Ako chcete, aby sa vaše dieťa učilo, rešpektovalo pravidlá a rozvíjalo svoju zvedavosť

Začiatkom akademického roka majú asi všetci rodičia určité predstavy o tom, aký výkon ich dieťa podá. Lenže čas niekedy ukáže, že sú diametrálne odlišné od reality a namiesto hladu po vedomostiach školák kašle na učenie, tašku hádže do kúta a radšej sa venuje počítačovým hrám.

Ako si s touto situáciu poradiť? Vzťah, ktorý budujete so svojím dieťaťom, má byť partnerstvom založeným na spolupráci smerujúcej k dosiahnutiu cieľa.

Za akademickým úspechom je správna motivácia

Nestavajte svoj vzťah ku školákovi a jeho povinnostiam na konflikte.

Samozrejme, že sú situácie, ktoré vyžadujú zásah rodičovskej autority. Niekedy musíte konfrontovať svojho školáka a zadefinovať mu hranice a obmedzenia. A hoci je to nevyhnutné, nie je to motivujúce.

Je to obyčajné predstavenie autority, ktoré, ak funguje, je jednoduché, priame a efektívne. Lenže nemá nič spoločné s motiváciou. Dieťaťu ukazuje, že vy máte pravdu a ono sa mýli. Jedna strana sa pokúša tú druhú presvedčiť o nadradenosti svojho názoru a vyhrocuje pozíciu.

S takýmto prístupom školáka nedonútite k tomu, aby sa stal jednotkárom.

Spolupracujte, nediktujte

Motivácia je proces, ktorý prebieha smerom z vnútra von. Preto je vašou úlohou vyextrahovať vnútornú motiváciu z dieťaťa, nie dať mu ju zvonka, od vás.

Podplácanie a podobné taktiky fungujú vždy iba dočasne. Nejde o to, aby ste ho naučili o skratkách, ako sa dostať k dobrým známkam alebo mu povedali, ktorou cestou sa v štúdiách vybrať.

Hoci sami sme možno boli vychovaní takýmto spôsobom, je otázne, aký sme z toho mali osoh.

Vnútorná motivácia je kľúčová.

Naša spoločnosť sa hemží dobrými radcami, ktorí riešia životy iných a presne vedia, ako ich usporiadať, ako v ktorej situácii zareagovať. Keby to však skutočne fungovalo, nikto by nemal žiaden problém.

Ak nadiktujete svojmu dieťaťu, čo má robiť, ťažko môžete očakávať, že to aj naozaj vykoná, skôr sa stane opak.

Dôvodom je, že príkazy sú šité pre všetkých rovnako a neberú do úvahy individualitu jednotlivca. Ak ako rodič viac diktujete, než počúvate, ťažko odhalíte vnútornú motiváciu dieťaťa.

V prípade, že poznáte, čo sa odohráva vo vašom potomkovi, ľahšie zachytíte jeho vnútornú motiváciu.

Ak rozmýšľate nad motívmi jeho konania, nepýtajte sa - čo by ho motivovalo?, ale - k čomu sa motivuje.

V prvom prípade zostanete v pasci a zameriate sa len na vonkajšiu motiváciu. V tom druhom sa vám môže podariť, že sa s vami podelí o vnútorné prežívanie a tým zmení váš pohľad na neho.

Vašim cieľom je totiž pomôcť školákovi vyvinúť svoju vlastnú motiváciu. Nie je to tak, že ho k niečomu donútite, ani že mu zakážete či povolíte nejakú činnosť.

Počúvanie a poznávacia empatia

Zistite, ako na tom vaše dieťa je, akceptujte to a prejavte empatiu.

Poznáme dva druhy empatie, citovú a poznávaciu. Jedna je nápomocná, druhá nie.

Citová je o emóciách, nesie sa v duchu viet: „Áno, ty môj chudáčik, je mi ťa tak ľúto, musí to byť strašné, koľko vám toho zase naložili.“ Nepomôže, ak chcete, aby vaše dieťa dosahovalo v škole uspokojivé výsledky.

