Áno, aj dvojročné dieťa si môže zlomiť stehennú kosť, hoci ide o veľmi odolnú a najsilnejšiu kosť v ľudskom tele. Takéto zranenie je u malých detí skôr zriedkavé, pretože detská kosť je pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu.
Zlomenina stehennej kosti je však vážne poranenie, ktoré si vyžaduje okamžité lekárske vyšetrenie. U dvojročného dieťaťa môže vzniknúť po páde z výšky, pri silnom úraze, dopravnej nehode, zachytení nohy pri rotácii alebo pri inom mechanizme, pri ktorom na stehennú kosť pôsobí veľká sila.
Prečo môže dôjsť k zlomenine stehennej kosti aj u dvojročného dieťaťa
Deti padajú často. Niekedy zo zjavných dôvodov ako zakopnutie, inokedy z dôvodov dospelým nie úplne jasných, keď dokážu spadnúť aj na rovnej ceste. Príčinou pádov u najmenších detí, ktoré sa učia chodiť, je neobratnosť a potreba skúšať nové veci.
Bežné zakopnutie alebo pád z vlastnej výšky väčšinou zlomeninu stehennej kosti nespôsobí, pretože detská kosť je pružná. Riziko však výrazne rastie pri páde z vyššieho miesta, pri dopravnej nehode, pri páde z preliezky, pri prudkom otočení alebo pri úraze, keď je noha v neprirodzenej polohe.
K zlomenine stehennej kosti dochádza predovšetkým pri dopravných nehodách a pracovných úrazoch, ale tiež pádoch na lyžiach alebo na horách, kedy je trajektória a vektor sily presne mierený na stehennú kosť.
Stehenná kosť je veľmi odolná voči širokému spektru tlakových či sečných pohybov mierených na danú kosť. Je dôležité upozorniť, že táto kosť je štruktúrovaná tak, aby vydržala mnohé preťaženia. Fyziku však neoklameme, a preto je šanca na zlomeninu stehennej kosti vzrastajúca s vektorom smerujúcim k jej stredu či ku krčku stehennej kosti.
Čo je stehenná kosť
Zlomenina stehennej kosti (femur) je veľmi zdĺhavý a bolestivý stav, keďže sa jedná o najdlhšiu kosť s pomerne najväčšou tlakovou pevnosťou.
Stehenná kosť sa nachádza v hornej polovici dolných končatín a je súčasťou dvoch kĺbov - bedrového kĺbu, v ktorom sa hlavica stehennej kosti napája na panvovú kosť a zároveň kolenného kĺbu, v ktorom je jej spodná časť spojená s jabĺčkom a holennou kosťou.
Oba kĺby sú z pohybového hľadiska kľúčové, z čoho vyplýva, že akékoľvek poranenie ktorejkoľvek časti stehennej kosti bude mať vplyv aj na tieto dva kĺby, resp. celú dolnú končatinu a celé telo.
Zlomenina je porušenie integrity a kontinuity kosti. Odborne ju nazývame fraktúra kosti. Zlomenina alebo fraktúra je bolestivá záležitosť.
Ako sa môže zlomenina stehennej kosti u dvojročného dieťaťa prejaviť
Zlomenina sa prejavuje silnou bolesťou, opuchom, podliatinami a znemožneným pohybom.
Typická je ostrá bolesť po zranení, ktorá narastá, ďalej opuch, mravčenie, deformácia alebo dokonca krvácanie.
U dvojročného dieťaťa však nemožno vždy očakávať, že presne ukáže miesto bolesti alebo opíše, čo sa stalo. Dieťa môže po úraze:
- výrazne plakať alebo kričať,
- odmietať postaviť sa alebo chodiť,
- držať jednu nohu v nezvyčajnej polohe,
- nechať nohu bez pohybu,
- reagovať výraznou bolesťou pri dotyku alebo pohybe,
- mať opuch alebo podliatinu na stehne,
- mať skrátenie alebo viditeľnú deformáciu končatiny.
Ak dieťa po úraze odmieta používať nohu, nie je vhodné čakať, či sa stav sám zlepší. Aj keď nie je viditeľná deformácia, zlomeninu nemožno spoľahlivo vylúčiť bez lekárskeho vyšetrenia a zobrazovacej metódy.
