Naučiť dieťa jesť samostatne je dôležitý proces, ktorý zahŕňa spoznávanie jedla, rozvoj jemnej motoriky, osvojovanie si používania príboru aj vytváranie zdravého vzťahu k jedlu. Každé dieťa napreduje vlastným tempom, preto je pri učení najdôležitejšia trpezlivosť, pokoj a rešpektovanie jeho potrieb.
Deti sú od útleho veku prirodzene zvedavé a túžia sa učiť nové veci. Patrí sem aj chytanie jedla do vlastných rúk a snaha jesť samostatne. Malé dieťa sa radšej zúčastňuje na prenášaní jedla do úst, akoby len pasívne otváralo ústa.
Kedy začať s pevnou stravou
Podľa všeobecných odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie by deti mali byť kŕmené výhradne mliekom prvých 6 mesiacov života. Potom by im postupne do jedálnička mala byť zaradená aj ďalšia vhodná, pevnejšia strava.
Spomínaný míľnik nemusí vyhovovať každému. Individuálne rozdiely vo vývoji môžu spôsobiť, že pre niektoré deti je to príliš skoro a pre iné príliš neskoro.
- keď má dostatočne vyvinutú psychomotoriku, nedávi sa
- keď je schopné ovládať hlavu a krk
- keď funguje koordinácia oko-ruka-ústa
- keď samo prejaví o jedlo záujem
- keď jeho tráviaci systém začne potrebovať viac živín
Mliečna zložka stravy, teda pitie materského mlieka alebo jeho náhrad, je do roka alfa a omega, a príkrmy, teda podávanie tuhej stravy, sú len doplnkové. Hlavný podiel výživy by malo stále tvoriť materské mlieko, iné potraviny berte len ako doplnok.
Prvé samostatné jedenie rukami
Už polročné batoľa sa túži zapojiť do procesu kŕmenia, ochotne otvára ústa a lyžičku považuje za skvelú hračku. V období okolo prvého roka života je dieťa schopné jesť samo jedlá, ktoré dokáže uchopiť do ruky - chrumky, väčší kus jabĺčka, uvarenej mrkvy či banán.
Samozrejme, ovplyvňuje to aj počet zúbkov, ktorými v tomto období disponuje. Najskôr sa držte mäkkých surovín. Štruktúra by mala byť dosť jemná na to, aby ste ju dokázali roztlačiť len prstom.
Jedlo nakrájajte na kúsky, ktoré dieťa dokáže uchopiť. Dieťa staré len pár mesiacov vie chytiť iba väčšie predmety, zvoľte preto tvar prúžkov, tyčiniek alebo paličiek.
- Zeleninu ani bielkovinu nedochucujte.
- Z dôvodu bezpečnosti odstráňte všetky semiačka, jadierka a kosti.
- Aj malé okrúhle prísady nakrájajte na kúsky.
- Začnite s 2 až 3 potravinami na jedno jedlo.
Kontakt s jedlom podnecuje dieťa k objavovaniu a skúmaniu vlastností potravín. Je preto normálne a žiaduce, ak sa dieťa s jedlom v rozumnej miere hrá.
Ochutnávka však prichádza až po vizuálnom, čuchovom vneme a taktilnom kontakte. Jedeniu predchádza celý rad skrytých procesov, preto je ponechanie dieťaťa samokŕmiacemu procesu tak zásadné.
Keď si vaše dieťa pchá do úst prst po každej lyžičke, nebráňte mu v tom, je to jeho spôsob prechodu medzi cmúľaním a jedením lyžičkou.
Ako naučiť dieťa jesť lyžičkou
Po zvládnutí prvej fázy jedenia nasleduje ďalší dôležitý krok - kŕmenie lyžicou. Niektoré bábätká s nadšením objavujú možnosti tohto nového nástroja, ale nie všetky sa budú náhliť ním jesť.
Pre jedno bude používanie lyžičky úplne samozrejmé. Pri inom bude treba mať viac trpezlivosti a vynaliezavosti.
