Dieta mladšieho školského veku v diplomovej práci

Žiaci ročníkov 1.-4. ZŠ patria do obdobia mladšieho školského veku, ktoré je latentným obdobím pomerného pokoja a vyrovnanosti bez väčších ťažkostí a osobných bojov (obdobie vzdoru už skončilo a puberty ešte nezačalo).

Mladší školský vek sa začína vstupom dieťaťa do školy, spravidla od 6.-7. roku, a končí prechodom na druhý stupeň základnej školy. V širšom vymedzení ide približne o obdobie od 6 do 11 rokov, pričom vývin môže pokračovať až do 11.-12. roku. Táto etapa predstavuje významný medzník v živote dieťaťa, pretože dieťa vstupuje do školy a jeho dovtedajší spôsob života sa od základu mení.

Vymedzenie mladšieho školského veku

Vstup do školy predpokladá určitú vyspelosť žiaka a patričnú psychickú zrelosť. Hru nahrádza nový druh aktivity - učenie, ktoré značne ovplyvňuje psychiku dieťaťa. Hravá činnosť ustupuje do úzadia, aj keď hravosť naďalej zostáva typickou črtou dieťaťa, a nastupuje činnosť vyučovacia.

Žiak sa musí podriaďovať požiadavkám školského života a zvládať množstvo povinností, ktoré sú závažnejšie a ťažšie ako tie, ktoré vykonával dovtedy. Práca a povinnosti začínajú nahrádzať dovtedy dominantnú činnosť - hru. To kladie zvýšené nároky na disciplínu.

Mladšie školské obdobie môžeme nazvať vekom triezveho realizmu. Na rozdiel od menšieho dieťaťa, ktoré je vo svojom vnímaní, myslení a jednaní pomerne závislé od svojich prianí a fantázie, a na rozdiel od dospievajúceho, pre ktorého je dôležitejšie vedieť, čo by malo byť správne, školák je plne zameraný na to, čo je a načo to je.

Chce pochopiť okolitý svet a veci v ňom. Prejavuje sa to v jeho kresbách, písomných prejavoch, v hre i čitateľských záujmoch. Realizmus školáka je najskôr postavený na tom, čo mu povedia autority, teda rodičia, učitelia a knihy, a preto sa označuje ako naivný realizmus.

Podľa J. Kurica tento vývoj akoby prebiehal v dvoch etapách: prvá a druhá trieda predstavujú prvú etapu a tretia a štvrtá trieda druhú etapu. Pre prvú etapu je charakteristická postupná adaptácia na školské požiadavky, pričom sprievodnými javmi sú rozpory a nestálosť.

Z. Matějíček delí školský vek až na tri etapy: mladší školský vek od 6 do 8 rokov, stredný školský vek od 9 do 12 rokov a starší školský vek, ktorý predstavuje obdobie puberty. Pri takomto členení sa jednotlivé vekové hranice čiastočne prekrývajú, pretože vývin dieťaťa neprebieha u všetkých detí rovnakým tempom.

Charakteristické črty dieťaťa mladšieho školského veku

• Výraznejšie sa prejavujú individuálne rozdiely medzi deťmi.
• Mladší školský vek možno nazvať opravdivým vekom učenia.
• Myslenie a učenie podmieňuje prírodné a sociálne prostredie.
• Význam má realita a situácia, ktorú dieťa psychicky spracúva.
• Trvá závislosť dieťaťa od dospelých, ale nadobúda iné kvality.
• Dospelý je predovšetkým zdrojom poznania, preto okrem rodičov nastupuje najmä vplyv učiteľa.
• Mimoriadny vplyv na formovanie dieťaťa má jeho vzťah k rovesníkom.
• Dôležité je členstvo v detských skupinách, napríklad v triede alebo záujmovom krúžku.
• V skupinách sa formujú postoje dieťaťa k iným ľuďom i k sebe samému.
• Pod vplyvom sociálneho prostredia sa formuje hodnotový systém a svedomie.
• Integruje a dopĺňa sa detské „ja“ a stáva sa postupne nezávislejším od okolitých vplyvov.