Poznávacia empatia má jasný odkaz: „Takže takto to vidíš, vnímaš, takúto máš skúsenosť.“

Tento druhý spôsob empatie vyžaduje počúvanie.

Počúvajte dieťa bez toho, že budete komentovať, hodnotiť a radiť. Jednoducho ho počúvajte a keď skončí, zhrňte všetko, čo ste počuli.

Nepridávajte svoj názor, nech to je len o jeho názore, perspektívach, myšlienkach.

Dieťa bude cítiť, že ho chápete a nechcete ho niekam tlačiť.

V teórii to znie jednoducho, no prax je ťažšia. Musíte v sebe udržať nesúhlas, odpor, podsúvanie rád, hoci jeho skúsenosť nie je tak vyspelá ako tá vaša.

Ak vám školák povie, že ho nenávidí učiteľka matematiky, nezmietnite jeho názor zo stola s tým, že: „To je hlúposť, prečo by to robila?“ Ani mu nevravte, že keby sa lepšie učil, určite by bol obľúbenejší. Takto konverzáciu zabijete ešte pred tým, než sa začne.

Skúste sa radšej spýtať: „Fíha, prečo si to myslíš?“

Ukážete mu, že ho počúvate, veríte jeho úsudku, neodmietnete jej názor, ani s ním nesúhlasíte.

Hovoríte mu, že ste tu pre neho, počúvate ho a ste pripravení spoločne vykročiť k riešeniu.

Pýtajte sa, čo konkrétne ho na situácii trápi, či vidí nejakú výhodu v tom, ak niečo zmení, čo by sa stalo, keby niečo zmenilo.

Dieťa začne rozprávať, vy mu neskáčte do reči, nehodnoťte, nekomentujte.

Aj tak by vaše dobre mienené rady nepočúvalo. V prvom rade musí vedieť, že ste ho pochopili.

Ako správne stanoviť ciele

Ďalším krokom je stanovenie cieľov.

Zistite, čo vlastne váš školák chce. Chce byť najlepší v matematike? Chce mať samé jednotky? Chce ísť na vysokú školu? Chce len „preplávať“ ročníkom?

Tak zistíte, čo sú jeho ciele, nie tie vaše. Ak chcete, aby bol motivovaný k štúdiu, netlačte ho do vlastných predstáv.

Ciele musia byť správne stanovené.

Ak je cieľom vášho dieťaťa mať na vysvedčení samé jednotky, je to príliš vzdialená predstava na začiatku školského roka. Nedokáže ju uskutočniť dnes, zajtra, ani o pár mesiacov.

Je lepšie svoje ciele rozmeniť na drobné tak, aby každý deň, či dokonca hodinu, videlo, či ho plní alebo nie.

Môže sa rozhodnúť, že bude každý večer čítať, písať si úlohy alebo počítať niekoľko príkladov.

Pomôžte mu zadefinovať si ciele jasne. Pomôže napríklad školská dochádzka, robenie úloh, účasť na školských podujatiach.

Tu jasne vidíte obaja, či cieľ splnil.

Začiatok je v tomto procese kľúčový. Ak už raz začne, ľahšie sa mu pokračuje.

Keď vypočíta prvý príklad, prečíta prvú stránku, ďalej to už pôjde automaticky a prácu jednoduchšie dokončí.

Čomu sa vyhnúť, ak chcete, aby sa dieťa dobre učilo

Nedávajte nevyžiadané rady

Neponúkajte rady tam, kde o ne nikto nežiada.

Je prirodzenou súčasťou človeka stavať sa odmietavo k názorom, o ktoré nestojíte. U vášho tínedžera doma je to vypuklé, ale zamyslite sa nad tým, ako zaobchádzate s poúčaním vy. Tiež ho púšťate jedným uchom dnu a druhým von.