Začínajte opatrne a buďte pripravení na všetko - skvelé je dieťa kŕmiť jednou lyžicou a druhú mu dať do rúčky, nech sa učí správne s ňou narábať.
Siahnite po kvalitných lyžičkách, ktoré sú vhodné pre daný vek dieťaťa, aby mu dobre padla do rúčky aj do úst. Keď vidíte, že dieťatku nerobí problémy kŕmiť sa lyžičkou a ochotne ju drží v ruke, môžete ho postupne zoznámiť aj s ďalším príborom.
Neodrádzajte ho v mene čistoty v domácnosti od snahy kŕmiť sa samostatne. Je dobré, ak sa pokúša nabrať jedlo a vložiť si ho do úst.
Jeho apetít sa bude zo dňa na deň meniť, ba dokonca aj v rôznych okamihoch dňa a pri každom jedle. Ak bude pri jednom jedle jesť málo, nech vás to netrápi: počas nasledujúceho sa dosýti.
Dôverujte mu a nerobte naň nátlak počas jedla. Vyzbrojte sa teda veľkou zásterou a nesmiernou dávkou trpezlivosti a pochopenia.
Kedy zaradiť vidličku a celý príbor
Po úspešnom zoznámení sa s lyžičkou môžete vytiahnuť aj vidličku, prípadne celý príbor. Odporúčaný vek na začatie jedenia s príborom je 18 mesiacov, pričom samostatne to deti zvládnu okolo tretieho roku života.
Rovnako dôležité, ako výber vhodnej detskej vidličky, je aj jedlo, ktoré dieťaťu naservírujete. Opäť je dobré neponúkať nič tvrdé ani šmykľavé, čo dieťa nedokáže napichnúť, ale skôr uvarenú zeleninu, kúsky mäkkej kuracinky či banán.
Aby ste mu učenie uľahčili, vyberte ergonomickú vidličku správnej veľkosti, mnohé deti poteší aj žiarivá farba či obľúbený rozprávkový motív na vidličke.
Učenie používania nožíka
Používanie kompletného príboru, respektíve zvládnutie samostatného krájania jedla nastáva až po tom, čo dieťa ovláda jedenie s lyžicou a vidličkou. Priemerný vek, kedy to dieťa dokáže bez pomoci, je päť rokov.
Rovnako ako pri lyžici a vidličke, aj pri zoznamovaní dieťaťa s nožíkom je nutné zvoliť vhodné pokrmy, ktoré ho neodradia od krájania.
Dieťa môže začať s mäkkými potravinami, ktoré sa dajú ľahko rozdeliť. Dôležité je vybrať detský nôž vhodný pre jeho vek a počas učenia zabezpečiť dohľad dospelého.
Vhodné pomôcky a správne sedenie
Okrem ergonomického príboru zaobstarajte aj tanierik a misku so špeciálnou prísavkou, ktorá sa ľahko pripevní na každý povrch.
Rovnako dôležité je správne sedenie počas jedla. Mnohí rodičia nedajú dopustiť na kvalitné detské stoličky, plastové či drevené, ktoré sa prispôsobia dieťaťu a „rastú“ spolu s ním.
Najdôležitejšie je, aby bolo dieťa dobre podopreté a malo voľné ruky. Pri jedení musí sedieť vo vzpriamenej polohe a dospelý by mal naň neustále dohliadať.
Metóda BLW alebo dieťaťom vedené odstavenie
V posledných rokoch sa rozšírila ešte jedna alternatívna metóda: baby led weaning, čiže dieťaťom vedené odstavenie.
Ako napovedá názov, namiesto toho, aby ste dieťa dokrmovali vy vopred pripravenou zmesou, mu necháte kontrolu nad výberom aj prijímaním jedla.
Dieťaťom vedené odstavenie je založené na niekoľkých princípoch, ktoré vám v mnohom môžu pripomínať metódu Montessori.