Kedy treba okamžite volať záchrannú službu
Neexistuje jednoduchý návod, kedy ísť s takýmto úrazom k lekárovi. Platí, že pokiaľ bol úraz závažný, alebo pokiaľ sa u dieťaťa vyskytujú akékoľvek ťažkosti, je vždy nevyhnutné vyhľadať lekársku pomoc.
Linku 112 alebo 155 volajte najmä vtedy, ak:
- dieťa utrpelo pád z väčšej výšky,
- došlo k dopravnej nehode,
- noha je viditeľne deformovaná alebo neprirodzene otočená,
- dieťa má veľmi silnú alebo neutíchajúcu bolesť,
- dieťa sa nedokáže postaviť alebo nohu vôbec nepoužíva,
- je prítomná otvorená rana alebo silné krvácanie,
- dieťa je bledé, spavé, malátne alebo nereaguje obvykle,
- má ťažkosti s dýchaním alebo iné známky závažného úrazu.
Ak ide napríklad o zlomeninu spôsobenú bežným športom, rana nekrváca, pacient dokáže chodiť a neutrpel vážny úraz, na urgent ho môžete previezť aj vy. U dvojročného dieťaťa s podozrením na zlomeninu stehennej kosti však treba uprednostniť odborné posúdenie a zbytočne s ním nemanipulovať.
Prvá pomoc pri podozrení na zlomeninu stehennej kosti
Správne podaná prvá pomoc pri zlomenine môže byť pri vážnych úrazoch až život zachraňujúca. Ak máte podozrenie, že si dieťa zlomilo kosť, zachovajte chladnú hlavu.
- Dieťa upokojte. Rozprávajte sa s ním a snažte sa zmierniť jeho paniku alebo šok.
- Nohu zbytočne nepremiestňujte. Neťahajte ju, nenaprávajte a nesnažte sa ju nasilu vystierať.
- Znehybnite postihnutú končatinu. Použiť možno dlahu alebo vhodný rovný predmet, ktorý sa priloží bez násilného menenia polohy nohy.
- Kontrolujte krvácanie. Pri krvácaní priložte sterilný obväz, čistú utierku alebo časť oblečenia.
- Chlaďte opuch. Ľadové vrecko alebo ľadové kocky vložte do kusu oblečenia či sáčku a neprikladajte ich priamo na kožu.
- Privolajte odbornú pomoc. Pri vážnom úraze kontaktujte linku 112 alebo 155.
Pri otvorených zlomeninách môže zlomená kosť vytŕčať nad kožu, čo býva nepríjemné pri bežnom náhľade voľným okom. Kosť nikdy nezatláčajte späť pod kožu a ranu nečistite hlboko.
Ak je podozrenie na zlomený stavec na krku, alebo v iných častiach chrbtice, je nanajvýš vhodné držať dieťa v kľude a príliš s ním nehýbať.
Protišokové opatrenia musia byť pri zlomenine stehennej kosti opatrné. Medzi protišokové opatrenia patrí zodvihnutie dolných končatín. V tomto prípade dolné končatiny nedvíhame, pretože mohli by sme spôsobiť ďalšie vnútorné poškodenie tkanív v mieste zlomeniny stehnovej kosti.
Ak dieťaťu hrozí rozvinutý šok, nepodávajte mu jedlo ani nápoje bez pokynu zdravotníkov, pretože môže byť potrebné vyšetrenie alebo zákrok v anestézii.
Čo nerobiť pri podozrení na zlomeninu
- nesnažte sa nohu napraviť do pôvodnej polohy,
- neťahajte za chodidlo ani za stehno,
- nepostavujte dieťa na nohy,
- nemasírujte bolestivé miesto,
- neprikladajte ľad priamo na kožu,
- nedávajte dieťaťu jedlo ani nápoj pred vyšetrením, ak môže byť potrebný operačný zákrok,
- neprevážajte dieťa sediace, ak to zhoršuje bolesť alebo mení polohu nohy.
