Narodenie dieťaťa je jedna z najšťastnejších udalostí v partnerskom živote. Také sú romantické predstavy. Realita je však taká, že na scénu príde deficit spánku, málo sexu a každodenné konflikty.
Príchod dieťaťa na svet je nádherná skúsenosť aj etapa v partnerstve. No nie je to len romantická idylka. Narodením, hoc vytúženého bábätka, nastane nová kapitola v životoch oboch partnerov. A na mnohé zmeny sa jednoducho nedá pripraviť, treba to zažiť.
Deti menia kvalitu vzťahu a nestratiť seba a partnerstvo je niekedy doslova umením. Zákonite vzťah bude iný, s inou dynamikou aj hĺbkou. Prečo? Lebo nič už nebude také, ako predtým.
Prečo sa vzťah po narodení dieťaťa mení
Na prvé dieťa sa pár väčšinou veľmi teší a ani mu nenapadne, že by sa vzťah mohol po pôrode zmeniť k horšiemu. Prečo sa to deje? Stáva sa to často, lebo ľudia majú predstavu, že dieťa im naplní život, vzťah sa zlepší a dostane nový rozmer, je to spoločný veľký projekt.
Málokto z nás si ešte pred tým uvedomí, že mať dieťa znamená aj mať veľa starostí. Prináša do rodiny nové podnety, problémy a aj veľa stresu.
Muži aj ženy berú na seba nové roly, ktoré určujú, ako vyzerá ich deň, čo budú robiť, kedy vôbec pôjdu spať a často i to čo budú jesť. Predovšetkým však tieto nové roly od nich vyžadujú aj naučiť sa úplne novým schopnostiam, na ktoré ich nikto vopred nepripravil.
Deti nám prevrátia život naruby a niekedy zabúdame, kým sme boli predtým. Nestíhame, nepamätáme si, alebo sa už postupne stali niekým iným. Mení sa naša každodenná rutina, priority, spánkový režim aj trávenie voľného času. Málokedy dokážeme tráviť čas ako pár, väčšinou sa orientujeme na rodinu.
Svoje robí aj únava a zahltenosť a naše rozhovory často pripomínajú skôr interaktívny to-do list ako partnerský vzťah. Nemáme čas ani energiu komunikovať svoje pocity a očakávania. Často prichádza k nedorozumeniam, pri ktorých ani nevieme, čo sa presne stalo.
Konverzácie sa náhle obmedzujú na repliky typu „odmeral si správne množstvo mlieka?“ alebo „podaj mi tie obrúsky na zadoček“. A vo vašom slovníku už nie je miesto ani na slovko „prosím“. Skrátka len automaticky vykonávate rôzne činnosti. Možno tušíte, ktorá je časť dňa, ale nie ste si úplne istí, čo je vlastne za deň.
Väčšina párov má problém svojmu pediatrovi povedať, aké staré je ich bábätko, pretože skrátka nemajú pojem o čase.
Únava a nedostatok spánku
Výskumami je dokázané, že po pôrode vzrastá deficit spánku a ľudia zaťažení nedostatkom spánku trpia až 91-percentnou stratou svojej schopnosti regulovať silné emócie v porovnaní s kontrolnou skupinou, ktorá deficitom netrpela.
Nie je teda žiadnym prekvapením, keď za týchto podmienok dochádza v domácnosti medzi manželmi k častým hádkam. A to je len jeden z faktorov.
Podľa odborníkov rodičovstvo rozhodne nie je žiadna prechádzka ružovým sadom. Príchod dieťaťa je spojený s celým radom ťažkostí a rodičia sú vystavení tlaku. Nehovoriac o prebdetých nociach po celé týždne, mesiace aj roky.
Muži, samozrejme, taktiež trpia spánkovým deficitom, najmä ak sa o rodičovské povinnosti delia s matkou. Niekedy sa muž tvári, že sa ho to netýka a ide si napríklad ľahnúť inde.
Nie je síce jednoduché rozhodnúť, kto je viac unavený, no právo vyspať sa majú obaja rodičia. Najideálnejšie je, dohodnúť sa v pokoji, že si pospíte každý rovnakým dielom.
Riešenia zahŕňajú otvorenú komunikáciu, cieľové rozdelenie povinností 50/50, nechať otca samého s dieťaťom na niekoľko hodín alebo celý deň/víkend a striedanie nočných služieb, ak dieťa nie je na UM.