Deti v mladšom školskom veku sú ešte hravé, schopné sústrediť sa iba na jednu vec a len krátku dobu, majú rady rozprávky a dievčatá a chlapci sa ešte hrávajú spolu. Deti v tomto období sú ešte rozkolísané a zraniteľné.

Stredný školský vek je stabilnejší. Väčšina detí sa na školu už dostatočne adaptovala. Ťažisko záujmov presúvajú zo sveta fantázie do životnej reality. Pozorne si všímajú vzťahy medzi ľuďmi v rodine, ale i mimo nej. Stúpa vplyv detskej skupiny a dieťa sa snaží dodržiavať normy skupiny, ktoré niekedy môžu byť v rozpore s normami rodiny.

Vplyv rodiny a školy

Sociálne vzťahy sa vytvárajú v rodine, vo vzťahu k rodičom a iným príslušníkom rodiny, k súrodencom a ku všetkému, čo tvorí domov, ale aj k učiteľom, škole a iným deťom, teda k vrstovníkom toho istého i rozdielneho pohlavia.

Vplyv rodiny na dieťa je rozhodujúci. Len dobrý domov a rodina môžu uspokojiť jeho potrebu istoty a porozumenia. Rodina predstavuje systém medziľudských vzťahov zvláštneho druhu.

Dôležitú úlohu v rodinných vzťahoch hrajú city. Ich zvláštny charakter spočíva v tom, že sú dôverné, spoľahlivé, intímne a uvoľnené v sebaprejave.

Škola však otvára dieťaťu nové možnosti. Učí ho myslieť novým spôsobom a dáva mu možnosti uplatniť sa v oveľa väčšej skupine vrstovníkov. Žiak sa musí prispôsobiť požiadavkám školského života a postupne si vytvárať pracovné návyky, zodpovednosť a schopnosť dokončovať uložené úlohy.

Na začiatku školskej dochádzky si dieťa vytvára jednoznačne pozitívny vzťah k učiteľovi, ktorý je niekedy pre dieťa väčšou autoritou ako rodičia. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania a usmerňuje dianie medzi žiakmi, ktorí sú zároveň spoločníkmi i konkurentmi v úsilí o získanie priazne a svojho postavenia v triede.

Na začiatku školskej dochádzky majú deti k učiteľovi jednoznačný a bezvýhradne kladný vzťah. Dochádza k identifikácii mladšieho žiaka s učiteľom, čo vytvára predpoklady na účinné a efektívne výchovné pôsobenie. Neskôr sa tento vzťah oslabuje.

Telesný a psychický vývin

Táto etapa je významným medzníkom v živote dieťaťa, nakoľko dieťa vstupuje do školy. Vstupom do školy sa mení od základu celkový spôsob života dieťaťa. Hru nahrádza nový druh aktivity - učenie, ktoré značne ovplyvňuje psychiku dieťaťa.

Dieťa mladšieho školského veku je zamerané na poznanie skutočného sveta. Chce vedieť, aký je a podľa akých pravidiel funguje. Myslenie mladšieho školáka je viazané na realitu.

To znamená, že je schopný uvažovať o niečom určitom, čo sám pozná, i keď nie je objekt jeho úvah aktuálne prítomný. Stačí mu minulá skúsenosť, aby si to, čo potrebuje, mohol aspoň predstaviť.

Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa tieto procesy stávajú úmyselnejšími a cieľavedomejšími. Dieťa sa snaží zamerať aj na menej zaujímavé objekty, dôležitá je však správna motivácia.

Vnímanie a pozornosť

Základom detského poznávania je zmyslové vnímanie. U dieťaťa v mladšom školskom veku v oblasti vnímania dochádza k značným pokrokom. Stáva sa postupne čoraz pozornejším a vytrvalejším.

Vo svojom vnímaní je čoraz menej závislé od svojich momentálnych prianí a potrieb. Všetko preskúmava a je dobrým a čoraz kritickejším pozorovateľom.

Spočiatku obdobia prechádza od vnímania vecí ako celku, neskôr k analyzovaniu na časti až po detaily. Malé dieťa je zamerané na to, čo je práve teraz, ťažko sa pohybuje v čase a nevie rozlíšiť včera, dnes, zajtra a neskôr. Až v školskom veku začínajú výrazy súvisiace s časom nadobúdať konkrétny význam.

