Ako naučiť dieťa chodiť: prirodzená podpora prvých krokov

Najlepším spôsobom, ako naučiť dieťa chodiť, je dieťa do chôdze nenútiť, ale vytvoriť mu bezpečné prostredie, dostatok priestoru na pohyb a prirodzenú motiváciu objavovať svet.

Dobrou správou je, že vaša úloha nie je „naučiť“ dieťa chodiť - vaše bábätko sa to naučí samo. Vaša úloha je vytvoriť mu na to podmienky.

Kedy dieťa začne chodiť?

Rozsah, v ktorom deti začínajú chodiť, je veľký - a to je normálne. Niektoré deti urobia prvé kroky už v 9 mesiacoch, iné až v 15-16 mesiacoch, a obe varianty sú zdravé a v poriadku.

Väčšina detí urobí prvé kroky medzi 9. a 15. mesiacom.

Väčšina detí začne samostatne chodiť približne medzi 10. až 16. mesiacom života.

Deti sa v priemere naučia chodiť medzi 8. a 15. mesiacom života. Väčšinou teda okolo prvého roka.

Úplne prirodzené však môže byť aj neskoršie začatie chôdze až okolo 18. mesiaca.

Za normu pediatri považujú samostatnú chôdzu do 18. mesiaca.

Vek, kedy dieťa začne chodiť, nesúvisí s tým, ako je „múdre“ alebo „šikovné“.

Každé dieťa sa vyvíja vlastným tempom a rozdiel niekoľkých mesiacov je úplne prirodzený. Oboje môže byť úplne v poriadku.

Ak susedova jedenásťmesačná Natálka chodí a váš Filipko má už 13 mesiacov, ale na nožičky sa stále neponáhľa, nevadí. Ľudský organizmus je perfektne nastavený na to, aby sa človek naučil chodiť sám.

Každé dieťa je iné a vaše môže liezť aj chodiť bez ujmy aj napriek chodítkam a vodeniu za ruky. Jednoducho.

Chôdza dozrieva postupne

Chôdza sa nenaučí - dozreje.

Chôdza nie je izolovaná zručnosť - je výsledkom celého reťazca pohybových skúseností.

Dieťa, ktoré veľa leží na bruchu, posilňuje chrbát a krk. Dieťa, ktoré leze, buduje koordináciu a silu nôh. Dieťa, ktoré sa dvíha pri nábytku, sa učí rovnováhu.

Prvé kroky totiž nie sú len o nohách. Dieťa si pred nimi musí vybudovať dostatočnú silu v trupe, naučiť sa udržiavať rovnováhu, správne prenášať váhu tela a koordinovať pohyby.

Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny.

Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj.

Opäť si je treba uvedomiť, že dieťa dosahuje míľniky kontinuálne vlastným tempom a spôsobom. I keď sa o rozvoji pohybu učíme z učebníc, u každého dieťaťa sa pohyb rozvíja jedinečne a v mnohom rozvoj pohybu závisí od osobnosti dieťaťa.

Niektoré deti sú zvedavé, neustále skúmajú a reagujú na zmyslové podnety - zvuky, vône, výhľady i chute. Nevedia obsedieť a na vlastné sa postavia skôr ako je priemer.

Iné deti sú pokojnejšie a pohodlnejšie a radšej si počkajú kým ľudia a predmety k nim dôjdu samé a zapájajú sa len do tej miery, ktorá im vyhovuje.

Prečo je lozenie dôležité?

Dieťatko lozením získa ešte viac, ako si mnohí rodičia myslia. Ak je to teda možné, snažte sa dieťatko v tejto fáze udržať čo najdlhšie.

Práve tieto schopnosti bude neskôr potrebovať pri samostatnej chôdzi, ale aj celkovo v živote.

Niektorí rodičia sa zbytočne obávajú, keď ich dieťa lozí dlhšie ako rovesníci. Pravdou však je, že lozenie nie je prekážkou chôdze.

Túto fázu za žiadnych okolností NEPRESKAKUJTE a nesnažte sa o to.

Lozenie je navyše často rýchlejší spôsob pohybu ako prvé neisté kroky. Preto mnoho detí nemá dôvod chôdzu urýchľovať.

Ak chcete podporiť lozenie dieťatka, položte pred neho hračku (novú alebo veľmi obľúbenú, alebo len jednoducho nejakú na pár dní schovajte a potom vytiahnite).

