10-mesačné dieťa nesedí: kedy je to ešte v norme a ako postupovať

Ak 10-mesačné dieťa ešte samo nesedí, rodičia môžu mať obavy, najmä keď iné deti v okolí tento míľnik už zvládli. Každé dieťa však dozrieva inak a jednotlivé pohybové zručnosti nemusí dosiahnuť v rovnakom poradí.

Samostatný sed je výsledkom postupného dozrievania svalov, stability trupu, rovnováhy a koordinácie. Pri posudzovaní vývoja preto nie je dôležitý iba vek, ale aj celkový obraz psychomotorického vývoja dieťaťa.

Kedy sa deti zvyčajne naučia sedieť

Dojčatám sa zvyčajne podarí sedieť bez podpory vo veku od 6 do 8 mesiacov. Stále však budú potrebovať dospelého, ktorý im pomôže dostať sa do tejto polohy. Potrvá ďalších pár mesiacov, kým sa naučia nielen sedieť, ale aj posadiť sa.

U niektorých detí sa samostatné posadenie objaví neskôr, napríklad v 8., 9. alebo 10. mesiaci. „To kedy sa otočí, posadí, začne loziť máme naprogramované, a to kedy to dosiahne, je individuálne. každé dieťa dozrieva inak,“ vysvetľuje fyzioterapeutka Anna Bohácseková.

Tabuľky, ktoré uvádzajú jednotlivé schopnosti v určitom mesiaci, sú skôr orientačné. Vždy je tam určité časové rozpätie.

Rozdiel medzi sedením a samostatným posadením

To, že dieťa dokáže chvíľu vydržať v sede, ešte nemusí znamenať, že sa vie samo posadiť. Za správne sedenie alebo sed, v ktorom je dieťa samé pripravené, považujeme, keď si dieťa samo sadne.

Dieťa, ktoré rodič posadí, môže v tejto polohe určitý čas zostať, hoci na ňu ešte nie je pripravené. Ak sa však samo neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu, ide iba o pasívne sedenie.

„Je to však iba pasívne sedenie, lebo sa samé neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu. Samozrejme nemôžeme ho nasilu držať v ľahu. Ale rovnako ho nemôžeme ani do ničoho nútiť. Ešte nikto nikoho nasili nenaučil pretáčať sa, sedieť, chodiť...“ hovorí fyzioterapeutka.

Ako vyzerá prirodzená cesta k samostatnému sedu

Samostatné posadenie nevzniká naraz. Dieťa si najskôr vytvára stabilitu v polohe na boku a učí sa prenášať váhu, opierať sa o predlaktie a dlaň a následne zdvíhať trup.

„Predpokladom pre bezproblémové posadenie je taká funkcia svalov, že dieťa objaví z polohy naboku smer pohybu do vertikály. Musí však mať polohu naboku tak stabilnú, že sa začne hrať, ale zároveň už nemá záujem o otočenie na brucho, ale sa ťahá hore.“

„Najprv sa oprie o predlaktie, potom sa nadvihne o predlaktie, oprie sa o dlaň a je to krôčik k tomu, že si sadne. Môže to byť v 8., 9. alebo 10. mesiaci,“ opisuje správny vývoj fyzioterapeutka.

Pre túto fázu je typický aj šikmý sed. „Z lezenia si sadne samé nabok, do šikmého sedu a vráti sa rýchlo na štyri, lebo to ešte samé neusedí. Je to však už len otázka krátkeho času, keď sa aj samé posadí.“

To, že sa dieťa posadilo samé, spoznáme podľa toho, že má jednu nohu mierne skrčenú a druhú takmer vystretú. Dieťa, ktoré ešte nie je pripravené na sed, sedí tak, že má obe nožičky roznožené a tým si udržiava stabilitu v sede, aby nepadlo.

Prečo 10-mesačné dieťa ešte nemusí sedieť

Každé dieťa potrebuje svoj čas na to, aby sa naučilo sedieť, plaziť, chodiť. Neexistuje žiaden tajný vzorec. Na ďalší míľnik sa dostane vtedy, keď bude naň pripravené.

Niektoré deti sa najskôr plazia, potom sa postavia a až následne si začnú sadať. „Dieta totiz necita mudre knizky a nevie, co ma robit ako prve, druhe a podobne. Postupuje tak, ako mu to je prirodzene.“

Jedna z rodičovských skúseností opisuje dieťa, ktoré sa najprv rýchlo plazilo, neskôr sa vedelo samo postaviť pri nábytku a až potom si začalo sadať. „Moj maly si zacal sadat sam az cca v 10 mesiacoch az potom, co sa dokazal sam postavit na nohy (drzal sa nabytku, alebo tyciek v postielke) a zaroven aj vtedy zacal trochu 4-nozkovat. Dovtedy sa len plazil na bruchu, ale bol v tom taky rychly, ze si ho nevedela dobehnut.“

Takýto postup sám osebe nemusí znamenať problém, najmä ak dieťa napreduje v ďalších oblastiach, pohybuje sa, reaguje na okolie a postupne získava nové zručnosti.

