Zdravá strava pre deti: zásady výživy od prvých príkrmov po školský vek

Ako by mala vyzerať „zdravá strava pre deti”? Túto otázku si pravdepodobne položí každý rodič, ktorý sa snaží svojmu dieťaťu zabezpečiť optimálny vývin a štart do dospelosti.

Práve výživa v detskom veku hrá dôležitú úlohu v prevencii mnohých, najmä civilizačných chorôb. V tomto období sa totiž organizmus aktívne vyvíja a vznikajú tak základy, na ktorých budeme môcť v dospelosti stavať.

Výživa detí vychádza z rovnakých základov ako výživa dospelých. Každý potrebuje vitamíny, minerály, sacharidy, bielkoviny a tuky, ktoré sa označujú ako živiny. Deti však v rôznom veku potrebujú odlišné množstvo jednotlivých živín.

Najvhodnejší spôsob stravovania pre rast a vývoj dieťaťa zohľadňuje jeho vek, úroveň pohybovej aktivity a ďalšie individuálne charakteristiky. Zdravá strava môže mať rôzne podoby, no jej základom by mali byť štyri princípy: primeranosť, rovnováha, striedmosť a rozmanitosť.

Čo znamená vyvážená strava pre deti

Synonymom zdravého stravovania je vyvážená strava. Čo tento pojem znamená pri výžive školákov? Deti v školskom veku by mali jesť potraviny zo všetkých piatich skupín zdravých potravín. A teda: zeleninu, ovocie, obilniny, mliečne výrobky a bielkoviny.

Zdravé potraviny dodávajú telu dieťaťa živiny, ktoré sú dôležité pre rast, vývoj a učenie. Každá skupina potravín obsahuje odlišné živiny, ktoré telo dieťaťa potrebuje pre zdravý rast a správne fungovanie.

Primeraná strava má pokryť potrebu makroživín a mikroživín bez toho, aby ju prekračovala. Rovnováha znamená, že príjem energie zodpovedá výdaju energie a že jedálniček obsahuje vhodný pomer bielkovín, tukov a sacharidov. Striedmosť spočíva v obmedzovaní potravín a zložiek, ktoré môžu pri nadmernom príjme škodiť zdraviu. Rozmanitosť znamená zastúpenie veľkého množstva výživných potravín v rámci jednotlivých skupín aj medzi nimi.

Strava musí byť zároveň bezpečná, teda bez mikrobiologických a chemických kontaminantov. Základom zdravého jedálnička sú rozmanité, minimálne spracované a nespracované potraviny s nízkym obsahom nezdravých tukov, voľných cukrov a sodíka.

Raňajky a pravidelný stravovací režim

Sú nevyhnutnou súčasťou zdravého detského jedálnička, pretože deťom dodávajú potrebnú dávku energie, aby zvládli dopoludňajšie aktivity v škôlke či škole.

Deti, ktoré pravidelne raňajkujú, majú nižšie BMI a je menej pravdepodobné, že budú mať v neskoršom veku nadváhu ako tie, ktoré raňajkujú nepravidelne.

Túto skutočnosť čiastočne vysvetľuje aj fakt, že konzumáciou raňajok sa u detí v školskom veku znižuje riziko toho, že dieťa pre nedostatok energie nabehne do bufetu a od hladu si kúpi prvú sladkosť, ktorú tam uvidí.

Radšej menšie jedlá a častejšie. Nie je dobré, keď dieťa pociťuje intenzívny hlad. Vtedy je schopné zjesť čokoľvek, najmä ak nie ste doma a má k dispozícii chladničku či špajzu.

Zamerajte sa na to, aby dieťa zjedlo hlavné jedlá. To znamená, aby ste ho neprekrmovali medzi jedlami. Ak je medzi hlavnými chodmi hladné, ponúknite mu orechy, ovocie, semiačka, zeleninu, ale určite nie chipsy, koláče, hamburgery či pizzu.

Posledné jedlo - samozrejme, dostatočne bohaté na bielkoviny, vlákninu a zdravé sacharidy - by malo jesť minimálne dve hodiny pred spaním.