Nehádajte sa

Na to, aby došlo k hádke, potrebujete tému - škola je vždy dobrou možnosťou, toho, kto útočí - váš školák a toho, kto odráža útok - vy.

Prvé dve možnosti sú na stole stále, ale vy si môžete vybrať, či budete mlčať a tým k hádke logicky nedôjde, alebo budete po ňom strieľať späť.

Lenže cestou hádok ešte žiadne dieťa nedospelo k poznaniu, že rodič má pravdu a nepovedalo: „Vidím, že tvoje argumenty sú logické, kašlem na svoj názor a budem sa riadiť tvojim odporúčaním“.

Nepresviedčajte o samozrejmostiach

Nepresviedčajte o niečom, čo deti dávno vedia.

Hoci to znie možno neuveriteľne, váš študent vie, že poctivé učenie vedie k dobrým výsledkom a tie k úspešnejšiemu štartu ku kariére. Vie to a rozumie tomu.

Problém teda nie je nedostatok vedomostí, ale chýbajúca efektívna aktivita.

Nemali by ste sa snažiť natlačiť ho do niečoho, čo dáva zmysel vám.

Čítanie a rozprávky ako cesta k učeniu

Keď sa dieťa začne učiť angličtinu, je veľmi dôležité k odovzdávaniu nových vedomostí pristupovať pútavo a udržať dostatočnú motiváciu.

Väčšinu detí baví práve čítanie, pozeranie alebo počúvanie príbehov, prostredníctvom ktorého môžu rozvíjať svoju predstavivosť a svet okolo seba.

Za všetkým hľadajte príbeh

Výučba cudzieho jazyka už nemusí predstavovať len cvičenia z gramatiky a drilovanie slovníka.

Rozprávky deťom poskytujú všetky potrebné prvky na to, aby ich príbeh zaujal a nadchol.

Väčšina učebníc angličtiny práve preto obsahuje príbehy, anekdoty a krátke články, ktoré ozvláštňujú výučbový proces a robia ho zábavnejším.

Veď nájde sa vôbec niekto, kto nikdy nečítal ani nepozeral rozprávky začínajúce typickým „Kde bolo, tam bolo“?

Príbehy, ktoré zostávajú v pamäti

Som si istý, že si veľa rozprávok pamätáte aj vy.

Možno nie celkom do detailov, ale minimálne to, o čom sú. Dokonca by ste dokázali prerozprávať väčšie časti z nich, aj keď ste knihu rozprávok nevzali do rúk pekných pár rokov.

Je to tak preto, lebo keď vám ich kedysi niekto čítal alebo ste si nejakú čítali sami, zrejme sa vám páčila a boli ste z príbehu nadšení.

Je to len dôkaz toho, že rozprávky sú schopné prežiť v našich mysliach veľmi dlho, ak nie navždy.

Einstein raz povedal: „Ak chcete, aby vaše deti boli inteligentné, čítajte im rozprávky. Ak chcete, aby boli ešte inteligentnejšie, čítajte im rozprávok ešte viac.“

Nuž, Einstein je nepochybne jedným z najväčších géniov v histórii ľudstva. Myslíte si, že aj jemu čítali rozprávky? Stavím sa, že áno, a určite nie málo!

Ako využiť rozprávky pri učení angličtiny

Deti čítanie a pozeranie rozprávok zbožňujú. Vlastne si myslím, že aj my dospelí ich máme radi, tak prečo nedať prostredníctvom nich učeniu angličtiny nejaké kúzlo, romantiku a vzrušujúce prvky?

Je tam toho oveľa viac a pri rozprávkach na veku vôbec nezáleží. Začať môžete prakticky kedykoľvek.

Tak prinesme do tohto úžasného sveta učenia sa nejaké rozprávky!

Vyberajte rozprávky s vhodnou úrovňou

Rozprávky sa, tak ako aj množstvo iných kníh, dajú čítať na rôznych úrovniach.

