Deti kreslia všetko, čo ich zaujme, ale sociálna zameranosť ich vedie k tomu, že kreslia ľudí. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou. Prvé zobrazenie človeka deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality.
Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami.
Prečo dieťa začína kresliť práve tvár
Pre dieťa má najväčší význam tvár, pretože je dôležitá pri nadväzovaní sociálneho kontaktu. Preto sa od začiatku sústredia na zobrazenie hlavy a detailov tváre.
Konvenčná kresba postavy, samozrejme v závislosti od kresliacich schopností dieťaťa, prichádza na rad až medzi 5. a 6. rokom. Je charakteristická zobrazením všetkých dôležitých častí tela, aj ich priestorové usporiadanie býva už správne, avšak proporčne to ešte sedieť nemusí. Najčastejším detailom, na ktorý sa kresliaci predškolák zameriava, sú oči, následne ústa a nos.
Najčastejším detailom v kresbe sú očí a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí.
Čo je hlavonožec
Deti kreslia hlavonožce napriek tomu, že vidia u iných inú kresbu postavy. To znamená, že ich kresba nie výsledkom napodobňovania. Hlavonožce tvoria kruhový útvar predstavujúci hlavu, v ktorej bývajú nejako znázornené základne rysy tváre a k nej pripojené čiary, ktoré znázorňujú nohy.
Hlavonožci sú postavy, kde jedno koliesko - kruh znázorňuje hlavu aj trup. K nemu sa pridávajú nohy a potom aj ruky. Ako dieťa rastie, postave pribúdajú detaily. Na tvári sa objavia oči, ústa, nos a tiež pupok.
Okolo tretieho roku dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos.
Nehaňte ho za to, že jeho prvotné zobrazenie človeka, ktoré deti začínajú kresliť približne v 3 rokoch, sa od reálnej osoby značne líši a skôr pripomína nejakého iného živočícha. Nie nadarmo sa týmto prvým pokusom hovorí hlavonožce, keďže dieťa významne zjednodušuje a zle umiestňuje končatiny.
Dôvodom nie je jeho nepochopiteľné umelecké videnie sveta, ale skôr nedostatočné rozvinuté kognitívne schopnosti a grafomotorika. Nič to, že vynechajú trup a nohy a ruky sú iba tenké paličky, podstatné je, aby mala postava veľké oči a niekedy aj mihalnice a obočie.
Ako dieťa kreslí tvár vo veku 3 až 4 rokov
V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Dieťa kreslí hlavonožce približne v období od 3 do 4 rokov. Neobsahuje všetky dôležité detaily, a tie čo zobrazené sú, často nebývajú správne umiestnené.
V tvári sa najskôr objavujú základné rysy. Najčastejším detailom sú oči, pretože tvár a očný kontakt majú pre dieťa veľký sociálny význam. Postupne sa pridávajú ústa a nos, neskôr vlasy, mihalnice či obočie.
Ústa zobrazí len polovica detí v tomto veku a nos, vlasy dokonca iba tretina.
Podľa výskumu Coxovej (1993) polovica detí nakreslí aj ruky. Pripojí ich buď k hlave alebo k nohám, záleží, ktorú časť nakreslilo dieťa väčšiu.
Tvorí ju figúra s dlhými nohami ku ktorým sú pripojené ruky. Nohy vytvárajú priestor, ktorý má znázorňovať trup. Neskôr dieťa buď nohy spojí čiarou a tým trup uzavrie alebo ho začne kresliť samostatne.
V tomto období býva často postava zobrazovaná v poradí hlava, trup, ruky, nohy. Deti ešte zvyknú striedať hlavonožce s inými typmi postavy a tie jednoduchšie postupne miznú.
Koľko detailov dieťa nakreslí
Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
Jemná motorika zohráva v kreslení veľkú rolu, jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. O jej úrovni napovedá aj vyfarbovanie v rámci objektu a nevychádzanie spoza jeho hraníc.
Čo sa mení medzi 4. a 5. rokom
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu.
Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania.
V zobrazení ľudskej postavy nastane medzi 4. a 5. rokom veľký pokrok. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začína kresliť už aj krk.
Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Hlava je skoro vždy výrazne väčšia a postava je takmer vždy zobrazená spredu.
Deti zväčša ešte kreslia končatiny jednodimenzionálne, teda jednou čiarou. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou.
Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky.
Kresba tváre a postavy medzi 5. a 6. rokom
Konvenčná kresba ku ktorej dochádza medzi 5. a 6. rokom je charakteristická zobrazením všetkých podstatných častí tela.
Najčastejším detailom v kresbe sú oči a tak ich dieťa ako prvé začína kresliť dvojrozmerné. V tejto fáze si môžeme všímať aj lepšie prepojenie jednotlivých častí.
Aj kresba končatín sa v tomto veku mení, zlepšuje sa ich proporcionalita, pripojenie k trupu a menia sa na dvojrozmerné. Ruky už nebývajú pripojené k trupu v pravom uhle ale pozdĺž tela.
Konvenčná kresba postavy je charakteristická zobrazením všetkých dôležitých častí tela, aj ich priestorové usporiadanie býva už správne, avšak proporčne to ešte sedieť nemusí.
Hlavu s trupom už zvyčajne spája krk. Postupne deti pridávajú postave chodidlá, dlane, aj keď možno nie so správnym počtom prstov.
Kresba ľudskej postavy vo veku 6 až 7 rokov
V tomto veku by už malo byť telo úplné a so všetkými končatinami. Dvojdimenzionálna kresba je v období 6-7rokov už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie.
Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená.
Stále však chýba perspektíva, roviny nezodpovedajú skutočnosti a zobrazené predmety sú disproporčné. Dieťa sklápa vertikálu do horizontálnej roviny.
Dieťa kreslí viac svoj osobný svet ako ten vonkajší. Realitu kreslí ako ju vidí ono, nie aká je. Kreslí, čo vie a pozná, je tam ešte silno prítomný fantazijný svet.
Čo sa mení okolo siedmeho roku
V 7. rokoch je možné pozorovať veľmi dôležitý vývojový skok a to kreslenie profilu.
Obdobie tzv. „vizuálneho realizmu“ nastupuje od cca 7 rokov a trvá približne do 12r. Toto rozpätie je individuálne, pretože závisí na mnohých faktoroch.
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované.
Kresby sú objektívnejšie a viac zobrazujú realitu. Dieťa sa už snaží kresliť to, čo okolo seba vidí.
Vývoj kresby pred kreslením tváre
Vývoj kresby má niekoľko orientačných štádií. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Tento vývoj je veľmi individuálny.
Okolo 1 roka: obdobie škvŕn
Dieťa zisťuje, že je schopné zanechať za sebou stopu a to ho veľmi baví. Vytvára bodky a škvrny.
Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa.
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu.
Typický je pohyb v rýchlom tempe, ktorý je pre dieťa uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí.
Aj keď sa to môže zdať zbytočné a často špinavé tvorenie, je dôležité poskytnúť dieťaťu priestor na kreslenie. Aj toto „kreslenie“ má vplyv a posúva deti k ďalšiemu stupňu.
Vo veku 1,5 až 2 rokov: prvé znaky
Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice.
Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti.
Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky.
Vo veku 1,5 - 2 roky už po prvý krát dokáže dieťa vymyslieť konštrukciu skutočnosti. Svojím pozorovaním a vnímaním vzťahov okolo seba sa snaží o ich zachytenie.
Vo veku 2 až 3 rokov: obdobie čmárania
Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby.
Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál.
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí.
Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Dokážu povedať, čo nakreslili a zmeniť tento obsah aj niekoľko krát.
Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo.
Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier.
Obdobie od 2. do 3. roku: vznik tvarov
Štádium čarbania je priamo spojené s vývojom intelektu, medzi 2. a 3.
Okolo 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament.
Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje.
Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Tri základné štádiá detskej kresby
Prvé štádium kresby
Je to nezobrazujúce obdobie, kedy sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deje sa tak okolo 11 - 20 mesiaca jeho života.
Druhé štádium kresby
Je obdobie, kedy dieťa začína formovať na papieri tvary a prechádza do štádia izolovaných predstáv. Dokáže už kresliť postavy, predmety, ktoré nie sú súčasťou nejakého deja alebo priestoru, napriek tomu, že dieťa to tak vníma.