Od postavenia ku chôdzi

Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmim mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok.

Najbežnejšie je, že deti začínajú chodiť popri nábytku.

Deti sa väčšinou pri svojich prvých krôčikoch zachytávajú nábytku.

Od prvého postavenia až po prvé kroky to niekedy trvá až 4 - 5 mesiacov.

Dieťa sa potrebuje najskôr samo naučiť postaviť, udržať rovnováhu a opäť si sadnúť.

Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť.

Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.

Uvidíte, do pár mesiacov sa odhodlá aj na samostatný stoj bez opory a krátko nato aj na svoje prvé kroky.

Ako podporiť prvé kroky hravou formou

Najlepší spôsob, ako pomôcť dieťaťu chodiť, je urobiť pohyb zábavou.

Keď dieťa vidí niečo lákavé - hmatovú knižku, farebnú hračku alebo mamu na druhom konci miestnosti - samo sa pokúsi k tomu dostať.

Neexistuje žiadny zázračný trik, ktorý dieťa naučí chodiť zo dňa na deň.

1. Doprajte dieťaťu voľný pohyb

Preto je tak dôležité nechať dieťa čo najviac pohybu na podlahe - nie v detskom chodítku, nie v ležadle.

Podlaha je jeho telocvičňa.

Dieťaťu doprajte čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.

Nechajte dieťa, aby postupne preskúmalo celý byt, je to pre jeho dobro.

2. Použite obľúbené hračky ako motiváciu

Deti robia najväčšie pokroky vtedy, keď majú dôvod niekam ísť.

Položte obľúbenú (alebo novú od staršieho súrodenca) hračku o kúsok ďalej alebo na nízky stolík či pohovku.

Presuňte hračky a predmety zo zeme na police vo výške dieťaťa, prípadne ďalej od priestoru, kde sa dieťa zvykne hrávať.

Umiestnite ich do rôznej výšky a predmety, ktoré má vaše dieťa najradšej skúste dať na miesto, ktoré je preň najväčšou výzvou.

Tak bude vaše dieťa nútené postaviť sa na špičky a natiahnuť sa rukami za predmetom, prípadne si čupnúť.

Možno pritom padne a bude nútené pohyb zopakovať i niekoľkokrát.

Dôležité je, aby muselo pri naťahovaní sa za obľúbenými hračkami vynaložiť určité fyzické úsilie a prekonávať pohybovú výzvu, ktorá je preň mimoriadne dôležitým tréningom.

Ak doma používate Activity Board, skúste ho na čas položiť na konferenčný stolík alebo pevnú lavičku vo výške dieťaťa.

Pri hre sa bude prirodzene pridŕžať nábytku, trénovať státie a prenášanie váhy z jednej nohy na druhú bez toho, aby malo pocit, že niečo cvičí.

Vždy to praktizujte pod dohľadom zodpovednej osoby.

3. Využite lopty, bubliny a balóny

Výbornou motiváciou býva obyčajná mäkká lopta, malé autíčko alebo hračka na kolieskach.

Jemne ju odkotúľajte po podlahe a nechajte dieťa, aby ju nasledovalo.

Používajte bublifuk, lopty či balóny - dieťa sa za nimi bude musieť naťahovať a otáčať, takže sa naučí menej sa spoliehať na hornú časť tela a viac zosilnieť v spodnej časti tela.

Naučí sa udržať rovnováhu dynamicky, pričom zosilnie v hornej časti tela a tiež dokáže udržať rovnováhu v nohách.

4. Zapojte obe ruky

Zapájajte u dieťaťa obidve ruky naraz.

To znamená, že v každej ruke môže držať hračku, aby sa jeho fokus preniesol z horných končatín, o ktoré by sa mohlo opierať a pridŕžať a presunúť ho viac do nôh.

Prípadne ide o jeden predmet, pri ktorom musí zapojiť obidve ruky.

Môže ísť o hudobné vajíčka do každej ruky, alebo veľkého plyšáka, ktorého musí držať oboma rukami.

Ani sa nenazdáte a takýmto spôsobom bude vaša ratolesť stáť samostatne a postupne aj chodiť.

5. Vytvárajte príležitosti na drepy

Vytvorte dieťaťu príležitosť na zdvíhanie sa zo sedu do stoja.

Mnoho detí sa do stoja vytiahne rukami a silou hornej časti tela.