Ovocie a zelenina každý deň

V detskej strave by určite nemali na dennej báze chýbať ovocie a zelenina.

Okrem toho, že poskytujú dôležité vitamíny a minerály, sú tiež dôležité pre správne fungovanie organizmu, obsahujú aj vlákninu, ktorá podporuje zdravie čriev a pomáha predchádzať zápche.

Ovocie a zelenina dodajú malému i väčšiemu školákovi energiu, vitamíny, antioxidanty, vlákninu a vodu. Tieto živiny ho chránia pred chorobami v neskoršom veku, vrátane ochorení srdca, mŕtvice a niektorých druhov rakoviny.

Všeobecne sa odporúča konzumovať 4 - 5 porcií ovocia a zeleniny denne, pričom všeobecne 1 hrsť predstavuje jednu porciu.

Ponúkajte deťom ovocie a zeleninu rôznych farieb, textúr a chutí ako súčasť každého jedla, vrátane desiatej. Obmieňajte čerstvé a varené plodiny.

Môžu byť podávané v akejkoľvek forme nielen, v tej čerstvej, a ráta sa aj mrazené, konzervované (najlepšie vo vlastnej šťave kvôli obsahu soli), sušené alebo vo forme odšťavených džúsov.

Čerstvé ovocie a zelenina sú skvelou voľbou, ale vhodné môžu byť aj mrazené a konzervované výrobky, ak neobsahujú pridaný cukor alebo nadmerné množstvo sodíka.

Ovocie a zeleninu dôsledne umyte, ak je možné, ponechajte aj jedlú šupku, pretože obsahuje veľa živín.

Zelenina a ovocie by sa mali nachádzať v strave dieťaťa už od odstavenia a zavádzania prvých príkrmov.

Každý starší ako 10 rokov by mal denne prijať aspoň 400 gramov ovocia a zeleniny, pričom pre deti mladšie ako 10 rokov sú odporúčané menšie množstvá: aspoň 250 gramov pre deti vo veku 2-5 rokov alebo 350 gramov pre deti vo veku 6-9 rokov.

Vláknina v detskom jedálničku

Vláknina podporuje zdravie čriev a pomáha predchádzať zápche.

Každý starší ako 10 rokov by mal denne prijať aspoň 25 gramov prirodzene sa vyskytujúcej vlákniny z potravín, pričom pre deti mladšie ako 10 rokov sú odporúčané menšie množstvá: aspoň 15 gramov pre deti vo veku 2-5 rokov alebo 21 gramov pre deti vo veku 6-9 rokov.

Obilniny, zemiaky, ryža a cestoviny

Obilniny, zemiaky, ryža a cestoviny, sú všetko sacharidy, ktoré deťom dodávajú energiu s pomalým uvoľňovaním.

Preto by mali byť súčasťou každého jedla a niekedy aj ako občerstvenie medzi jedlami.

K obilninám patria chlieb, pečivo, cestoviny, rezance, raňajkové cereálie, kuskus, ryža, kukurica, quinoa, polenta, ovos a jačmeň.

Tieto potraviny dodávajú deťom energiu potrebnú na rast, vývoj a učenie sa.

Vyberajte prioritne obilniny s nízkym glykemickým indexom, ako celozrnné cestoviny a pečivo, pretože dodajú dieťaťu energiu nielen na hodinu, ale na dlhší čas.

Pre deti staršie ako päť rokov sú lepšou voľbou celozrnné varianty, ako hnedá ryža, celozrnné pečivo či cestoviny, ktoré sú zdravšie a sýtejšie.

WHO uvádza, že sacharidy by mali pochádzať najmä z celozrnných obilnín, zeleniny, ovocia a strukovín. Pri väčšine ľudí by mali rozmanité nerafinované sacharidy predstavovať približne 45-75 % celkového denného príjmu energie.

Bielkoviny pre rast a vývoj

Mäso, ryby, vajcia, orechy, strukoviny (ako fazuľa, šošovica a hrášok) a potraviny vyrobené zo strukovín (ako tofu či hummus) sú vynikajúcim zdrojom bielkovín a železa.

