Ak dieťa vyrastá v rodine, v ktorej sa používa viac jazykov, jeho jazykový vývin závisí najmä od toho, v akých podmienkach vyrastá, koľko času jednotlivým jazykom venuje a či ho rodičia vedome vedú k ich používaniu. Samotný pôvod rodičov ani život v meste automaticky neznamenajú, že dieťa bude bilingválne.
Deti sa rodia so schopnosťou naučiť sa akýkoľvek jazyk. Viacjazyčnosť je prirodzeným potenciálom každého človeka, záleží len na tom, v akých podmienkach vyrastá.
Prečo dieťa nemusí hovoriť jazykom svojich rodičov
Dvojjazyčnosť sa väčšinou týka párov z rôznych krajín alebo rodín žijúcich v zahraničí. Niekedy však môže nastať aj variant, že každý z rodičov hovorí iným jazykom a žijú v tretej krajine, kde deti chodia do škôlky či do školy, potom hovoríme o tzv. trilingvizme.
Je každé dieťa v bilingválnej rodine prirodzene bilingválne? Záleží na mnohých faktoroch, či rodičia vedome vedú bilingválnu výchovou (väčšinou metóda: jeden rodič, jeden jazyk), či jazyk rodičov má v danej krajine prestíž (rodičia sa ním nehanbia hovoriť na verejnosti, naopak, vychovávajú svoje deti v rámci svojej pôvodnej kultúry) a pod.
Ak rodičia žijú v prostredí, kde jeden jazyk výrazne dominuje, dieťa môže tento jazyk uprednostniť alebo si osvojiť iba jeho základy. To platí aj vtedy, keď jeden z rodičov daným jazykom hovorí plynulo, ale druhý rodič ho používa iba obmedzene.
Úskalím tejto metódy môže byť fakt, že matka väčšinou trávi s dieťaťom oveľa viac času a tiež s ním podľa výskumov oveľa viac rozpráva, jazyku matky je tak dieťa vystavené mnohonásobne častejšie ako jazyku otca, oba jazyky teda nie sú rovnako frekventované.
Dieťa preto nemusí ovládať slovenčinu len preto, že obaja rodičia sú Slováci alebo že rodina žije na Slovensku. Rozhodujúce je, či sa slovenčina používa v každodennej komunikácii s dieťaťom, pri hre, čítaní, obliekaní, stravovaní, návštevách lekára a v ďalších bežných situáciách.
Slovenčina ako hlavný a vedľajší jazyk
Dieťa považuje jeden jazyk za hlavný (pozri vyššie ‒ väčšinou ten, ktorým s ním hovorí mamička, pretože tento jazyk počúva väčšinu dňa).
To, ktorý jazyk považujú za hlavný, sa počas ich života mení podľa toho, koľko času sú ktorému jazyku vystavení.
Dochádzka do škôlky a prostredie okolia rýchlo posilnia dominantný jazyk (príklad v diskusii: „v škole od osmej do tretej“), takže na udržanie aktívnej slovenčiny treba intenzívny kontakt (pobyty na Slovensku, slovenská opatrovateľka/au pair, pravidelné čítanie a pesničky).
Aby sa jazyk udržal, malo by mu byť dieťa vystavené tretinu dňa.
Ak dieťa počuje slovenčinu iba príležitostne, môže jej rozumieť, ale nemusí ju aktívne používať. Pasívne porozumenie preto nemožno zamieňať za bilingválnosť.
Čo znamená dôsledná bilingválna výchova
Existuje niekoľko prístupov, zvolenú metódu však treba vždy dôsledne dodržiavať, aby sa dieťa naučilo jazyky od seba oddeľovať a cítilo sa komfortne.
Jeden rodič, jeden jazyk
Najznámejšou a najviac odporúčanou metódou je: jeden jazyk, jeden rodič.
Tento systém má tú výhodu, že každý z rodičov hovorí na dieťa svojím rodným jazykom, čiže bez chýb.
