Ako naučiť dieťa spať samé vo vlastnej izbe

Naučiť dieťa spať vo vlastnej postieľke alebo vlastnej izbe je jedným z veľkých míľnikov rodičovstva. Niekedy to ide samo, inokedy je to skúška trpezlivosti pre celú rodinu.

Rovnako ako je prirodzené, že chcete a potrebujete mať po narodení svoje dieťatko pri sebe, je prirodzené, že raz príde čas, kedy by malo dieťa začať spávať vo vlastnej izbe.

Niektoré deti majú problém zaspať samé. Iné sa v noci zobudia a dožadujú sa spania v rodičovskej posteli. Pozrime sa spolu na to, ako to vyriešiť.

Kedy je vhodný čas na samostatné spanie

Pri otázke, kedy je správny čas presunúť dieťa zo spálne do vlastnej izby sa prosím neriaďte žiadnymi tabuľkami.

Je v poriadku, ak to urobíte v dvoch rokoch dieťaťa, a rovnako je v poriadku, ak budete mať dieťa v spálni do piatich rokov, pokiaľ to tak skutočne cítite a jeho prítomnosť vážnym spôsobom nenarúša váš partnerský život.

Na tom, do kedy je dieťa s rodičmi v spálni by sa mali rodičia zhodnúť a obaja s tým súhlasiť.

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že ideálny vek na prechod do vlastnej veľkej postele je okolo 2 - 3 rokov.

Odkedy už by malo spať dieťa samo vo vlastnej izbe? Je potrebné, aby rodič vystihol ten správny okamih, kedy cíti, že dieťa je schopné separácie a samostatného spania, hovorí detská psychologička.

Spánkový režim dieťaťa a osamostatnenie sa je často dilemou mnohých rodičov.

Rodič by mal prihliadať aj na mentálny stav dieťaťa v období, kedy sa chystá k tejto veľkej zmene pristúpiť.

Dieťa nenúťte spávať samé vo svojej izbe pokiaľ je v období, kedy sa napríklad bojí tmy.

V období cca medzi 1,5r a 3r. dochádza k potrebe separácie sa dieťaťa od matky.

Je preto dôležité, aby mamička chápala jeho pokusy o nezávislosť a rovnako je to dobré obdobie, kedy môže naučiť dieťa spávať samé, pokiaľ je už na to pripravené.

Je to hlavne o mamičkinej "intuícii", ako sa vie naladiť na potreby svojho dieťatka.

Dieťa sa potrebuje odseparovať, aby nabralo sebaistotu a pevnú vôľu.

Naopak, ak k separácii dôjde príliš skoro, môže sa dieťatko stať ustrašeným, neistým a tým pádom častokrát aj agresívnym alebo neurotickým.

Stručné zhrnutie skúseností rodičov uvádza začiatok samostatného spania v širokom rozmedzí od 9 mesiacov až po 9 rokov, pričom veľa úspechov sa uviedlo v rozpätí približne 6-36 mesiacov.

Prečo deti nechcú spať samé

Možno sa to stalo aj vám. V jednu noc vaše dieťa z nejakého dôvodu odmietlo spať samé (dôvodom mohol byť zlý sen, nepríjemná skúsenosť v škole alebo strašidelný príbeh, ktorý počulo od kamaráta).

Po takejto noci však nasledovala ďalšia a ďalšia a vaše dieťa sa začalo báť spať samo.

Potrebuje, aby ste s ním zostali, kým nezaspí.

No aj tak vás v noci zobudí s tým, že chce spať v posteli s vami.

Tento problém je v skutočnosti veľmi častý.

Čudovali by ste sa, koľko detí vo veku 7, 9, či dokonca 12 rokov nedokáže spať samé vo svojej posteli po celú noc.

Dôvody pritom môžu byť rôzne.

Možno dieťa trpí separačnou úzkosťou, má sklon k veľkým obavám, strach z choroby, ťažko znáša zmeny, prípadne má diagnostikované ADHD alebo nejakú poruchu učenia.

Nič z toho však neznamená, že problémy so spánkom sa nemôžu zlepšiť, kým sa nezlepšia ostatné problémy.