Kým v predškolskom veku prevláda neúmyselná pozornosť založená na zaujímavosti podnetov, u žiaka sa začína rozvíjať úmyselná pozornosť a sústredenosť na prácu.

Napriek výrazným pokrokom v psychickom rozvoji však ešte stále nie je schopný sústrediť sa na dlhší čas bez navodenia zaujímavej a príťažlivej činnosti. U žiaka prvého ročníka je to približne 10 minút.

Od žiaka sa stále viac vyžaduje pozornosť a sústredenosť na prácu, ktorá je menej príťažlivá. K úmyselnej pozornosti sa v tomto veku žiak postupne dopracuje cvičením a vykonávaním činností, ktoré ho neraz nezaujímajú.

Preto je potrebné zo strany učiteľa vhodne striedať činnosť žiakov. V procese rozvíjania majú veľký význam názorné pomôcky.

Pamäť a učenie

Pamäť žiakov mladšieho školského veku sa mení od mimovoľnej k úmyselnej. Žiaci si čoraz viac dokážu niečo trvalo zapamätať.

Koncom tohto obdobia pamäť žiakov postupne stráca obrazovo-konkrétny ráz a začína sa čoraz viac vytvárať schopnosť zapamätávania si aj abstraktno-logického učiva. Napriek tomu ešte stále prevláda mechanické zapamätávanie.

V prvých rokoch školskej dochádzky prevláda mechanický typ pamäti. Žiaci ho často využívajú, lebo nevedia, čo od nich bude učiteľ vyžadovať. Majú malú slovnú zásobu, ktorá spôsobuje, že nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami.

Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje aj rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje približne 5000 slov.

V mladšom školskom veku sa dieťa učí predovšetkým prostredníctvom konkrétnych skúseností, názornosti, opakovania a činnosti. Preto je vhodné prepájať slovné pôsobenie s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou.

Myslenie, spracovanie informácií a riešenie problémov

Na začiatku školskej dochádzky je myslenie veľmi konkrétne a názorné a opiera sa o konkrétne skúsenosti. Dieťa vie chápať len súvislosti medzi skutočnými predmetmi.

Vyššiu formu myslenia predstavuje abstraktné myslenie, ktoré spočíva v chápaní súvislostí medzi pojmami a javmi. Abstraktné myslenie je dieťaťu v tomto období ešte pomerne vzdialené.

Rozvoj myslenia mladších školákov sa prejavuje používaním takej stratégie uvažovania, ktorá sa riadi základnými zákonmi logiky a rešpektuje vlastnosti poznávanej reality.

Deti prichádzajú do školy spravidla medzi šiestym a siedmym rokom, v čase, keď dochádza ku kvalitatívnej zmene ich uvažovania. Toto obdobie, ktoré trvá až do 11.-12. roku, sa nazýva fáza konkrétnych logických operácií. Premena detského uvažovania je postupná.

Keď má dieťa riešiť problém, o ktorom veľa nevie a nemá s ním skúsenosť, použije skôr vývojovo nižšiu stratégiu uvažovania. Presne tak sa bude správať aj v záťažovej situácii. V mladšom školskom veku bežne dochádza k výkyvom uvažovania.

Rozvoj myslenia detí mladšieho školského veku je možné podporovať vtedy, keď sa slovné pôsobenie spája s konkrétnou zmyslovou skúsenosťou. Dieťa si do 10. roku osvojuje poznatky napodobňovaním a preberaním mienky iných, čo sa označuje ako reproduktívne myslenie.

Okolo 10. roku prestáva mať myslenie reproduktívny charakter a stáva sa samostatnejším a kritickejším. Prvoradým cieľom rozumovej výchovy je rozvíjať samostatné a produktívne myslenie.

Mladšie dieťa hľadá odpoveď najprv u dospelého a preberá jeho formuláciu i spôsob riešenia. Dieťa mladšieho školského veku chce poznať skutočný svet, pochopiť jeho pravidlá a objaviť logiku.