Skúsenosť s prebdenými nocami
Iní rodičia Tereza s Dušanom o tom vedia svoje. V posledných pár rokoch prežili mnoho prebdetých nocí. Štvorročný syn Terezy a Dušana ako bábätko vôbec nespal. To prevrátilo fungovanie páru úplne naruby.
Museli sa naučiť spať po hodinách, zvyknúť si na dlhodobú absenciu spánku. Po dvoch rokoch si uvedomili, že sa tomu musia nejako postaviť.
„V určitej chvíli sme si povedali: „Syn nespal dlhšie než pár hodín azda rok, takto to skrátka nemôže ísť donekonečna“, spomína Tereza. „Náš spoločenský život - možnosť stráviť nejaký čas s priateľmi či zájsť si na pohárik - bol pre nás dôležitý, aby sme sa nezbláznili. Vyčistilo nám to hlavu, na chvíľu sme zabudli na problémy, a aj keď nás to pripravilo o niekoľko hodín spánku, stálo to za to.“
Ideálne predstavy verzus skutočný život
Zatiaľ čo hneď ako otvoríte nejaký blog alebo zabrúsite na Instagram influencera, stretnete sa len s dokonalou esenciou rodičovstva. Takmer ako z reklamy.
Všetko je dokonalé! Deti sú upravené natoľko, že aj cez monitor cítite vôňu nejakého fair-trade telového mlieka, ich šatôčky ladia s ich perfektnými súrodencami, a to ani nehovoriac o ich bezchybných izbičkách.
Tiež vidíte domácu stravu pripravovanú milujúcimi pármi, ktorým sa zároveň nejakým zázrakom darí vyjsť si spolu každý druhý deň niekam na večeru.
„Nič také skrátka neexistuje,“ hovoria dvojnásobní rodičia Antonín a Veronika Dlouhí. „Alebo, lepšie povedané, existuje to, ale nie je to realita.“
V dnešnej dobe je obvyklé, že stále viac ľudí zdieľa na sociálnych sieťach svoje selfie, kde sa snažia okolitému svetu prezentovať obrázok svojho „dokonalého života ako z Disneylandu“.
Podľa odborníkov tieto obrázky vôbec neukazujú realitu zo života páru, ktorému sa práve narodilo dieťa.
Najväčším zabijakom vzťahov sú naše nereálne očakávania. Predstavy a očakávania môžu byť najväčším nepriateľom vzťahu aj rodičovstva.
Samotné narodenie dieťaťa ani nezabije fungujúci vzťah a ani neopraví vzťah, ktorý sa borí s problémami. Spoliehať sa teda na to, že dieťa zachráni dysfunkčný vzťah, je naivná predstava a mýtus.
Nové roly a rozdelenie zodpovednosti
Určite je pre vzťah lepšie, keď problémy spojené s narodením bábätka zdolávajú rodičia spolu. Je síce pravda, že muž ráno vstáva do práce a potrebuje sa vyspať, ale aj mama vstáva a byť celý deň s bábätkom je rovnako náročná práca.
Všetko je oveľa ľahšie, ak sa práca okolo dieťaťa môže rozdeliť medzi dvoch ľudí. Práve to, že obaja partneri prechádzajú transformáciou na rodiča spoločne, je jedným z najsilnejších faktorov toho, že úspešne prekonajú aj krízy, ktoré prináša obdobie po pôrode.
Otec tiež prechádza zmenami - musí byť súčasťou starostlivosti o dieťa a domácnosť, aby vzťah fungoval. Zodpovednosť a komunikácia sú kľúčové, aby sa svojím spôsobom vytvorila nová dynamika rodiny.
Áno, sú aj ženy, ktoré materstvo pohltí natoľko, že muža k dieťaťu ani nechcú pustiť a ten sa potom môže cítiť odstrčený. To je určite ďalší extrém a muž by mal o svojich pocitoch so ženou komunikovať.
Vo svojom okolí vidím množstvo mužov, ktorí sa chcú starať a aj starajú o svoje deti rovnocenne. Tak ako v oblasti zrovnoprávňovania žien si myslím, že potrebujeme zrovnoprávniť mužov v starostlivosti o deti.
Dieťa potrebuje vo svojom živote jednu stabilnú láskyplnú osobu a od určitého veku dieťaťa je podľa mňa jedno, či je to muž alebo žena. Ak takýto model rodiny neprekáža rodičom a je to pre nich finančne oveľa výhodnejšie, prečo nie?
Máme akési zažité vzorce a podliehame kultúrnym tlakom, ktoré tvrdia, že žena má byť doma s dieťaťom a muž zarábať peniaze. Dnešná doba je však úplne iná ako tá spred tridsiatich rokov.
