozumie čoraz väčšiemu počtu slov,
• pýta sa otázky typu „kde je?“,
• vyjadruje svoje potreby, želania a záujem o okolie.

Prvé vety batoľaťa často ešte nemajú gramatické a syntaktické kvality, ktoré ovplyvňujú ich význam. Nepoužíva koncovky, spojky, predložky, neovláda časy, pády atď.

Zvláštnosti nájdete aj v slovoslede - malé deti veľmi často kladú jadro vety na začiatok, napríklad „mama kopať“ a pod.

Slovná zásoba v 22. mesiaci

Slovná zásoba sa postupne rozširuje. Okolo 14. mesiaca tvorí slovnú zásobu batoľaťa asi päť výrazov, okolo 22. mesiaca si dieťa vyberie jedno alebo dve „nosné“ slová a k tým bude priraďovať množstvo podstatných mien.

V dvoch rokoch už môže mať slovná zásoba okolo 200 slov, ktoré dieťa začne aktívne používať. Iný údaj uvádza, že priemerné dvojročné dieťa používa okolo 300 slov, pričom dvaapolročné dieťa už vie povedať asi 520 slov.

Tieto čísla treba chápať ako orientačné. Poznámka pre rodičov: v nasledujúcich tabuľkách možno nájsť orientačné údaje o rečovom vývine dieťaťa. Podčiarkujem slovo “orientačné”, lebo isté odchýlky od priemeru ešte neznamenajú patológiu.

Slovná zásoba je veľmi individuálna a nesúvisí s neskoršou schopnosťou učiť sa.

Aké slová používa 22-mesačné dieťa

V skupine prvých slov sa často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé. Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T.

Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová. Prvé slovo býva zväčša podstatné meno, zvyčajne opakovanie jednoduchých slabík ako „tata“, „mama“ alebo „hamham“.

Jedno slovo môže pokryť aj celú triedu predmetov. Napríklad všetky zvieratká sú „haf“ a pod. Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost, teda i mačku alebo ovečku.

Dieťa môže používať aj vlastné pomenovania. Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí, napríklad „kiki“ - kľúče alebo „gogo“ - pero.

Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí.

Prvé gramatické prejavy

Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky. Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare „bábu“.

Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou.

Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies. Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne.

Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“. Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám.

V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je?

Porozumenie reči v 22. mesiaci

Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia. Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.

Dieťa rozlišuje významy slov práve na základe ich malých rozdielov. Takým malým rozdielom môže byť napríklad koncovka slova. Je totiž rozdiel medzi slovom topánka a topánky, a to práve v množstve, čomu dieťatko začína rozumieť.

Dieťaťu môžete zadávať jednoduché pokyny a sledovať, či im rozumie. Pediater či pediatrička majú na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, majú k dispozícií vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči.

Čo znamená oneskorenie jazyka a čo oneskorenie reči

„Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt,“ vysvetlila klinická logopedička Mgr. Lívii Hozlárová.

Oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka si všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie.

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.

Deti môžu mať problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napríklad nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať.

Prečo môže byť rečový vývin pomalší

Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne.

Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia, následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom.

Ovplyvňuje ho aj faktor, či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, a následné postnatálne podmienky - ako sa adaptovalo na prostredie.

Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom. Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu - napríklad aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.

Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napríklad či sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa, venujú mu dostatok pozornosti a komunikujú s ním.

Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napríklad naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.

Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.

Varovné signály u 22-mesačného dieťaťa

Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová.

Jednotlivé vývinové míľniky dosahujú deti veľmi individuálne. U niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci.

V 18. mesiacoch by malo mať dieťa slovnú zásobu aspoň 50 slov, pričom sa počítajú aj zvuky zvierat. V 24. mesiacoch by malo tvoriť krátke vety a ohýbať slová, teda si začínať uvedomovať gramatiku slovenského jazyka.

Pri 22-mesačnom dieťati si všímajte najmä to, či:

• rozumie jednoduchým pokynom,
• používa slová alebo zvuky so zrozumiteľným významom,
• spája slová a gestá,
• ukazuje prstom a zdieľa pozornosť s dospelým,
• vyhľadáva očný kontakt,
• pokúša sa napodobňovať zvuky a slová,
• začína spájať dve slová,
• nestratilo slová, ktoré už predtým používalo.

Ak dieťa do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným alebo s porozumením jednoduchých inštrukcií, vyhľadajte odbornú radu.

