Striedavá starostlivosť o dieťa po rozvode rodičov podľa slovenského práva

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich. Práve preto medzi rodičmi často vznikajú otázky, kedy súd schváli striedavú starostlivosť, kedy ju zamietne a ako sa pri rozhodovaní posudzuje výživné či názor dieťaťa.

Po rozvode alebo rozchode rodičov musí súd vždy rozhodnúť, ako bude nastavená starostlivosť o dieťa. Slovenské rodinné právo pozná viacero modelov starostlivosti, pričom cieľom nie je uprednostniť jedného rodiča, ale vytvoriť stabilné a funkčné prostredie pre dieťa.

Čo súd rozhoduje pri rozvode rodičov

V prvom rade je potrebné si uvedomiť, že v prípade rozvodu manželov rozhoduje súd o úprave práv a povinností výlučne k maloletým deťom, to znamená k deťom vo veku do osemnásť rokov.

V prípade, ak majú rozvádzajúci sa manželia maloleté deti, súd u detí rozhoduje nielen o zverení do starostlivosti, ale o úprave práv a povinností k deťom.

Úprava práv a povinností k maloletým deťom predstavuje širší pojem než len zverenie do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov alebo obom rodičom.

V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi na čas po rozvode bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súd v rozhodnutí o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Spolu s konaním o rozvod manželstva je spojené i rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ak manželia maloleté deti majú.

S konaním o rozvod manželstva je ex lege spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým.

Ak riešite osobnú starostlivosť o dieťa a súvisiace otázky ako styk, výživné, alebo správa majetku, typicky ide o konanie upravené Civilným mimosporovým poriadkom (zákon č. 161/2015 Z.

Právny základ striedavej osobnej starostlivosti

Striedavá starostlivosť sa stala súčasťou nášho právneho poriadku.

Významná zmena v slovenskom rodinnom práve nastala 01.07.2010, keď sa zákonom č. 217/2010 Z.z. z 27. apríla 2010, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dostal do slovenského právneho poriadku, konkrétne do zákona o rodine inštitút s názvom striedavá starostlivosť.

Novela zákona o rodine účinná od 01. 07. 2010 zakotvila do slovenského právneho poriadku nový inštitút striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Striedavá starostlivosť je vyjadrená v § 24 ods. 2 podľa ktorého ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.

Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Primerane sa použije § 24, podľa ktorého, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Striedavá osobná starostlivosť rodičov na rozdiel od spoločnej osobnej starostlivosti prichádza do úvahy aj vtedy, ak aspoň jeden z rodičov má záujem o zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Čo znamená striedavá osobná starostlivosť

Striedavá starostlivosť je také usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú.

Podstata striedavej starostlivosti spočíva v tom, že dieťa bude určitý časový úsek žiť s matkou, teda bude v jej osobnej starostlivosti a určitý časový úsek bude žiť z otcom, teda bude v jeho osobnej starostlivosti.

Zákon nedefinuje dĺžku týchto časových úsekov.

Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35% času.

Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča.

Na Slovensku využívame striedavú starostlivosť aj keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, lebo ešte nemajú každý svoje bývanie.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk).

Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Každý rodič, ktorý chce dieťa zveriť do striedavej starostlivosti by mal vedieť, že čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti.

Súdy často prihliadnu na stav (t.j. u koho je dieťa) pred samotným rozhodovaním.

Spoločná osobná starostlivosť a osobná starostlivosť jedného rodiča

Ešte donedávna zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine poznal len dva druhy starostlivosti o maloleté dieťa, a to osobnú starostlivosť alebo striedavú osobnú starostlivosť.

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov.

Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode.

Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa.

Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa.

Za splnenia horeuvedených podmienok súd rozhodne tak, že dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a nebude už rozhodovať o konkrétnych intervaloch starostlivosti o dieťa vo vzťahu k rodičom.

Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov.

Ak súd zverí dieťa jednému rodičovi, ide o model, pri ktorom tento rodič zabezpečuje každodenný život dieťaťa.

Ak nie sú splnené podmienky pre spoločnú ani pre striedavú osobnú starostlivosť, rozhodne súd o zverení do dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov.

K takejto situácii dochádza napríklad, ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti.

Samozrejme, existujú aj iné životné situácie, kedy je dieťa zverené len do osobnej starostlivosti jedného z rodičov.

