Aké slová má vedieť 18-mesačné dieťa?

Vývin reči je u každého dieťaťa individuálny. Prvé slová sa u niektorých detí objavia už okolo 10. mesiaca, u iných až približne v 18. mesiaci alebo neskôr.

V 18 mesiacoch môže dieťa používať jednotlivé slová, zvuky zvierat, citoslovcia, zvukomalebné výrazy a gestá. Dôležité však nie je iba to, koľko slov vysloví, ale aj to, či rozumie jednoduchým pokynom, reaguje na meno, používa očný kontakt, ukazuje na predmety a snaží sa komunikovať.

Koľko slov má vedieť 18-mesačné dieťa?

Podľa jednej z orientačných vývinových tabuliek má mať 18-mesačné dieťa slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety a môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety.

Iné vývinové údaje uvádzajú, že na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest. Tieto slová a gestá rôzne kombinuje.

Vyzerá to napríklad tak, že povie mama a ukáže na mamu. Môže tiež spájať slovo a gesto, pričom každé z nich má iný význam, napríklad povie daj a ukáže na čajík.

Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom, keď jeho dieťa povie napríklad spojenie mama, daj!

Niektoré deti v dvoch rokoch používajú aktívne cca 30 slov, iné deti skladajú jednoduché vety alebo súvetia a ich aktívna slovná zásoba siaha k 100 slovíčkam.

Rozdiely medzi jednotlivými deťmi preto môžu byť výrazné. Orientačné údaje z tabuliek nepredstavujú presnú hranicu, ktorú musí splniť každé dieťa v rovnaký deň.

Čo sa počíta ako slovo?

Do slovnej zásoby sa nemusia započítavať iba správne vyslovené slová v podobe, akú používajú dospelí.

Prvé slová môžu byť zvuky zvierat, ktorými dieťa dané zviera označí - ha, ha (hav), citoslovcia a zvukomalebné slová, napr. bum, bác, ham alebo zdvojené slabiky, tentokrát už ale významové.

V skupine prvých slov sa tiež často vyskytujú citoslovcia ako hau, mú či bé.

Medzi prvé zvuky reči, ktoré sa dieťa učí vyslovovať, patria samohlásky A, O, U, E a I, a zo spoluhlások sú to predovšetkým P, B, M a T.

Z týchto zvukov dieťa zvyčajne skladá prvé slová.

Pod novotvarmi rozumieme zvuky, ktorými dieťa jednoznačne pomenováva predmety alebo činnosti, no nemusia sa zvukovo podobať slovám, ktoré používajú dospelí (kiki - kľúče, gogo - pero).

Postupne sa bude zvuková stránka týchto slov meniť a viac podobať slovám, aké používajú dospelí.

V tejto súvislosti logopedičky poukazujú na zaujímavosť vo vývine detskej reči a hovoria, že v období prvých slov dieťa prechádza fázou, kedy označuje viaceré veci rovnakým slovom.

Napríklad použije slovo „kako“ na všetko, čo je špinavé, nečisté a zakázané - keď sa vykaká do plienky, ale aj keď vidí mláku, blato či dokonca kôstku v marhuli.

Slovom „žiži“ pomenuje akýkoľvek zdroj svetla a tepla - lampu, rúru na pečenie, radiátor i baterku.

Havom môže označovať každé chlpaté zviera, ktoré má chvost, teda i mačku alebo ovečku.

Aké slová bývajú medzi prvými?

Medzi prvými slovami sa najčastejšie vyskytujú slabiky, skratky prvých slov či novotvary.

Dieťa môže používať napríklad slová mama, tata, ham, daj, mňam, čau, bac, hop alebo piť.

Jednoduché slová môžu mať pre dieťa väčší význam než zložitejšie pomenovania. Slová s viacerými spoluhláskami, napríklad „jabĺčko“, sú podľa diskusie foneticky náročnejšie a obvykle sa učia neskôr než jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“.