Do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, malo by spájať dve slová dokopy, mať slovnú zásobu aspoň 25 slov, ukazovať na obrázky alebo časti tela, keď ich menujete, a odpovedať na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením či prikývnutím hlavy.

Ak sa vám čokoľvek na vývine reči dieťaťa nepozdáva, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Kedy vyhľadať pediatra alebo logopéda

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégií a tým stimulovať reč dieťaťa.

Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí.

Ak nachádzate u svojho dieťaťa v porovnaní s tabuľkou oneskorenie vývinu jeho rečových schopností a máte určité pochybnosti, môžete sa obrátiť na najbližšieho logopéda, ktorý vám poradí zásady správnej stimulácie rečového vývinu v závislosti od momentálnej dosiahnutej úrovne reči dieťaťa a úrovne, na ktorej by sa malo nachádzať.

Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda.

Akí odborníci môžu byť potrební

Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva.

Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine.

• audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu,
• psychológ alebo psychologička,
• psychiater alebo psychiatrička na vylúčenie PVP či ADHD,
• neurologička alebo neurológ,
• odborník na imunológiu,
• odborník na genetické vyšetrenie.

Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.

Ako podporiť reč 22-mesačného dieťaťa doma

Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety.

Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono. Ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne. Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia.

Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame a ako fungujú.

Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať. Skúste hovoriť akoby za dieťa - napríklad keď pozerá na džús, nepýtajte sa „čo chceš“, ale povedzte zaň „chcem džús“.

Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.

Každodenné komunikačné stratégie

• reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte a udržiavajte očný kontakt,
• spoločne sa hrajte,
• recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky,
• asociujte slová v riekankách so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami a zvieratkami,
• vyťapkávajte si slová a slabiky,
• pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ a „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť,
• čítajte dieťaťu a správne artikulujte,
• popisujte dieťatku, čo práve robíte,
• opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma,
• dávajte na výber viacero možností, aby si vedelo vypýtať.

Rozprávanie počas bežných činností

Popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály a veľkosti.

Rozprávajte sa s dieťaťom, keď ho kúpe­te, kŕmite alebo prebaľujete.

Pozerajte sa na veci, o ktorých hovoríte, a rozprávajte o tom, čo vidíte a počujete.

Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa a raná komunikácia s dieťaťom.

Ako opravovať chyby v reči

Dieťa v rozprávaní podporujte, aj keď robí chyby.

Neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje.

Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne. Tým poskytujeme dieťaťu vzor k správnemu použitiu daného slova.

Opakujte a rozširujte jeho vety, čo dieťa ubezpečí, že ste mu rozumeli, a pomáha mu to, aby tvorilo ďalšie vety.

„Tato topánky.“ - „Áno, to sú tatove topánky.“

Nepoužívajte dlhé vety a súvetia, dajte prednosť krátkym a jednoduchým vetám. Používajte jednoduchú gramatiku.

Nehovorte „tak sa to nehovorí“, ale poskytnite správny vzor.

Knihy, pesničky a spoločná hra

Využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom a čítajte si spolu.

Používajte aj zábavné rýmovačky, hračky, ktoré vydávajú zvuky, a pesničky.

Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné. Nemusíte preto rozprávať stále dokola tú istú obľúbenú pasáž, pretože opakovanie nemusí byť otravné alebo obmedzené, ale úžasné.

Motivujte ich k spievaniu. To je opäť ďalší spôsob, ako sa naučiť nové slovíčka a rozvíjať sa.

Veľa spolu čítajte, ukazujte im v knihách rôzne predmety a učte ich aj nepoznané slovíčka.

Tempo reči a čas na odpoveď

Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová a správne gramatické koncovky.

V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa.

Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.

Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu. Na odpoveď potrebuje približne 12 sekúnd.

Nenútime deti k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené. Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa, pretože to posilní chuť dieťaťa rozprávať.

Prečo obmedziť obrazovky a elektronické hračky

V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek.

Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať a hrať sa s ním.

Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu.

Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa a raná komunikácia s dieťaťom.

Spoločná hra, rozhovor, čítanie a reakcie rodiča sú obohacujúce a nenahraditeľné pre rozvoj spôsobu a schopnosti prejavu a sebavyjadrenia.