Vývojové obdobia sa nedajú preskočiť

Vývoj dieťaťa prebieha v nadväzujúcich etapách. „Každé trojmesačné obdobie je charakterizované niečím, čo musí dieťa dosiahnuť a to je predpokladom toho, aby mohlo prejsť do ďalšieho vývojového obdobia. Musím prejsť s prízemia na tretie cez prvé a druhé. Nedá sa to preskočiť,“ pokračuje fyzioterapeutka.

„Sed nemôže dieťa vo vývoji preskočiť. Tak ako všetko vo vývoji aj sed máme geneticky naprogramovaný. Môže sa to vyskytnúť, len vtedy ak je dieťa postihnuté a vývoj vyzerá inak,“ vysvetľuje fyzioterapeutka.

Táto informácia neznamená, že každé dieťa musí zvládnuť jednotlivé zručnosti v rovnakom mesiaci. Znamená však, že rodičia by nemali dieťa do určitej polohy nasilu umiestňovať ani sa snažiť vývoj urýchliť preskočením prirodzených medzikrokov.

Čo môže rodič sledovať pri 10-mesačnom dieťati

Pri otázke, či je vývoj ešte v norme, je dôležité všímať si celý pohybový obraz, nielen samotný sed. Rodičia môžu sledovať napríklad to, či dieťa:

• sa otáča a mení polohy;
• sa plazí alebo sa inak presúva;
• dokáže zdvihnúť hrudník z podložky;
• prechádza do polohy na štyroch;
• pohybuje sa dopredu a dozadu;
• pokúša sa postaviť pri nábytku;
• dokáže prenášať váhu z jednej strany na druhú;
• používa obe strany tela;
• postupne získava nové pohybové zručnosti.

V jednej z rodičovských otázok sa opisuje takýto vývoj: dieťa sa rýchlo plazí, dá sa na štyri, pohupuje sa, vie sa postaviť v pozícii rytiera a chodí okolo ohrádky a nábytku, pričom sa pridŕža. Samostatne si však ešte nesadne a ani neštvornožkuje.

Takýto opis môže byť dôvodom na odborné zhodnotenie, ale samotné poradie zručností nemusí byť rovnaké u všetkých detí.

Ako podporiť vývoj bez nútenia

V detskom vývoji je jedno čarovné okienko, keď ešte dieťatko nie je celkom mobilné, ale už sa dokáže pekne hrať, pretože vie samostatne sedieť. Toto, pre mamičky príjemné obdobie síce trvá len krátko, ale je veľmi dôležité.

Vieme, že do nových zručností nikdy nie je vhodné dieťa tlačiť. Tým, že ho budeme nasilu nútiť sedieť, stáť či chodiť, nikdy nič dobré nezískame. Podľa odborníkov však existujú malé jemné krôčky, ktorými ho môžeme podporiť v učení nových zručností.

Na to, aby vedelo samostatne sedieť, potrebuje určitú silu a pevnosť viacerých dôležitých svalov. To znamená, že musí veľa cvičiť - samozrejme, robí to úplne prirodzene.

S posilňovaním svalov, ktoré dieťa potrebuje na sedenie, môžeme začať prakticky už vtedy, keď bábätko dokáže zdvihnúť hrudník z podložky, keď je v polohe na bruchu.

Dieťaťu možno vytvoriť bezpečný priestor na voľný pohyb, v ktorom môže samo meniť polohy a skúšať prenášať váhu. Hra na podložke, otáčanie, opieranie sa o ruky a siahanie po hračkách poskytujú príležitosti na prirodzené posilňovanie trupu a končatín.

Bezpečný tréning na kolenách

Keď vidíme, že dieťatko je pripravené na sedenie, podporujme precvičovanie dôležitých svalov. Posaďte si dieťatko na kolená tak, aby malo oporu.

Precvičujte rôzne zmeny - na chvíľku mu prestaňte robiť oporu chrbta alebo ručičiek a vždy, keď vidíte, že potrebuje oporu, dajte mu ju.

Takáto hra je pre dieťatko zábavná, cíti sa pri nej dobre, pretože je vo vašom náručí a vy máte istotu, že nespadne a neublíži si.