V tomto období dieťa často používa jeden výraz na označenie konkrétnej veci, človeka alebo činnosti. Napríklad brm-brm môže znamenať auto, ale aj šoférovať.

Tata môže byť ocino, ale aj cudzí muž v supermarkete.

Výslovnosť jednotlivých slov je často zjednodušená a dlhé slová dieťa skracuje.

Formy prvých slov môžu byť skrátené, neúplné alebo skomolené.

Čo by malo 18-mesačné dieťa rozumieť?

Deti rozumejú reči skôr, ako začnú rozprávať.

Tak ako sa rozvíja reč dieťaťa, skvalitňuje sa aj úroveň porozumenia.

Dieťa v 18 mesiacoch nemusí vedieť hovoriť prvé slová; vývoj reči je veľmi individuálny a mnohé deti začnú hovoriť medzi 2. a 3. rokom alebo až neskôr.

Dôležitejšie než produkcia slov je, či dieťa rozumie jednoduchým pokynom.

Porozumenie môžete sledovať v každodenných situáciách. Otestujte dieťa príkazmi typu „prines vlak“ alebo „ukáž jablko“ a sledujte, či dieťa prinesie alebo ukáže predmet.

Dieťa by malo postupne reagovať na jednoduché pokyny, rozumieť bežným slovám a spájať pomenovania s predmetmi, osobami alebo činnosťami.

Ak dieťa nerozumie alebo nereaguje, odporúča sa dať mu vyšetriť sluch a konzultovať pediatra alebo logopedičku.

Neverbálna komunikácia je dôležitá

Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe.

Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby, ako hlad, kakanie či prítomnosť rodiča, ale aj emócie, napríklad strach, frustráciu a spokojnosť, a reakcie na zmyslové podnety, ako pohladenie či vôňa rodiča.

Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.

Už pred prvými slovami sa objavujú dôležité prekurzory reči, ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt a uvažovanie o predmete.

Dieťa môže používať gestá, ukazovať prstom, prinášať predmety, napodobňovať zvuky a obracať sa za osobou, ktorá naň rozpráva.

Ak dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete, môže ísť o varovný signál.

Vývin reči od narodenia do 18 mesiacov

0 až 3 mesiace

• reaguje na hlasné zvuky,
• stíchne alebo sa usmieva, keď rozprávate, teda cítite, že rozpoznáva váš hlas,
• snaží sa vydávať rôzne zvuky, jemne a repetitívne vokalizovať, akoby vrkalo alebo hrkútalo,
• vydáva zvuky v podobe hlások „ooo“, „ááá“ a „eeee“,
• snaží sa špúliť ústa a imitovať vaše otvorené ústa,
• používa rôzne typy plaču podľa potrieb,
• usmieva sa na ľudí a díva sa na vašu tvár.

4 až 6 mesiacov

• usmieva sa, díva sa na vás, hýbe sa a vydáva zvuky, aby zaujalo vašu pozornosť,
• hýbe očami v smere zvuku,
• obracia hlavu za vami, keď naň rozprávate,
• reaguje na zmeny v tóne vášho hlasu,
• registruje hračky, ktoré vydávajú zvuky,
• spoznáva známe tváre a ľudí.

7 až 12 mesiacov

• dieťa postupne bľaboce,
• napodobňuje zvuky,
• reaguje na svoje meno alebo oslovenie,
• využíva gestá,
• ukazuje prstom, aby s vami komunikovalo,
• začínajú sa objavovať prvé slová, zvuky zvierat, citoslovcia a novotvary.

Tesne pred alebo po 12. mesiaci totiž zvyčajne dieťa tvorí jedno až šestnásť prvých slov.

V čase, keď sa blíži prvý rôčik vášho syna alebo dcéry, sa môžete tešiť na to, že v reči vášho dieťatka sa pravdepodobne objavia prvé detské slová.

18 až 24 mesiacov

Na začiatku 18. mesiaca dieťa tvorí približne 50 slov a asi 15 rôznych gest.

Prvé spájanie dvoch slov do jednej výpovede môže rodič očakávať už medzi 16. a 20. mesiacom.