Najlepší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium

Rozhodovanie súdu nie je založené na preferencii jedného rodiča, ale na tom, či je striedavá starostlivosť v konkrétnej situácii skutočne prínosom pre dieťa.

Základným kritériom, ktoré súd bude posudzovať je teda záujem dieťaťa a čo najlepšie zabezpečenie jeho osobných potrieb.

Znova je najdôležitejším faktom záujem maloletého dieťaťa.

V prípade, ak súd rozhoduje o výkone práv a povinností k maloletému dieťaťu alebo, ak schvaľuje dohodu rodičov, tak potom vždy, ako už bolo spomenuté niekoľkokrát, rozhoduje v súlade so záujmom maloletého dieťaťa a prihliada najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Záujem maloletých detí je teda veľmi významný faktom, ktorý vyplýva z čl.1 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa z 20.11.1989 (ďalej Dohovor), v ktorom je explicitne vyjadrené, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Následne čl. 9 Dohovoru hovorí , že dieťa má právo žiť s rodičmi, okrem prípadov, keď to je nezlučiteľné s jeho záujmami.

Dieťa má taktiež právo udržiavať kontakt s oboma rodičmi, ak je odlúčené od jedného alebo oboch.

Vyplýva to z práva dieťaťa udržiavať kontakt s oboma rodičmi v zmysle čl.9 Dohovoru o právach dieťaťa.

Čo súd pri posudzovaní skúma

Súd sa nespolieha len na vyhlásenia.

Skúma konkrétnu realitu, nie “sľuby do budúcna“.

Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr.

Na to, aby sú nariadil striedavú starostlivosť je nutné mať vytvorené podmienky pre jej realizáciu.

Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa.

Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné.

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach.

Striedavá starostlivosť však nemá zatiaľ vybudované zázemie, tak ako napríklad v Českej republike.

Problematika striedavej starostlivosti nie je úplne podporená judikátmi slovenských súdov, preto je potrebné čerpať z českej právnej úpravy.

Schopnosť rodičov spolupracovať

Úprava striedavej starostlivosti kladie vysoké nároky najmä na rodičov dieťaťa a ich morálnu a osobnostnú vyspelosť.

Títo musia byť schopní spolu slušne komunikovať, musia mať podobný názor na výchovu dieťaťa a musia sa vedieť dohodnúť o výchovných praktikách a pravidlách týkajúcich sa dieťaťa.

Striedavá starostlivosť býva reálna najmä vtedy, keď rodičia vedia fungovať ako tím aspoň v základných veciach.

Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec.

Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Nejedná sa o “trest“ pre rodiča, ale o ochranu stability dieťaťa.

Dohoda rodičov o striedavej starostlivosti

Pre dieťa je najlepšie, ak sa rodičia spolu dohodnú na striedavej starostlivosti, nie je to však nevyhnutné.

Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť.

Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná.

Rodičia sa opäť môžu na striedavej starostlivosti dohodnúť, čo vlastne nahradí súdne rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti, no je nevyhnutné aby táto dohoda bola schválená súdom.

Ak sa rodičia dokážu dohodnúť a komunikácia funguje, často stačí pripraviť spoločný návrh a predložiť ho súdu na schválenie.

V takých prípadoch súd skúma dohodu rodičov o úprave PaP k dieťaťu.

Táto dohoda musí byť súdom schválená, inak je nevykonateľná.

Z toho dôvodu je nutné dohodu rodičov o striedavej starostlivosti priložiť ako prílohu k návrhu na rozvod (v 3 vyhotoveniach).

Súd by dohodu neschválil, ak by bola v rozpore so zákonom, prípadne, ak by nebola v záujme dieťaťa.

V prípade, ak sa rodičia nedohodnú ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd.

Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť.

Keď sa rodičia nedohodnú

Ak sa nedokážu dohodnúť sami, môžu požiadať o pomoc známych alebo profesionálneho rodinného mediátora.

Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.

Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou.

Nie každá situácia si vyžaduje okamžité právne zastupovanie.

V takýchto prípadoch nejde len o samotné podanie návrhu.

Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.

Styk s druhým rodičom

Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Vo vzťahu k druhému rodičovi súd spravidla upraví styk.

Avšak v prípade, ak o to rodičia požiadajú, súd nemusí styk druhého rodiča upravovať.

Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá.

V takom prípade súd stretávanie.