Diagnostika zlomeniny u malého dieťaťa
Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Na diagnostiku zlomenín sa používajú zobrazovacie vyšetrenia, ako sú röntgen, CT alebo magnetická rezonancia.
Samotná diagnostika zlomenín sa okrem fyzikálneho vyšetrenia opiera o zobrazovacie metódy typu RTG. Vďaka röntgenovému vyšetreniu, ktoré je zlatým štandardom, je možné s veľkou presnosťou nájsť kostnú fraktúru a tomu následne prispôsobiť liečbu.
U detí sa však zlomenina môže na prvom röntgenovom snímku zobrazovať menej nápadne. Detské kosti sa rastom menia a ich tvar aj zloženie sa individuálne líšia.
Nie je zriedkavé, ak je potrebná porovnávacia snímka zdravej končatiny, vzhľadom na to, že u detí sa rastom tvar aj zloženie kostí mení individuálne.
Vďaka týmto vyšetreniam lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív. Lekár rozhodne, či sa bude fraktúra riešiť nasadením dlahy s následným sadrovaním, alebo je nutná operácia.
Prečo sú detské zlomeniny odlišné
Detské zlomeniny sú v mnohom odlišné od zlomenín u dospelých. Detská kosť je omnoho pružnejšia oproti kosti dospelého človeka, a tým odolnejšia voči úrazu.
Ďalším rozdielom je diagnostika. Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne, teda bez operácie, aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu.
Medzi typicky detské zlomeniny patria epifyzárne zlomeniny, teda zlomeniny v oblasti rastovej chrupavky. Práve pri nich je riziko poruchy rastu zlomenej končatiny.
Ďalším typom sú zlomeniny z ohnutia (bowing fracture). Najčastejšie sa vyskytujú na kostiach predlaktia. Takáto zlomenina sa často prehliada, dôležité je zhodnotiť lokálny nález v mieste úrazu a niekedy je potrebná aj porovnávacia snímka zdravej končatiny.
Typické pre deti sú aj zelené zlomeniny (greenstick fracture), pri ktorých sa kosť zlomí len na jednej strane.
Posledným typom špecifickým pre detský vek sú kompresívne zlomeniny (torus fracture). Pri tejto zlomenine rovnako na RTG snímke nie je viditeľná celá lomná línia, ale len akoby nahrnutie alebo stlačenie kosti.
Rovnako je občas najlepšie pri podozrení na zlomeninu, ktorá nie je jednoznačne preukázateľná na RTG snímke, končatinu pri výraznej bolestivosti zasadrovať alebo založiť ortézu.
Typy zlomenín stehennej kosti
Narušenie celistvosti kosti môže mať rôznu podobu - typy zlomenín sa líšia podľa toho, kde a ako sa kosť zlomila.
- Otvorená zlomenina: Kosť prepichne kožu.
- Zatvorená zlomenina: Kosť neprepichne kožu.
- Špirálová zlomenina: Vzniká pôsobením silnej torznej sily.
- Trieštivá zlomenina: Kosť je rozbitá na malé kúsky.
- Zlomenina s vykĺbením: Fraktúra, pri ktorej je kĺbový spoj vysunutý z kĺbovej jamky.
Špirálová zlomenina je typ zlomeniny, ktorá vzniká pôsobením silnej torznej sily. Pri malom dieťati môže vzniknúť napríklad vtedy, keď sa telo pohybuje jedným smerom a noha zostane zachytená alebo sa otočí iným smerom.
O konkrétnom type zlomeniny, jej stabilite a liečbe však rozhoduje lekár na základe vyšetrenia a zobrazovacích metód.
Liečba zlomeniny stehennej kosti u dvojročného dieťaťa
Zlomená noha alebo ruka sa nezaobíde bez liečby. Základom je spevnenie, teda fixácia, ktoré zaistí pokoj pre hojenie. Pokojový režim a zvýšená poloha prispievajú aj k zníženiu opuchu.
Vzhľadom na špecifiká detských kostí sa lekári snažia postupovať v liečbe čo najviac konzervatívne, bez operačnej liečby.