Rečový vývin

Pod vplyvom školskej výuky sa skvalitňuje rečový prejav dieťaťa. Aktívna slovná zásoba obsahuje približne 5000 slov.

Malá slovná zásoba však môže spôsobovať, že žiaci nedokážu učivo vyjadriť vlastnými slovami. Preto je potrebné rozvíjať nielen zapamätanie učiva, ale aj schopnosť porozumieť mu, vysvetliť ho a používať ho v konkrétnych situáciách.

Citový vývin

Aj citová oblasť sa výrazne vyvíja, čo je podmienené novými životnými podmienkami. Tento vývin charakterizuje najmä obohacovanie a prehlbovanie citov.

City sú obsahovo rozvinutejšie a bohatšie v porovnaní s predškolským vekom. Spočiatku, najmä v prvom ročníku, žiaci podobne ako deti v predškolskom veku bezprostredne a pomerne búrlivo prejavujú svoje city, a to pozitívne, napríklad radosť, súcit a vzrušenie, ale aj negatívne, napríklad strach, hnev a zlosť.

Čím je dieťa mladšie, tým má väčší problém dodržiavať školský poriadok. Postupné narastanie sebadisciplíny však pomáha tlmiť vonkajšie prejavy citov, najmä po druhom ročníku.

Svoje city sa deti postupne naučia ovládať. Vedia, že niektoré prejavy sa už v ich veku pokladajú za nevhodné a nedôstojné. Vonkajší citový prejav detí je preto ku koncu obdobia značne slabší.

Strach a obavy

V mladšom školskom veku sa objavuje citová kvalita strachu zo zvierat. U dievčat ide napríklad o strach z myší, hmyzu a červov, u chlapcov zo strachu z dravých zvierat a šeliem.

Strachovým podnetom sú aj duchovia, upíri či rôzne vymyslené nadprirodzené bytosti. Deti sa boja aj reálnych nebezpečenstiev, ako sú choroba, nehoda, smrť, tma a noc.

Dôležité je, že sa objavuje aj strach zo školskej práce. Ten môže súvisieť s obavami zo zlyhania, hodnotenia alebo nesplnenia požiadaviek.

Vyššie city

V tomto období sa rozvíjajú vyššie city:

• estetické;
• intelektové alebo poznávacie;
• morálne alebo etické;
• sociálne.

Intelektuálne city súvisia so školskou prácou. V prvých rokoch školskej dochádzky má dieťa ku škole kladný vzťah a pri školskej práci prežíva kladné poznávacie city.

Estetické city sa prejavujú v subjektívnych postojoch k pojmom pekný a nepekný alebo škaredý. Pri hodnotení predmetov a javov z estetického hľadiska sa dieťa riadi najmä citom.

Už desaťročné dieťa hodnotí vonkajšie znaky hodnoteného objektu. Vo výtvarnej výchove sa dieťaťu páčia reálne obrazy ľudí a zvierat.

Morálne city majú v prvých rokoch školskej dochádzky na dieťa silný vplyv. Súvisia so zmyslom pre zodpovednosť a so vzťahom k povinnostiam. Postupne sa formuje aj vlastenecký cit.

Sociálne city sa prejavujú vo vzťahoch k učiteľovi, spolužiakom a triede. Učiteľ má u detí mladšieho školského veku prirodzenú autoritu, niekedy väčšiu ako rodič.

V triede sa tvorí sociálna klíma, teda atmosféra alebo duch triedy. Ide o tendenciu obhajovať česť triedy a dobré meno celku. Upúšťa sa od egoisticky motivovaných konkurenčných vzťahov a formuje sa sociálne motivovaná súťaž členov triedy.

Záujmy a motivácia

Záujmy dieťaťa tohto obdobia ešte nie sú ustálené. Ľahko sa menia pod vplyvom výchovy a vyučovania a úzko súvisia s činnosťou, ktorú dieťa vykonáva.

Najčastejšie ide o učenie a hru. Na začiatku obdobia sa zvyčajne hrávajú chlapci a dievčatá spolu, neskôr osobitne, čo vyplýva z odlišností ich záujmov.

