Basen o matke, ktorej zubatá zoberie dieťa

Predstava matky, ktorej zubatá zoberie dieťa, patrí k najbolestivejším obrazom, aké môže človek vysloviť. Smrť dieťaťa narúša prirodzený poriadok života a zasahuje najhlbšie miesto v srdci matky. Takáto strata sa nedá zmerať slovami, nahradiť darom ani prekryť časom.

MAMA - štyri písmená, jedno slovo. Dvojslabičné slovo, ktoré znamená tak veľa. Už len pri predstave teenegerky, že sa v budúcnosti stane mamou, sa rozbúši srdce.... Či je to už od šťastia alebo smútku, ako bude vychovávať svoje dieťa.

Slovo „mama“ v sebe nesie lásku, bezpečie, starostlivosť aj spomienku. Keď však matka príde o dieťa, všetko, čo bolo spojené s jeho narodením a dospievaním, zostáva v jej pamäti ako bolestivá stopa.

Láska medzi matkou a dieťaťom

Mamou by sa mala stať žena, ktorá si je istá, že dieťa bude mať dostatok lásky a pohody. Nie dostatok hračiek,... ale dostatok lásky, pretože tú deti najviac potrebujú.

Láska medzi matkou a dieťaťom sa začína už od vývinu dieťaťa. Dieťa cíti matkinu lásku tým, ako ho kŕmi vlastnou stravou, hladí sa po bruchu a rozpráva svojmu dieťatku, čo všetko spolu budú prežívať.

Keď sa dotkne matka svojho brucha s vedomím, že pod jej srdcom rastie nový život, zachveje sa jej srdce od šťastia-aj to cíti to maličké stvorenie.

Celých deväť mesiacov sa dieťa vyvíja a mama sa už teší, kedy konečne bude držať vo svojom náručí dieťatko...malé....nevinné stvorenie.

Keď príde ten deň, deň, kedy sa ten malý anjelik pýta už na tento svet, je to pre matku obrovský zážitok. Nehovoriac o tom, ako si ho hneď po narodení vezme do svojho náručia...

Všíma si jeho maličké rúčky, nôžky, pršteky, hlavičku, na ktorej je malilinký noštek, ešte zalepené očká a tesne nad bradou akási maličká čiarka.

Pripásala by som to menšej vráske dospelého človeka. Až keď sa tá vráska pootvorí, až vtedy vidieť, že sú to ústočka, ktorými bude mamin anjelik papať, neskôr bľabotať a potom nádherne vyslovovať prvé slová.

Od prvého úsmevu po dospelosť

Je krásne cítiť lásku... matkinu lásku. Ako nás opatrne berie na ruky z postieľky, keď plačeme, ako opatrne nám prechádza po hebkých vláskoch, aby nám neublížila.

Kŕmi nás a dostane strach, keď nám zabehne mliečko a začneme sa dusiť, keď nám mlieko steká pomaličky po malej bacúľatej brade a ona to opatrne utrie, aby nás nevyrušila pri papaní.

Teší sa z nášho prvého úsmevu, prvého podržania hlávky bez pomoci. Ak dieťa vidí šťastné oči matky, je šťastné aj ono.

Potom nasleduje prvá krok, prvé slovíčka ako - mama, tata, baba, papa, ham-ham,... aj vtedy je človek , ktorý dal život takému malému stvoreniu, šťastný.

Potom prichádza materská škola, základná škola, stredná škola... Z malého nevinného stvorenia sa stáva dospelý človek, schopný starať sa sám o seba.

Aj keď sa vieme postarať sami o seba, vieme si sami pripraviť raňajky, sami sa okúpať, sami si pripraviť domáce úlohy, aj vtedy je láska matky potrebná.

Neznamená to, že keď sme už skoro dospelí ľudia, že nepotrebujeme matkine objatie, slova útechy,...

Či sme na svete rok, dva, tri, päť, desať, osemnásť, či dokonca tridsať a máme už vlastnú rodinu, aj tak potrebujeme cítiť teplo tela našich mám.