Každopádne je tento prístup asi najprirodzenejší a pri malých deťoch najčastejší.
Veď ako by sa človek mohol maznať s dieťaťom v inom ako rodnom jazyku.
Pre zmiešané česko-slovenské manželstvá platia rovnaké zásady ako pre akékoľvek iné zmiešané manželstvá. Rodičia by sa mali s dieťaťom zhovárať každý vo svojom materinskom jazyku, nemiešať ich.
Jazyk podľa situácie
Neskôr možno pridať variant, ktorý sa týka používania jazyka podľa situácie: napr. doma sa zhovárať cudzím jazykom, vonku po slovensky atď.
Pri tomto prístupe je dôležité, aby pravidlo zostalo pre dieťa zrozumiteľné a stabilné. Ak rodičia chvíľu hovoria jedným jazykom a chvíľu druhým, dieťa tým veľmi mätú a môže to byť pre neho veľmi stresujúce.
Je miešanie jazykov problém?
Nepredstavujte si, že dieťa začne hovoriť plynule oboma jazykmi a bude medzi nimi voľne prechádzať a prekladať z jedného do druhého.
Väčšina detí opakuje slová v oboch jazykoch a vo vete použije to, ktoré mu napadne skôr.
Takže spočiatku je to skôr taká „hatmatilka“.
Netreba sa však znepokojovať.
Miešanie je bežné v začiatkoch.
Bilingválne deti mávajú v každom z jazykov menšiu slovnú zásobu ako rovnako staré deti monolingválne, ale v celkovom súčte je ich slovná zásoba väčšia.
Každé dieťa je osobnosť s určitými silnými a slabšími stránkami.
Ak vychovávame v bilingválnej rodine viac detí, vidíme, že každé z nich k tejto problematike pristupuje svojím špecifickým spôsobom, hoci sa každému z nich snažíme zaistiť rovnaké podmienky.
Rodičia by tiež mali byť trpezliví pri nástupe do školy, keď sa napr. po dlhšom pobyte u starých rodičov môže kvôli podobnosti oboch jazykov deťom pliesť slovná zásoba či gramatické pravidlá.
Kedy začať so slovenčinou
Naopak, s dvojjazyčnou výchovou sa má začať ihneď po narodení, dieťa rozoznáva hlasy a zvuky dokonca už v prenatálnom veku.
Rozvoj reči teda nezačína prvým slovkom, ako by sa mohlo z laického pohľadu zdať, ale už od narodenia dieťaťa prebieha tzv.
Kľudne už od narodenia - deti nasávajú jazyk pasívne.
Dá sa na tom pracovať už od útleho veku.
Ak nepatríte medzi dvojjazyčné domácnosti, aj tak môžete dieťa dostať do kontaktu s cudzím jazykom v podstate hneď od momentu, v ktorom sa snaží o prvé slová.
Ak zvyknete deťom púšťať napríklad detské pesničky, rozprávky alebo iný obsah na detských DVD, ľahko im môžete pustiť aj anglickú, nemeckú či inú verziu rovnakého formátu.
Je ideálne nájsť mu priateľov rovnakého veku, ktorí hovoria požadovaným jazykom.
Deti sa dohovoria v podstate hneď.
Môžete tiež nájsť pestúnku, ktorej materinským jazykom je napríklad angličtina.
Alebo dieťa dať do cudzojazyčnej škôlky či školy.
Nečakajte však zázraky, dieťa nebude bilingválne, ale bude mať veľmi dobrý základ pre neskoršie učenie cudzích jazykov.
Ako vytvoriť dieťaťu dostatok slovenskej expozície
Rodičia odporúčajú hovoriť s dieťaťom konzistentne po slovensky a používať slovenské knihy, rozprávky, pesničky a Skype hovory s rodinou ako hlavné zdroje expozície slovenčiny.
- hovorte s dieťaťom konzistentne po slovensky;
- čítajte slovenské knihy;
- púšťajte slovenské rozprávky a piesne;
- pravidelne volajte cez Skype s rodinou;
- využívajte pobyty na Slovensku;
- zvážte slovenskú opatrovateľku alebo au pair;
- pravidelne čítajte a spievajte.