Samostatnosť v rozhodovaní
Deti sa samé rozhodujú čo, koľko a ako dlho chcú jesť. Dôležitou súčasťou je skúmanie zmyslových zážitkov z jedla.
Je to práve hranie sa s jedlom, ktoré podporuje deti v ochutnávaní a zbavuje ich strachu z neznámych jedál.
Spoločné stolovanie
Namiesto toho, aby dieťa bolo pasívne kŕmené, je jedlo pri rodinnom stole s ostatnými ako rovný s rovným. Štúdie potvrdzujú, že práve tento aspekt je dôležitý pre detský vývoj.
Komunikácia a sledovanie preferencií
Zásadnou súčasťou tejto metódy najmä u starších detí je zistiť ich preferencie a averzie. Čo im nechutí a prečo? Prekáža im vôňa, konzistencia alebo spojenie dvoch textúr dokopy?
U malých detí to môžete odpozorovať aj neverbálne. Snáď najdôležitejšie je ale byť v daných veciach konzistentný.
Pravidelne uplatňovať rovnaké princípy a neprotirečiť si tým, že raz dieťaťu nútite jedlo na lyžičke, a raz to necháte na ňom podľa toho, ako veľmi sa vám chce.
Ako BLW prebieha
Spočiatku deti berú túto metódu stravovania ako hru alebo zábavnú aktivitu. Je možné a viac ako pravdepodobné, že toho zo začiatku príliš veľa nezjedia.
To je v poriadku: je to súčasťou a čiastočne aj cieľom. Eventuálne sa dopracujete k tomu, že si deti časť jedla vložia do úst a prehltnú ho.
Ak ste fanúšikom BLW metódy, ale vaše dieťa zrovna dvakrát nie, tak to skúste kombinovať aj s jedlami na lyžičku.
BLW jedálniček by sa nemal nijak líšiť od jedálničku, ktorým kŕmime dieťa lyžičkou. To znamená ponúkať pestrosť a rôznorodosť chutí, farieb i textúr zeleniny, ovocia, obilnín.
Nezabúdať na mäso, ryby, vajcia, prípadne strukoviny a ďalšie potraviny. U BLW metódy si dajte pozor hlavne na dostatok železa v jednotlivých jedlách.
Výhody a obmedzenia BLW
- Vývoj žuvania a prehĺtania.
- Zlepšené motorické schopnosti.
- Väčšia samostatnosť.
- Preferencie chutí.
- Prevencia alergií.
Aj keď ste možno ešte nedávno počuli presný opak, podľa najnovších vedeckých štúdií vystavenie sa niektorým alergénom, ako sú vajíčka, arašidy a sója, v ranom detstve koreluje so zníženým rizikom alergií u detí aj neskôr v živote.
Hoci výskumy z posledných rokov potvrdzujú tvrdenia o účinnosti tejto metódy, nie každému rodičovi vyhovuje. Pre mnohé deti nebude BLW prínosnou metódou, rovnako tak nie všetci rodičia sa cítia v tejto metóde „vo svojej koži“.
Navyše, mnohokrát majú nerealistické očakávania jednak od dieťaťa, a jednak aj od pozitív tejto metódy.
Bezpečnosť pri jedení
Za najriskantnejšiu chybu považujem zlú informovanosť a povedomie o možných rizikách, najmä čo sa možnosti dusenia týka.
Je až neuveriteľné, koľko rodičov nevie, že je nebezpečné ponúkať ročnému dieťaťu surové jablko na mesiačiky. Alebo, že treba ošúpať mandarínku aj od vlákien medzi mesiačikmi, a hrozno najprv pučiť a potom pozdĺžne prekrojiť.
S bezpečnosťou súvisí aj poloha pri jedení a dohľad nad kŕmiacim sa dieťaťom. Dieťa nikdy nenechávajte jesť bez dozoru.
Riziko udusenia
Najčastejšie diskutovanou nevýhodou BLW je riziko udusenia z prehĺtania väčších kúskov. Môžete ho znížiť vhodnou prípravou rizikových surovín.