Ak dieťatko zaspí v prítomnosti rodiča, môže sa v noci budiť a opätovne túto prítomnosť vyžadovať.

Niekedy je totiž prítomnosť rodiča a teda rodič ako taký tiež spánkovou asociáciou.

Problém, ktorý má veľa detí v čase keď majú ísť do postele je, že nechcú ostať samotné.

Čoho sa deti najčastejšie boja

Pokiaľ nejde o špecifiká ako je strach z odlúčenia alebo posttraumatická stresová porucha, repertoár detského strachu zahŕňa najmä tmu, neidentifikovateľné nočné zvuky, zlých ľudí, únoscov, zlodejov, strašidlá, mátohy, búrky, hromy a pod.

Pre dieťa je prirodzené, že ak sa cíti ohrozené, hľadá ochranu u rodičov.

Akékoľvek rozumné zdôvodňovanie a bagatelizovanie detských obáv pritom neprináša žiadne ovocie.

V minulosti nespočetné generácie detí naozaj spali so svojimi rodičmi (alebo v ich tesnej blízkosti).

A tieto deti prežívali častejšie ako tie, ktoré boli ponechané samé na seba.

V podstate ide o akýsi prirodzený pud.

Ak vystrašené dieťa má na výber, vždy si radšej vyberie istotu rodiča, ako by sa malo spoliehať samé na seba.

Ako s dieťaťom hovoriť o strachu

Opýtajte sa svojho dieťaťa, ako sa cíti a čo ho trápi, ak leží v posteli samé.

Na čo myslí, čo mu prichádza na um?

Nechajte ho popísať svoje obavy a definovať, čoho sa vlastne bojí.

To vám pomôže zistiť, kde je problém a ako by sa dal vyriešiť.

Skúste s ním prebrať to, ako by to malo vyzerať, ak by ho netrápil žiadny strach, ani obava.

Utvrďte v dieťati pocit sily a sebadôvery, napríklad pomocou obzvlášť príjemného zážitku z minulosti.

Nezabúdajte, že máte byť pre dieťa oporou, ale súčasne mu máte umožniť, aby si vyvinulo schopnosť postaviť sa svojim obavám zoči-voči a zvládnuť svoj strach.

Pripravte izbu tak, aby sa v nej dieťa cítilo bezpečne

Ak je detská izba pre dieťa cudzí priestor, miesto, kde má skrine a kam sa chodí len prezliekať, nemá dôvod cítiť sa tam príjemne.

Predtým, ako sa zameriate na otázku ako naučiť dieťa spať samé v izbe, premyslite spôsoby, akým si dieťa svoju izbu zamiluje.

Vymyslite zaujímavé aktivity a trávte tam spoločný čas.

Umiestnite do izby malé detské rádio, púšťajte si pri hre veselé pesničky, objímajte sa tam spolu a smejte.

Deti milujú pocit, že o niečom rozhodujú.

Keď im novú posteľ jednoducho „naservírujete“, môžu ju vnímať ako hrozbu.

Ako naučiť spať dieťa samé je otázkou správnej motivácie a prostredia.

Keď dieťatku urobíme pútavú detskú izbičku a povieme mu aké výhody má spanie vo vlastnej izbe, bude to pre neho jednoduchšie, ako keď ho len bez vysvetlenia presunieme do prázdnej izby.

Ak je dieťa už väčšie (má napríklad rok), môže byť takáto zmena preň naozaj stresujúca.

S postieľkou (alebo dokonca inou izbou) ho zoznamujte postupne.

Nechajte ho, nech sa v nej počas dňa hrá.

Malo by v nej mať obľúbené hračky a predmety.

Pred samotným veľkým dňom, porozmýšľajte nad spôsobmi zútulnenia izby.

Nový koberec s jednorožcom, ktorý bude strážiť detské sny, alebo kúzelný obraz so superhrdinom, ktorý bude robiť spoločnosť dieťatku pri každom zaspávaní.

Aj vy ste ako dieťa liezli do krabice?

Deti sa cítia bezpečne v menších priestoroch a veľká posteľ na ne nepôsobí bezpečným dojmom.

Poobzerajte sa napríklad po rozprávkovom stane nad detskú posteľ.

Využite techniku Bubliny bezpečia.