Keď sa dieťa cíti odsunuté

Človek, ako mladý jedinec, už ako dvoj až trojročný človek začína vnímať situácie okolo seba. Začíname vnímať veselosť, smútok, strach iných ľudí.

A hlavne ten strach, smútok, dokonca aj odmeranosť našej mamy. Pre dieťa, ktoré cíti, že sa mu mama odrazu prestala venovať, že sa mu venuje čoraz menej a menej, spôsobuje utrpenie, ťaženie na srdci,...

Cíti sa vinné. Premýšľa, či to nie náhodou jeho vina, či neurobil náhodou niečo zlé, či svoju mamu, ktorú nadovšetko zbožňuje nejako zradil....

Všetko si nechá prejsť hlavou... Poriadne premýšľa aký je vlastne ich rodinný život...

A keď pomaly prichádza na to, že sa mu mama prestáva venovať kvôli niekomu inému alebo kvôli tomu, že ho už považuje za dospelého, za niekoho, kto si už vie poradiť sám, je mu ťažko...

Áno, vie sa dostať z problémov, vie sa postarať sám o seba, ale stále potrebuje cítiť takú istú lásku, takú istú náklonnosť, také isté porozumenie, potrebuje cítiť taký istý hrejivý dotyk na tele a na duši ako keď bol ešte maličký človiečik.

Veď stále nám do života prichádza veľa ťažkostí, veľa starostí... A ku komu by sme sa stále mohli pritúliť a vyrozprávať, dať si poradiť a nad radou popremýšľať?

Len k našej milovanej mame... Ale prečo niektoré mamy k svojím ratolestiam neprejavujú takú istú náklonnosť, takú istú lásku, prečo sa im nevenujú stále tak ako keď boli ešte „dieťatká“?

Čo sa mení na tom, že deti dospievajú??? Alebo čo sa mení na tom, že si už zakladajú svoje vlastné rodiny?

Naozaj si mamy myslia, že ich deti ich už nepotrebujú? Je to OMYL!!!!

Najťažšia strata

Ak je všetko v poriadku, a odrazu si začíname všímať, že naša mama si nás menej a menej všíma, je to hrozné...

Strácame niečo, čo sme chceli, aby nás sprevádzalo v ťažkých situáciach. Najhoršie však je, ak prídeme na to, že si nás prestáva naša vlastná mama všímať pre niekoho iného.

Ak prichádzame na to, že je pre ňu dôležitejší niekto iný než my. Napríklad.... komu by sa mohla venovať viac ako svojmu vlastnému dieťaťu???

Mladšiemu súrodencovi? To je asi aj normálne... Ale ak sa začne viac venovať svojmu manželovi, nášmu otcovi, a dokonca otcovi, ktorý sa o nás nikdy nezaujímal, nevšímal si naše úspechy,.....

Pre dieťa je to dosť tvrdé. Hlavne ak je vo veku, kedy je citlivé na všetko. Vtedy najviac potrebuje pochopenie a rady od mamy...

Keď však dieťa matke vezme smrť, nejde už o pocit odsunutia ani o nedostatok času. Zostane iba prázdne miesto, ktoré nikto nedokáže zaplniť. Matka si uchováva spomienky na prvé kroky, prvé slová, prvé domáce úlohy, prvé lásky aj všetky chvíle, ktoré spolu prežili.

Je to človek, ktorý nám dal život, človek, ktorý sa rozhodol nás vychovávať, prežívať s nami životné situácie, ako naše prvé kroky, prvé slová, prvé domáce úlohy, prvé lásky, našu svadbu, naše prvé vlastné rozhodnutia.

Pre matku, ktorej zubatá zoberie dieťa, môže byť každá takáto spomienka zároveň vzácnym pokladom aj zdrojom bolesti. To, čo kedysi prinášalo radosť, sa po strate vracia v tichu, v obrazoch a v otázkach bez odpovede.

Slová pre mamu, ktorá smúti

Spomíname s láskou na teba, odkedy si odišla do neba. Vďaka tebe viem, kto som, si mojím mocným, vnútorným hlasom. Navždy si moja mama, navždy ťa budem mať rada...