Liečbu môže určiť iba lekár po zvážení celkového zdravotného stavu dieťaťa, typu zlomeniny, jej posunutia, veku dieťaťa a ďalších okolností.
Konzervatívna liečba
Konzervatívna liečba zahŕňa imobilizáciu končatiny pomocou sadry alebo ortézy. U detí sa často používa spica sadra, ktorá fixuje trup a jednu alebo obe nohy.
Pri niektorých zlomeninách stehennej kosti môže lekár zvoliť trakciu alebo sadrovú fixáciu. Vhodný postup závisí od presného miesta zlomeniny, veku dieťaťa, posunutia úlomkov a celkového nálezu.
Pri výraznom posunutí môže byť potrebná zatvorená repozícia. U detí sa takáto liečba vykonáva štandardne v celkovej anestézii, pričom je možná tzv. „zatvorená repozícia“ - čo znamená napravenie posunutých kostí iba ťahom a tlakom na končatinu.
Vo všeobecnosti u detí po zatvorenej repozícii, teda neoperačnom napravení zlomených kostí v celkovej anestézii, je nevyhnutná imobilizácia končatiny sadrou.
Operačná liečba
Operačná liečba sa vykonáva v prípadoch, keď je potrebné zabezpečiť presné zarovnanie kostí alebo keď konzervatívna liečba nie je dostatočná.
U detí je všeobecne preferovaný miniinvazívny prístup, pričom najčastejšie sú zavádzané do kosti tzv. Kirschnerove drôty alebo Prevotove prúty.
Poslednou možnosťou je priama operačná repozícia, kedy sa kosť priamo napraví do správnej polohy v operačnej rane a využijú sa ďalšie možnosti jej fixácie - napríklad dlahy.
Pri operačnom znehybnení zlomeniny sa používajú rôzne kovové materiály. Spevňuje sa buď zvonku, alebo zvnútra a využívajú sa na to skrutky, drôty a ďalšie kovové pomôcky.
Je zlomenina stehennej kosti u dvojročného dieťaťa vždy na operáciu?
Nie. Detská kosť sa hojí inak ako kosť dospelého človeka a v mnohých prípadoch možno postupovať bez operácie.
Tento fakt sa využíva aj v liečbe a dovoľuje postupovať konzervatívne (bez operácie) aj u tých pacientov, u ktorých by si rovnaká zlomenina v dospelom veku vyžadovala operáciu.
Operácia môže byť potrebná pri výraznom posunutí, nestabilite, otvorenej zlomenine, poškodení okolitých štruktúr alebo vtedy, keď nemožno dosiahnuť a udržať správne postavenie kosti konzervatívnou liečbou.
O tom, či bude potrebná sadra, trakcia alebo operačné spevnenie, rozhoduje detský chirurg alebo ortopéd.
Lieky proti bolesti
Pri liečbe sú najčastejšie používané lieky proti bolesti a protizápalové lieky.
Pri veľkej bolesti sa podávajú analgetiká typu NSAID, ale aj opiátového typu.
Rodič by mal dieťaťu podať liek iba podľa odporúčania zdravotníka alebo podľa dávkovania určeného pre jeho vek a hmotnosť. Pri závažnom úraze je dôležité oznámiť zdravotníkom, aký liek a v akej dávke dieťa dostalo.
Hojenie a rehabilitácia
Po liečbe zvyčajne nasleduje fyzioterapia. Cieľom rehabilitácie je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť.
Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta. Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut.
Po zložení sadry sa u bežných zlomenín skontroluje funkčnosť končatiny, a pokiaľ je končatina stuhnutá, odporúča sa cielená rehabilitácia.
Rehabilitačný plán musí zodpovedať pokynom detského ortopéda a fyzioterapeuta. Rodič by nemal dieťa nútiť do chôdze ani do cvičenia skôr, ako to povolí lekár.
Doba hojenia zlomeniny závisí od viacerých faktorov, ako sú vek pacienta, typ zlomeniny, závažnosť poranenia a celkový zdravotný stav. Priemerná doba hojenia zlomeniny je 6-8 týždňov, ale môže sa líšiť. Liečba sa môže pretiahnuť až na niekoľko mesiacov.