Ide o imaginárnu ochrannú bublinu okolo tela dieťatka, ktorú si budete spoločne pred spaním predstavovať.

Čomu sa pri prechode vyhnúť

Pravidlo stability: Prechod nikdy neplánujte v období veľkých zmien.

Sťahovanie, narodenie súrodenca alebo nástup do škôlky sú pre detskú psychiku náročné samy o sebe.

Dieťa nenúťte spávať samé vo svojej izbe pokiaľ je v období, kedy sa napríklad bojí tmy.

Choď do svojej izby a rozmýšľaj čo si urobil/a.

Bolí ma už z teba hlava, ak chceš hučať, choď sa zavrieť do izby.

Tieto a podobné vety, ktoré rodičia často používajú, smerujú k tomu, že dieťa vníma izbu ako miesto, kde je za trest.

Samé a opustené.

Dieťa veľmi dobre cíti, aké emócie má v tomto mamička, preto si treba dať pozor na to, aby ho nevystrašila "vlastnými obavami" zo separácie.

Každá veľká zmena v živote dieťaťa so sebou nesie určité množstvo komplikácií a nezaobíde sa bez nejakého toho plaču a vašej trpezlivosti.

Večerný rituál vytvára pocit istoty

Večerný rituál je pre dieťa mapou, ktorá mu hovorí, čo bude nasledovať.

Pred spaním dodržujte „rituály“ - rovnaký čas na spánok, umývanie alebo kúpeľ pred spaním, objatie, pusa...

Rutinne vykonávané činnosti pomáhajú dieťaťu navodiť pocit istoty a bezpečia.

Keď bude totiž dieťa vedieť, čo ho čaká, bude sa mu ľahšie zaspávať.

Všetko je to len o zvyku.

Pri ukladaní môžete prečítať rozprávku, dať dieťaťu napiť, objať ho a zaželať mu dobrú noc.

Najstarsia si to podla mna vyzaduje, lebo je to taky jej cas so mnou, pomojkame sa, porozpravame, precitam jej rozpravku.

Postupný prechod k samostatnému zaspávaniu

Prvých pár nocí pri postieľke pokojne zostaňte dlhšie.

Môžete si sadnúť na zem vedľa postele a držať dieťa za ruku.

Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle, držať ho za ruku a čakať, až kým nezaspí.

O pár dní môžete vypustiť napríklad to držanie za ruku, neskôr zase svetlo nahradiť len malou lampičkou či bludičkou a nakoniec nechať dieťa v izbe, aby skúsilo zaspať samé.

Metóda postupnej vzdialenosti: Prvých pár nocí pri postieľke pokojne zostaňte dlhšie.

Namiesto toho, aby ste nechali vaše dieťatko počas zaspávania samotné po dlhšiu časovú dobu, môžete využiť metódu, pri ktorej s ním ostanete v čoraz kratších intervaloch.

Vaše dieťatko má tri roky.

Pri večernom zaspávaní si vyžaduje vašu prítomnosť a musíte pri ňom ostať až kým nezaspí.

Prečítajte mu rozprávku, dajte mu napiť a ostaňte s ním približne dvadsať minút.

Prvé dve noci ostaňte celých 20 minút.

Namiesto toho, že potichu odídete a necháte vaše dieťatko zaspávať samé, mu po 15 minútach povedzte, že s ním ostanete ešte o päť minút dlhšie.

Po týchto piatich minútach mu poprajte poslednýkrát dobrú noc a odíďte.

Tretiu a štvrtú noc ostaňte pri vašom dieťatku počas zaspávania 15 minút.

Nezabudnite mu po desiatich minútach povedať, že pri ňom ostanete ešte ďalších päť minút naviac.

Nasledujúcu noc ostaňte desať minút a šiestu len päť minút.

Zakaždým vášmu dieťatku povedzte, že s ním ostanete o päť minút dlhšie.

Nehovorte mu, že o päť minút odídete.

Môžete využiť aj časovač, na ktorom si päť minút odstopnete.

Vďaka nemu neodídete hocikedy, ale vtedy, keď vám to oznámi.

Samozrejme posledným spôsobom je už známy postupný odchod.

