Poruchy správania a učenia patria medzi problémy, ktoré výrazne ovplyvňujú každodenný život dieťaťa, jeho rodiny aj školy. Patrí k nim napríklad ADHD, dyslexia, dysgrafia, dyzortografia, dyskalkúlia či dyspraxia.
Deti za poruchu správania alebo učenia sa nemôžu. Keby ste vnímali svet z ich situácie, zistili by ste, že problém snaživosťou, úsilím a odhodlaním len tak neprekonajú. „Nevedia to ovládať. Dieťa síce počuje našu inštrukciu, no nedokáže si ju zvnútorniť a povedať si, že teraz to má byť takto,“ hovorí Smiková.
Čo sa môže ukrývať za problémovým správaním
Čo sa ukrýva za „nevychovaným, lajdáckym či drzým“ správaním?
- hyperaktivita a neposednosť,
- agresivita, šikanovanie,
- záchvaty hnevu,
- trucovanie v neprimeranom veku,
- neschopnosť sústrediť sa,
- problémy s domácimi úlohami,
- podráždenosť a nervozita.
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky. Dieťa sa podvedome potrebuje nejako brániť.
Niekedy ide o obranu popretím obrazu o sebe alebo vytvorením nereálneho obrazu o sebe. Inokedy sa snaží dieťa tieto nedostatky nejakým spôsobom kompenzovať upútavaním pozornosti, negativizmom a pod.
Pre poruchu správania nie sú ľudia obvykle druhými akceptovaní. Nedokážu sa totiž na druhých naladiť a prispôsobiť sa, druhým sú nepríjemní a považujú ich za otravných.
Na samotnú poruchu sa preto môžu postupom času nabaľovať aj psychické problémy a ak sa človek dostane do zlej partie, môže sa z neho ľahšie stať kriminálnik.
Porucha správania nie je len neposlušnosť
Poruchy správania sú v našej populácii čoraz rozšírenejšie. Podľa odhadov ňou trpí 5 až 20 percent detí a to najmä v školskom veku.
Ak sa s dieťaťom s poruchou chce rodič dohodnúť a pôsobiť naň výchovne, dieťa sa možno aj podvolí, dohodu s dospelým urobí, no nedokáže ju realizovať a dotiahnuť do konca. Nasledujú hnev a sankcie, čo situáciu ešte zhoršuje.
Dieťa síce môže rozumieť pravidlu alebo pokynu, ale pre ťažkosti s pozornosťou, impulzivitou či sebareguláciou ho nemusí dokázať uplatniť v konkrétnej situácii.
Deti s poruchami pozornosti či hyperaktívne deti sú ostatnými ľuďmi častejšie odmietané a negatívne hodnotené, zažívajú viac kritiky.
ADHD a porucha pozornosti
ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov1.
Podľa Medzinárodnej klasifikácii chorôb (MKCH-10) je zaradená do kategórie diagnóz F90-F98, čo sú poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania.
ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti2. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup.
ADHD sa najčastejšie diagnostikuje medzi 6. a 9.
Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti.
Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa.
Prevalencia ADHD na Slovensku každým rokom stúpa. Z celkového počtu detí s akýmikoľvek poruchami správania a emotivity je práve výskyt ADHD najčastejší. V roku 2018 to bolo viac ako 78% pacientov z tejto skupiny, pričom viac ako polovica bola chlapcov3.
Typické prejavy podľa veku
Zatiaľ čo v mladšom predškolskom veku, prevláda u detí s ADHD hyperaktivita, v staršom veku nastupuje nepozornosť.
Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné.
V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania.
Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí. Prospech sa zvyčajne zhoršuje, a pokiaľ mu nie je poskytnutý individuálny prístup, nedokáže udržať krok s ostatnými žiakmi v triede.
Dieťa tak môže stratiť akúkoľvek motiváciu niečo dosiahnuť a byť úspešný v neskoršom dospelom veku.
Ako funguje pozornosť dieťaťa
Pozornosť je funkciou vedomia, uplatňuje sa predovšetkým v uvedomovaných, teda kontrolovaných procesoch. Pozornosť umožňuje zamerať sa na určitý podnet, obsah, činnosť.
Pri konfrontovaní sa s problémami pozornosti a správania by sme si mali byť vedomí charakteristických čŕt pozornosti v detskom veku.