Ak však dieťa umiestnite do voľného priestoru bez možnosti sa chytiť, bude nútené nájsť inú pohybovú stratégiu.

Či už využijete malé stolčeky a fitlopty na sedenie, alebo podlahu.

6. Skúste bezpečné hračky s kolieskami

Skvelou pomôckou je aktivity vozík na tlačenie, kočík pre bábiky alebo hocičo, čo považujete za bezpečné tlačiť.

Využite dynamickú oporu, napríklad v podobe autíčka alebo kočiarika, ktoré bude dieťa tlačiť.

Naučí sa udržať rovnováhu a presúvať sa z miesta na miesto s dynamickou oporou.

Opäť ďalší skvelý spôsob ako hrou podporiť svoje dieťa k tomu, aby sa viac spoľahlo na svoje nohy a menej na hornú časť tela, ďalej aby sa u dieťaťa zlepšila dynamická stabilita a opora a schopnosť sa presúvať z miesta na miesto samostatne.

7. Motivujte dieťa k pohybu za rodičom

Skvelým spôsobom je aj motivácia ísť za rodičom.

Rodičia, sadnite si oproti seba a dieťatko medzi sebou nechajte kráčať.

Jeden krát k jednému, otočka a k druhému.

8. Objavujte nové prostredia

Nové prostredie je pre deti obrovskou motiváciou.

Skúste spolu chodiť po tráve, piesku, lesnom chodníku alebo navštívte detské ihrisko.

Ak vaše dieťatko začína na jar a v lete, máte vyhraté.

Stačí tráva, hlina, piesok (mokrý a suchý) a môžete naboso trénovať rôzne povrchy.

Ak dieťatko začína v zime, skúšajte nové povrchy vo vnútri (koberce, podlahy, ortopedické koberčeky...).

Berte svoje dieťa na nové miesta, zmeňte prostredie!

Každé nové prostredie je pre dieťa novou výzvou a prináša nové zážitky.

Stretnutie s vrstovníkmi, prípadne staršími deťmi je takisto skvelou motiváciou a príležitosťou sa učiť novému.

9. Zaraďte schody iba s dohľadom

Využite schody, teda chôdzu do schodov, o ktorej máme samostatný článok.

Vďaka tomu sa dieťa naučí koordinovať hornú a spodnú časť tela a zosilnejú mu svaly.

Prečo dieťa nevodiť za ruky?

Rodičia to myslia vždy dobre, no niektoré veci chôdzu skôr zdržia ako pomôžu.

Takisto sa oplatí odolať pokušeniu dieťa „viesť“ za ručičky celý čas.

Áno, spôsobíte mu tým radosť z pohybu, ale zbavíte ho príležitosti naučiť sa rovnováhu a samostatnú stabilizáciu.

Nepredbiehajte. Vodenie batoľaťa za ruky je zásah do jeho prirodzeného pohybového vývoja, ktorý môže navyše negatívne ovplyvniť aj jeho zdravie.

Je dôležité si uvedomiť, že by sme ruky svojich detí nemali používať na ich dvíhanie či hranie sa s nimi.

Hoci by sa mohlo zdať, že takýmto spôsobom dieťatku pomôžeme v jeho prirodzenom vývoji, nie je to tak.

Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.

Mnohé mamy dostanú rady do života, že by svojho malého miláčika, hneď ako sa postaví, zobrali za ruky a veľa s ním chodili.

Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.

Dieťa možno bude mať úsmev na tvári, ale nemali by ste to robiť, môžete mu skôr ublížiť.

Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:

• k zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách,
• k nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu,
• k nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice,
• k riziku vytiahnutia lakťa,
• k nesprávnemu nášľapu nohy na špičku,
• dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze,
• predlžujeme dobu samostatného chodenia.

Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte.

Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne.

Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.

Prvé kroky musí urobiť samo

Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.

Prvé kroky musí urobiť samé.

Dieťa sa potrebuje naučiť udržiavať rovnováhu samo.

Keď už vidíte, že dieťa robí to, čo na fotke... Prvé kroky dieťaťa teda očakávajte medzi 10. až 16. mesiacom a pozorujte jeho pohyb.

Neporovnávajte vek, pretože to, kedy dieťa začne chodiť, si vyberie ono samé, keď bude pripravené.