Medzi prvými gramatickými javmi, ktoré sa objavujú počas rečového vývinu, je akuzatív vyjadrený bez predložky.

Spoznáte ho napríklad tak, že dieťa povie slovo bába v tvare (daj) „bábu“.

Taktiež môžete očakávať, že sa objaví inštrumentál jednotného čísla, napríklad v podobe slov - lyžičkou, autom, pusou.

Rovnako sa začína objavovať ohýbanie slovies.

Možno u dieťaťa spozorujete vyjadrovanie rozkazovacieho spôsobu - poď!, a tak je to vývinovo správne.

Tiež môžete očakávať vyjadrovanie 3. osoby jednotného čísla, napríklad v podobe slova „ide“.

Postupne dieťa vyjadruje 3. osobu množného čísla a až neskôr sa môžete tešiť na to, že začne hovoriť o sebe v prvej osobe - idem, papám.

V období dvojslovných výpovedí sa prvýkrát objavuje tiež otázka typu kde je?

Okolo 24. mesiaca rozumie dieťa už približne 530 slovám.

Čo znamená oneskorenie reči a jazyka?

Jazyk je systém znakov a pravidiel, gramatických a lexikálnych, ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu.

Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu.

Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.

V jednoduchosti si oneskorenie jazyka alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, pričom vývoj reči sa deje pomalšie.

Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety.

Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.

Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám a dlhým súvetiam.

Môžu mať problém aj s expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napríklad nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať.

Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči.

Môže sa jednať o samostatný problém, teda dieťa má ťažkosti len s rečou, alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy, napríklad autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a podobne.

Kedy je pri 18-mesačnom dieťati vhodné spozornieť?

Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová.

Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci.

Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.

Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov, pričom sa počítajú aj zvuky zvierat, je vhodné poradiť sa s odborníkom.

Pomoc vyhľadajte aj vtedy, ak dieťa nerozumie jednoduchým pokynom, nereaguje konzistentne na meno alebo máte podozrenie na poruchu sluchu či autizmus.

• do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás,
• do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky a nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky,
• do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku, neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami,
• do 7 mesiacov nebľaboce,
• do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno alebo oslovenie,
• do 11 mesiacov nevyužíva gestá a neimituje zvuky,
• do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá alebo neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo,
• do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová a nerozumie slovám ako „nie“ či „papa“,
• do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov alebo nepovedalo ani svoje prvé slovo,
• do 18 mesiacov nehovorí slová ako „mama“ alebo „tata“,
• do 2 rokov hovorí len pár slov alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo,
• do 2 rokov má problémy s porozumením ostatným alebo s porozumením jednoduchých inštrukcií,
• do 2 rokov nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov,
• do 2 rokov neukazuje na obrázky ani časti tela, keď ich menujete,
• do 2 rokov neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením či prikývnutím hlavy,
• má slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet.

Do 3 rokov by malo dieťa začať aktívne rozprávať, inak treba vyhľadať pomoc odborníka, teda logopéda.

Prečo môže byť vývin reči pomalší?

Vývin reči a jazyka ovplyvňujú napríklad na začiatku prenatálne podmienky, perinatálne a postnatálne podmienky.

Vývin mozgu ovplyvňuje rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby počas tohto obdobia a následne pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom.

Význam majú aj faktory ako to, či bolo dieťa počas pôrodu pridusené, a následné postnatálne podmienky, teda ako sa adaptovalo na prostredie.

Vývin reči je tiež úzko spojený s motorickým vývinom.

Je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu, napríklad aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.

Ovplyvňuje ho aj spoločenské prostredie, v ktorom sa nachádza, napríklad či sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa, venujú mu dostatok pozornosti a komunikujú s ním.

Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napríklad naslúchadlo, oneskorujú v reči.

Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.

Vývin reči ovplyvňuje aj sluch. Ide o schopnosť prijímať, rozlišovať a spracovávať zvuky.