- rastúca schopnosť ovplyvňovať svoju pozornosť v jej dĺžke trvania, zamerania aj jej kontroly,
- zvýšená schopnosť rozlišovať podnety, sústrediť sa iba na tie práve dôležité.
Mladšie deti sa ľahko nechajú vyrušiť akýmikoľvek podnetmi a preto nepodajú z hľadiska ich aktuálnych schopností dostatočne dobrý výkon.
Ich pozornosť sa nedokáže prispôsobiť požiadavkám situácie.
Kvalita pozornosti je závislá na zrelosti centrálnej nervovej sústavy, na koordinácii rôznych oblastí mozgu. Jej nedostatočná kvalita sa najviac prejavuje na začiatku školskej dochádzky.
K jej rozvoju prispieva dozrievanie mozgu, skúsenosti a významné pôsobenie školských požiadaviek na dieťa prispieva k zlepšeniu tejto schopnosti zvlášť medzi 8. - 11. rokom.
Rozsah, pružnosť a výberovosť pozornosti
distribúcia, teda rozsah pozornosti, je príliš malý. Takéto deti sú schopné vnímať iba malé množstvo informácií, nedokážu venovať pozornosť komplexnejšej situácii.
schopnosť prenášať pozornosť podľa potreby je znížená, pozornosť je málo adaptabilná. Takéto deti nedokážu pružne reagovať.
selektivita, výberovosť je oslabená. Sú upútavané všetkým možným, nie sú však schopné zamerať svoj výber iba na to, čo je potrebné.
Znamená to, že dieťa venuje pozornosť všetkému, čo jeho zmysly zachytávajú.
Dieťa vie o všetkom možnom, čo sa práve v triede deje, ale nevie presne, o čom práve učiteľ hovorí.
Prečo dieťa robí zbytočné chyby
Nepriaznivým dôsledkom takýchto porúch v škole je ľahkosť rozptýlenia pozornosti a neschopnosť dokončiť začatú činnosť.
Takéto deti často prerušujú svoju prácu činnosťami, ktoré s ňou nesúvisia, sú upútavané všetkými možnými podnetmi, ktoré stimulujú ďalšie, zbytočné a neúčelné aktivity.
Robia rôzne nezmyselné chyby a úlohu často vôbec nestačia dokončiť. Tieto chyby však nie sú z nedostatočnej schopnosti, ale nepozornosti.
Tieto deti sa snažia kontrolovať, či robia správne aj to, čo už dávno vedia, pretože nemajú dostatočnú sebadôveru.
Úzkosť a napätie narušujú činnosť takéhoto dieťaťa a dieťa robí zbytočné chyby.
Okrem toho sa takýto žiak zbytočne zdržiava a nemôže splniť úlohu v danom časovom limite.
Sluchové a zrakové podnety
Zaujímavosťou je, že pre mladšieho školáka nie je z vývinového hľadiska koncentrácia na sluchové a zrakové podnety rovnako záťažová.
Vizuálne podnety ako informácie majú schopnosť dlhšej trvácnosti. Dieťa ich teda môže vnímať tak dlho ako samo chce, a preto je schopné lepšie sa sústrediť na rozlíšenie rôznych detailov.
S obdobím začiatku školskej dochádzky sa spája schopnosť sústrediť pozornosť na rozoznávanie a rozlišovanie vizuálnych podnetov/obrazov, napr. písmen.
V kontexte autoregulácie vlastnej pozornosti je pre deti mladšieho školského veku ešte náročnejšia koncentrácia pozornosti na sluchové podnety, konkrétne na hovorenú reč učiteľom.
Pre tieto sluchové podnety je totiž charakteristické ich časovo obmedzené trvanie. Dieťa je nútené vnímať ich práve vtedy, keď k nemu učiteľ hovorí.
Prečo pomáha aktívnejšia činnosť
Pri pasívnej pozornosti (napr. výklad učiteľa) sa dieťa musí sústrediť na vnímanie aktuálne pôsobiacich podnetov.
Takto pôsobí únava, tlmivý vplyv stereotypu, prípadne slabá motivácia.
Dieťa má v tejto situácii tendenciu všímať si iné, s výukou nesúvisiace podnety často iba preto, že ponúkajú oživenie.