Ako všetci dobre vieme, bielkoviny predstavujú „hlavnú štrukturálnu zložku všetkých buniek v tele”, a preto sú kľúčovou zložkou stravy pre deti, ktorých telo sa stále vyvíja.

Proteíny poskytujú stavebné prvky pre mnohé štrukturálne časti tela, napríklad svaly, ako aj pre funkčné molekuly, medzi ktoré patria hormóny a enzýmy.

Medzi potraviny bohaté na bielkoviny patria: chudé mäso, ryby, kuracie mäso, vajcia, fazuľa, šošovica, cícer, tofu a orechy. Sú nevyhnutné pre rast a vývoj svalov vášho dieťaťa.

Navyše, obsahujú aj ďalšie užitočné vitamíny a minerály, ako sú železo, zinok, vitamín B12 a omega-3 mastné kyseliny.

Ak chceme deťom zabezpečiť zdravú stravu, mali by sme zo živočíšnych zdrojov uprednostňovať ryby a hydinu, a naopak, limitovať príjem červeného mäsa a údenín.

Bielkoviny môžu pochádzať z kombinácie živočíšnych a rastlinných zdrojov. Pri deťoch a dospievajúcich treba zohľadniť aj stráviteľnosť a kvalitu bielkovín.

V niektorých podmienkach môže byť vhodné zaradiť viac rastlinných zdrojov bielkovín, aby sa znížilo riziko ochorení súvisiacich so stravou u dospelých. V iných podmienkach zostávajú potraviny živočíšneho pôvodu dôležité pre dostatočný príjem živín, najmä u detí a tehotných alebo dojčiacich žien.

Tuky: dôležitá súčasť detskej stravy

Tuk predstavuje dôležitú súčasť detskej stravy a jeho potreba pre deti do 5 rokov je dokonca ešte vyššia ako u starších ľudí.

Preto by sme ho nemali z detskej stravy vynechávať, ale skôr sa zamerať na jeho kvalitné zdroje.

To v praxi znamená, že v ideálnom prípade by sme mali deťom ponúkať tzv. zdravé tuky, a to najmä tie z rastlinných zdrojov ako napr. olivový či slnečnicový olej, avokádo, semiačka, orechy a limitovať tzv.

Tuk je nevyhnutnou živinou pre správne fungovanie buniek v tele a dve mastné kyseliny - kyselinu linolovú a α-linolénovú - možno získať iba zo stravy.

Kvalita tuku v jedálničku je dôležitá. Nenasýtené tuky, ktoré sa nachádzajú v rybách, avokáde, orechoch a v slnečnicovom, sójovom, repkovom a olivovom oleji, sú vhodnejšie ako nasýtené tuky nachádzajúce sa v tučnom mäse, masle, smotane, syroch, masti, palmovom a kokosovom oleji.

Nasýtené tuky pochádzajú najmä zo živočíšnych potravín, ako sú červené mäso, párky, hydina, maslo a plnotučné mliečne výrobky.

Pizza, sendviče, hamburgery a burritá sú častým zdrojom nasýtených tukov. Ďalším bežným zdrojom nasýtených tukov sú dezerty, ako koláče a zmrzlina.

Pri varení hľadajte spôsoby, ako nahradiť nasýtené tuky rastlinnými a orechovými olejmi, ktoré poskytujú esenciálne mastné kyseliny a vitamín E.

Príjem tukov, najmä nasýtených a trans-tukov, možno znížiť varením v pare alebo varením namiesto vyprážania, nahradením masla, masti a ghí olejmi bohatými na polynenasýtené tuky, konzumáciou nízkotučných mliečnych výrobkov a chudého mäsa alebo odstránením viditeľného tuku z mäsa.

Obmedziť treba aj pečené a vyprážané potraviny a balené pochutiny, napríklad šišky, koláče, zákusky, sušienky a oblátky, ktoré môžu obsahovať priemyselne vyrábané trans-tuky.

Mlieko, mliečne výrobky a vápnik

Keď už sme spomenuli mlieko v predchádzajúcom bode, považujeme za dôležité spomenúť v tomto článku samostatne aj mliečne produkty.