Dieťa rozpoznáva hlas rodiča aj v hlučnom prostredí a vie určiť smer, z ktorého zvuk prichádza - dokonca aj spoza chrbta.

Problém so sluchom môže nastať, ak dieťa nereaguje na svoje meno či na neobvyklé zvuky.

Čo robiť, ak 18-mesačné dieťa nerozpráva?

Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom.

Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100 % určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégií a tým stimulovať reč dieťaťa.

Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód a čakať, že dieťa sa „rozhovorí“.

Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.

Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov, teda napríklad 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného, vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči.

Dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť.

Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením, napríklad dyslexiu alebo dysgrafiu.

Ktorých odborníkov kontaktovať?

Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva.

Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.

Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine.

• audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu,
• psychológ alebo psychologička,
• psychiater alebo psychiatrička na vylúčenie PVP či ADHD,
• neurologička alebo neurológ,
• odborník na imunológiu,
• odborník na genetické vyšetrenie.

Oficiálna diagnostika autizmu je zložitá a často sa realizuje vo veku približne 3-4 roky, pričom existuje online screeningový test pre deti od 18 mesiacov na psychozdravie.sk.

Ako rozvíjať reč 18-mesačného dieťaťa doma?

Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať.

Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety.

Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napríklad ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne.

Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia.

Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame a ako fungujú.

Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať.

Skúste hovoriť akoby za dieťa - napríklad pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“.

Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.

Praktické aktivity na každý deň

• od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky,
• reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte a udržiavajte očný kontakt,
• spoločne sa hrajte,
• recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky,
• asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami a zvieratkami,
• vyťapkávajte si slová a slabiky,
• pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ a „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť,
• čítajte dieťaťu a správne artikulujte,
• využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte a ukazujte prstom,
• čítajte si spolu aj zábavné rýmovačky,
• používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky,
• popisujte dieťatku, čo práve robíte a ako to robíte,
• popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály a veľkosti,
• opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma, a staňte sa „komentátorom“,
• dávajte na výber viacero možností, aby si vedelo vypýtať.

Praktické spôsoby podpory reči zahŕňajú čítanie kníh, spievanie a básničky, cvičenie jednoduchých jednoslabičných slov, napríklad „ham“, „daj“, „mňam“, „čau“, a modelovanie slov bez tlaku na dieťa.

Ako správne reagovať na detskú výslovnosť?

Pri rozhovore s dieťaťom nešušlite, nenapodobňujte jeho maznavú reč a hovorte jasne.

Na chybné slovo či vetu ho neupozorňujte, radšej ju správne zopakujte.

Neskôr nedopĺňajte jeho vety a neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazuje.

Jednoducho iba zopakujeme to, čo dieťa povedalo, ale správne.

Tým poskytujeme dieťaťu vzor.

Napríklad: Čo je to? Psík! To je psík. Ako robí psík?

Dôležitá je vaša reakcia na snahu dieťaťa vyjadriť sa.

Reakcia posilní chuť dieťaťa rozprávať.

Deti nenútime k reči, pokiaľ nie sú pripravené alebo dobre naladené.

Dieťa potrebuje dostať čas na reakciu.

Odpoveď potrebuje cca 12 sekúnd.

Čítanie, hry a napodobňovanie

U roka a pol starého dieťaťa je vhodné začať s čítaním „naozajstných“ knižiek s jednoduchým textom a početnými ilustráciami.

Podporíte tým rozvoj slovnej zásoby.

Na začiatku môže byť čítanie pre dieťa náročné, ale postupom času môže nastať rozvoj aktívne používaných slov vrátane správne použitej gramatiky.

Deti milujú opakovať to, čo im je známe a príjemné.

Preto nemusíte meniť knihu pri každom čítaní a môžete sa opakovane vracať k tej istej obľúbenej pasáži.

Spoločná hra je príležitosťou na používanie slov, gest, pohľadu a napodobňovania.

Vaše dieťa je unesené všetkým, čo robíte vy sami.

Nebojte sa ho teda zapojiť do spolupráce.