Toto je badateľné zvlášť na konci vyučovania, kedy žiaci začínajú vyrušovať, pretože potrebujú zmenu činnosti.
Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita.
Napr. mladší žiaci sa dokážu lepšie koncentrovať, keď si môžu písmená alebo obrázky ukazovať prstom.
Je známe, že využitie komplexnejšej situácie (napr. spojenie zrakových a dotykových podnetov) a aktívnejšieho prístupu (dieťa si ukazuje prstom, nemieni sa spoliehať len na zrakové vnímanie) podporuje udržanie pozornosti.
Vzťah medzi poruchou učenia a správaním
Špeciálne učebné poruchy sú olyan rendellenességek, amelyek nehézséget okoznak a tanulás szempontjából alapvető fontosságú területeken: a beszéd, az írás, az olvasás és a számolás elsajátításában.
Špeciálne poruchy učenia sú poruchy, ktoré spôsobujú ťažkosti v oblastiach zásadných pre učenie: pri osvojovaní reči, písania, čítania a počítania.
Poruchy učenia sa môžu prejaviť už v predškolskom období, ale často sa naplno ukážu až po nástupe do školy.
Az ilyen gyermekek gyakran képesek megtalálni egy matematikai példa meglepően eredeti megoldását, és sokszor olyan tantárgyakban eredményesek, amelyeket mások nem kedvelnek.
Poruchy učenia sa netýkajú nedostatku všeobecnej inteligencie.
Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole.
Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu.
Buď ste si najprv začali všímať zmeny a poruchy správania, a neskôr prišlo zlyhávanie v učení.
Zlyhávanie či zaostávanie za spolužiakmi patria medzi príznaky špecifickej poruchy učenia, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú sebaúctu dieťaťa.
Tieto príznaky sú prirodzenou reakciou dieťaťa na to, keď samé vníma vlastné nedostatky a takisto aj negatívne hodnotenie svojej osoby od okolia - učiteľov, rodičov a spolužiakov.
Príznaky, ktoré si treba všímať
Existujú akési včasné varovné signály toho, či dieťa bude trpieť poruchu pozornosti a správania, treba si však uvedomiť, že ich rozmer je diskutabilný a do istej miery sú príznaky úplne prirodzené a adekvátne veku.
Vývojové poruchy môžu mať tieto prvé prejavy:
- problémy s rečou,
- poruchy zraku,
- poruchy sluchu,
- ťažkosti s rozlišovaním pravej a ľavej strany,
- problémy s orientáciou v priestore a čase,
- poruchy vnímania a reprodukcie rytmu,
- poruchy procesu automatizácie,
- problémy s rýchlym pomenovaním,
- poruchy vývinu jemnej a hrubej motoriky,
- poruchy koordinácie pohybu,
- poruchy porozumenia fungovaniu ľudského tela,
- poruchy koncentrácie,
- poruchy správania.
Deti, ktoré trpia ADHD, majú obvykle v mladšom veku problémy s hrubou lebo jemnou motorikou, čo môže byť dôležitým signálom pre odhalenie poruchy.
Najčastejšie špecifické poruchy učenia
- dislexia - porucha čítania,
- disgrafia - porucha písania,
- dyzortografia - porucha pravopisu,
- dyskalkúlia - porucha matematických schopností,
- dispinxia - porucha kresliacich schopností,
- dismúzia - porucha hudobných schopností,
- dyspraxia - porucha koordinácie pohybov.
Poruchy učenia sa môžu objaviť aj ako dôsledok dlhodobého ochorenia dieťaťa alebo po dlhšej absencii v škole.
Môžu byť aj prejavom školskej nezrelosti.
V pozadí môžu byť rodinné problémy a iné príčiny, pre ktoré dieťa zaostáva v učení.
Prečo poruchy vznikajú
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa.
Príčinu vzniku špecifických porúch učenia je ťažké jednoznačne určiť.
Najčastejšie súvisia s vrodeným poškodením mozgu a centrálneho nervového systému, ktoré vzniká v prenatálnom a perinatálnom období.
Napríklad ľahká mozgová dysfunkcia môže byť geneticky podmienená, ale okrem dedičnosti ju mohlo spôsobiť aj niečo, čo sa stalo matke počas tehotenstva: užívala lieky, pila alkohol, fajčila alebo užívala drogy.