Neskôr môžete jeho stabilitu testovať tak, že ho podopriete vankúšmi a tie skúsite na chvíľku zobrať. Aj pri tomto spôsobe však musí byť dieťa stále pod dohľadom.

V každom prípade, deti samotné sa z novej polohy veľmi tešia, pretože všetko vidia z inej perspektívy a zrazu majú nové možnosti hry a voľné ručičky. Takže mnoho detičiek, keď im rodič ukáže novú polohu, sa samo snaží dostať do sedu, respektíve sedieť a posilňovať potrebné svaly.

Čo robiť, ak dieťa ešte samo nesedí

Ak ešte samé nevie sedieť, nezakazuje sa sed, ale zakazuje sa voľný sed, čiže posadzovanie do kolmej polohy.

Najvhodnejší je sed v maminom lone, lebo keď sa aj odtiahne, akonáhle pocíti únavu, samé sa vráti naspäť.

Rovnako je to aj v kočíku, preto sú tam tri polohy. Keď ešte nesedí, treba ho mať v strednej, a nie v kolmej polohe. Dieťa musí mať vždy oporu na chrbátik.

Ak dieťa nie je pripravené a nedokáže sedieť, nechajte tomu čas a vyskúšajte opäť o týždeň.

Prečo dieťa neposádzať nasilu

Okolo pol roka začína dieťa prejavovať záujem, už sa vie otáčať a už nechce iba ležať a nestačí mu to. Dieťa sa prirodzene dožaduje pomoci, pozornosti a aby malo lepší výhľad. A čo je najjednoduchšie? Obložiť ho vankúšmi a posadiť ho.

Je to však iba pasívne sedenie, pretože dieťa sa samo neposadí a bez opory sa zvalí buď na jednu, alebo na druhú stranu.

Žiadna tajná finta na to, ako urýchliť vývoj dieťaťa, neexistuje. Navyše by to bolo viac kontraproduktívne ako prínosné.

V snahe nevytŕčať z radu ani neviete, ako môžete dieťaťu ublížiť. Porovnávanie vývoja malých detí má na svedomí mnoho škôd.

Ako môže škodiť predčasné posádzanie

Chrbtica kojenca je na rozdiel od dospelého rovná a ešte nemá typické dvojité zakrivenie, ktoré sa vytvára v priebehu ďalšieho vývoja.

Kostra kojenca je z veľkej časti chrupavkovitá, mäkká a vyvíja sa súbežne s celkovým vývojom dieťaťa, jeho pohybovou aktivitou a rozvojom svalovej hmoty.

Chrbátik je preťažovaný a dlhodobým sedením sa môže chrbtica porušiť, lebo svalstvo ešte neudrží chrbticu vzpriamenú.

Chrbtica sa môže zaguľatiť a vytvorí sa skolióza, zakrivenie chrbtice. Je to preto, lebo dieťa, ktoré nemá pevný sed, sa zvalí buď na jednu, alebo druhú stranu, aby sa udržalo. To si matky ani nemusia všimnúť.

Dlhodobým pasívnym sedením sa deformuje aj hrudník. Tlakom brušných orgánov sa vyklenú spodné rebrá, ktoré stlačia srdce a pľúca a dieťaťu sa horšie dýcha.

V žiadnom prípade sa nesmie obkladať vankúšmi. Treba sa vyhýbať akémukoľvek samostatnému kolmému sedeniu.

Vankúše, postieľka a pohovka: na čo si dať pozor

Spočiatočná pomoc opornými vankúšmi môže pôsobiť prakticky, ale dieťa nesmie zostať bez dozoru.

Rovnako nie je ideálne a bezpečné, keď necháme dieťa sedieť podopreté vankúšmi v kúte postele alebo pohovky.

Stačí sekunda a môže sa stať nehoda. Mohlo by sa ľahko prevrátiť a udusiť sa vo vankúšoch či spadnúť z gauča, takže aj keď dieťatko sedí alebo sa to učí, musíme naň neustále dohliadať.

Prečo fyzioterapeuti neodporúčajú kresielka a polohovadlá

Mnohé mamičky lákajú rôzne detské sedačky, ktoré umožňujú deťom hrať sa v tejto novej polohe aj vtedy, keď na to nemajú dostatočne vyvinuté svaly.

Mnoho fyzioterapeutov je proti používaniu týchto sedačiek a polohovadiel, pretože umelo podopierajú deti a nedovoľujú im, aby si sami vyvinuli potrebné svaly.

Na druhej strane, ak dieťatko posadíte do kresielka len vyslovene na krátky čas - 10-20 minút denne, kým urobíte niečo nevyhnutné, nemalo by sa to negatívne odzrkadliť na jeho vývoji.