Pri tomto spôsobe sedí rodič na stoličke a v priebehu 9 dní sa každé tri dni na stoličke vzďaľuje.

Najprv sedí tri dni pri posteli, následne je pri dverách a potom už za dverami.

Tie môžu byť pootvorené alebo zatvorené, zavisí to od dieťatka.

Kontroly po uložení

Overeným spôsobom, ako naučiť dieťa spať samé v izbe, je pravidelná kontrola dieťatka každých 5 či 10 minút po uložení.

Po prečítaní rozprávky a bozku, ubezpečte dieťa, že ho budete chodiť každých 5 minút hladkať a kontrolovať, ako to zvláda.

Po každom intervale dieťa pochváľte, ako dobre to zvláda, že neplače, alebo nevykrikuje.

Intervaly postupne predlžujte.

Keď si dieťa po pár dňoch zvykne, chodievajte za ním napríklad len každých 15 minút.

Postupne sa takto jemným a láskavým spôsobom dostanete k jednej alebo žiadnej (záleží aj od toho, ako rýchlo dieťatko zaspáva) kontrole.

Ak je to potrebné, dohodnite sa s ním, že ho budete chodiť kontrolovať každých 10 minút, až dokým nezaspí, ale nezostanete pri ňom viac ako 2 minúty.

Mimo tohto času vás však nebude volať, resp. vy nebudete chodiť na jeho zavolanie.

Niektoré deti si vyžadujú kratší interval ako päť minút, preto sa vráťte napríklad po dvoch alebo troch minútach.

Stopky si môžete nastaviť aj na tridsať sekúnd ak si myslíte, že vaše dieťatko zvládne len toľko.

Niektorým deťom stačí povedať „ja sa vrátim“ len raz, a kým sa vrátite už spinkajú.

Naopak, niektoré vás potrebujú vidieť znova.

Za jednu noc to môžete zopakovať aj dva-trikrát.

Pripomínam, vždy sa musíte vrátiť.

Ak sa vás na druhý deň ráno vaše dieťatko opýta, či ste sa vrátili, musíte mu povedať pravdu.

Metóda „ja sa vrátim“

Vaše dieťatko chce pri zaspávaní vašu pozornosť.

Aby ju dosiahlo bude väčšinu času plakať.

Môžete to zmeniť ak vyskúšate tretiu metódu „ja sa vrátim“.

Keď bude vaše dieťatko vo svojej postieľke pokojné a pripravené vnímať vás, poprajte mu dobrú noc a povedzte mu, že sa do piatich minút vrátite.

Ak je vo svojej postieľke poslušné, dajte mu na dobrú noc ďalšiu pusu.

Odíďte z izby a do piatich minút sa opäť vráťte.

Nezabudnite, dôležité je, aby ste sa vždy vrátili.

Nezabudnúť je pri tomto spôsobe oveľa ťažšie ako keď robíte nejaké rutinné činnosti.

Aby to fungovalo, môžete si opäť nastaviť časovač.

Keď uplynie nastavený čas, choďte vaše dieťatko skontrolovať.

Dajte mu ďalšiu pusu na dobrú noc a pochváľte ho, aké je dobré.

Krátke odchody počas dňa

Vaše dieťatko sa to potrebuje naučiť predtým než bude pripravené ostať úplne samé bez vašej prítomnosti.

Čím bude staršie, tým začne lepšie rozumieť času a pojmu, že ak odídete, tak sa aj vrátite.

Berte túto metódu ako vašu výhodu.

Najprv choďte do vedľajšej izby po nejaký nápoj alebo po čokoľvek iné.

Napríklad, povedzte vášmu dieťatku, „ups, ocko si zabudol okuliare, o chvíľočku sa vrátim.“

Ak vaše dieťatko nikdy nebolo zvyknuté ostať vo svojej izbe počas noci samé, odíďte spočiatku len na krátko, na menej ako dvadsať sekúnd.

Neskôr začnite robiť činnosti, na ktoré potrebujete viac času - choďte niečo zobrať do inej časti domu, vyvešajte bielizeň, zapnite umývačku riadu, umyte kúpeľňu.

Vaše dieťatko tak získa prax v tom ako byť samé a vy budete mať zároveň hotové domáce práce.