Okrem toho môžu byť medzi príčinami niektorých porúch ochorenia, ktoré matka prekonala počas tehotenstva, napríklad rubeola alebo závažnejšia infekcia, prípadne komplikácie počas pôrodu.
Čo sa deje so sebavedomím dieťaťa
Takéto deti sú neustále vystavované stresu, sú často sklamané samy sebou, cítia beznádej a čím viac neúspechov majú, tým ťažšie sa z tohto kruhu dostávajú von.
Minél többször vall kudarcot, annál nehezebben kerül ki ebből az ördögi körből.
Čím častejšie dieťa zlyháva, tým ťažšie sa z tohto bludného kruhu dostáva.
Najčastejšie sa školské neúspechy prejavujú zhoršenou náladou dieťaťa, problémami vo vzťahu s pedagógmi a zhoršeným vzťahom k učeniu.
Časom môže dieťa školu odmietať, môžu sa prerušiť priateľské vzťahy so spolužiakmi a jeho správanie sa môže zhoršiť.
Spoločenské správanie voči spolužiakom, učebné ťažkosti a zhoršenie psychického stavu dieťaťa môžu ovplyvniť život celej rodiny.
Ak sa problém nepodarí včas rozpoznať a riešiť, môže nepriaznivo ovplyvniť nielen vzťah rodiča a dieťaťa, ale aj vzťah medzi rodičmi, rodičmi a pedagógmi, ako aj vzťah rodiny so školou.
Obranné reakcie dieťaťa
Školské neúspechy nepriaznivo ovplyvňujú sebahodnotenie dieťaťa a dieťa sa začína pred ďalšími zlyhaniami brániť rôznymi spôsobmi:
- upútavaním pozornosti hyperaktívnym správaním, šaškovaním a hlukom,
- zmenami nálad,
- hravosťou,
- agresívnym správaním voči spolužiakom, dospelým, ale aj voči sebe,
- odmietaním samostatnosti,
- klamaním,
- vzdorom,
- výbuchmi hnevu,
- vyhýbaním sa škole,
- nezáujmom o rôzne veci a činnosti,
- lenivosťou,
- uzavretosťou,
- únikom pred realitou,
- depresívnou náladou,
- psychosomatickými ťažkosťami, napríklad bolesťami hlavy alebo brucha.
Uvedené prejavy sú prirodzenou reakciou dieťaťa, pretože si uvedomuje vlastné nedostatky a zároveň vníma spätnú väzbu zo svojho okolia - od učiteľov, rodičov a spolužiakov.
Je dôležité pochopiť, že dieťa je vtedy pod neustálym stresom, často pociťuje sklamanie zo seba samého a svoju situáciu hodnotí ako beznádejnú.
Preto potrebuje starostlivých, pozorných a chápavých rodičov.
Ako reagovať na dieťa s poruchou správania
Dieťa potrebuje napriek všetkému poznať, že je milované, nie iba kontrolované a kritizované, potrebuje zažívať toľko radosti ako každé dieťa.
Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má.
Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru.
Empatickým správaním mu preto pomôžete najviac.
Dieťa musí cítiť, že mu chcú dospelí pomôcť, nie ho ponížiť alebo potrestať.
Zároveň však potrebuje vedieť, že problémy s učením a správaním možno riešiť iba spoločným úsilím.
Zlyhávanie v učení a vo vzťahoch s ľuďmi v okolí je pre dieťa veľmi nepríjemné až bolestivé.
Preto je dôležité trpezlivo a s láskou povzbudzovať dieťa k spolupráci.
Pravidlá, rutina a dôslednosť
Pre deti s poruchou správania je potrebné zmeniť výchovné postupy v rodine a pravidelne navštevovať psychológa.
Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole.
Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Pri poruchách pozornosti je vhodné zadávať pokyny jasne a po menších častiach, aby dieťa nemuselo naraz spracovať príliš veľké množstvo informácií.
Úlohy možno rozdeliť na kratšie kroky a priebežne oceňovať ich splnenie.
Ak sa s dieťaťom s poruchou chce rodič dohodnúť a pôsobiť naň výchovne, dieťa sa možno aj podvolí, dohodu s dospelým urobí, no nedokáže ju realizovať a dotiahnuť do konca.