Ak máte možnosť, zapojte cudzí jazyk do každodenného života.
Sledujte s dieťaťom rozprávky, počúvajte pesničky alebo čítajte jednoduché knižky v cieľovom jazyku.
Implementujte cudziu reč do vašej bežnej rutiny.
Od umývania zúbkov, česaní vláskov, obliekaní sa až po hranie hier.
Ak ste schopní, skúste s dieťaťom komunikovať aspoň čiastočne v cudzom jazyku.
Nemusíte byť expert - základné frázy a jednoduché otázky či odpovede môžu spraviť veľký rozdiel.
Už od obyčajného „Ako sa máš?”, dieťa dokáže memorovať neskutočné kvantá materiálu a nových výrazov.
Ak ktokoľvek vo vašej rodine hovorí cieľovým jazykom, poproste ho, aby ním na vaše dieťa rozprával.
Je štúdiou potvrdené, že dieťa si tak zaselektuje ľudí na tých, s ktorými hovorí svojím rodným jazykom a na tých, ku ktorým má vždy prehovoriť jazykom cudzím.
Pravidelnosť a krátke každodenné aktivity
Pravidelnosť je kľúčová.
Ak dieťaťu poskytujete kontakt s cudzím jazykom každý deň, aspoň na pár minút, postupne si vytvorí návyk.
Môžete mu napríklad každý deň počas raňajok prečítať krátky príbeh v cudzom jazyku alebo si pred spaním vypočuť jednoduché nahrávky.
Stačí 10-15 minút denne.
Učiť dieťa cudzí jazyk nemusí znamenať učiť ho ako v škole.
Hravý prístup, opakovanie, pozitívne emócie a prirodzené používanie v každodennom živote sú kľúčom k úspechu.
Pesničky, rozprávky, hry a aplikácie
Deti sa učia najlepšie, keď ich to baví.
Skúste premeniť učenie cudzieho jazyka na zábavnú aktivitu.
Môžete používať rôzne hry, pesničky či básničky, ktoré sú určené na osvojenie základnej slovnej zásoby.
Skvelým funkčným príkladom je obyčajné pexeso alebo hracie karty.
Známa hra „Človeče, nehnevaj sa” zasa dokonale precvičí počítanie v cudzom jazyku.
Existujú tiež aplikácie, ktoré dieťa zabavia a zároveň mu pomôžu s cudzím jazykom.
Okrem nich viete roprávky a obľúbené videá na YouTube tiež prepnúť do požadovaného cudzieho jazyka.
Dá sa na tom pracovať už od útleho veku.
Púšťajte mu rozprávky, básničky, pesničky, vystavujte ho pôsobeniu cudzieho jazyka.
DVD FÍHA tralala v slovenskom, anglickom a nemeckom jazyku
Čomu sa pri učení jazyka vyhnúť
Psychológovia varujú pred používaním cudzieho jazyka nerodenými hovorcami len za účelom učenia.
Sú známe prípady, keď to deťom spôsobilo traumu, ktorá mala ďalekosiahle dôsledky.
Ak ste v jazyku začiatočník, pustite sa len do výučby základných slovíčok a fráz.
Nezachádzajte do náročných vetných štruktúr, ak neviete či ich skladáte a hovoríte správne.
Dieťa od vás odkopíruje to, čo počuje.
To nanešťastie v tomto prípade môže znamenať aj vami opakované chyby, ktorých sa v jazyku dopúštate.
Psychológovia tento prístup neodporúčajú z niekoľkých dôvodov ‒ jeden z rodičov pravdepodobne nehovorí preňho nematerinským jazykom bez chýb, dieťa si teda osvojí zlú výslovnosť a chybnú gramatiku.
Kritika výslovnosti alebo chýb - strach z chýb bráni komunikácii.
Niektoré deti môžu mať obdobie, keď nový jazyk odmietajú - zvyčajne ide len o prechodný odpor.