- Vyhýbajte sa jedlám, ako sú orechy, hrozno, čerešne, celé paradajky alebo chrumkavá zelenina a ovocie.
- Majte situáciu pod kontrolou a vždy na dieťa dohliadajte.
- Nechajte ho jesť vo vzpriamenej polohe v sede.
- Z jedla odstráňte kosti, jadierka a semiačka.
- Okrúhle potraviny upravte tak, aby ich dieťa nemohlo prehltnúť vcelku.
Obava z nedostatku živín
Keď dieťa nebude jesť podľa vašich očakávaní a predstáv, ľahko vás to vyľaká a budete mať tendenciu mu jedlo vnútiť, aby neprišlo o cenné živiny.
Ak začínate v odporúčanom období okolo šiestich mesiacov, môžete nechať dieťa hrať sa s jedlom bez strachu, že bude podvyživené. V tomto veku totiž deti stále získavajú väčšinu svojich živín z materského mlieka.
Postupne zaraďte do jedálnička potraviny obsahujúce dostatok železa, vitamínov a minerálov.
Ako vytvoriť príjemnú atmosféru pri jedle
Ak chcete, aby deti jedli, musíte navodiť uvoľnenú atmosféru. Veľa rodičov robí chybu v tom, že deťom zakazuje, aby sa s jedlom hrali.
Príkazy a zákazy dajte bokom. Je dosť možné, že jedlo bude aj na stole, no väčšina skončí v brušku.
Uvoľnite sa a netrápte sa, že sa niečo môže rozliať alebo zašpiniť. Dovoľte dieťaťu svet okolo seba skúmať a zisťovať, čo mu chutí a čo až tak nie.
Nechajte ho, nech sa stane pánom svojho taniera a nech sa riadi podľa vlastného rytmu. Napokon aj tak samo rozhodne, či sústo prehltne alebo nie.
Využite prirodzenú lásku detí k hre. Jedlo už nie je vnímané ako hračka, no lyžička či nožík nemusia byť predmety na odhodenie zo stoličky.
Farebné a hravé servírovanie
Buďte kreatívni, využite farebnosť potravín a servírujte ich tak, aby boli pre deti atraktívne.
- Z mrkvy môžu byť „vlasy“, z kukurice „slnko“ a z hrášku „guľôčky na tanieri“.
- Zabezpečte, aby bol tanier farebný a zábavný: žltá kukurica, červená paprika a zelená uhorka.
- Skúste trojuholníkové sendviče.
- Vytvorte usmievavú tvár na palacinke zo syru.
- Servírujte chlieb do rôznych tvarov.
- Zafarbite ryžu potravinárskym farbivom a vytvarujte z nej rôzne zaujímavé tvary.
- Použiť môžete formičky na pečenie.
Dovoľte deťom, aby si zo zeleninových tyčiniek postavili domček alebo nakreslili usmiatu tvár do zemiakovej kaše.
Ako zoznámiť dieťa s novými potravinami
Ešte predtým, ako dieťaťu uvaríte jedlo, na ktoré nie je zvyknuté, ukážte mu, čo všetko je vo vnútri, a to v situácii, keď neje.
Spoločne kreslite rôzne druhy ovocia a zeleniny, urobte si zábavné pečiatky zo zemiakov a namiesto farbičiek maľujte napríklad s cviklou.
Deti si takto postupne vybudujú k jedlu kladný vzťah. Nákup potravín môže byť vítanou aktivitou, pri ktorej sa naučia rozoznávať potraviny v ich skutočnej podobe.
Nechajte dieťa, aby vám asistovalo pri nákupe. Vkladanie potravín do košíka, vyberanie najkrajšieho jablka alebo najväčšej mrkvy bude zábava a doma zase motivácia, aby drobci zjedli to, čo si priniesli z obchodu.
Deti milujú, keď môžu pomáhať. Nech si samy umyjú paradajky, naučia sa krájať banánový nôž alebo ozdobia tanier.