Vidí svoje postavy ako živé a konajúce.
Tretie štádium kresby
Predstavuje ho situačná kresba.
Viacerí odborníci prirovnávajú tieto vývojové štádiá k vývoju detskej reči. Prvé kresby sú ako detské hravé džavotanie, ktoré sa neskôr zdokonaľuje a vznikajú z neho ucelené vety.
Sú akýmsi vnútorným detským vyjadrením, keď nedokáže dieťa povedať, čo cíti. Je to z pohľadu odborníkov istá forma komunikácie. Prakticky nahrádza písmo.
Čo môže detská kresba vyjadrovať
Mgr. Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole.
Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Dieťa je pri kreslení vnútorne motivované tým, čo ho trápi alebo zaujíma.
Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality.
Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto.
Čiary, tlak a využitie priestoru
Čiary na papieri, na ktorom dieťa kreslí sú fyziologickým odrazom temperamentu dieťaťa vo chvíli, kedy vytvorilo kresbu.
Existujú čiary rýchle, živé alebo aj agresívne, ktoré dokážu prederaviť aj papier. Na druhej strane sú ťahy váhavé, ostýchavé alebo ledva sa dotýkajúce papiera.
Až na pár výnimiek, už od ranného veku detí, ktoré kreslí existuje súvislosť medzi grafickým prejavom a náladou, povahou.
Aj využitie priestoru, umiestnenie obrázka na kresbe je dôležité.
Expresivita farby úzko suvisí s expresivitou ťahu. Čiary môžu byť tenké alebo hrubé, môžu sa zarývať do papiera alebo po ňom len jemne prechádzať.
Význam kreslenia pre rozvoj dieťaťa
Kreslenie je pre deti oveľa viac než len zábava. Každá detská kresba môže odrážať ich vnútorný svet, pocity a úroveň rozvoja.
- Kreslenie vyžaduje presné pohyby rúk a prstov, čo zlepšuje koordináciu a jemnú motoriku. Tieto zručnosti sú nevyhnutné pre písanie, kreslenie a ďalšie aktivity, ktoré vyžadujú jemnú motorickú koordináciu.
- Deti často vyjadrujú svoje myšlienky, pocity a zážitky prostredníctvom kresieb.
- Detské kreslenie prechádza určitými fázami, ktoré odrážajú ich vývoj. Tieto fázy sú ukazovateľmi nielen fyzického rozvoja, ale aj mentálneho a emocionálneho rastu dieťaťa.
- Farby, ktoré deti používajú, môžu mať pre ne osobitný význam. Deti môžu inštinktívne voliť farby podľa svojho emocionálneho stavu, a ich voľby môžu odrážať aktuálne nálady alebo pocity.
- Kreslenie je výborným nástrojom na rozvoj kreativity. Keď deti dostanú voľnosť pri kreslení, môžu vymýšľať vlastné príbehy a postavy, čo podporuje ich tvorivé myslenie.
- Tento proces rozvíja ich schopnosť riešiť problémy a posilňuje ich logické myslenie.
- Kresby detí môžu byť zrkadlom ich vnútorného sveta.
- Keď dieťa dokončí kresbu, cíti sa hrdé na svoju prácu. Oceňovanie ich snahy a výsledkov je kľúčom k budovaniu ich sebadôvery.
- Kreslenie môže byť aj spoločenskou aktivitou. Tieto interakcie rozvíjajú ich schopnosti spolupracovať a komunikovať.
Pozor však: ak vaše dieťa častokrát kreslí hlavne čiernou farbou, neznamená to, že je smutné, alebo sa niečoho bojí.
Ako podporiť dieťa pri kreslení tváre
Ku kresleniu nie je nutné dieťa nútiť, prirodzene je pre dieťa kreslenie zábavou.
Kreslenie je hra a veľmi zábavná hra.
Nechajte deti kresliť spontánne, bez obmedzení a pravidiel. Tento prístup pomáha deťom uvoľniť sa a užiť si proces tvorby bez tlaku.