Tie sú totiž významným zdrojom vápnika, ktorý deti potrebujú pre zdravý vývoj kostí a zubov.

Kľúčovými mliečnymi produktmi, ktoré sami poznáme odmalička, sú mlieko, syry a jogurty. Tieto potraviny sú dobrým zdrojom bielkovín a vápnika.

Ideálne je, každý deň dieťaťu ponúknuť rôzne druhy mliečnych výrobkov. Napríklad: nápoje z mlieka, plátky syra alebo jogurt, cottage cheese.

V ideálnom prípade by dieťa malo denne prijať aspoň tri porcie jedla bohatého na vápnik, pričom jednu porciu predstavuje napríklad 150 ml mlieka.

Nie je vhodné ani potrebné v detskej výžive obmedzovať prirodzený tuk, ktorý sa nachádza v mliečnych výrobkoch.

Keďže deti do 2 rokov, rýchlo rastú a majú tým pádom vyššie nároky na energiu, odporúča sa im podávať predovšetkým plnotučné mlieko.

Ak dieťa dobre rastie a má optimálny rastový vývin, od 2 rokov sa mu už môže podávať aj polotučné, no a od 5 rokov by mali deti dodržiavať zdravú výživu vhodnú pre celú rodinu.

Fortifikované sójové nápoje sa tiež počítajú medzi mliečne výrobky.

Voda a vhodné nápoje

Je jedným z často podceňovaných pilierov v rámci zdravej stravy detí.

V strave detí neraz prevládajú sladené nápoje, avšak najlepšie nápoje pre deti sú voda a mlieko.

Len jeden nápoj je pre deti tým najzdravším. Podobne ako pre dospelých. Je to voda.

Tie, na rozdiel od šumivých a sladených nápojov, neprispievajú k vzniku zubného kazu a nadbytočnému energetickému príjmu, ktorý môže viesť k zbytočnému priberaniu hmotnosti.

Zabudnite na sýtené nápoje, kolové drinky a lepkavé malinovky. Ani džús nie je ideálny, ak ho nezriedite vodou.

Pitie sladkých nápojov vedie k nezdravému priberaniu, obezite a zubnému kazu. Tieto nápoje dokážu zablokovať túžbu po zdravom jedle a vedú k vzniku celoživotného nezdravého návyku.

Okrem toho, častá konzumácia ovocných sirupov je spájaná s črevnými problémami v podobe hnačiek a tiež nezdravými stravovacími návykmi.

Ak dieťa pije džús, mal by to byť 100 % džús bez pridaného cukru a jeho porcie treba obmedziť. Väčšina druhov ovocných džúsov vrátane tých bez pridaného cukru obsahuje významné množstvo voľných cukrov.

Čistú vodu zatraktívnite pridaním šťavy z čerstvého ovocia (citrusové plody, jahody) alebo bylinkami (mäta, citrónová tráva).

Pre deti sú nevhodné aj nápoje s kofeínom, pretože kofeín bráni telu absorbovať vápnik.

Cukor a sladkosti

Príjem pridaného cukru by mali deti obmedziť. Prirodzene sa vyskytujúce cukry, napríklad v ovocí a mlieku, nie sú pridanými cukrami.

Medzi pridané cukry patria hnedý cukor, kukuričné sladidlo, kukuričný sirup a med.

Pozor na jednoduchý cukor, ktorý sa často skrýva v rôznych „zdravo” vyzerajúcich tyčinkách či keksíkoch, ktoré deťom oproti komplexným sacharidom neposkytujú žiadne vitamíny a minerály.

Je to rýchly zdroj energie, ktorý môže byť v určitých časoch dňa potrebný, napr. pred tréningom, ale pri pravidelnej a častej konzumácii môže viesť k nadmernému prírastku hmotnosti.

Väčšina detí má sklon k sladkým chutiam. Skúste ich pomaly nahrádzať viac orechmi a prirodzeným cukrom potrebným pre organizmus.

A hlavne nekupujte sladkosti, nesmiete mať plné skrinky lákadiel.

Zo začiatku budú možno frflať, ale ak vydržíte, výsledky vašej pevnej vôle sa dostavia.