Aj v kvetináči na balkóne môžete spolu zasadiť reďkovku, šalát či cherry paradajky.
Ako naučiť dieťa jesť zeleninu
Ako naučiť dieťa jesť zeleninu bez hádok, uplácania a stresu pri stole? Pre mnohých rodičov je to každodenná výzva - zelené na tanieri často končí na podlahe alebo ostáva nedotknuté.
Čím skôr sa zelenina objaví na tanieri, tým prirodzenejšie ju dieťa vníma. Deti milujú napodobňovať. Ak vidia, že rodičia jedia zeleninu s chuťou, nebudú ju vnímať ako niečo „čudné“ alebo „povinné“.
Zelenina nemusí byť len dusená. Vyskúšajte pečenú mrkvu, cuketové placky, hráškové pyré, zeleninové hranolky alebo farebné špízy.
Ak dieťa zeleninu odmieta, nevyčítajte mu to. Stačí, že tam je - dieťa si na ňu postupne zvykne.
Povedzte, čo daná zelenina obsahuje, ako pomáha telu a z čoho rastie.
Má dieťa rado cestoviny? Skúste do omáčky primiešať nadrobno nakrájanú cuketu. Miluje palacinky? Pripravte špenátové na slano.
Niektoré deti potrebujú ochutnať nový druh zeleniny až 10 - 15-krát, kým si na ňu zvyknú. Deti si k jedlu často budujú vzťah cez zážitok, hru a opakovanie.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť
Takmer každá mamička si prejde obdobím, kedy jej dieťatko rázne odmieta akékoľvek jedlo. Nepomáha spev, hra a ani prehováranie. Drobec trucuje, zúri, plače, mračí sa a nič mu nechutí.
Problémy s dokrmovaním môžu mať veľa príčin a riešení, preto sa neváhajte obrátiť na pomoc vo forme detskej výživovej poradkyne.
Problémy s jedením sú u detí spájané s nezrelosťou zažívacieho traktu, čo sa prejavuje napríklad vyvrátením mlieka, plynatosťou a kolikou.
U starších detí sú problémy s jedením zvyčajne dôsledkom atmosféry, ktorú počas jedenia vytvárate. V minulosti sa mohli vyskytnúť situácie, kvôli ktorým teraz vaše dieťa nechce jesť alebo jedáva len veľmi málo.
Nesnažte sa poznačiť vaše dieťa za „slabého jedáka“. Deti dokonale zosobňujú naše predstavy o nich.
Mali by ste zvážiť, či vaše dieťa naozaj jedáva príliš málo. Koľko je „príliš málo“? Dieťa môže jesť takmer rovnaké veci ako dospelí, ale nie v rovnakom množstve.
Keď zakaždým dostane veľké porcie, odradí ho to a nie je schopné zjesť všetko, a nakoniec je zahanbené svojím rodičom.
Pamätajte si, že banán, ryžová oblátka alebo detská výživa je dosť veľká porcia jedla pre batoľa.
Menšie a pravidelné porcie
Sme zvyknutí jesť tri veľké jedlá počas dňa. Odborníci na stravovanie po dlhé roky hovoria, že päť menších jedál je lepšou voľbou.
To funguje skvelo pre deti. Doplňte do jedálneho lístka druhé raňajky a čaj popoludní.
Nemusí to byť veľký sendvič. Zopár sušených marhúl, jablko alebo ovocná detská výživa sú tiež jedlo.
Rozdeľte večeru na dve jedlá: prvé bude polievka a druhé jedlo bude nasledovať po 1-2 hodinách.
Ak vaše dieťa nechce jesť polievky, potom mu nedávajte žiadne maškrty 1-2 hodiny pred jedlom.
Nezdravé maškrty by mali byť úplne vyškrtnuté. Ak vaše dieťa dostalo od babičky sladkosť, zjedlo rohlík počas prechádzky a vypilo sladký džús, potom jednoducho nie je hladné.