Nasledujú hnev a sankcie, čo situáciu ešte zhoršuje.
Spolupráca rodiča, školy a odborníkov
Ak chcete dieťaťu pomôcť, v prvom rade musíte čím skôr spoznať, či a akú poruchu má.
Ak má rodič podozrenie na poruchu správania alebo učenia, mal by vyhľadať odbornú pomoc a nespoliehať sa iba na vlastné hodnotenie situácie.
Ahhoz, hogy a szülők megtalálják a legmegfelelőbb megoldást a problémára, legjobb, ha felkeresnek egy szakembert, aki minden kérdésükre választ ad, és meg tudja mutatni a követendő utat (ellentétben „dr. Google”-lal).
Správna a včasná diagnostika ADHD je výlučne v rukách lekárov.
Zdravotná starostlivosť o tieto deti je vedená v ambulanciách klinických a poradenských psychológov, psychiatrov a odborníkov, ktorí pracujú s duševnými chorobami.
Odporúčanie k špecialistovi prichádza najčastejšie od pedagógov a všeobecných lekárov.
Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ1.
Ak má vaše dieťa niektorú z porúch učenia, pravdepodobne vám to prezradí samo - nepriamo svojím správaním alebo výsledkami v škole.
Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu.
V prvom rade je potrebné absolvovať vyšetrenie v pedagogicko-psychologickej poradni, kde odborník zhodnotí stav dieťaťa a odporučí najvhodnejší postup.
Ďalším podporným krokom je návšteva neurológa a v ťažších prípadoch aj návšteva detského psychiatra.
Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať.
Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater.
Dôležitá je ich vzájomná spolupráca takisto aj vaša aktívna komunikácia s nimi.
Úloha učiteľa
V tomto procese by ste nemali vynechávať učiteľa, práve naopak - do riešenia problému by ste ho mali zahrnúť.
Pre učiteľa je práca s dieťaťom s poruchou učenia náročný, a je dôležité, aby si spôsobom, akým rieši konflikty v triede, a zachovávaním spravodlivosti medzi deťmi, vybudoval autoritu u všetkých žiakov v kolektíve.
Všetky tieto aspekty učiteľ berie na vedomie a v závislosti od toho, že rôzne činnosti nevyžadujú rovnakú mieru koncentrácie pozornosti, vychádza aj pri plánovaní štruktúry vyučovacej hodiny - rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku.
Rodič môže učiteľovi pomôcť tým, že s ním spolupracuje.
Intervencia detí sa nedá bez vzájomnej úzkej spolupráce rodiča, lekára a učiteľa.
Učiteľ by sa určite nemal spoliehať na prácu lekára, prípadne užívanie liekov, pretože len každodenná práca s dieťaťom môže priniesť požadovaný efekt.
Možnosti podpory a terapie
V dnešnej dobe poznáme veľa možností, ako podporiť rozvoj kognitívnych schopností detí s poruchami učenia či správania.
Psychológovia, učitelia a odborníci na základe dlhoročných skúseností používajú viacero metód a ich kombinácií.
Pohybová a pohybová terapia
Pohybová terapia - táto forma rozvíja kognitívne schopnosti dieťaťa ako pamäť, myslenie, reč, vnímanie, predstavivosť.
Správny pohybový vývin zabezpečí fungovanie kognitívnych schopností.
Takáto terapia sa využíva hlavne u detí s poruchami učenia, s ADHD, autizmom a poruchami správania.
Pohyb podporuje fungovanie kognitívnych schopností.
Metóda stimuluje celý nervový systém a môže ovplyvniť jeho fungovanie.
Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania.
Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Kognitívno-behaviorálna terapia
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov.
Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ.
Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program.
Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.
Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“.
Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností2,5.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory.
Niektorí odporcovia tvrdia, že pre dieťa s ADHD je takmer nemožné, aby reálne zhodnotilo svoje správanie a vyhodnotilo model iného správania.
Želaný výsledok je preto „behom na dlhú trať“ a v konečnom dôsledku sa nemusí dostaviť pozitívny výsledok.
Ďalšie terapeutické metódy
Dramaterapia - tzv. terapia divadlom alebo prvkami, ktoré sú spojené s divadelným umením.