V obidvoch prípadoch platí, že ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Aj napriek skutočnosti, že manželstvo formálno-právne zaniklo rozvodom a dieťa alebo deti boli v súlade s § 24 ods. 1 ZR na čas po rozvode, zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, má jednak dieťa, resp. deti a aj rodič ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, právo na kontakt, čiže stretávanie sa so svojím dieťaťom.

Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou.

Je dôležité, aby dieťa, ak je to v jeho záujme a je to potrebné pre jeho všestranný rozvoj, mal možnosť stýkať sa s oboma rodičmi.

Rodičovské práva a povinnosti

Podľa § 28 ods. 2 ZR majú rodičovské práva a povinnosti obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Keďže podľa ZR sú obaja rodičia povinní dbať o sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, súd pritom určí akým spôsobom má rodič, ktorý nemá v osobnej starostlivosti dieťa nie je dieťa prispievať na jeho výživu.

Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva.

Z toho vyplýva, že zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča neznamená automatické vylúčenie druhého rodiča z jeho života.

Výživné pri striedavej starostlivosti

Po rozhodnutí o starostlivosti o dieťa súd vždy rieši aj finančné zabezpečenie jeho potrieb.

Vyživovacia povinnosť rodičov existuje bez ohľadu na to, či sú rodičia spolu alebo rozvedení.

Vyživovaciu povinnosť rodičov upravuje Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z.

Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká.

V praxi však môže byť výživné určené aj pri striedavej starostlivosti.

V prípade, ak súd rozhodne o rozvode manželstva, v prvom rade určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a až následne určí povinnému rodičovi rozsah vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu vychádzajúc z pomeru schopností a možností povinného rodiča a odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Miera potrieb maloletého dieťaťa je rôzna.

Predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, podľa jeho schopností, zdravotného stavu, formy prípravy na budúce jeho povolanie.

OtázkaPravidlo
Trvanie vyživovacej povinnostiDo času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Výška príspevkuPodľa schopností, možností a majetkových pomerov rodičov.
Životná úroveňDieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Minimálny rozsah30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Striedavá starostlivosťVýživné môže byť určené aj pri striedavej starostlivosti.

Rodičia môžu mať dohodu o tom, že všetky životné náklady na dieťa bude hradiť jeden z nich, avšak dohoda rodičov musí byť posúdená súdom podľa záujmu dieťaťa a zákonných pravidiel.

Názor dieťaťa

Názor dieťaťa môže byť významný, no nie je to „hlasovanie“, kde vyhrá ten rodič, ktorého si dieťa vyberie.

V praxi sa názor dieťaťa zisťuje rôznymi spôsobmi podľa veku a situácie.

Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich.

Ak dieťa plače a nechce byť u otca, potom je znalecké dokazovanie určite vhodné.

Naopak proti striedavej osobnej starostlivosti by bolo najmä to, ak by sa Vaša dcéra vyjadrila proti takému typu starostlivosti.

Ak sa takáto starostlivosť v praxi osvedčí, môžete tým argumentovať.

Pre nariadenie prípadnej striedavej osobnej starostlivosti je pozitívne najmä to, že aj u Vás majú deti vytvorené dobré životné podmienky, že sa o ne viete postarať a tiež to, že zatiaľ (bez rozhodnutia súdu) sa fakticky vykonáva striedavá osobná starostlivosť.

Ak dokážete na rozdiel od otca nepretržite poskytovať svojmu dieťaťu osobnú starostlivosť a osobne ho vychovávať, je zrejmé, že táto skutočnosť je na prospech Vášho syna.

Vek dieťaťa, školská dochádzka a režim

Prílišná vzdialenosť medzi rodičmi môže byť prekážkou najmä, ak je dieťa školo-povinné.

Rodičia musia zohľadniť školské povinnosti, krúžky, prázdniny, sviatky a každodenné potreby dieťaťa.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk).

Starostlivosť o dieťa musí byť nastavená tak, aby časté presuny nenarúšali jeho stabilitu a aby obaja rodičia vedeli zabezpečiť jeho každodenné potreby.

Príklady situácií, ktoré môže súd posudzovať

Rodičia bývajú v rovnakom meste

Rodičia maloletého dieťaťa po rozchode zostali bývať v rovnakom meste a dokázali sa dohodnúť na školských povinnostiach aj krúžkoch.

Obaja mali flexibilný pracovný režim a dieťa bolo zvyknuté tráviť čas s každým z nich.