Bez nátlaku a rozptyľovania
Nekŕmte dieťa, keď sa hrá alebo sleduje televíziu. Je stanovený čas zvlášť na jedenie a zvlášť na hranie.
Nerozptyľujte dieťa v nádeji, že si dá do úst brokolicu alebo mrkvu. Správne stravovacie návyky musia byť vyvinuté od začiatku.
Mnoho rodičov sa v snahe dať dieťaťu do úst aspoň niečo uchýli k pusteniu rozprávky počas jedla, avšak toto nie je správna cesta.
Jedlo je veľkým potešením. Keď začneme používať fyzickú alebo psychickú silu, dieťa nikdy nebude mať rado jedenie.
Nenúťte ho, aby zostalo pri stole „až kým nezje všetko“, nepoužívajte starú frázu „teraz za babku“.
Ak však trvá na tom, že nie je hladné, nenúťte ho za každú cenu jesť. Často to chce len čas a trpezlivosť.
Keď odmieta nové jedlo
Dieťa sa možno len bojí ochutnať niečo nové - nepozdáva sa mu farba jedla, nové vône a chute.
Vtedy pomôže nechať ho jedlo ovoňať, možno ochutnať jeden hlt, nech si vytvorí vlastný názor.
Stáva sa, že mu pokrm nezachutí hneď po prvýkrát, preto sa nikdy nevzdávajte a uvarte to znovu a znovu.
Ak dieťaťu nejaká surovina nechutí alebo ju kategoricky odmieta bez ochutnania, hlavne na to choďte pomaly a postupne.
Naservírujte len maličký kúsok a doplňte ho niečím, čo už máte overené, čo má dieťa rado.
Čomu sa pri jedení vyhnúť
Rozhodne sa neodporúča deti motivovať zjesť zeleninu či inú zdravú pochutinu nejakou sladkou dobrotou.
Vyhrážky sa míňajú účinku. Keď budete dieťa niečím vydierať, alebo mu pohrozíte trestom, prípadne bitkou, jedlo si začne spájať s týmito zážitkami a situáciu to iba skomplikuje.
Dieťa si všíma všetky vaše reakcie a ak ho vystrašíte, na jedlo už vôbec nebude mať chuť.
Dovoľte dieťaťu v primeranom rozsahu si vybrať, čo chce jesť. Ak sú banány jediným ovocím, ktoré chce jesť celý týždeň, potom je to v poriadku, nechajte ho jesť banány.
Ak jeden deň bude jesť iba zemiaky a tvrdo odmieta jesť mäso, potom netreba naliehať.
Večere nemusia byť stále dookola zemiaky, mäso a šalát. Skúste niečo nové, iné a špeciálne. Možno zeleninový kastról, palacinky, varený karfiol alebo rybie guličky.
Rodič ako príklad
Nezabúdajte, že najlepšie vždy funguje dobrý príklad - motivujte dieťatko k samostatnému jedeniu lyžičkou a vidličkou aj tak, že budete jesť naraz s ním a ono vás pri jedle bude môcť pozorovať a napodobňovať.
Ako vo všetkom, aj pri jedle platí, že ak chceme od dieťaťa, aby jedlo brokolicu a zdravé príkrmy, musíme aj my jesť zdravé jedlá.
Ideálne spolu s ním, nech okrem porcie, čo si naložíme na tanier, vníma aj to, ako sa správať pri stole.
Snažte sa spolu jesť jeden alebo dvakrát za deň. Tým sa vytvoria rodinné vzťahy a dieťa vidí, že rodičia tiež jedia ružičkový kel, a že atmosféra je príjemná a zábavná.
Je omnoho príjemnejšie jesť v spoločnosti ľudí ako osamote. Vytvorte príjemnú atmosféru, slávte jedlo a vychutnávajte si ho.
Nemyslite si, že vášmu drobcovi bude chutiť to, čo vám. Má svoje chuťové bunky a taktiež svoje požiadavky, čo sa týka jedla.