Praktické rozdelenie povinností
- Rovnomerne delte povinnosti a zapojte partnera do riešenia bežných problémov, nie len do prác okolo dieťaťa.
- Zapojte otca do rodičovských povinností a domácnosti; lepšie pochopí tlak a potreby partnerky a vzťah bude silnejší.
- Buďte konkrétni a žiadajte o pomoc presne tam, kde ju potrebujete.
- Požiadajte o pomoc a nechajte si vyhovieť v starostlivosti o dieťa či domáce práce, aby ste mali viac času na seba a na vzťah.
- Kým jeden z nás sa venuje dieťaťu, ten druhý sa môže venovať sebe a načerpať novú energiu.
Najčastejšie dôvody hádok
Poriadok v domácnosti, názor na výchovu detí a sex. To sú podľa vzťahových psychológov problémy, pre ktoré sa pár háda.
Kto pôjde uspávať
Bábätká milujú stereotyp. Cítia sa vtedy bezpečnejšie, keď presne vedia čo ich čaká a čo bude nasledovať. Dieťa je umyté, napapané, prebalené. V ideálnom svete ho rodičia položia do postieľky a ono zaspí.
Zväčša to tak ale nefunguje a dieťa jednoducho so zaspinkaním potrebuje pomôcť. Tu nastáva úloha rodičov.
Niektoré deti majú rady húpanie na rukách, kolísanie, skákanie na fitlopte, hojdanie v šatke či v kočíku. Tak teda: „Kto dnes uspáva?“
Kto má nárok konečne sa vyspať
Zrejme najväčším kameňom úrazu pri starostlivosti o dieťa, je nočný spánok. Množstvo rodičov je po prebdených nociach na pokraji zúfalstva.
Typickou hádkou novopečených rodičov je, kto je viac unavený a kto bol v noci viac hore. Ženy sa často cítia v nepráve, veď sú to predsa práve ony, ktoré v noci dojčia a kŕmia dieťa.
Otcovia to zasa vnímajú úplne inak a majú pocit, že rovnako prikladajú ruku k dielu. Nuž, v každej domácnosti je to inak, no právo vyspať sa majú obaja rodičia rovnaké.
Rozdielne názory na výchovu
Hádať sa o to, kto ide kúpať či prebaľovať je viac menej úsmevné a väčšina párov v tom samozrejme veľký problém nevidí. Skutočný problém ale nastáva vtedy, ak sa partneri nezhodujú vo výchovných metódach.
Ak otec nesúhlasí s tým, ako sa matka správa k dieťaťu a ak matka považuje za absolútne neprípustné to, čo robí otec. V tomto prípade nezostáva nič iné, ako si sadnúť a situáciu si vydiskutovať.
Tento fakt sa totiž nedá ignorovať a ak sa nezhodnete na výchove spoločných detí, je to zásadný problém vo vzťahu.
Kto urobí domáce práce
Žena popri starostlivosti o dieťa musí okrem množstva vecí stíhať aj domáce práce. Tie sa samé neurobia a tak, v čase keď matka práve neprebaľuje, nekúpe, neuspáva či nekŕmi, behá s handrou po dome a snaží sa aspoň čo to upratať.
A tak očakávame od manžela aspoň malú pomoc. Úprimne, umyť riad a povysávať zvládne predsa každý muž.
Medzi veľmi časté hádky patrí teda to, keď žena poprosí muža, aby pomohol s upratovaním.
Komunikácia ako každodenná opora
Nielen komunikácia je to, čo vzťah zachráni, ale je to skôr „vyladenie“ sa na partnera - dávať vzťahu a partnerovi nejakú váhu, aby cítil, že je pre mňa ten najdôležitejší.
Nájsť rovnováhu medzi tým, aby sme zostali sami sebou a starali sa o seba, a rovnako aj o partnerstvo a rodinu.
Rozprávajme sa spolu každý deň - vďaka hlbokej a láskyplnej komunikácii bude náš vzťah fungovať. Úprimný rozhovor umožňuje dozvedieť sa o potrebách, pocitoch, trápeniach svojho partnera alebo partnerky. Umožní nám pozrieť sa na svet z jeho alebo jej uhla pohľadu.
Nevieme si čítať myšlienky, preto máme každý deň spolu komunikovať. Keď máme dieťa alebo viac detí, musíme si vedome vytvárať priestor na rozhovor. Ideálnym časom môže byť, keď uložíme dieťa na nočný spánok.