Každá ďalšia činnosť nech vám postupne trvá dlhšie a dlhšie.

Môžete začať s jednou činnosťou alebo ich robte niekoľko.

Zakaždým keď sa vrátite, pochváľte vaše dieťatko za to, že ostalo vo svojej izbe samé.

Povedzte mu, aké je dobré a ako oceňujete, že ostalo vo svojej postieľke.

Pri tejto stratégii je dôležité, aby ste sa vrátili aj keď už zaspalo.

Nezabudnite na to.

Aj v tomto prípade si môžete nastaviť časovač.

Nenechajte sa vyrušiť telefónom alebo televíziou.

Ak sa zabudnete vrátiť čo i len jediný raz, podporíte tým vaše dieťatko v tom, aby na vás zavolalo.

Čo robiť, keď dieťa príde v noci do rodičovskej postele

Buďme úprimní: pravdepodobne sa to nepodarí na prvýkrát.

Ak dieťa príde v noci do vašej spálne, pokojne, ale dôsledne ho odveďte späť.

Bez veľkých rečí, bez rozsvecovania.

Len ho uložte, dajte pusu a odíďte.

Ak dieťa vybieha, rodič aplikuje tiché návraty na vracanie dieťatka do postele.

Praktiky zahŕňajú tiché vrátenie dieťaťa do jeho postele, zakrytie a otočenie bez rozruchu, opakované vysvetľovanie hraníc a konzistentné postupné odchádzanie rodiča.

Dieťa musí mať istotu, že je v bezpečí, a že aj keď s ním nie ste v izbe a v posteli po zobudení, na zavolanie prídete.

Len tak bude mať dôveru aj v spánok bez vás.

Dieťa tiež musí vedieť, že nech by sa čokoľvek dialo, zľaklo by sa niečoho alebo podobne, môže kedykoľvek prísť za mamou do izby, ktorá ho uteší, ale zase láskavo vráti späť do postele.

Hlavne teda v začiatkoch toho, keď začína spať samé.

Ak sa už raz rodič rozhodne, že je dieťa pripravené na to, aby spalo samé, nie je dobré robiť krok späť, a teda brať dieťa späť k sebe.

Dieťatku tým potvrdí, že strach, ktorý má z osamostatnenia je správny, a teda nie je dobré, aby spávalo samo.

Pokiaľ mamička "neodhadne" správny čas, kedy by už dieťatko mohlo spávať vo vlastnej izbe, je dobré dať mu radšej dlhšie prechodné obdobie, počas ktorého mu bude dávať pocity istoty napríklad tým, že si na chvíľku ľahne k nemu a ubezpečí ho, že je všetko v poriadku.

Malé svetlo a otvorené dvere

Ak chcete dieťaťu ponechať zasvietené svetlo, tak potom musí ísť len o malé, tlmené nočné svetielko, ktoré ho nebude rušiť v spánku.

Nechá mu pootvorené dvere, zasvietenú lampičku a pod.

Overené postupy zahŕňajú prečítanie rozprávky pri ukladaní, zhasnutie, zapnutie malej lampy alebo ponechanie otvorených dverí.

Na začiatok môžete dieťa v novej postieľke alebo samé v izbe uspávať pri svetle.

Odmeny a motivačná tabuľka

Staršie batoľatá veľmi dobre reagujú aj na odmenu.

Preto môžu byť ďalším efektívnym nástrojom motivačné tabuľky so samolepkami.

Použite túto metódu ak majú vaše deti už aspoň tri roky - je potrebné, aby im pochopili.

Najmä predškoláci zvyčajne urobia pre nálepky takmer všetko.

Pri starších deťoch skvele fungujú nálepky za každú noc strávenú v postieľke.

Pravidlá získavania nálepiek (hviezdičiek, smajlíkov, včielok) na odmeňovaciu tabuľku nastavte tak, aby bolo vaše dieťatko pri ich získavaní vždy úspešné.

Najprv začnite s malými dosiahnuteľnými cieľmi, napríklad spinkanie vo vlastnej postieľke celú noc.

Nezačínajte s ťažším cieľmi ako je spanie počas noci bez toho, aby na vás dieťatko zavolalo.