Pri zlomenine stehennej kosti však nemožno presný čas liečby určiť všeobecne. Závisí od toho, či je zlomenina otvorená alebo zatvorená, či sú úlomky posunuté, aká fixácia bola použitá a ako kosť reaguje na liečbu.
Možné komplikácie
Pri detských zlomeninách je dôležité sledovať nielen samotné zrastanie kosti, ale aj funkciu celej končatiny a rastové platničky.
Medzi možné komplikácie patria:
- predĺžené hojenie,
- hojenie v nesprávnom postavení,
- porucha rastu pri poškodení rastovej chrupavky,
- stuhnutosť kĺbov,
- pretrvávajúca bolesť,
- poškodenie svalov, ciev alebo nervov,
- infekcia pri otvorenej zlomenine alebo po operácii.
Hojenie v nesprávnom postavení - odborne malunion - je bez príznakov, ale niekedy sa môže objaviť aj s poruchou funkcie danej kosti, s bolestivosťou a podobne.
Pakĺb je stav, kedy nedochádza k zrasteniu kostných fragmentov ani za dvojnásobnú dobu, ako je norma. Lomná línia býva vyplnená väzivom, miesto je obklopené puzdrom. Celý tento útvar imituje pravý kĺb.
U detí však majú kosti dobrú schopnosť hojenia a pri správnej liečbe býva prognóza priaznivá. Kontroly u ortopéda sú napriek tomu dôležité, pretože lekár sleduje postavenie kosti, hojenie aj prípadný vplyv na rast.
Kedy môže zlomenina súvisieť s oslabením kosti
Zlomenina môže vzniknúť pri úraze, pri preťažení, ale poznáme aj tzv. patologické fraktúry, ktoré vznikajú pri oslabení kosti tumorom alebo metastázou.
Osteoporóza u detí je zriedkavá a zvyčajne je dôsledkom inej poruchy alebo liečby, ako napríklad juvenilnej idiopatickej artritídy.
Sekundárna osteoporóza môže byť vedľajším účinkom liečby chronických ochorení obličiek, zápalových ochorení čreva alebo onkologických ochorení.
Ak sa zlomenina stehennej kosti objaví po nezvyčajne malom úraze, ak dieťa utrpí viac zlomenín alebo má dlhodobé bolesti kostí, lekár môže zvážiť ďalšie vyšetrenia.
Prevencia úrazov u dvojročného dieťaťa
Aj na väčšie deti treba dohliadať a adekvátne ich vzdelávať, aby sme predišli najzávažnejším úrazom, ktoré sú najčastejšie dôsledkom dopravných nehôd a zanedbávania nosenia ochranných pomôcok pri športe, ako sú prilba či chrániče.
Pri dvojročnom dieťati je dôležité najmä bezpečné prostredie a neustály dohľad pri aktivitách, pri ktorých môže dôjsť k pádu.
- zabezpečte schody a okná,
- odstráňte nestabilný nábytok a predmety, na ktoré môže dieťa vyliezť,
- používajte vhodnú obuv s protišmykovou podrážkou,
- nenechávajte dieťa bez dohľadu na preliezkach a trampolínach,
- pri bicyklovaní používajte prilbu,
- v aute používajte správnu detskú autosedačku,
- udržiavajte podlahy suché a bez predmetov, o ktoré možno zakopnúť.
Zlomeninám sa dá predísť jedine tým, že sa vyvarujete pádom, nehodám či situáciám, ktoré ich môžu spôsobiť.
Čo si zapamätať pri podozrení na zlomeninu
Ak dvojročné dieťa po úraze náhle prestane používať nohu, silno plače pri pohybe alebo má opuch, podliatinu či deformáciu stehna, môže ísť o zlomeninu stehennej kosti.
V takom prípade dieťa nepostavujte, nohu nenaprávajte a zbytočne s ňou nemanipulujte. Končatinu udržujte v polohe, v ktorej ju dieťa toleruje, zabezpečte ju proti pohybu a vyhľadajte okamžitú lekársku pomoc.
Čím skôr sa chorý dostane k lekárovi, tým lepšie sú jeho vyhliadky na vyliečenie.