Rozhodne však nenechávajte deti pripútané v týchto kresielkach s pocitom, že sú v bezpečí a vy sa môžete venovať svojim aktivitám.

Kedy vyhľadať pediatra alebo fyzioterapeuta

Ak máte obavy z toho, že už by niečo malo vedieť a nevie, poraďte sa s pediatrom.

Pri 10-mesačnom dieťati, ktoré si ešte samo nesadne, môže byť užitočné požiadať o vyšetrenie u detského fyzioterapeuta, najmä ak rodič pozoruje aj ďalšie odchýlky alebo neistotu v pohybe.

„Určite by som dieťatku odporučila vyšetrenie u detského fyzioterapeuta, osobne už keby to nerobí po ukončenom 9. mesiaci. Je to spoplatnené na ruku, podľa mesta okolo 15 eur, ale fyzioterapeut zhodnotí psychomotoriku najlepšie. Prípadne navrhne cvičenie a ďalší postup. Prípadne často iba upokojí rodiča, že je stav v poriadku a nemusí sa báť.“

Takéto vyšetrenie môže pomôcť rozlíšiť individuálne pomalšie tempo od situácie, pri ktorej je potrebná odborná pomoc. Fyzioterapeut môže rodičom ukázať vhodné polohy, hry a spôsoby, ako dieťa podporovať bez nútenia.

Situácie, pri ktorých je vhodné odborné vyšetrenie

Odbornú konzultáciu je vhodné zvážiť najmä vtedy, ak dieťa okrem nesamostatného sedu:

• výrazne zaostávalo aj v predchádzajúcich míľnikoch;
• dlhšie neudržalo hlavičku;
• neotáča sa alebo sa nepokúša meniť polohy;
• nepoužíva obe strany tela podobne;
• pôsobí veľmi ochabnuto alebo naopak výrazne stuhnuto;
• nepokúša sa o žiadny presun po podložke;
• stratilo zručnosť, ktorú už predtým zvládalo;
• rodič má pretrvávajúce pochybnosti o celkovom vývoji.

Pri predčasne narodených deťoch sa pri hodnotení vývoja môže zohľadňovať aj korigovaný vek. Jedna z rodičovských skúseností uvádza, že dieťa sa narodilo o tri týždne skôr a absolvovalo neurologické vyšetrenie, ktoré dopadlo v poriadku.

Iná rodičovská skúsenosť spomína dvojčatá s hypotonickým svalstvom, ktoré sa narodili v 36. týždni. Aj takéto okolnosti môžu ovplyvniť tempo a spôsob získavania pohybových zručností, preto je dôležité individuálne posúdenie.

Skúsenosti rodičov so samostatným posadením

Rodičia často opisujú veľmi rozdielne poradie vývojových krokov:

• „Moj maly si zacal sadat sam az cca v 10 mesiacoch az potom, co sa dokazal sam postavit na nohy.“
• „Dovtedy sa len plazil na bruchu, ale bol v tom taky rychly, ze si ho nevedela dobehnut.“
• „Syncek mal 9-ho marca 9mesiacov a este stale nesedi.“
• „Bol trosku pozadu aj z udrzanim hlavicky, o mesiac.“
• „Ked ho mam opreteho o seba, sedi. No ked ho posadim na zem, pozrie na mna so strachom v ociach, ze: mama drz ma, spadnem.“
• „Este ani nestvornozkuje, po dome sa plazi s bruchom na zemi.“

Takéto skúsenosti ukazujú, že jedno dieťa môže najskôr loziť, iné sa plaziť, ďalšie sa postaviť pri nábytku a až potom si samostatne sadnúť.

Čomu sa vyhnúť pri porovnávaní detí

„Vaše dieťa ešte nesedí?“ čuduje sa matka v parku. „Nie a vaše?“ nesmelo sa pýta matka 8-mesačného chlapčeka, ktorý leží v kočíku a hrá sa s autíčkom. „Moje sedí už od šiestich mesiacov!“ s hrdosťou v hlase odpovie mama 7-mesačnej dcéry a vzápätí napraví vankúšik za chrbtom dieťaťa, bez ktorého by sa v sede inak neudržalo.

Takéto porovnávanie môže vytvárať tlak na rodičov, aby dieťa posádzali skôr, než je na to pripravené. Samotný vek iného dieťaťa preto nie je dôvodom na urýchľovanie vývoja.

Preto zbytočne nepodliehajte panike, ak vaše dieťa ešte samo nesedí a kamarátkine už áno. Každé dieťa potrebuje svoj čas.

Ak však neistota pretrváva, odborné vyšetrenie môže rodiča upokojiť alebo včas ukázať ďalší vhodný postup.

tags: #10 #mesacne #dieta #nesedi