Pomocou nej možno rozvíjať rečové a komunikačné schopnosti dieťaťa.
Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role.
Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
Výtvarná terapia využíva prostriedky výtvarného umenia, zameriava sa na rozvoj tvorivosti a emocionálny vývin.
Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
Hudobná terapia rozvíja reč pomocou hudby, podporuje dýchanie a psychickú rovnováhu a priaznivo vplýva na náladu.
Rečová terapia - logopédia.
Tieto terapie sa využívajú aj na Slovensku a v spolupráci s odborníkmi sú v „boji“ proti poruchám učenia veľmi účinné.
Sú postavené tak, aby boli aj pre najmenších zaujímavé a pútavé.
Deti sú ich prostredníctvom vystavené množstvu pozitívnych podnetov z rôznych oblastí, ktoré účinne rozvíjajú schopnosti oslabené v dôsledku porúch učenia a správania.
Lieky a ďalšie opatrenia pri ADHD
Dôležitá je správna liečba. Mala by byť komplexná.
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií.
Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin).
Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD.
Ako top látku viaceré zdroje uvádzajú omega-3 mastné kyseliny.
Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.
Pri liekoch, výživových doplnkoch a zdravotníckych pomôckach je potrebné postupovať podľa odporúčania lekára alebo lekárnika.
Rozdiel medzi ĽMD, ADD a ADHD
V minulosti sa v odbornej terminológii používal termín ľahká mozgová dysfunkcia (ĽMD), ktorý označoval približne to isté.
Rozdiel spočíva v tom, že ĽMD zahŕňa poruchy, ktoré majú určitú etiológiu, drobné organické poškodenie centrálnej nervovej sústavy.
Termíny ADD a ADHD sú iba opisné a označujú určité prejavy bez ohľadu na ich príčinu.
Ďalšia odlišnosť je v tom, že ĽMD zahŕňa viac rôznych príznakov, napríklad rôzne špecifické vývinové problémy v oblasti percepcie, motoriky a vývinu reči.
Charakteristika ADD a ADHD vychádza z predstavy, že na vzniku týchto ťažkostí sa môžu podieľať rôzne etiologické faktory.
Ako podporiť dieťa doma a v škole
Je dôležité, aby rodičia aj pedagógovia poznali rôzne poruchy učenia, ich príčiny a prejavy, uvedomovali si, ako dieťa ovplyvňujú a aké možnosti liečby existujú.
Dieťaťu treba vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú nemenné.
Pri domácich úlohách môže pomôcť pokojné prostredie s menším počtom rušivých podnetov.
Sústredenie na úlohu podporuje komplexnejšia aktivita.
Rôzne činnosti by sa mali striedať tak, aby ich nároky na pozornosť zodpovedali možnostiam žiakov určitého veku.
Úprava režimu (spánok vs.
Školenie pedagogických pracovníkov a edukácia rodičov by poruchu ADHD preniesla do pozície ochorenia, s ktorým sa dá bojovať.
Podľa viacerých zdrojov by deti s ADHD nemali byť vyčleňované zo spoločnosti, ako je to v mnohých prípadoch, ale mal by sa klásť väčší dôraz na ich integráciu a prácu s nimi.
Dieťa potrebuje zažívať radosť, prijatie a úspech, nielen kontrolu a kritiku.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Ak u dieťaťa pretrvávajú výrazné problémy s pozornosťou, hyperaktivitou, impulzivitou, učením alebo správaním, je vhodné vyhľadať odborníka.
Avšak nie pri každej zmene správania či zhoršení známok musí ísť automaticky o špecifickú poruchu.
Prvou úlohou dospelých osôb v okolí dieťaťa je povzbudiť jeho narušené sebavedomie a sebadôveru.
Na prvom mieste je potrebné vyhľadať špeciálneho pedagóga, ktorý vás usmerní a poradí, ako máte ďalej postupovať.
Ďalší odborníci, ktorí vám pomôžu pri správnom ovplyvňovaní stavu vášho dieťaťa, sú psychológ, liečebný pedagóg, logopéd, neurológ a pediater.
V ťažších prípadoch je potrebná aj návšteva detského psychiatra.
Spoločnou prácou možno dosiahnuť výrazné zlepšenie stavu detí s poruchami učenia alebo správania.