Takéto okolnosti môžu podporovať záver, že striedavá starostlivosť je prakticky uskutočniteľná a môže byť v záujme dieťaťa.

Rodičia bývajú v rôznych mestách

Jana a Filip po rozchode navrhovali striedavú starostlivosť o svojho sedemročného syna.

Bývali však v rôznych mestách a komunikácia medzi nimi prebiehala prevažne cez konfliktné správy.

Hoci mali obaja o dieťa záujem, súd vyhodnotil, že časté presuny a napätie medzi rodičmi by narušili stabilitu dieťaťa.

Rodič má nepravidelnú pracovnú dobu

Ak druhý z rodičov z pracovných dôvodov nevie zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rozsahu spoločnej alebo striedavej osobnej starostlivosti, môže ísť o okolnosť proti zvereniu dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti.

Ak by sa o dieťa v čase pracovnej neprítomnosti rodiča starali prevažne starí rodičia, súd môže porovnávať túto situáciu s možnosťou osobnej starostlivosti druhého rodiča.

Striedavá starostlivosť už fakticky funguje

Ak rodičia určitý režim starostlivosti už prakticky vykonávajú a takáto starostlivosť sa v praxi osvedčí, môže ísť o významnú okolnosť pri rozhodovaní súdu.

Každý rodič, ktorý chce dieťa zveriť do striedavej starostlivosti by mal vedieť, že čím je dieťa dlhšie obdobie s jedným rodičom, tým sa znižuje šanca na úspech v nariadení striedavej starostlivosti.

Konflikt lojality a popudzovanie dieťaťa

Deti nepatria mamičkám - nepatria žiadnemu z rodičov, nie sú ich majetkom.

Vaše deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu.

Obaja pritom máte rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode.

Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca, žiadne výživné ju nenahradí.

V prípade starostlivosti o dieťa jedným rodičom a popudzovaním dieťaťa proti druhému rodičovi je dieťa vystavené konfliktu lojality.

Dieťa sa môže vnútorne brániť tak, že začne odmietať rodiča, proti ktorému je popudzované.

Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.

Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s mal. dieťaťom.

Psychologická pomoc po rozvode

Rozvod sa detí veľmi dotýka.

Prechádzajú dôležitou životnou zmenou a potrebujú oboch rodičov, ale aj blízkych príbuzných k tomu, aby lepšie porozumeli tomu, čo sa v ich živote mení a čo ostáva rovnaké.

Známa veta hovorí, po rozvode síce prestávate byť manželmi/partnermi, ale zostávate rodičmi.

V prípade, že si rodičia všimli, že sa ich dieťa s tým, čo sa u nich doma v období rozchodu/rozvodu deje trápi, poradenský psychológ RPPS môže byť odborníkom, ktorý deťom pomáha vyznať sa v ich svete emócií, rôznych myšlienok a trápení, môže im pomôcť postupne sa vyrovnávať a psychicky sa adaptovať na zmeny, ktoré v ich životoch nastávajú.

Všetky služby psychológa RPPS sú dôverné a práca psychológa na RPPS sa riadi zákonom o psychologickej činnosti a slovenskej komore psychológov č. 199/1994, zákonom o ochrane osobných údajov č. 428/2002 a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a sociálnej kuratele č.

Psychológ RPPS sa riadi okrem zákona aj etickým kódexom poradensko-psychologickej praxe referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Striedavá starostlivosť pri rodičoch, ktorí nie sú manželia

V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode.

V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.

Ak sa rodičia nedohodnú, môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti súd.

Rozvod a záujem maloletých detí

Vo všeobecnosti platí, že rodinné právo upravuje vzťahy medzi manželmi, rodinnými príbuznými, rodičmi a deťmi a náhradnú rodinnú starostlivosť.

Podľa čl. I zákona č.36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ZR) je manželstvo zväzkom muža a ženy, pričom spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro.

Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach.

Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

Rodina je teda jedným z primárnych cieľov manželstva a zároveň je základnou jednotkou v spoločnosti.

Rodina by mala vytvárať vhodné prostredie pre riadnu výchovu detí.

Vyjadruje to aj § 1 ods. 2 ZR podľa ktorého je účelom manželstva vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Ako uvádza § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

§ 23 následne uvádza, že súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Pri súdnom konaní o rozvode manželstva súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Predbežné opatrenie a dočasné nastavenie starostlivosti

Nie je pritom ani vylúčené, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov predbežným opatrením.