Diskutujme spolu nielen o praktických veciach ohľadom starostlivosti o deti a domácnosť, ale aj o tom, kto mal aký deň.
Keď sa spolu rozprávate, prestaňte s činnosťou, ktorú aktuálne robíte. Odložte mobily, vypnite televízor a sústreďujte sa plne na seba navzájom.
Často prichádza k nedorozumeniam, pri ktorých ani nevieme, čo sa presne stalo. Preto treba hovoriť jasne, konkrétne a racionálne o očakávaniach na mesiace a roky po narodení prvého, druhého či tretieho dieťaťa.
Pri konfliktoch buďte konkrétni a navrhujte riešenia. Počas rozhovoru hľadajme spolu kompromisy, riešenia.
Malé prejavy blízkosti
Prejavy fyzickej intimity nám zaberú iba pár sekúnd, ale určite potešia našu polovičku.
- Držme sa za ruky, keď nakupujeme.
- Objímajme sa aj pred deťmi.
- Privítajme sa a rozlúčme sa bozkom.
- Dotknime sa letmo partnera alebo partnerky, keď ideme okolo.
- Vyjadrujme si lásku slovami.
- Ak nedokážeme slovami popísať, čo cítime, skúsme to napísať.
Zaľúbené odkazy či zaľúbený list poslaný poštou môžu urobiť zázrak vo vzťahu.
Každý deň nájdeme príležitosť na to, aby sme pomohli napríklad s domácimi prácami či s prácou našej polovičky, alebo jej môžeme zaliať čaj, uvariť večeru či vybaviť nákup namiesto nej, aby sme ju potešili alebo trošku odbremenili.
Keď sme pri rozhovore zistili, s čím potrebuje viac pomoci alebo podpory náš partner alebo partnerka, tak presne vieme, aké láskavosti mu alebo jej urobia najväčšiu radosť.
Čas pre pár
Ani keď je okolo vás hromada použitých plienok, fľašiek s mliekom, ktoré treba ohriať, pohádzaných hračiek, ktoré treba upratať, ste uprostred nekonečných záchvatov zlosti a mesiacov, keď ste sa poriadne nevyspali - napriek tomu všetkému si musíte nájsť čas na to, aby ste sa s partnerom naučili znovu žiť ako pár.
Zamerať sa na svoj vzťah a udržiavať ho pri živote vyžaduje vedomú prácu oboch strán. Nesmieme zabudnúť, že sme nielen rodičmi, ale sme aj pár.
Veronika a Antonín si myslia, že je celkom zásadné nájsť si čas, ktorý môžu tráviť len ako pár. Po niekoľkých zložitých prvých mesiacoch zaviedli raz týždenne tradíciu spoločných obedov. Vo dvojici.
Tento čas je pre nich nedotknuteľný. Plánovaný obed je možné preložiť alebo zrušiť len z mimoriadnych dôvodov, ktoré sú mimo ich kontroly.
„Pár si musí nájsť čas len na seba. Keď sa im to nepodarí a každý z nich sa začne rozvíjať sám ako jednotlivec, môže byť neskôr ťažké sa k sebe vrátiť,“ vysvetľujú.
Pre Karolínu a Tomáša, ktorí mali vždy bohatý spoločenský život, bolo riešením začlenenie dieťaťa do ich bežných činností. Navyše si našli čas jeden na druhého, aby mohli robiť obľúbené veci.
„Nemôžeme nechať deti, aby vstúpili do nášho života a prinútili nás zabudnúť na lásku, ktorú prechovávame jeden k druhému,“ zhodujú sa Karolína a Tomáš. „Pre nás je naozaj dôležité mať možnosť dať si spoločnú večeru vo dvojici, aj keď sa to podarí hoci len raz alebo dvakrát za mesiac. A tiež si vieme nájsť osobný priestor.“
Rande nemusí byť veľké
Rande slúži na rozvíjanie zamilovanosti páru aj prehĺbenie emocionálneho spojenia dvojice.
Práve rande vo dvojici bez detí je tým, čo si ako rodičia malého bábätka nevieme predstaviť. Kým prvé mesiace, možno roky, budeme mať obmedzené možnosti, hneď potom, ako môžeme dieťa zveriť inej osobe, na pár hodín môžeme vyraziť do sveta.
Zo začiatku môžeme randiť doma - pri dobrom filme, pri neskorej večeri, na terase s fľašou vína, pri pozorovaní hviezd, kým deti spia.