Chuť na sladké „uhaste“ deťom lákavo nakrájaným ovocím, čerstvým alebo sušeným.

Spotreba voľných cukrov by mala byť počas celého života obmedzená na menej ako 10 % celkového denného energetického príjmu. Ďalšie zdravotné prínosy môže priniesť obmedzenie na 5 % alebo menej.

Voľné cukry zahŕňajú monosacharidy a disacharidy, napríklad sacharózu, fruktózu a glukózu, ktoré do potravín a nápojov pridáva výrobca, kuchár alebo spotrebiteľ, ako aj cukry prirodzene prítomné v mede, sirupoch, ovocných džúsoch a koncentrátoch ovocných džúsov.

Na znižovanie spotreby voľných cukrov by sa nemali používať nesacharidové sladidlá.

Soľ, sodík a spracované potraviny

Väčšina detí v Spojených štátoch prijíma vo svojej každodennej strave príliš veľa soli.

Iný názov pre soľ je sodík.

Soľ sa môže ukrývať v sendvičoch, kde sa obsah sodíka v chlebe, mäse, ochucovadlách a prílohách postupne sčítava.

Spracované potraviny, ako pizza, cestovinové jedlá a polievky, často obsahujú veľké množstvo soli.

V mnohých krajinách pochádza väčšina soli zo spracovaných potravín, napríklad hotových jedál, spracovaného mäsa, syrov a slaných pochutín, alebo z potravín, ktoré sa konzumujú často a vo veľkom množstve, napríklad z chleba.

Soľ sa pridáva aj pri varení, napríklad vo forme bujónu, kockového vývaru, sójovej omáčky a rybacej omáčky, alebo priamo pri konzumácii.

Príjem soli možno znížiť obmedzením množstva soli a ochucovadiel s vysokým obsahom sodíka pri varení a príprave jedál, nepoužívaním soli alebo slaných omáčok na stole, obmedzením slaných pochutín a výberom výrobkov s nižším obsahom sodíka.

Kontrolujte etikety potravín a vyberajte výrobky s nízkym obsahom sodíka.

Podporujte desiatu z ovocia a zeleniny namiesto chipsov a sušienok.

Prečo obmedzovať fast food a polotovary

Spracované potraviny a fastfoodové jedlá majú často vysoký obsah soli, nasýtených tukov a cukru, pritom málo vlákniny.

Pravidelná konzumácia týchto potravín zvyšuje riziko zdravotných komplikácií, najmä detskej obezity a cukrovky 2.

Pizza, sendviče, hamburgery a burritá sú častým zdrojom nasýtených tukov.

Sladkosti, koláče, zmrzlina, pečené a vyprážané potraviny, balené pochutiny a jedlá z rýchleho občerstvenia by preto nemali tvoriť základ detského jedálnička.

Aj keď ste boli ako deti zvyknutí na rožky či chleby s maslom a salámou, dnes už viete, že vhodnejšie sú na desiatu iné potraviny.

Nabaľte deťom orechy, semiačka, syry, biely jogurt a desiatu obohaťte čerstvým ovocím alebo zeleninou.

Aj pre dospelých sú výborné mrkvové a zelerové tyčinky so syrovým alebo avokádovým dipom.

Vhodné desiaty a dezerty

Ak je medzi hlavnými chodmi dieťa hladné, ponúknite mu orechy, ovocie, semiačka a zeleninu.

Čokoláda, lízanky, sušienky, šišky, chipsy, koláče, hamburgery či pizza nie sú dobrým riešením.

To isté platí aj pre dezert po obede. Nakrájané ovocie alebo jogurt sú zdravé možnosti.

Ak chcete podávať niečo špeciálne, vyskúšajte domáci banánový chlieb.

Výživa dojčiat a malých detí

V prvých 2 rokoch života optimálna výživa podporuje zdravý rast a zlepšuje kognitívny vývoj. Znižuje aj riziko nadváhy alebo obezity a vzniku neprenosných ochorení v neskoršom veku.

Dojčatá by mali byť počas prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené.

Dojčenie by malo pokračovať do 2 rokov a dlhšie.