Na trhu môžete nájsť špeciálne knihy, takzvané „graded readers“ určené priamo tým, ktorí sa jazyk ešte len učia.

Vyberiete si z rôznych úrovní náročnosti od začiatočníkov až po pokročilých, pričom v príbehu vždy nájdete len tak náročné slovíčka, ako aktuálne zvládnete.

Vďaka tomu sa vám príbeh bude čítať ľahko a s radosťou.

Vyberte príbeh, ktorý dieťa pozná

Keďže rozprávky sú známe po celom svete a preložené do mnohých jazykov, väčšina detí niektoré z nich pozná, takže čítanie alebo pozeranie už známych príbehov v angličtine pre ne nebude tak náročné na porozumenie, ako by sa najskôr mohlo zdať.

Samozrejme, je dôležité zvoliť také, s ktorými sa už deti stretli vo svojom materinskom jazyku.

Vďaka tomu získajú pevnú pôdu pod nohami a dôležitý kontext, ktorý zabráni frustrácii v prípade neporozumenia slovíčkam či niektorým vetám.

Dobrým príkladom všeobecne známej rozprávky medzi slovenskými deťmi je Popoluška.

Deti na Slovensku už poznajú svoju verziu tejto rozprávky, takže si ju pri čítaní jej anglickej verzie „Cinderella“ automaticky spoja s Popoluškou a porozumenie rozprávke ako celku bude pre ne tak omnoho jednoduchšie.

Oživte rozprávanie

Robte rôzne hlasy, dramatické pauzy a nebojte sa využívať aj reč tela, vďaka čomu vytvoríte magickú atmosféru a predovšetkým upútate pozornosť vášho dieťaťa.

Nehanbite sa trochu odviazať.

Čím hlbší hlas dáte drakovi a čím viac citosloviec použijete, tým bude mať vaše rozprávanie lepší ohlas!

Zapojte dieťa do príbehu

Zapojte do príbehu aj deti - požiadajte ich, nech robia rôzne hlasy alebo opakujú slovíčka a vety spolu s vami.

Čím viac sa deti ponoria do príbehu, tým viac nových slovíčok si môžu osvojiť.

Urobte všetko preto, aby sa do rozprávania aktívne zapájali.

Nielenže sa viac zabavíte, ale deti si tak precvičia slovíčka hneď v praxi.

Využite masky, bábky a plyšáky

Na to, aby ste príbeh ešte viac oživili, využívajte masky alebo bábky.

Vizuálna stránka niekedy pomôže nielen k lepšej koncentrácii na príbeh, ale aj k lepšiemu zapamätaniu toho, čo zobrazuje.

Na obsadenie hlavných rolí vám postačia aj obyčajné plyšáky.

Chcete, aby vaše dieťa nebolo vyberavé v jedle?

Vyberavosť detí v jedle je veľmi častým fenoménom.

Možno vás upokojí, že sa výskumami nezistila spojitosť medzi vyberavosťou v jedle a spomaleným rastom či psychickými poruchami.

Známe varovanie: „Keď nebudeš jesť zeleninu, nevyrastieš,“ teda neplatí.

Ďalšiu generáciu už takto strašiť nemusíme.

Ako sa vyberavosť prejavuje

Vyberavosť v jedle sa prejavuje rôznymi spôsobmi.

• Môže ísť o jedenie malého množstva.
• Môže ísť o preferenciu určitého spôsobu prípravy jedla.
• Môže ísť o odmietanie určitých potravín, hlavne zeleniny.
• Môže ísť o neochotu skúšať nové jedlá.

Väčšinou ide o prechodné správanie, ktoré do dospelosti nepretrvá.

Úloha dojčenia a prvých skúseností s chuťami

Vyberavosť v jedle je možné výrazne pozitívne ovplyvniť dojčením a tým, ako dlho bude dieťa dojčené výlučne a do akého veku bude dieťa dojčené.

Vedci zistili, že deti si zvykajú na rôzne jedlá omnoho skôr, než začnú skutočne jesť a dojčenie pri tom zohráva kľúčovú úlohu.