Mama - si mojou hviezdou na nebi. Ach, mamička, keby… Čas chvíľu postojí a život privolí, bola by som ti rada s najväčšou láskou, vďakou povedala - ľúbim ťa a ďakujem.

Bola si mojím prvým svetom, berie mi slová z úst vietor. Bola si prvým človekom, k životu mostom. Bola si lístkom, čo k slnku ma stáča, bola si korunou, čo chráni vtáča.

Bola si, napriek tomu nie som sama. V mojom srdci navždy zohreješ ma, mama.

Mama je slnko so zlatým vlasom

Malé slniečko - to zasa ja som

Preto sa na svete krásne máme

Mne svieti mama a ja mame.

Život je ako krásna ruža: vonia, dýcha, aj pichá. Prosto ťa skúša. No a v tom živote je jedna mana: láska, ktorú dá ti tvoja mama.

Bozkom lieči rany, pohladením modriny. Láskou mostí priepasti, láta trhliny. Úsmevom prežiari každučký svet. Nikoho takého ako mamy na Zemi niet.

Básne o mame a spomienke

Všetky kvety do rúk mamy

vkladám ako drahokamy

za jej lásku plnú nehy,

za zelené detské brehy,

za rozprávku nad kolískou,

za to, že vždy stojí blízko,

aby si ma pohladila-

moja mama, nežná, milá.

Taký máš hlas, mama moja,

ako zvonky na úbočí.

Začujem Ťa znenazdania,

div mi srdce nevyskočí.

Taký máš hlas, mam moja,

ako šepot vetra v lese.

Usmejem sa mimovoľne,

keď sa ku mne z diaľky nesie.

I keď karhá, napomína,

vždy je to hlas milý, známy,

ten jediný v celom svete,

ľúbezný hlas mojej mamy.

Prečo sa chveje osika?

Lebo sa jej vetrík dotýka.

A ktože je, kto je na vine,

že sa chvejú ruky mamine?

To sú ale smiešne otázky!

Tie ruky sa chvejú od lásky.

Či stačí, ak aj troškou

ťa niekto stále rád?

Či z mála na mnohé

sa šťastie premení?

Či stačí aj to málo,

len vrúcny bozk a kvet,

aby sa ľuďom zdalo,

že opeknieva svet?

Za Tvoju nehu mamička, za Tvoju veľkú lásku, za starosť bozky na líčka, za každú pribudnutú vrásku na Tvojej tvári, na dlaniach, čo zrobené sú celé, nech táto malá básnička tlmočí vďaky tisícéré.

Deň matiek ako chvíľa spomienky

Druhá májová nedeľa patrí tradične všetkým mamám. Deň matiek je symbolickým medzinárodným dňom s historickou hodnotou, oslávte ho originálnou básničkou...

Práve medzinárodný Deň matiek je sviatok, ktorý sa oslavuje v rôznych podobách a dátumoch, ale skutočne po celej planéte a s rovnakou myšlienkou. Vzdať svojej mame úctu a poďakovať za všetko, čo pre nás robí.

Deň matiek 2026: Najkrajšie básničky a priania pre každú mamičku.

Deň matiek sa na Slovensku v roku 2026 oslavuje v nedeľu 10. mája. Tento deň pripadá každoročne na druhú májovú nedeľu a je prejavom úcty a vďaky matkám a materstvu.

Hoci nie je štátnym sviatkom, má v srdciach mnohých Slovákov významné miesto.

Pre matku, ktorá prišla o dieťa, môže byť tento deň naplnený nielen kvetmi a prianiami, ale aj tichou spomienkou. Aj keď dieťa už nemôže podať vlastnoručne vyrobený darček, jeho miesto v srdci matky zostáva.