Chodítko a „pavúk“: prečo sa neodporúčajú

Chodítko (tzv. walker alebo jumper) je jedným z nich - dieťa v ňom neposilňuje správne svaly a neučí sa rovnováhu.

Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov.

Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme.

To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu.

Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe.

Pediatri dnes vyslovene neodporúčajú používať chodítka, tzv. „pavúky“.

Rodičia do nich dávajú deti, ktoré ešte prirodzene chodiť nevedia.

V pavúku sa naučia odrážať špičkami.

Pavúk však nemá negatívny vplyv len na chôdzu, ale aj na samotné lozenie, ktoré posilňuje chrbtové a brušné svalstvo a je zároveň najlepším a najzábavnejším „cvikom“ dieťaťa.

Dieťa v nich neprenáša váhu prirodzeným spôsobom, často sa odráža len špičkami a netrénuje rovnováhu tak, ako pri samostatnom pohybe.

Mení sa jeho prirodzené držanie tela a môže si vytvárať nesprávne pohybové návyky.

V chodítku sa dieťa neučí chodiť! Učí sa len odrážať.

Rôzne pomôcky môžu chôdzu zabrzdiť.

Pred chôdzou je dôležité, aby dieťatko zvládlo samostatne obchádzať nábytok, vedieť sa samé pustiť a toto chodítka nedovoľujú.

Zabraňujú dieťatku skúšať chodiť samostatne bez pomoci.

Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.

Bezpečná domácnosť pre malého chodca

Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa.

Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy.

Odstráňte z cesty prekážky, káble, kvety, sošky a odložte zo zeme aj všetko ostatné.

Nábytok posuňte tak, aby sa oň dieťa mohlo zachytávať a zároveň sa oň nepotkýňalo.

Pozor na ostré rohy nábytku!

Opatrne aj s obrusmi a predmetmi na stole.

Ak už drobec stojí a chodí, zachytí sa takmer o všetko, čo mu príde do cesty.

Dokáže na seba hocičo strhnúť.

Je dobré mať v byte pohovky a nízke stoly, aby malo dieťa určitú poistku, o ktorú sa môže oprieť.

Keď už bude mať väčšiu istotu, rozmiestnite po pohovke hračky, aby malo motiváciu chodiť okolo.

Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má.

Chôdza naboso a prvé topánky

Dieťa by malo chodiť bosé, pretože to podporuje chodidlá, členky a svaly na nohách.

Keď behá len v ponožkách (samozrejme, protišmykových), naučí sa správne našľapovať a došľapovať až na päty.

V interiéri je pre začínajúce chodcov najlepšie chodiť naboso alebo v tenučkých protišmykových ponožkách.

V interiéri = naboso alebo protišmykové ponožky.

Ak je to bezpečné, nechajte dieťa doma čo najviac bez topánok a bez ponožiek.

Bosé nôžky sú veľmi dôležité na senzorické vnímanie bábätka.

Chodidlá obsahujú množstvo nervových zakončení, ktoré mozgu neustále posielajú informácie o povrchu pod nohami.

Pokiaľ je podlaha príliš chladná alebo klzká, skúste penové podložky alebo koberec.

Bosá chôdza je jedným z najlepších spôsobov, ako dieťa motivovať skúmať rôzne povrchy a zároveň zapájať svaly na chodidlách, čím sa podporí správna funkcia a rozvoj klenieb chodidla.

Stoj naboso takisto poskytuje prirodzený prenos a rozloženie váhy, čo dieťaťu pomôže so statickou a dynamickou rovnováhou potrebnou na nezávislú chôdzu.

Takže vyzujte sa aj vy a pridajte sa k svojmu dieťaťu ku chôdzi naboso na tráve, piesku, mäkkých podložkách či drevenej podlahe, možností je mnoho!

Nerovný povrch, ktorému sa chodidlo musí neustále prispôsobovať a nachádzať rovnováhu podporuje silu a funkciu svalov na chodidlách, čo sa ďalej prenáša do celého tela.

Samozrejme, ak je chladnejšie, nasaďte dieťaťu ponožky, prípadne používajte barefootové topánky.

Tuhé topánky „s podporou členku“ nie sú nutné pre začínajúcich chodcov.

Noha sa najlepšie vyvíja naboso alebo v ohybnej obuvi.

Ak už dieťaťu musíte obuť topánky, kupujte kvalitnú obuv.

Prvé topánočky dieťatka by mali byť barefoot, pretože tie najlepšie kopírujú detskú nožičku.