Učenie cudzieho jazyka vyžaduje čas a trpezlivosť.
Každé dieťa sa učí vlastným tempom, preto nezabudnite byť trpezlivý a podporovať dieťa na jeho ceste.
Ak sa dieťa stretne s prekážkami, nevzdávajte sa a pokračujte v snahe.
Pri výchove dieťaťa by sme si vždy mali uvedomiť, že najdôležitejší je psychický a emočný vývoj dieťaťa.
Zdrobneniny a bežná slovná zásoba
K zdrobneninám nie je jednotný názor; v diskusii boli odporúčania používať pri učení aj normálne tvary spolu so zdrobneninami, ale aj názory vyhýbať sa „babetkovskej“ reči pri pomenúvaní vecí.
Názory sa delia: niektoré matky používajú zdrobneniny spolu s normálnymi tvarmi.
Pri učení je vhodné zachovať prirodzenú komunikáciu a postupne používať aj bežné, spisovné pomenovania.
Slovenčina pri nástupe do škôlky a školy
Veľmi dôležitý je aj empatický prístup školy; deti z bilingválnych rodín väčšinou veľmi skoro svojich monolingválnych rovesníkov doženú, len im treba pomôcť, podporiť ich a dať im o niečo viac času.
Vo vzdelávaní týchto žiakov má slovenský jazyk špecifické postavenie.
Je chápaný ako druhý jazyk aj z toho dôvodu, že žiaci sú od neho závislí z hľadiska výchovno-vzdelávacieho procesu a inklúzie do spoločnosti.
Zároveň už na veľmi nízkej úrovni ovládania slovenského jazyka si osvojujú slovnú zásobu, ktorá je určujúca pre školské prostredie (akademický jazyk).
Jazyková podpora je preto vstupnou a nevyhnutnou požiadavkou ich ďalšieho vzdelávania.
Jazyková podpora je zameraná prakticky a zdôrazňuje využívanie slovenského jazyka v kontexte každodenných situácií blízkych životu žiakov.
Vo vyučovaní sa uplatňuje prístup zameraný na žiaka, v ktorom je výučba prispôsobovaná potrebám žiakov a rešpektujú sa ich vývinové a individuálne osobitosti.
Prístup k učeniu sa slovenského jazyka a štruktúra vzdelávacích štandardov odrážajú aj princípy činnostne zameraného prístupu.
Činnostne zameraný prístup považuje žiakov za aktívnych účastníkov procesu učenia sa a používateľov jazyka.
Žiaci teda nie sú pasívnymi prijímateľmi informácií, ale osvojujú si jazyk vykonávaním zmysluplných úloh, ktoré reflektujú ich reálny život.
Získavané nové vedomosti sa prepájajú s predchádzajúcimi a zároveň s poznatkami z iných vyučovacích predmetov.
Zdôrazňuje sa uplatňovanie metód a techník vyučovania cudzích jazykov, aktívne a zmysluplné používanie jazyka, pri ktorom sa rozvíja počúvanie s porozumením, hovorenie, čítanie s porozumením a písanie.
Výučba je usmerňovaná tak, aby žiaci dokázali úspešne realizovať svoj komunikačný zámer v každodenných situáciách.
Učebný plán je nutné prispôsobiť individuálnym potrebám žiaka a podmienkam školy.
Tu neexistujú žiadne obmedzenia, bilingválne deti sa môžu ďalší jazyk učiť rovnako ako deti monolingválne, pokojne už od prvej triedy, ak to škola ponúka.
Obrázkové karty a základná komunikácia
Po nástupe žiaka s odlišným materinským jazykom do školy je potrebné čo najskôr zabezpečiť základnú komunikáciu s učiteľmi a spolužiakmi.
Na to môžu poslúžiť obrázkové (komunikačné) karty.
Každý žiak by mal mať k dispozícii vlastný súbor kariet, ktorý mu pomôže zabezpečiť jeho základné potreby bez nutnosti pomoci okolia a zbaviť ho počiatočného stresu v novom prostredí.