Snívajme o tom, čo všetko budeme spolu robiť, čo sme robili pred narodením detí. Počas trvania nášho rande sa sústreďujme jeden na druhého. Rozprávajme sa o nás dvoch - o našich plánoch či spoločných spomienkach.
Intimita po pôrode
Sex, to je asi téma, ktorú rieši veľa párov s malým dieťaťom. Žena je unavená po celom dni a nechce sa jej, muž sa na to začne po istom čase sťažovať, to je bežná story.
Žene sa v tehotenstve zmení telo, nemusí sa už cítiť taká atraktívna, môže sa hanbiť. Zmena hladín hormónov má na chuť na sex tiež veľký vplyv.
Príroda to zariadila tak, že nám klesnú pudy, aby sme zostali pokojnejšie a menej agresívne, a týka sa to aj mužov. Aj im sa na chvíľu po pôrode svojej ženy zmenia hormóny.
Vo svete zvierat je to tak, že samcom sa po pôrode mláďat zníži hladina testosterónu v krvi, aby nebol agresívny k mláďaťu. O pár mesiacov by sa však všetko malo dostať do pôvodného stavu.
Ak chce muž zlepšiť sexuálny život, mal by najskôr zlepšiť celý vzťah, to hlboké priateľstvo, na ktorom by mal vzťah stáť. Treba prísť na to, prečo sa stalo, že si už nepotrebujeme prejavovať náklonnosť, že sa odcudzujeme.
Treba sa na seba opäť napojiť, prejavovať si lásku malými dobrými skutkami. Vziať partnerku na koncert skupiny, ktorú má rada, pekne sa obliecť a ísť do divadla, uvariť partnerovi kávu a priniesť mu ju do postele.
Ak jeden urobí zopár aktov, je pravdepodobné, že sa ten druhý chytí. Kvalita sexuálneho života je odrazom celého vzťahu.
Ak je jeden z partnerov nespokojný, netreba sa trápiť v tichosti, ale otvoriť túto tému s partnerom a spoločne hľadať možnosti.
K intímnemu životu sa budeme vracať pomaly a postupne po pôrode.
Jedna štúdia z roku 2016 odhalila, že tí, ktorí sa milovali raz týždenne, pociťovali väčšiu spokojnosť vo vzťahu ako tí, ktorí sa milovali menej často. Hoci nezvyšuje spokojnosť vo vzťahu, má blahodarné účinky na fyzickú kondíciu, uvoľnenie stresu a prináša pôžitok.
Pravdu povediac sex bolo to posledné na čo som mala po šestonedelí chuť. Navyše, nevedela som sa zbaviť pocitu zbabraného pôrodu, hoci som sa naň dôkladne pripravovala.
Práve toto bol dôvod, prečo manžela dlho po pôrode odmietala. Mala som príšerné bolesti, trvalo dlhý čas, kým som opäť nadobudla sebavedomie, odpustila som sebe aj lekárovi, ktorý mi rutinne nastrihol hrádzu a spôsobil mi tak veľa bezsenných nocí a bol spúšťačom popôrodných tráum.
Náš intímny život s mužom utrpel. Dlho sme si hľadali cestu k sebe - duševne aj telesne. Ale utriaslo sa to. Našli sme si dokonca pár nových polôh a sme si tak ešte bližší. Teraz sme k sebe navzájom vnímavejší a za toto som vďačná.
Popôrodné obdobie a potreba podpory
Zo začiatku žena prechádza popôrodným procesom, ktorý môže byť veľmi náročný. To môže spôsobiť celý rad fyzických a emocionálnych zmien.
Obzvlášť po pôrode je žena veľmi citlivá a zraniteľná. Môžu za to do istej miery aj hormonálne zmeny a prvorodičky často majú pocit, že sa im deje všetko naraz.
Je toľko vecí, na ktoré si čerstvá mamina musí zvyknúť a navyše, ak je na to vôbec čas, spracovať si aj prvý pôrod. Jeho priebeh a tú veľkú zmenu v jej živote, ktorá nastala.
Nový svet ženy po pôrode môže byť náročný: emócie, strach, neistota a potreba veľkej podpory od partnera.
Prvé dni som v nemocnici preplakala, lebo som si myslela, že som najhoršia mama na svete, keď neviem dojčiť a môj synček musel prejsť ešte v nemocnici na umelú stravu. Mala som strach, že či sa budem vedieť o synčeka postarať po zdravotnej stránke a vynárali sa mi rôzne otázky typu „čo keď...“.