Zložka stravy, ktorá je zodpovedná za chuť jedla totiž prechádza do plodovej vody v tehotenstve a do materského mlieka v období dojčenia.

Dieťa je takto už pri narodení navyknuté na určité chute, ktoré sa menia, a ďalej sa tento návyk upevňuje počas dojčenia.

Skúsenosť bábätka s týmito chuťami, ktorú získalo prostredníctvom matkinej stravy ešte v tehotenstve a potom popri dojčení, má vplyv na potravinové preferencie v ďalšom živote.

Materské mlieko má rôzne chuťové odtiene, ktoré odzrkadľujú stravu matky.

Je pravdepodobné, že rozmanitosť v stravovaní dojčiacich matiek poskytuje ich deťom celú škálu chutí a chuťových skúseností, čo by vysvetľovalo, prečo sú dojčené deti menej vyberavé a ochotnejšie skúšať nové jedlá.

Čo ukázala štúdia

V nedávnej štúdii sa zistilo, že deti, ktoré sú prvých 6 mesiacov života výlučne dojčené, teda okrem materského mlieka, ktoré získavajú pri dojčení nedostávajú žiadne iné tekutiny a jedlo, majú o 78 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú preferovať prípravu jedla určitým presným spôsobom, o 81 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú jedlo odmietať a o 75 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa budú vyhýbať novým jedlám.

Vedci sa domnievajú, že strach skúšať nové jedlá môže byť aj prirodzený a plniť funkciu ochrany dieťaťa pred potenciálne jedovatými látkami.

Iná štúdia naznačuje, že by vyberavosť mohla byť ovplyvnená aj dedičnosťou.

Ako dieťa zoznamovať s jedlom

Už v tehotenstve a počas dojčenia môžete jesť rozmanité potraviny a nijako sa bezdôvodne neobmedzovať v jedle.

Potom môžete svojim deťom od približne 6 mesiaca veku dávať rozličné jedlá, i keď by to bolo v malých množstvách.

Na začiatku experimentovania s jedlom, ktoré začína približne okolo 6. ukončeného mesiaca, je pre deti normálne, že jedlo chytajú rukami, ovoniavajú ho, hrajú sa s ním, dávajú si ho do úst a vypľúvajú ho.

Nie je zriedkavé, že deti začnú skutočne prehĺtať a jesť jedlo o mnoho mesiacov neskôr.

Ukázalo sa, že je vhodnejšie deťom opakovane dávať rôzne jedlá spôsobom, ktorý jedlo nevnucuje a nevyžaduje od detí, aby ho nakoniec aj zjedli.

Práve naopak, nútenie detí do jedla v tomto citlivom období môže spôsobiť, že si osvoja zlý vzťah k jedlu vo všeobecnosti alebo budú vyberavé.

Malé deti potrebujú približne 10 a viackrát experimentovať s určitým jedlom predtým, než ho príjmu.

V prípade, že dieťa niektoré potraviny odmieta jesť, môže pomôcť opakovane mu ponúkať veľmi maličké kúsky danej potraviny.

Na deti tiež významne vplýva kolektív.

Pokiaľ okolo seba vidí ľudí, dospelých aj deti, ktoré dané jedlo jedia a chutí im, je väčšia pravdepodobnosť, že ho bude ochotnejšie jesť a zvykne si naň.

To isté platí aj naopak.

Odmietanie určitých potravín inými deťmi, časté v školských kolektívoch, môže dieťa nielen utvrdiť vo vyberavosti, ale aj spôsobiť, že niektoré potraviny prestane jesť.

Chcete, aby vaše deti rešpektovali zákazy?

Výchova detí je plná výziev a jednou z nich je určite nastavenie a udržiavanie hraníc prostredníctvom zákazov.

Deti predškolského veku sú v období, keď začínajú objavovať svet a testovať limity, čo je nevyhnutnou súčasťou ich vývoja.