Cvičenia na podporu rovnováhy

Deťom pri chodení pomôžete aj cvičením.

Výborným pomocníkom pre vás bude veľká lopta.

Položte bábätko bruškom alebo chrbátikom na loptu a posúvajte ho do strán, dopredu a dozadu.

Vaše dieťatko sa učí udržiavať rovnováhu.

Môžete ho tiež posadiť a následne sa šmýkať dopredu, až kým si nedosadne na zem, vymasírujete mu tým aj kostrč.

Ak chcete cvičiť zároveň s dieťatkom, ľahnite si na chrbáť, pokrčte nohy a položte si na ne bábäťko.

Fyzioterapeut krok za krokom ukazuje cvičenia a techniky, ktoré pomôžu bábätku (9-12 mesiacov) bezpečne sa naučiť chodiť.

Praktické ukážky cvičení pre bábätká, ktoré sa chystajú na prvé kroky - s jednoduchou technikou a bez špeciálnych pomôcok.

Vývoj chôdze podľa veku

Dolu schodmi to už je ťažšie, zvyčajne to zvládne až okolo troch až štyroch rokov.

Koncom tretieho roka sa už batoľa môže naučiť bicyklovať.

Kedy vyhľadať pediatra alebo fyzioterapeuta?

Ak vaše dieťa nechce chodiť, ešte to automaticky neznamená, že je niečo zle.

Ak áno, vo väčšine prípadov ide o prirodzený vývoj a stačí mu dopriať čas.

Ak máte pochybnosti, spomeňte to pri najbližšej kontrole u pediatra.

Ak má vaše dieťa 18 mesiacov a ešte stále nechodí, navštívte svojho detského lekára.

Niekedy deti potrebujú trošku pomôcť špeciálnymi cvičeniami.

Ak sa vám na chôdzi čosi nezdá, napríklad, že dieťatko chodí neisto a naširoko, alebo často padá, prekonzultujte to s lekárom.

Nemusí to znamenať nič, ale tiež to môže súvisieť s hypotómiou alebo hypertómiou svalstva, teda so zníženým alebo zvýšeným svalovým napätím.

Rehabilitáciou a cvičením sa to raz-dva napraví.

Nebojte sa požiadať o pomoc v prípade, že sa nazdávate, že vývoj vášho potomka nenapreduje tak, ako by mal.

Poradiť sa, či vyhľadať odbornú pomoc je prejavom záujmu a dôslednosti a je vždy lepšie, ak vás odborník uistí, že je všetko v poriadku, akoby sa malo niečo vo vývoji vášho dieťaťa zanedbať.

Pri obavách o motorický vývin je odporúčané vyhľadať pediatra, neurológa alebo fyzioterapeuta.

Čomu sa pri učení chôdze vyhnúť

• Chôdzu svojho dieťatka za žiadnych okolností nesnažte nasilu trénovať.
• Nesnažte sa dieťa neustále vodiť za ruky.
• Nestavajte dieťa na nohy ešte predtým, ako sa dokáže samo vytiahnuť do stoja.
• Nepoužívajte klasické chodítko.
• Neporovnávajte dieťa s rovesníkmi.
• Nezachytávajte dieťa pri každom páde, ak mu nehrozí zranenie.

Mnohí rodičia pravidelne stavajú dieťa na nohy ešte predtým, ako sa dokáže samo vytiahnuť do stoja. TO JE CHYBA.

Preskakujú tým dôležitú fázu vývoja.

Ak budete stále pri ňom a zachytávať ho, zvykne si na to a vytvorí si nevhodné pohybové náviky.

Nepanikárte, ak vaše dieťa neustála padá na zadoček. Učí sa.

Prvé kroky nie sú preteky.

Sú dobrodružstvom, ktoré vaše dieťa podstúpi vtedy, keď bude pripravené - a vaša prítomnosť, bezpečné prostredie a trpezlivé povzbudzovanie sú tie najlepšie veci, ktoré mu môžete dať.

Každé zakopnutie je súčasťou učenia a každý úsmev po páde je malý triumf.

Podporte ich a ukážte im, že vidíte ich pokroky a tešíte sa z nich.

Užívajte si čas objavovania a myslite tiež na to, čo so sebou nová pohyblivosť prináša.

V neposlednom rade, užívajte si každú chvíľu.

tags: #ako #naucit #dieta #chodit