Podpora zo strany rodiny a priateľov je často kľúčová. Kvalitná podpora totiž dodáva väčší komfort, pohodu i bezpečie.
Prvé týždne bola u nás moja mamka, ktorá mi pomáhala a ukázala všetko potrebné, aby sme sa rýchlo doma zabehli.
Podľa jednej skúsenosti je trochu problém, že síce veľa budúcich matiek sa poctivo venuje predpôrodnej príprave, ale mizivé percento matiek venuje pozornosť vlastnej popôrodnej príprave.
Pri druhom synovi som to už nepodcenila. Dôkladne som si vopred pripravila jedálniček na celé šestonedelie, zoznam príjemnej hudby, vypísala som si aj kontakty na blízke priateľky, ktoré mi boli oporou aspoň telefonicky, lebo bývajú na opačnom konci krajiny.
Celá táto príprava mi veľmi zjednodušila život po pôrode a rýchlejšie som sa aj zotavila.
Keď rodičovstvo pohltí jedného z partnerov
Ďalším faktorom, ktorý prispieva k zhoršeniu vzťahov, je depresia, ktorá často trvá aj dlhšie ako iba pár dní po pôrode a môže sa týkať aj muža.
Sú však aj maminy, ktoré odmietajú pomoc, aj keď sa im núka, lebo sa chcú o svoje dieťa starať len ony a myslia si, že nikto iný by to ani na chvíľu lepšie nezvládol.
Voláme to „helikoptérové“ rodičovstvo. Takéto mamičky majú potrebu každú minútu svojho dieťaťa riadiť a ovládať.
Treba si však uvedomiť, že materstvo nie je o tom, že ste otrokom dieťaťa. S dieťaťom treba vedieť byť, ale treba ho vedieť aj pustiť, samozrejme, ak neriešime chorobu alebo napríklad separačnú úzkosť, keď dieťa mamu naozaj potrebuje.
Niekedy sa však táto „separačná úzkosť“ týka skôr matiek, ktoré majú problém vyrovnať sa s tým, že sa im dieťa vzďaľuje.
Celé materstvo už od počatia je však o postupnej separácii - od pôrodu cez odstavenie od dojčenia, prvé kroky, nástup do škôlky, potom do školy, až jedného dňa odíde z domu.
Na jednej strane sa teda sťažujeme, že nám nemá kto pomôcť, na druhej strane si mnohé matky myslia, že starostlivosť o ich dieťa nezvládne nikto lepšie než ony.
Čas mimo detí a pomoc okolia
Ako potvrdzujú odborníci, pre rodičov nie je jednoduché sa celkom odstrihnúť od svojich detí. Je pre nich ťažké nechať ich napríklad na víkend u prarodičov.
Záleží na každom páre, ako dokáže toto puto pretrhnúť. Keď to nejde inak, môžete to skúšať postupne. Začnite napríklad len tým, že odídete na päť minút, potom na pol hodiny, na hodinu a tak ďalej.
Aj dieťa si tak postupne zvykne byť dlhšie bez mamičky a otecka.
Nezabúdajte, že toto je len jedna životná fáza. Skôr či neskôr budete ako pár vyžadovať nejaký čas len pre seba.
Nechajte deti občas postrážiť babičkám alebo si zaplaťte opatrovateľku.
Otcovia, ktorí sa od útleho veku zapájajú do rodičovských povinností, sú šťastnejší a úspešnejší, pretože lepšie chápu ťažkosti a potreby rodiny.
Spoločenský život a vlastný priestor
Spoločenský život - možnosť stráviť nejaký čas s priateľmi či zájsť si na pohárik - môže byť dôležitý, aby sa rodičia nezbláznili.
Vyčistí to hlavu, na chvíľu sa zabudne na problémy, a aj keď to pripraví rodičov o niekoľko hodín spánku, môže to stáť za to.
Nezabúdajme ani na seba - dopriať si čas pre seba a na činnosti, ktoré nám obnovia naše sily a energiu.
Už budete, venujte sa tomu, čo ste mali aj pred pôrodom radi. Stretávajte sa s priateľmi, vyrazte na nákupy.
Na našom vzťahu k partnerovi alebo partnerke záleží rovnako ako na rodičovstve. Šťastní rodičia totiž majú šťastné deti.
Keď sa objaví kríza
Štúdia publikovaná v roku 2010 v časopise „Journal of Personality and Social Psychology“ zistila, že príchod dieťaťa má významný negatívny dopad na život v páre.