Vývinová neplynulosť a nesprávna výslovnosť

Vplyvom prudkého tempa vo vývine reči, ktoré umožňuje dieťaťu povedať oveľa viac ako predtým, sa môžu u dieťaťa začať vyskytovať neplynulosti.

Dieťa môže opakovať viackrát jednu slabiku alebo slovo, prípadne zmeniť slovo či spojenie s tým, že zmysel povedaného ostáva rovnaký.

Aj keď tieto ťažkosti pripomínajú zajakavosť, môžu byť sprievodným javom vývinu reči.

Dôležitým rozdielom medzi vývinovou neplynulosťou a skutočnou zajakavosťou je doba trvania. Vývinová neplynulosť by nemala trvať dlhšie ako 6 mesiacov.

Výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje.

Ak má dieťa slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet, poraďte sa s odborníkom.

Čo môže rodič očakávať od logopedickej terapie

Ak zistíte, že vaše dieťatko má problémy s jazykom a rečou, potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť odborník či odborníčka.

V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie, a kopírujeme normálny vývin reči.

Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovými štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku a tvorbu viet.

Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. Rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, a tomu terapiu prispôsobujeme.

Viacjazyčná domácnosť

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej, neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou.

Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké a dosiahnuté v rovnakom veku ako u detí učiacich sa len jediný primárny jazyk.

Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte.

Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

Pri viacjazyčnej výchove sa odporúča vyhnúť miešaniu jazykov. Napríklad doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky.

Ďalší vývin medzi 22. a 24. mesiacom

V období od 18. do 24. mesiaca sa slovná zásoba a porozumenie ďalej rozvíjajú. Dieťa začne používať viac slov, gest a ich kombinácií.

V období od 24. do 30. mesiaca sa objavuje minulý čas slovies. Dieťa sa môže prihovárať spôsobom „spíš“, „spievaš“, „ideš“, čím vyjadrí druhú osobu slovies.

Súčasne si deti osvojujú predložky ako na, do, s či v. Podstatné mená dieťa skloňuje stále rozmanitejšie.

Otázkou „Čo je to?“ sa dieťa nepýta len na meno veci. Chce počuť, načo to je, ako to funguje a čo sa s tým robí.

Neskôr sa dieťa začína pýtať na osoby - „Kto je to?“, ale i na udalosti - „Čo sa stalo?“

Po prvýkrát sa začína vyjadrovať k blízkej budúcnosti a v reči sa objavujú slová súvisiace s časom, napríklad „teraz“, „potom“ a „včera“.

Čo sa mení okolo druhého roka

Po dosiahnutí 24 mesiacov nie je posun dieťaťa až natoľko intenzívny, ale potom vás už prekvapí zvedavosťou a chuťou zapájať sa do všetkých aktivít.

Dieťa rozumie väčšine vašich príkazov a reaguje na ne. Napodobňuje ľudí vo svojom okolí, začína skákať, vie piť z pohára a potom sa vypýtať na nočník.

Miluje čítanie a to výrazne zlepšuje jeho slovnú zásobu. V tomto období už vie postupne povedať aj dve alebo tri vety za sebou.

Dieťa ešte stále potrebuje vašu pomoc pri rozpoznávaní emócií. V tomto období ho môžete učiť, čo znamenajú jednotlivé pocity a v akých situáciách sa objavujú.

Čoraz častejšie sa túži stretávať s deťmi. Už začína byť smutné, ak musí tráviť deň iba s dospelými.

Orientačná výška a hmotnosť

Výška a hmotnosť sú orientačné údaje a pri posudzovaní dieťaťa treba zohľadniť jeho celkový vývin.

Čomu sa pri podpore reči vyhnúť

• nečakajte pasívne, že sa dieťa určite samo „rozhovorí“,
• nenúťte dieťa opakovať slová, keď nie je pripravené alebo dobre naladené,
• neopravujte ho spôsobom „tak sa to nehovorí“,
• nepoužívajte príliš dlhé vety a rýchle tempo reči,
• nezahlcujte ho množstvom otázok,
• nespoliehajte sa iba na mobil, tablet, televízor či elektronické hračky,
• neporovnávajte jeho vývin bez zohľadnenia individuálneho tempa.

Včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia sú dôležité, pretože učenie sa jazyku pomáha deťom vyjadrovať potreby, pocity, emócie, nápady a myšlienky, komunikovať, spoznávať a rozumieť prostrediu vôkol seba.

tags: #22 #mesacne #dieta #vety