Ako formulovať zákaz

Zákaz by mal byť zrozumiteľný a primeraný veku a skúsenostiam dieťaťa.

Je dôležité ho trpezlivo vysvetliť, použitím slovnej zásoby, ktorú dieťa pozná a chápe.

Zákaz by mal prísť až vtedy, keď rodič vyčerpal všetky argumenty a dieťa stále nerozumie, prečo „toto nie“.

Ak dieťa nedokáže momentálne sledovať rodičovské vysvetlenia, je vhodné pristúpiť k zákazu.

Rodič musí dieťaťu jasne signalizovať, že zákaz je vážny a nezmení sa, a to nielen slovami, ale aj neverbálnymi prejavmi ako sú pohrozenie prstom, pokrútenie hlavou, smutný výraz tváre alebo prísny tón hlasu.

Deti potrebujú jasné a jednoduché pravidlá, ktoré budú pre nich ľahko pochopiteľné.

Keď im niečo zakazujete, buďte pri tom konkrétni a konzistentní.

Príklad - „Na pohovke sa neskáče, môžeš si ublížiť.“

Vysvetľujte dôvody a ponúkajte alternatívy

Deti sú zvedavé a často sa pýtajú „prečo?“.

Vysvetlenie dôvodov ohľadom zákazov im pomôže lepšie pochopiť pravidlá a ich zmysel.

Namiesto neustáleho používania slov ako „nie“ alebo „nedá sa“, skúste zákaz formulovať pozitívne.

Keď dieťaťu niečo zakazujete, ponúknite mu alternatívu alebo riešenie, ktoré je pre neho prijateľné a bezpečné.

Ak dieťa pravidlo poruší, je dôležité, aby nasledovali dôsledky, ktoré sú primerané a spravodlivé.

Tým sa dieťa naučí zodpovednosti za svoje činy.

Podporte dieťa pochopením a pochvalou

Deti často reagujú na zákazy emocionálne, preto je dôležité im poskytnúť emocionálnu podporu a pochopenie.

Príklad - „Vidím, že si sklamaný, že nemôžeš pokračovať v hre.“

Deti sa učia nielen z toho, čo im hovoríme, ale aj z toho, čo robíme.

Nezabúdajte na pochvalu a pozitívnu motiváciu, keď dieťa dodržiava pravidlá a rešpektuje vaše zákazy.

Zákazy a pravidlá sú nevyhnutnou súčasťou výchovy detí.

Správnym prístupom môžeme deťom pomôcť lepšie pochopiť svet okolo nich, naučiť ich dôležitým zručnostiam a pripraviť ich na budúce výzvy.

Pamätajte, že kľúčom je jasnosť, konzistentnosť, vysvetľovanie dôvodov a pozitívna podpora.

Každé dieťa potrebuje individuálnu pozornosť

Deti sú našou budúcnosťou. Súčasne nám však pripomínajú minulosť, na ktorú sme už takmer zabudli.

Obdivujeme ich úprimnú radosť a smejeme sa na ich hrách.

Napriek detskej jedinečnosti a osobnostnej mimoriadnosti, existujú výroky, ktoré sa zdajú byť pravdivé pre každé dieťa.

Každé dieťa je iné a preto potrebuje individuálnu pozornosť.

Rodičia sa musia naučiť počúvať svoje deti bez ohľadu na vek.

Prišiel som na to, že najlepší spôsob, ako deťom poradiť, je zistiť, čo chcú, a potom im poradiť, aby to spravili.

Deti nie sú omaľovánky.

Bráňte, otupte alebo zničte predstavivosť dieťaťa a vzali ste mu šance na úspech v živote.

Deti nájdu všetko v ničom.

O hraní sa často hovorí tak, ako keby bolo odpočinkom od vážneho učenia. No pre deti je hranie vážne učenie.

Rozprávky deťom nehovoria, že draci existujú - to už oni dávno vedia.

tags: #chcete #aby #vase #dieta