Od 6 mesiacov by materské mlieko mala dopĺňať rozmanitá, primeraná, bezpečná a výživovo bohatá strava. Do príkrmov by sa nemala pridávať soľ ani cukor.

Dojčatá a malé deti vo veku 6-23 mesiacov by mali konzumovať rozmanitú stravu vrátane potravín živočíšneho pôvodu, ako sú mäso, ryby alebo vajcia, ako aj ovocia a zeleniny.

Spotreba škrobových základných potravín by sa mala minimalizovať.

Potraviny s vysokým obsahom cukru, soli a trans-tukov, ako aj sladené nápoje, by sa mali vyhýbať.

Vitamíny a minerály

Mikroživiny sú nevyhnutné vitamíny a minerály, ktorých je spolu približne 30, vrátane 13 vitamínov, ako sú A, B-komplex, C, D, E a K, a 16 minerálov, ako sú železo, jód, zinok a vápnik.

Telo ich potrebuje v malých množstvách na správny rast a zdravie.

Nedostatok týchto živín môže viesť k vážnym zdravotným problémom, od anémie a skorbutu až po poruchy kognitívnych schopností a defekty neurálnej trubice.

Rozmanitá strava bohatá na ovocie, zeleninu, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy, semienka a chudé potraviny živočíšneho pôvodu pomáha zabezpečiť dostatočný príjem dôležitých vitamínov a minerálov.

Pravidelne zaraďujte potraviny bohaté na mikroživiny - napríklad fazuľu alebo chudé mäso na podporu príjmu železa, tmavozelenú listovú zeleninu na zlepšenie príjmu vitamínu A alebo jodizovanú soľ na prevenciu nedostatku jódu.

Enzýmy zabezpečujú v bunkách látkovú premenu. Slúžia nielen na trávenie stravy, ale telo ich používa prakticky pri všetkých chemických procesoch.

Ako plánovať zdravý jedálniček pre rodinu

Stravovanie v rovnováhe je tá správna cesta k vyváženému príjmu potravín, ktoré potrebuje práve naše telo.

Okrem toho stravovací režim zostavený podľa chémie vášho tela pomáha normalizovať hladinu inzulínu, predchádza napríklad vzniku cukrovky 2. typu, podporuje príjem esenciálnych živín ako sú tuky, bielkoviny a sacharidy.

A tak ako vo všetkom, kde chceme uspieť a dopracovať sa k pozitívnym výsledkom, aj na udržanie harmónie v tele si potrebujeme vytvoriť systém a režim stravovania.

Najskôr si rozmyslite, čo budete variť.

Vytvorte si menu najlepšie na 3-4 dni dopredu a napíšte si zoznam ešte skôr ako pôjdete na nákup.

Nekúpite tak zbytočnosti a domov donesiete iba to, čo skutočne potrebujete.

Nezabudnite vždy na čerstvú zeleninu a ovocie.

Jedzte ju z väčšej časti surovú.

Ak nemáte domáce zdroje, choďte na trhovisko, tam býva väčšinou krajšia.

Oleje na šaláty v bio kvalite zoženiete v predajniach zdravej výživy, vydržia dlhšie.

Ostatné nakúpite v bežných potravinách.

Snažte sa vždy zaobstarať suroviny v čo najpôvodnejšom stave, nie polotovary a prídavné látky (E-čka), spracované mäso, ochutené mliečne výrobky, sladkosti a podobne.

Pre pracujúcu ženu s rodinou je reálne stráviť v kuchyni 1 hodinu a mať pripravené aspoň 2 jedlá (takže 1 deň pokoj, veď sú aj ďalšie veci čo treba urobiť).

Preto je môj jedálny lístok založený na jednoduchých receptoch.

Buď si čas na prípravu jedla vyhradíte ráno, ešte pred odchodom do práce, kedy je ideálne variť jedlá, ktoré si nevyžadujú neustále miešanie (také, čo viete postaviť, nastaviť čas a robiť iné veci).

Alebo až večer, po návrate z práce domov.

Opäť sa snažte variť jednoduché jedlá z čerstvých surovín, prípadne časť stravy konzumujte v surovom stave (ovocie, zeleninu, orechy, syry).