Nálepky môžete každý deň (alebo každý druhý) vymeniť za nejakú malú odmenu.

Zamerajte sa na to, čo robíte radi spoločne ako rodina.

Môže to byť výlet do knižnice alebo choďte na bicykle…

Vaše dieťatko môže motivovať aj spánková víla.

Víla prichádza a necháva darček pod vankúšikom ak je dieťatko dobré, keď je čas ísť spať alebo počas noci.

Všetky tieto spôsoby je vhodné spojiť s odmenovým systémom za správanie a divadielkom.

Čo ak dieťa nechce spať cez deň

Medzi prvým a druhým rokom života sa deťom postupne zmenšuje počet spánkov, ktoré majú počas dňa.

Z troch sa stanú dva, z dvoch už len jeden obedný a v mnohých prípadoch sa môže stať, že dieťa odmietne spať cez deň úplne.

V takom prípade však môže byť problém s ním celý deň vydržať a večer už bude také unavené a nervózne, že budete mať problém ho uspať.

Môže sa vám to podariť, ak mu vytvoríte režim a počas doobedia ho unavíte.

Môžete vstávať napríklad o siedmej a každé doobedie ísť aspoň na 2 hodiny von, nech sa dieťa poriadne unaví.

V takom prípade ho po výdatnom obede oveľa ľahšie uspíte.

Ak však nechcete, aby potom dieťa bolo hore až do polnoci, snažte sa poobedný spánok skrátiť na minimum, pokojne len na 20 minút.

Ak by prespalo 2-3 hodiny, večer máte o zábavu postarané.

Spánok počas celej noci

Ako naučiť dieťa spať v noci, aby sa nebudilo?

Na toto nemáte až také páky.

Každý odborník na detské spánkové poradenstvo vám povie, že deťom sa spánkové fázy menia a vyvíjajú približne do tretieho roka života.

Môžete sa pokúsiť vytvoriť dieťaťu dokonalé podmienky pre spánok (správna teplota v izbe, vymenený vzduch za čerstvý, plné bruško, pohodlný matrac, mäkké pyžamko, prázdny mechúr), nejakého plyšáka do ruky, no kým sa v detskom mozgu neudejú tie správne chemické procesy a dieťa si nedokáže pospájať jednotlivé spánkové fázy (ktoré trvajú okolo 30 minút) do jedného dlhého spánku, nič s tým nenarobíte.

Niektoré deti prespia celú noc už vo veku 6 mesiacov, niektoré na tento režim nabehnú naozaj až v období nástupu do škôlky.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc

Pri deťoch s diagnostikovanými poruchami rodičia vymenili lekárske vyšetrenie a psychologickú pomoc ako odporúčané kroky.

V diskusii bola spomenutá hyperkinerická porucha aktivity a pozornosti a podozrenie na poruchy zo spektra PAS.

V jednom prípade dieťa plakalo a kopalo nohami 2-3 hodiny pri problémoch so zaspávaním.

Ak dieťa opakovane nespí dlhé hodiny, je vhodné zvážiť lekárske vyšetrenie a psychologickú pomoc.

Rôzne tempo každého dieťaťa

Každé dieťa je unikát a každé má svoje tempo.

Niekto to zvládne za tri dni, niekto za mesiac.

Pravdepodobne sa to nepodarí na prvýkrát.

Buďte trpezlivý a v prvých dňoch rátajte aj s plačom, ktorý je prirodzenou súčasťou prekonávania zmien a strachu z nepoznaného.

V prípade, že ste si isté, že je už dieťa na vlastnú izbu pripravené a emočne vyspelé, buďte vytrvalé a konzistentné.

Nenechajte sa odradiť prvým zaplakaním.

Vaše dieťa netrpí a vy tam ste stále pre neho.

Ráno robí deň!

Ranné túlenie a maznanie v posteli s dieťaťom si nenechá ujsť žiadny rodič.

Je to úplne normálne, prirodzené a krásne.

Tých momentov vôbec nemusí ubúdať, práve naopak...

Aj keď dieťa spí samé, môže ráno pribehnúť k rodičom, schovať sa pod paplón a vychutnávať si tieto chvíle.

tags: #ako #naucit #dieta #spat #same #v