Podľa vedcov sú nedostatok komunikácie alebo pocit menšieho zapojenia u jedného z členov páru bežnými javmi. Tie sa objavujú náhle a majú tendenciu pretrvávať dlhší čas.
Uznávaný americký molekulárny biológ a populista John Medina tvrdí, že kvalita spolužitia v prvom roku po narodení prvého dieťaťa klesá až o 47 - 60 percent.
Spokojnosť vo vzťahu podľa štúdií v prvých rokoch manželstva v priemere klesá bez ohľadu na to, či má pár dieťa alebo ho nemá. Prvých 5 rokov manželstva je najrizikovejších vzhľadom na možnosť jeho rozpadu.
Prvý rok po narodení prvého dieťaťa je skutočne rizikový rok, ktorý treba zvládnuť. Treba si pripustiť, že toto rieši skutočne väčšina párov a situácia sa postupne zlepší, postupne sa na zlé veci zabudne.
Kríza vo vzťahu nastáva vtedy, keď majú obaja pocit, že ich problémy sú vážne a keď už sa žijú paralelné životy a vo vzťahu sa cítite osamelo.
Vtedy je naozaj už najvyšší čas začať chodiť do poradne a nie je to žiadna hanba.
Mnoho ľudí na Slovensku má ešte stále v súvislosti so psychoterapiou predsudky. Niekedy však nestačí prísť dva-, trikrát, ale treba chodiť aj rok.
Sú situácie, keď nás môžu problémy natoľko „prevalcovať“ alebo sa náš vzťah môže natoľko zhoršiť, že budeme potrebovať odbornú pomoc.
Traumátne skúsenosti z pôrodu je možné prekonať prostredníctvom podpory partnera a profesionálnej pomoci, ak je potrebná.
Kedy vyhľadať pomoc
- Keď máte obaja pocit, že problémy sú vážne.
- Keď žijete paralelné životy.
- Keď sa vo vzťahu cítite osamelo.
- Keď sa konflikty opakujú a nedokážete ich riešiť.
- Keď jeden z partnerov dlhodobo trpí.
- Keď sa objavujú popôrodné traumy alebo depresívne príznaky.
Samozrejme, nehovorím o prípadoch, keď je v hre alkohol, domáce násilie a podobne.
Ako riešiť konflikty bez ďalšieho odcudzenia
Po narodení prvého dieťaťa aj ten najzohratejší pár zažije ostré výmeny názorov. Nedostatok spánku, vyčerpanosť, nedostatok času na seba či jeden na druhého môžu spôsobiť to, že ľahšie vybuchneme alebo sa budeme hádať aj kvôli maličkostiam.
Potom, ako sa upokojíme, skúsme sa porozprávať, kto čo najviac potrebuje. Nezabudnime sa úprimne ospravedlniť, pokiaľ padli ostré slová.
Počas rozhovoru hľadajme spolu kompromisy, riešenia.
Je normálne, že partner je iný ako ja, má iné zvyky a na veľa vecí iný názor. Vyrastal totiž v inom prostredí a formovali ho iné veci.
Treba to brať, ako to je, nevyčítať, nekritizovať. Nikto sa totiž necíti komfortne pod neustálou paľbou kritiky, pretože tak problémy len eskalujú.
Nesnažte sa svojho partnera zmeniť, ale skôr sa vyrovnať s jeho odlišnosťami.
Potrebujete veľa lásky, trpezlivosti a schopnosti vcítiť sa do druhého. Len tak pochopíte, kto je vedľa vás.
Musíte si vedieť povedať - Som tu pre teba. Sme v tom spolu. - pretože vás to vzájomne posilní.
„Tie okamihy naštvania jeden na druhého, tie tu budú vždy. Tieto veci skrátka len tak nezmiznú.“
Vzťah ako spoločný tím
Veronika a Antonín si tiež uvedomili, že najdôležitejšie je naučiť sa sústrediť jeden na druhého a byť k sebe navzájom veľkorysí.
Odložiť bokom sebeckosť, ktorá je súčasťou ľudskej povahy. Len tak je podľa nich možné udržať si spokojný vzťah a manželstvo.
„V určitom okamihu musí každý spolupracovať. Muž by sa mal sústrediť na manželku a ona, naopak, naňho. Keď sa každý z nich zameria na potreby toho druhého, je šanca na dobrý výsledok,“ hovorí Antonín.