Keď máte cez víkend viac času, pripravte si vopred niektoré suroviny na týždeň (strukovinu, vývar,…).

Ako viesť deti k zdravému stravovaniu

Dôležité je docieliť, aby deti surovú zeleninu a ovocie, ryby, rôzne druhy semiačok a orechov prijali ako samozrejmú súčasť stravovania namiesto chipsov, hranoliek a podobných nezdravých polotovarov.

Vnímajte to tak, ako keď sa snažíte motivovať deti k podávaniu výsledkov v škole, športe, či iných aktivitách.

Nečakajte ohurujúce výsledky hneď. Mali by ste byť trpezliví a postupne pridávať nové druhy zeleniny a ovocia.

Chce to čas, trpezlivosť, vašu pevnú vôľu a najmä rozhodnutie zaradiť ovocie a zeleninu do povinného zoznamu potravín vo vašej domácnosti.

Vymyslite si vlastné odmeny a systém ich získavania.

Napríklad si vytvorte motivačnú tabuľu/ nástenku alebo využite chladničku.

Za každý zjedený kúsok ovocia či zeleniny, orieškov deti dostanú magnetku, nálepku, jednoducho čokoľvek, čo sa im páči a robí radosť, aby si ju pripevnili.

Deti musia presne vedieť, čo dostanú ak sa im podarí nazbierať určitý, vopred dohodnutý, počet bodov na nástenke/ tabuli.

A môže to byť čokoľvek, čím mu urobíte radosť, výlet, vysnívaná hračka, návšteva zábavného centra apod.

Skúste sladké chute postupne nahrádzať orechmi a ovocím.

Chuť na sladké „uhaste“ deťom lákavo nakrájaným ovocím, čerstvým alebo sušeným.

Deti by mali vnímať zdravé potraviny ako bežnú súčasť rodinného stravovania, nie ako trest alebo povinnosť.

Jedlo v škole a spolupráca s rodičmi

Zdravý životný štýl znamená vyvážená strava a pravidelný pohyb.

Zdravé deti majú lepšiu školskú dochádzku a viac sa naučia.

Pomocou dát zisťujeme, ako sa deti v škole stravujú - čo im chutí a čo naopak nezjedia.

Vzdelávame komunitu žiakov, rodičov a učiteľov o tom, ako sa vytvárajú zdravé návyky v oblasti stravovania.

Do školy nainštalujeme robota, ktorý zisťuje, ako sa žiaci v jedálni stravujú.

Rodičom pošleme cez našu aplikáciu informácie o nutričných hodnotách obeda v školskej jedálni.

Zistia aj ako ich dieťaťu chutilo v porovnaní so spolužiakmi.

Cieľom tohto projektu je edukovať komunitu a rodičov a otvoriť spoločnú diskusiu.

Aplikácia neslúži na “špehovanie” a trestanie dieťaťa, ale na hľadanie porozumenia, prečo dieťaťu niektoré jedlá nechutia a aké sú možnosti náhrady potrebných živín chutnejšou alternatívou.

Rodičia aj škola tak získajú nástroj na sledovanie úspešnosti receptov.

S jeho pomocou sa môžu spoločne zamýšľať, ako zlepšovať stravovanie detí, aby dostali živiny, ktoré pre svoj zdravý vývoj potrebujú tak, aby im jedlo chutilo.

Strava, pohyb a každodenné návyky

Strava zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní zdravia a pohody jednotlivcov aj populácie a nezdravé stravovanie je významným rizikovým faktorom chorôb a zdravotného postihnutia.

Zdravá strava pomáha chrániť pred všetkými formami podvýživy, ako aj pred neprenosnými ochoreniami vrátane cukrovky, srdcových chorôb, mŕtvice a rakoviny.

Zdravé stravovacie návyky sa začínajú vytvárať už v ranom veku a stravovacie správanie a preferencie vytvorené v detstve a dospievaní často pokračujú aj v dospelosti.

Mnoho chronických chorôb začína už v detstve OZ Futuristiq pozná spôsob, ako proti nim bojovať.