Zapojenie dieťaťa do prípravy jedla
Nech je jedlo hrou! To sa ľahšie povie ako uskutoční, ale keď sa chce, nič nie je nemožné.
Stačí si na to vyhradiť dostatok času a môžete sa do toho pustiť. Veľmi pomáha zapojiť dieťa do prípravy jedla.
Popustite uzdu fantázii a hrajte sa s farbami jedál, kombinujte, vykrajujte z ovocia, zeleniny a chlebíka milé postavičky či zvieratká.
Dieťa v kuchyni síce obnáša viac práce a vašej pozornosti, ale stojí to za to. Jednak ho učíte pomáhať a zapájať sa do domácich prác, no tiež si buduje kladný vzťah k jedlu a vareniu.
Tie úplne drobné detičky všetko radi ovoňajú, oblížu a obchytajú, ale tak je to v poriadku.
Senzorické hry a objavovanie jedla
Niektoré deti potrebujú viac času a je to v poriadku. Vychytajte časy, kedy bude vyspinkané s dobrou náladou.
Neľpite na konkrétnych jedlách a servise. Nezvláda nátierku na chlebíku, lebo mu to vadí na prštekoch? Tak mu ponúknite suché pečivo a dip na lyžičku či zeleninovú hranolku, alebo zvoľte úplne iný typ jedla.
Obzvlášť u vyberavých detí si rodičia nemôžu vynachváliť senzorické hračky z jedla.
- Stláčanie jedla v sáčku. Ak chcete zamedziť neporiadku, skúste jedlo dať do uzatvárateľných vrecúšok so zipsom.
- Maľba prstom.
- Škatule s ryžou, prípadne s cestovinami alebo inou prílohou.
- Hracia kuchynka.
Toľká radosť môcť si ponoriť ruky do taniera, premŕvať jedlo medzi prstami a potom ich s rozkošou oblizovať… A prečo mu to nedovoliť?
Praktický postup na každý deň
- Vyberte čas, keď je dieťa vyspaté a v dobrej nálade.
- Pripravte mäkké jedlo v bezpečnom tvare.
- Začnite s 2 až 3 potravinami na jedno jedlo.
- Ponúknite malú porciu a jednu známu potravinu, ktorú má dieťa rado.
- Nechajte dieťa jedlo pozorovať, ovoňať, chytiť a preskúmať.
- Pri lyžičke mu dajte vlastnú lyžičku do ruky a druhou ho podľa potreby dokrmujte.
- Jedzte spolu s dieťaťom a ukážte mu správny príklad.
- Počas jedla nepoužívajte televíziu, mobil ani vyhrážky.
- Nechajte dieťa rozhodovať o množstve, ktoré zje.
- Pokrok si zapisujte a odmietnuté potraviny skúšajte neskôr znova.
Najlepší spôsob, ako sledovať pokrok vášho dieťaťa, je jednoduchý: začnite si údaje zapisovať.
Čo sa mu páčilo, čo ho najviac zaujalo? Čo v ten deň zjedlo alebo odmietalo zjesť?
Namiesto nejasného pocitu viny a demotivácie, že vaše dieťa už mesiac nič nejedlo, budete mať pred sebou užitočné dáta.
Vaše dieťa bude hrdé, keď bude môcť jesť samo. Medzitým môžete aj vy držať v ruke lyžičku, aby ste získali čas: raz mamička, raz bábätko!
A prečo nevyužiť toto divadlo? Obdivujte jeho šikovnosť, pozerajte sa, ako opatrne zbiera omrvinky palcom a ukazovákom.
Prechod na tuhú stravu nie je jednoduchý pre dieťa, ale ani pre rodičov. Nebuďte na seba zbytočne prísni: pocit zúfalstva a hnevu, keď dieťa odmieta jesť alebo sa s jedlom len hrá, je úplne prirodzený.
Je to celý proces a niekde treba začať. Uvidíte, že vaše dieťa bude napokon rýchlo jesť normálne: keď dobre spozná určitú potravinu, bude ho zaujímať najmä na utíšenie hladu.