„Keď sa vám narodí dieťa, uvedomíte si, že sa musíte dívať aj na svoju partnerku. Snažiť sa ju pochopiť a zamyslieť sa, ako môžete pomôcť, aby sa cítila šťastná, dokázala si poradiť so starosťami, vyriešila problémy spojené s dojčením a vyrovnala sa s nedostatkom spánku.“
Vytvoriť tím znamená, že obaja partneri sú v jednej lodi a navzájom si potvrdzujú pocity a potreby.
Naplánujte spoločné okamihy, aj malé - poskytnú rytmus a stabilitu vzťahu.
Príbehy rodičov nám pripomínajú, že treba hľadať rovnováhu: naučiť sa počúvať, zdieľať potreby a vytvárať čas pre seba aj pre partnera.
Čo môže pomôcť každý deň
- Uvedomte si, že nič už nebude ako predtým a život bude iný.
- Zamerajte sa na nové dimenzie, ktoré dieťa prináša.
- Komunikujte otvorene o pocitoch, potrebách a očakávaniach.
- Buďte konkrétni a žiadajte o pomoc presne tam, kde ju potrebujete.
- Rovnomerne delte povinnosti.
- Zapojte partnera do riešenia bežných problémov, nielen do prác okolo dieťaťa.
- Vytvorte si pravidelný čas pre seba ako pár, či už sú to spoločné večere, výlety, kino alebo domáce rande.
- Rozvíjajte iné prejavy blízkosti - dotyky, objatia, bozky, smiech a vzájomný rešpekt aj v prípade, že sexuálne vzťahy potrebujú čas.
- Ak máte konflikty, hľadajte kompromisy.
- Ak treba, vyhľadajte odbornú pomoc.
Vzťah po druhom alebo treťom dieťati
Veronika sedem mesiacov po prvom pôrode zistila, že je znovu tehotná. Pre pár tak nebolo jednoduché vyrovnať sa s takým množstvom zmien za príliš krátky čas.
„Nemali sme vôbec čas užiť si prvé bábätko,“ rozpráva Veronika. A dodáva, že druhé dieťa bolo skutočne mimoriadne problematické.
Všetka ich starostlivosť a pozornosť, ktorú si predtým venovali navzájom, sa zrazu obrátila na deti.
Mnoho párov však zažije takú veľkú krízu, že keď ju prežijú, na druhé dieťa si už netrúfnu.
Treba si ujasniť priority - ako veľmi chcem pre svoje dieťa súrodenca, ako veľmi nás ďalší potomok emočne nasýti a či sme ochotní a pripravení na to, že to so vzťahom môže opäť trochu zamávať.
Narodením detí sa jeho manželstvo naštrbilo. Kríza vo vzťahu sa začala už narodením prvého dieťaťa.
„Pri prvom prišlo k istému odcudzeniu, ktoré som však čakal a bolo to v poriadku, najskôr som extra čas vyplnil prácou a neskôr prevzal veľkú časť starostlivosti o rodinu, keď sa pracovne angažovala manželka.“
„Pri druhom som na začiatku prevzal prvé dieťa a neskôr hlavne druhé, kým manželka dobiehala zameškané v práci.“
Ich vzťah sa zlomil po treťom dieťati, ktoré prišlo neplánovane.
Asi pomôže rozumne si odkomunikovať očakávania na mesiace a roky po narodení prvého, druhého či tretieho dieťaťa.
Treba pritom dbať na jasnosť a racionálnosť, aby sa neukázalo, že nutné obete, ktoré dieťa prináša, sú pre rodičov príliš veľké.
Prečo má zmysel chrániť partnerstvo
Deti rodičov, ktorí žijú v harmonickom vzťahu, lepšie prospievajú, ľudia v dlhodobých vzťahoch sú šťastnejší, majú pocit bezpečia a dokonca lepšiu imunitu.
V každom vzťahu sa sem tam pripletie problém. V každej rodine sú škriepky. Niekde menej, niekde viac.
Dôležité je, ako problémy a nezhody budú riešiť a ako sa k nim postavia.
Vzťah, ktorý je postavený na pevných základoch, by nemali ohroziť nepodstatné veci.
Nemôžeme nechať deti, aby vstúpili do nášho života a prinútili nás zabudnúť na lásku, ktorú prechovávame jeden k druhému.
Ženy, milujte svoje deti, ale nezabudnite milovať aj manžela.
Potrebujete veľa lásky, trpezlivosti a schopnosti vcítiť sa do druhého. Len tak pochopíte, kto je vedľa vás.
Na našom vzťahu k partnerovi alebo partnerke záleží rovnako ako na rodičovstve.