Platforma Zdraví spolužiaci pomáha budovať pozitívne návyky pre zdravšiu budúcnosť našich detí.

97,8 % detí trávi denne čas sedavými aktivitami, v škole, za počítačmi či inými obrazovkami.

Za posledné desaťročia sledujeme nárast priemernej telesnej hmotnosti vo všetkých vekových skupinách.

Využime nové technológie na začatie konverzácie o prevencii chronických chorôb a zlepšení kvality našich životov.

Okrem zberu dát z robotov v školských jedálňach motivujeme rodičov, aby v mobilnej aplikácii odpovedali na dotazníky ohľadom pohybu a spánku svojich detí.

Tieto dáta v anonymizovanej podobe pomôžu aj Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici porozumieť životnému štýlu mladej generácie a lepšie zamerať svoje preventívne programy.

Dáta zbierame aj o kvalite miesta na život z pohľadu voľného pohybu detí a mladých a dostupných možností zdravého stravovania, a to prostredníctvom kampaní na našej stránke aipowered.city.

Praktická orientácia podľa veku

Kedy sa poradiť s odborníkom

Ak máte otázky o výžive detí alebo konkrétne obavy týkajúce sa jedálnička svojho dieťaťa, poraďte sa s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti alebo registrovaným dietológom.

Dlhodobo sme zápasili s hlienmi a hľadali alternatívu k liekom. Synovi napokon diagnostikovali alergiu na kazeín.

Zmenila som u neho stravovanie. Mliečne výrobky sme nahradili rastlinnými.

Individuálne zmeny stravy pri podozrení na alergiu, intoleranciu alebo inom zdravotnom probléme by mali vychádzať z odporúčania zdravotníckeho pracovníka alebo registrovaného dietológa.

Programy a zdroje na podporu zdravého životného štýlu

Na interaktívnej mape si môžete prezrieť nielen dáta z kampaní, ktoré sa nám podarilo zozbierať, ale aj zanalyzované objektívne dáta o zdraví mladej generácie.

Tiež si neváhajte pozrieť, do akých zaujímavých programov na podporu zdravého stravovania a pohybu sa môžete zapojiť vo svojom okolí.

skills.sk

Vlado Zlatoš je známy odborník na optimálnu výživu a funkčnú kondíciu.

Deťom aj dospelým pomáha žiť zdravšie pohybom aj stravovaním.

SkillLab je jedným z jeho projektov, kde ľudí učí pochopiť komplexnosť pohybov ľudského tela a zlepšiť tak ich fyzický aj psychický výkon.

skutocnezdravaskola.sk

Komplexný program kvalitného a udržateľného stravovania a neformálneho vzdelávania o jedle a výžive pre materské, základné a stredné školy.

Jej cieľom je zvyšovanie kvality stravy v školských jedálňach.

Skutočne zdravé školy ponúkajú deťom jedlo, ktoré je chutné a zdravé a učia ich základné zdravé stravovacie návyky potrebné pre zdravý životný štýl.

Projekt je protikladom kultúry fast-foodu a bojuje proti nárastu civilizačných ochorení na Slovensku.

akademiamatejatotha.sk

Zameraná na deti, učí ich systematicky a správne športovať a nachádzať v pohybe radosť.

Tréningy v Športovej akadémii sú zamerané na rozvoj všeobecných pohybových schopností, funkčný rozvoj organizmu, ale aj rozvoj základných lokomócií.

V súčasnosti spolu s FTVŠ UK vykonáva akadémia štúdiu, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi pohybom a pozornosťou.

Prvotné výsledku ukazujú, že deti, ktoré sa pravidelne hýbu majú lepšiu pozornosť.

cojediazdravedeti.sk

Projekt je založený na fakte, že imunita detí sídli v čreve a dobrej psychike matky.

Sezónna a lokálna strava je najlepšia cesta ku najvyššej kvalite potravín, ktorá dnes “vďaka” deformácií kvality pôdy, vody a ovzdušia nie je to, čo jedli naši rodičia ako deti.

Projekt prispieva k informovanosti rodičov a tak viacerým prosperujúcim detičkám.

tags: #chcem #zdrave #dieta