Krátke priania pre mamu

• Milovaná maminka, dávam ti - ku Dňu matiek veľa bozkov a objatí. Maminka, k tomu ešte jeden kvet, si pre mňa nádherný, pestrý svet. Maminka a ešte jedno ďakujem, túto báseň ti zo srdca darujem.
• Stojí pri mne každý deň, objatie jej prinesiem, vzácna je mi, moja mama, s ňou tu nikdy nie som sama…
• MAMA: „M“ znamená milión vecí, ktoré som od teba dostala. „A“ za všetky „áno“, ktoré si mi darovala. „M“ znamená milovať, čo si ma naučila a celý život si ma bezpodmienečne milovala. „A“ je tiež začiatok našej abecedy - ľúbim ťa, šepám ti, nie však naposledy.
• Mama, ľúbim ťa moc. Si vždy moja prvá pomoc. Si sestrička, lekárka, si moja záchranárka!
• Život je krásny, ak ti v ňom nechýba - mama, ona je tvoja rodina. Život je krásny, keď nie si sama - keď povedať môžeš, ľúbim ťa, mama.
• Mama - pre teba tento môj kvet - je symbolom - chcem darovať ti celý svet. Že netreba? Máš pravdu - ty máš mňa a ja teba.
• Mama, to je slovko prekrásne. Každý nad ním len užasne. Na každý žiaľ len ty máš liek, ľúbime ťa navždy bez ohľadu na tvoj vek.
• Mama si poklad, si najväčší dar, vyriešiš každý medzi nami svár. Mama si bezpečie aj náruč teplá, pri tebe niet noci, horia nám svetlá.

Básne a riekanky od detí

Rozličné verzie a jemné vyjadrenia detí, ktoré ukazujú, ako veľmi si vážia mamy: Tebe mamička, Kvety pre mamu, Keď raz vyrastiem, Lúčne kvety, Maľujem kvet, Ľúbim, ľúbim, V maminom objatí a ďalšie.

Verše a riekanky od detí plnia tieto chvíle jemnou hĺbkou: Teba mamička, Za Tvoju nehu, Kvietok do ruky, Najlepšia mamička, Na pamiatku, Pieseň pre mamu, Moja mama, Mamička moja jediná, Darček pre mamičku a mnoho ďalších.

Všetky tieto texty spolu tvoria bohatú zbierku, ktorú si môžete prečítať spolu s deťmi, zaspievať alebo použiť ako darčekový štítok.

TIP: Vytlač si obľúbenú básničku, prilep ju na darček alebo ju pošli cez správu - mama ju určite ocení. Slová od srdca majú totiž tú najväčšiu silu.

Občasný vizuálny doprovod môže obsahovať aj krátke citáty o mame, ktoré ľahko vložíte do darčekových kartičiek alebo do sms správ.

Pestré ilustrácie a tipy na ručné darčeky môžu všetko oko dopĺňať a posilniť pocit vďaky a lásky.

Malé gesto, ktoré môže veľa znamenať

Keď chcete mamu potešiť nielen slovami, ale aj skutkami, môžete kombinovať básne s vlastnoručne pripraveným darčekom, kvetmi a drobnými pozornosťami.

Darčekom môže byť kvet, kresba, list, fotografia alebo krátka básnička. Pri spomienke na dieťa, ktoré zomrelo, však často najviac znamená pokojná prítomnosť, vypočutie a úcta k tomu, o kom matka hovorí.

Do ruky ti kvietok vkladám, moja milá mamička. Skloň sa ku mne, dám ti ešte horúci bozk na líčka.

Dnes ti želám veľa šťastia, usmievaj sa celý deň. Povedz, ak chceš modré z neba, zabehnem ti chytro preň.

Ak dieťa vidí šťastné oči matky, je šťastné aj ono. A ak matka plače za dieťaťom, ktoré jej zubatá vzala, jej slzy si zaslúžia porozumenie, nie zabudnutie.

Všetky mamy tohto sveta

Ľúbim kvety, ľúbim vtáčky,

každú hračku maličkú,

lež najväčšmi zo všetkého

ľúbim svoju mamičku.

Tak ako tmavú noc rozjasní hviezdička, rozjasní u nás deň s úsmevom mamička. Tak ako od rosy nad ránom skrásnie kvet, v maminom objatí zjasnie mi celý svet.

Vďaka ti, mamička, rozovri teplú dlaň, nech na tvoj sviatok kytičku do nej dám.

tags: #basen #o #matke #ktorej #zubata #zoberie