Prvým krokom, ako sa dostať ku kresleniu, je skúsiť čmáranie. Potrebovať budete veľa papiera, farbičky a stačí už len nechať dieťa robiť to, ako samo chce.
Zo začiatku to možno nevydrží dlho, iba pár minút, ale nabudúce určite pri čmáraní vydrží viac.
Dôležité je, aby ste ho do toho nenútili a nechali mu voľné ruky, ideálne aj voľnú dlážku s veľkým výkresom či papiermi všade naokolo.
Kým niektoré deti túžia po maľovaní v súkromí, iní uprednostňujú spoločné vytváranie. V tom prípade sa pustite do kreslenia - čmárania spolu s nimi a užite si to.
Vhodné podmienky a materiály
Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.
Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu.
Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál.
Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
Omaľovánky a prvé kresliarske návyky
Ako prvé by sa mali deti stretnúť s farbičkami a omaľovánkami. Ak dáte omaľovánku do ruky ročnému alebo dvojročnému dieťaťu, pravdepodobne si na nej len vybije prebytočnú energiu (preto začnite vyššie spomenutým čmáraním).
Podstatné, aby získavalo prvé návyky potrebné na kreslenie, aby pochopilo, ako sa má správne držať farbička, ktorým koncom sa píše a vynikajúco si vytrénuje jemnú motoriku a v neposlednom rade aj sústredenie a to, či ovláda farby.
Rôzne spôsoby kreslenia a maľovania
Keď už sa deti zoznámili s farbičkami a omaľovánkami, prichádza čas zoznámiť ich s prázdnym hárkom papiera a ceruzkou.
Nie je to však jediná možnosť, ktorú by deti mali vyskúšať. Rozhodne stavte aj na magnetické tabuľky priamo pre deti, v lete vám príde vhod krieda a chodník, v kancelárii deti zabaví whiteboard a fixka.
Staršie deti rozhodne využijú vodovky a výkresy na maľovanie, tie najzanietenejšie aj maliarske plátna a špeciálne farby.
Ako naučiť dieťa kresliť tvár a postavu
Po prvých čmáraniciach a nesmelom vyfarbovaní predkreslených obrázkov prichádza na rad pokus nakresliť postavu.
A kým iným by sa dieťa inšpirovalo, ak nie samo sebou, mamou či najlepším kamarátom?
Konkrétny postup môže dieťaťu pomôcť zorientovať sa v jednotlivých častiach tváre a tela, nemal by však nahradiť voľné kreslenie.
Kreslím kolo guľaté a v ňom oči okaté. Rovná čiara nos je to, ústa idú tadeto. Ja som Kubo ušatý, neumytý, strapatý. Dve čiaročky to je krk, brucho bude veľký kruh. Ruky krátke paličky, na nich malé prstíčky. Ešte nohy, dlhé čiarky, nezabudni na topánky. Kto to je? To som ja, na mňa sa to podobá.
Ak dieťa nakreslí tvár alebo postavu inak, neznamená to, že kreslí nesprávne. Detská kresba sa mení spolu s jeho skúsenosťami, motorikou, chápaním tela a schopnosťou vyjadriť predstavu na papieri.
Čomu pri hodnotení detskej kresby venovať pozornosť
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné.
Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
Tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase.
Ak sa vaše dieťa blíži k 6 roku veku života a vidíte, že jeho kresba zaostáva, nezúfajte. Medzi deťmi existujú v kreslení postavy rozdiely.
To ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy zavisí od jeho intelektuálneho vývinu. Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne.
Samozrejme sa nemusíte obávať ak vaše dieťa kreslí postavu ako “hlavonožca”, postupne sa naučí kresliť postave trup a aj mnohé detaily.
Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich “telesná schéma”.
Akonáhle je schopnosť kritizovať u dieťaťa vyvinutejšia ako jeho schopnosť kresliť, dieťa sa môže začať kresleniu vyhýbať.
Ako rodič však môžete dieťa podporiť či ho ku kresleniu motivovať.
Kreslenie je pre deti nielen zábavou, ale aj dôležitým nástrojom rozvoja. Ako rodičia môžeme deti podporovať v kreslení tým, že im poskytneme vhodné podmienky a budeme oceňovať ich tvorbu.