Ak ho zaujíma varenie, dajme mu malý hrniec a varešku.

Môžeme sa zapojiť aj do spoločnej hry na roly - variť, zametať.

Dieťa si môže v detskej kuchynke variť, predávať potraviny v detskom obchodíku, opravovať autíčka v detskej dielničke, ošetrovať choré bábiky a plyšové zvieratká a ukladať ich do domčeka.

Hrajte sa spoločne na detskom koberčeku s cestami, križovatkami, parkoviskami a domami.

Prečo obmedziť obrazovky?

V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek.

Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať a hrať sa s ním.

Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa a raná komunikácia s dieťaťom.

Posadiť dieťa pred tablet a televízor nepomáha rozvíjať aktívnu slovnú zásobu.

Pri nadmernom používaní obrazoviek sa znižuje rozvíjanie slovnej zásoby ako takej.

Aj hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky, musia byť bezpečné, neškodné a čisté, bez častí, ktoré by dieťa mohlo prehltnúť alebo odtrhnúť.

Zvuky nesmú byť príliš hlasné.

Ako komunikovať s dieťaťom v tomto veku?

Nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová a správne gramatické koncovky.

V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa.

Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo.

Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.

Hovorte pomalšie, používajte kratšie vety a slová opakujte v rôznych prirodzených situáciách.

O veciach a predmetoch, o ktoré sa dieťa zaujíma, hovorte tak, aby ich mohlo spájať s konkrétnou činnosťou alebo skúsenosťou.

Viacjazyčné prostredie

Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej, neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou.

Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké a dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk.

Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte.

Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.

Pri bilingválnom prostredí sa odporúča vyhnúť používaniu dvoch jazykov v jednej vete.

Jednou možnosťou je, že jeden rodič rozpráva s dieťaťom jedným jazykom a druhý rodič druhým jazykom.

Alebo doobeda rozprávame všetci anglicky a poobede slovensky.

Čo môže očakávať rodič od logopedickej terapie?

Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka.

V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie, a kopírujeme normálny vývin reči.

Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovými štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku a tvorbu viet.

Každá terapia s dieťaťom je individuálna a šitá na mieru.

Rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, a tomu terapiu prispôsobujeme.

Orientačné slová a komunikačné prejavy v 18 mesiacoch

Najčastejšie otázky rodičov

Kedy je dôvod vyhľadať lekára, ak dieťa v 18 mesiacoch nerozpráva?

Ak dieťa neukazuje porozumenie jednoduchým príkazom, nereaguje konzistentne na meno alebo rodičia majú podozrenie na poruchu sluchu alebo autizmus, odporúča sa konzultovať pediatra a prípadne absolvovať vyšetrenie sluchu a vyšetrenie u logopedičky.

Ako otestovať, či dieťa rozumie jednoduchým pokynom?

Otestujte dieťa príkazmi typu „prines vlak“ alebo „ukáž jablko“ a sledujte, či dieťa prinesie alebo ukáže predmet.

Porozumenie môžete overovať príkazmi a gestami v každodenných situáciách.

Ako zlepšiť reč doma u 18-mesačného dieťaťa?

Čítajte knihy, spievajte, recitujte básničky, používajte opakované jednoduché jednoslabičné slová, napríklad „ham“, „daj“, „mňam“, „čau“, „bac“, „hop“ a „piť“, a modelujte slová bez tlaku na dieťa.

Ktoré slová sú pre malé dieťa náročnejšie?

Slová s viacerými spoluhláskami, napríklad „jabĺčko“, sú foneticky náročnejšie a obvykle sa učia neskôr než jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“.

Je neskorší začiatok rozprávania vždy problém?

Vývoj reči je veľmi individuálny a mnohé deti začnú hovoriť medzi 2. a 3. rokom.

Ak však dieťa nerozumie, nereaguje na meno, nepoužíva gestá, stráca už získané slová alebo má ďalšie vývinové ťažkosti, nečakajte iba na to, že sa „rozhovorí“.

tags: #ake #slova #ma #vediet #18 #mesacne