Dočasné faktické fungovanie striedavej starostlivosti môže byť pri následnom rozhodovaní významné najmä vtedy, ak sa ukáže, že dieťa takýto režim zvláda a rodičia ho dokážu prakticky zabezpečovať.

Praktické nastavenie režimu

Rodičia by mali pri dohode alebo návrhu zohľadniť najmä školské povinnosti, zdravotný stav dieťaťa, krúžky, prázdniny, sviatky, dopravu medzi domácnosťami a spôsob odovzdávania dieťaťa.

Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk).

Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.

Ak nedokážete naďalej udržať fungovanie spoločnej rodiny, dohodnite sa navzájom o pomeroch po rozvode.

Berte pritom do úvahy, že deti trpia rozvodom viac ako ich rodičia.

Deti budú stále potrebovať oboch rodičov, aj keď rodičia nebudú ďalej žiť spolu.

Striedavá starostlivosť dieťaťa medzi dvoma domácnosťami

Čo môže striedavú starostlivosť podporiť alebo oslabiť

OkolnosťMožný význam pri rozhodovaní
Záujem oboch rodičovJedna zo základných podmienok posudzovaných súdom.
Spôsobilosť rodičov vychovávať dieťaSúd skúma, či každý rodič dokáže zabezpečiť riadnu starostlivosť.
Komunikácia rodičovSchopnosť dohodnúť sa podporuje praktickú realizovateľnosť režimu.
Vzdialenosť bydlískPrílišná vzdialenosť môže byť prekážkou najmä pri školopovinnom dieťati.
Pracovný režimNepravidelná alebo dlhá pracovná neprítomnosť môže sťažiť osobnú starostlivosť.
Stabilita prostrediaSúd prihliada na stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Citové väzby dieťaťaSúd prihliada na citové väzby a vývinové potreby dieťaťa.
Názor dieťaťaMôže byť významný podľa veku a situácie, nejde však o hlasovanie.
Fakticky fungujúca starostlivosťOsvedčený režim môže podporiť návrh na jeho zachovanie.
Konflikt a popudzovanieMôžu narušiť stabilitu dieťaťa a jeho vzťah k druhému rodičovi.

Časté omyly rodičov

  • Rozchod alebo rozvod rodičov automaticky neznamená, že dieťa bude zverené len jednému z nich.
  • Častý omyl je, že pri striedavke výživné automaticky zaniká.
  • Druhý rodič tým automaticky nestráca rodičovské práva.
  • Nesúhlas jedného rodiča neznamená automaticky koniec.
  • Názor dieťaťa nie je hlasovanie, v ktorom vyhrá rodič, ktorého si dieťa vyberie.
  • Samostatná izba nie je nevyhnutnosťou, minimálne je však potrebné, aby dieťa malo vlastnú posteľ, priestor na hranie, učenie sa.
  • Nie každý rodičovský konflikt automaticky vylučuje striedavú starostlivosť, rozhodujúce je, či rodičia dokážu zabezpečiť stabilné fungovanie dieťaťa.

Odporúčaný postup rodičov

  1. Posúdiť, či obaja rodičia dokážu zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa.
  2. Zohľadniť vek dieťaťa, jeho školu, zdravotný stav, krúžky a citové väzby.
  3. Overiť, či vzdialenosť medzi domácnosťami umožňuje pravidelné odovzdávanie dieťaťa.
  4. Dohodnúť konkrétne intervaly starostlivosti, odovzdávanie, sviatky, prázdniny a mimoriadne situácie.
  5. Určiť spôsob komunikácie o školských, zdravotných a každodenných otázkach.
  6. Premyslieť finančné zabezpečenie dieťaťa a výživné.
  7. Predložiť dohodu súdu na schválenie.
  8. Ak dohoda nie je možná, pripraviť vecný návrh založený na konkrétnych potrebách dieťaťa.

Ak rodičia dokážu nastaviť funkčnú dohodu a dodržiavať ju, dieťa tým zvyčajne získa najviac.

Ak sa dohoda nedá dosiahnuť, oplatí sa riešiť veci vecne, s dôrazom na režim dieťaťa a s dobrou právnou prípravou.

Každá rodinná situácia má svoje špecifiká a správne nastavenie riešenia môže výrazne ovplyvniť jej ďalší vývoj.

Striedavá starostlivosť alebo výlučná starostlivosť o dieťa po rozvode/rozchode

tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #po #rozvode