Žiak môže karty dostať už pri zápise do školy, resp.
Obrázkové karty sú nevyhnutnou súčasťou práce so žiakmi aj počas kurzu slovenského jazyka ako druhého jazyka.
Obrázkové karty je možné využiť pri mnohých činnostiach a jazykových hrách, ako napríklad tvorenie slov, viet, hry typu pexeso, bingo.
Možno ich skladať do skupín podľa gramatickej charakteristiky, triediť podľa vecnej súvislosti, podľa abecedy, počtu slabík, podľa písmen na začiatku slova (samohlásky, spoluhlásky) a pod.
Karty sú vhodné aj na spoluprácu rodiča a dieťaťa.
Pre zapojenie žiaka do výchovno-vzdelávacieho procesu je nevyhnutná základná slovná zásoba a frázy týkajúce sa života v triede a škole.
Základný súbor obrázkových kariet tvorí 264 kariet - slov.
Zahŕňajú základnú slovnú zásobu žiaka, pokrývajú podstatné mená z rôznych tematických okruhov, prídavné mená, slovesá, predložky, číslovky a matematické symboly.
Všetky motívy sú v dvojakom prevedení - farebný a čiernobiely obrázok.
Zmenšené obrázkové karty sú vhodné nielen na prácu na hodine, ale aj na spoluprácu rodiča a dieťaťa alebo na individuálnu prácu doma.
Na rozdiel od obrázkových kariet sú zmenšené obrázkové karty určené na výučbu konkrétneho (slovenského) jazyka, pretože pod čiernobielymi obrázkami sú uvedené slovenské pojmy, ktoré si má dieťa spolu s rodičmi preložiť do svojho materinského jazyka.
Vytvorí sa tak základný obrázkový (tematický) slovník.
Jazykový kurz a podpora školy
Sprievodný materiál k podpornému opatreniu zabezpečenie poskytovania kurzu vyučovacieho jazyka školy alebo inej podpory pri osvojovaní si vyučovacieho jazyka školy je pomôckou pre školy pri plánovaní tohto podporného opatrenia.
Zameriava sa na jazykovú podporu formou kurzu slovenského jazyka ako druhého jazyka, možnosti podpory v rámci nielen vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra, ale aj všetkých vyučovacích predmetov.
Opisuje základné princípy a organizáciu edukačných aktivít.
Metodická príručka sa zameriava na základné podmienky týkajúce sa organizácie, financovania a personálneho zabezpečenia kurzu, ponúka koncepčný rámec a podporu pri jeho organizácii v školách, zároveň upresňuje ciele kurzu, jeho obsah, odporúčané metódy a nástroje evaluácie.
Je východiskom pre vytváranie ďalších, konkrétnych nástrojov pre podporu kurzu, napr. tvorbu učebných osnov, vytváranie materiálov (metodických listov, kľúčových vizuálov, pracovných listov) a hodnotiacich nástrojov.
Súčasťou metodickej príručky sú prílohy obsahujúce kontrolné zoznamy a metodické poznámky k plánovaniu a organizácii jazykového kurzu, pozvánku na informačné stretnutie pre zákonného zástupcu, ukážky spracovania jednotlivých tematických okruhov na úrovni školy a metodické pomôcky nápomocné pri práci v jazykovom kurze.
Cieľom vstupného testu na určenie ovládania slovenského jazyka je úvodná orientačná diagnostika jazykovej kompetencie žiaka v slovenskom jazyku a následné určenie intenzity jazykovej podpory pre žiaka na jeho čo najrýchlejšie začlenenie do bežného výchovno-vzdelávacieho procesu.
Test je určený pre žiakov vo veku 6 - 15 rokov, ktorých materinský (prvý) jazyk nie je slovenský.
Pri výbere edukačných publikácií je nutné brať do úvahy, ako sú v nich spracované jednotlivé komunikačné úrovne, a či sa svojím obsahom, témami a jazykovým zameraním orientujú na danú cieľovú skupinu.
Čo môžu rodičia robiť doma
- Rodičia by sa mali s dieťaťom zhovárať každý vo svojom materinskom jazyku, nemiešať ich.
- Hovorte s dieťaťom konzistentne po slovensky.
- Opakujte bežné frázy - pozdravy, farby, čísla, jednoduché otázky.
- Zapojte reálny život - pomenúvajte predmety doma, v obchode, na prechádzke.
- Čítajte slovenské knihy a sledujte slovenské rozprávky.
- Spievajte slovenské pesničky a používajte rytmické riekanky.
- Využívajte hry, pexeso, hracie karty a obrázkové karty.
- Komunikujte so slovenskou rodinou prostredníctvom pravidelných hovorov.
- Podporujte dieťa bez kritiky výslovnosti alebo chýb.
- Dbajte na pravidelnosť a pozitívne emócie.
Ak ovládate daný jazyk, používajte ho bežne - aj len občasné slová či frázy majú efekt.
Dôležité je, aby bol jazyk spojený s pozitívnou emóciou - s hrou, smiechom, záujmom.
A hlavne - nebojte sa spolu smiať, hrať a objavovať nové slová!
Najčastejšie otázky rodičov
Je dieťa bez slovenčiny v slovenskej rodine automaticky bilingválne?
Nie. Bilingválnosť nevzniká automaticky na základe pôvodu rodičov, ale pravidelným a dostatočne intenzívnym kontaktom s jazykom.
Môže sa dieťa jazykmi pomýliť?
Miešanie je bežné v začiatkoch.
Netreba sa však znepokojovať.
Musí rodič dokonale ovládať jazyk, ktorý chce dieťa učiť?
Nie je to nevyhnutné.
Ak ste v jazyku začiatočník, pustite sa len do výučby základných slovíčok a fráz.
Nezachádzajte do náročných vetných štruktúr, ak neviete či ich skladáte a hovoríte správne.
Koľko času denne venovať cudziemu jazyku?
Stačí 10-15 minút denne.
Na udržanie aktívnej slovenčiny však môže byť potrebný intenzívnejší kontakt, najmä ak dieťa väčšinu dňa trávi v inom jazykovom prostredí.
Je vhodné začať s ďalším jazykom už v škole?
Tu neexistujú žiadne obmedzenia, bilingválne deti sa môžu ďalší jazyk učiť rovnako ako deti monolingválne, pokojne už od prvej triedy, ak to škola ponúka.
Neodporúča sa však učiť dieťa od útleho veku viac ako 3 jazyky, to už je naozaj náročné a dokáže to dieťa popliesť.
Čo ak dieťa odmieta slovenčinu?
Niektoré deti môžu mať obdobie, keď nový jazyk odmietajú - zvyčajne ide len o prechodný odpor.
Ak sa dieťa stretne s prekážkami, nevzdávajte sa a pokračujte v snahe.
Význam znalosti jazykov
Znalosť cudzieho jazyka je v dnešnom modernom svete rovnako dôležitá, ako znalosť toho materského.
Bez cudzieho jazyka si človek neprečíta návod na niektorých spotrebičoch, len ťažko by sa orientoval v počítačoch či na internete, a v neposlednom rade by mohol zabudnúť aj na plný pôžitok pri sledovaní zahraničných filmov či počúvaní hudby.
Učenie sa cudzieho jazyka už v detstve prináša nespočetné výhody - od lepších kognitívnych schopností až po jednoduchšie zvládnutie ďalších jazykov v budúcnosti.
Deti majú prirodzenú schopnosť učiť sa jazyky - ich mozog je nastavený na vnímanie a napodobňovanie zvukov.
Okrem samotného jazyka si dieťa rozvíja aj pamäť, výslovnosť, sluch a kreativitu.
Znalosť cudzieho jazyka mu neskôr otvorí dvere k ďalšiemu vzdelaniu, cestovaniu či zamestnaniu.