Poznávacie záujmy sa rozširujú natoľko, že deťom často nestačí vyučovací proces, preto prejavujú záujem o krúžkovú činnosť. Sú dychtivé vyniknúť vo viacerých oblastiach, ale ich reálne možnosti sú ešte značne obmedzené.

Ak sa nedostaví očakávaný úspech, záujem o danú oblasť sa oslabuje alebo stráca. Dieťaťu v tomto veku veľmi záleží na tom, aby bol jeho výkon ocenený a aby ho skupina uznala.

Koncom obdobia pribúdajú konštruktívne záujmy, záujmy o vynálezy, cestovanie a históriu. Správna motivácia pomáha dieťaťu zamerať sa aj na menej zaujímavé objekty a dokončiť náročnejšiu činnosť.

Vzťahy s rovesníkmi a postavenie v skupine

Dieťa si v tomto období vytvára silnejšie priateľské vzťahy. Má zmysel pre družnosť a túži po spoločnej činnosti.

Začína mu viac záležať na mienke a obľúbenosti v kolektíve, ktorý sa stáva ťažiskom jeho citových vzťahov. Zaraďovanie do kolektívu vrstovníkov v mladšom školskom veku je prirodzenou potrebou, ktorá pomáha rozvíjať kolektívne vzťahy a tlmiť individualistické sklony.

Postavenie detí v skupine rovesníkov je rôzne a závisí od školského výkonu, fyzickej zdatnosti, obratnosti, šikovnosti a osobitného nadania. Spoločenská pozícia dieťaťa ovplyvňuje jeho sebavedomie.

Vedúca úloha v triede nepripadá spravidla jednému dieťaťu, ale viacerým, z čoho vyplýva typ kolektívneho štýlu vedenia, označovaný ako vedúce jadro. To môže tvoriť 5-7 detí.

Vytvorené priateľstvá ešte nie sú stále a pevné. Rýchlo vznikajú aj končia. Ich variabilita je spôsobená nedostatočnými kritériami pre výber priateľa.

Priateľstvá a skupiny v rámci triedneho kolektívu sú ku koncu obdobia pohlavne homogénne. V mladšom školskom veku sa chlapci a dievčatá takpovediac až neznášajú.

Vôľa, sebadisciplína a pracovné návyky

Vôľa má u detí mladšieho školského veku funkciu psychických procesov, čím sa tieto procesy stávajú úmyselnejšími a cieľavedomejšími.

V mladšom školskom veku sa mení vzťah k práci. Dieťa už rozlišuje medzi prácou a hrou. Aby mohlo zvládnuť všetky požiadavky, ktoré sú naň kladené, musí prejaviť určité vôľové úsilie.

Mnohým žiakom, čo môže byť dôsledkom nedostatočnej rodinnej výchovy, robí ťažkosti dosiahnuť náročnejší cieľ. Výsledkom je, že sa ľahko a rýchlo vzdávajú.

Dieťa však treba poverovať len takými úlohami, ktoré je schopné zvládnuť. Neprimerané a vysoké nároky kombinované s častými výčitkami oberajú dieťa o zdravé sebavedomie, frustrujú ho a môžu viesť až k duševným poruchám.

Pestovaniu vôle nepomáha neustále napomínanie ani ochota urobiť všetko za dieťa. Dôležité je, aby si dieťa pestovalo schopnosť včas a správne sa rozhodnúť, aby nebolo príliš váhavé a nerozhodné.

Ak chceme u dieťaťa vypestovať pevnú vôľu, musíme ho viesť tak, aby sa naučilo vytýčené úlohy dokončiť. Výchovu si však nemožno zamieňať s drezúrou.

Morálny vývin

V mravnej výchove dieťaťa mladšieho školského veku majú veľkú úlohu sociálne vzťahy. Učiteľ vštepuje žiakom spoločenské a morálne normy správania.

Chápanie mravných noriem a hodnôt a správanie podľa nich závisí od celkového vývoja dieťaťa, najmä od schopnosti poznávať.

Morálna heteronómia znamená, že žiaci pokladajú za morálne správne všetky príkazy a zákazy dospelých, ktoré treba dodržiavať. Ich dodržiavanie je motivované očakávaním odmeny a trestu.

Napríklad klamstvo pokladajú za nesprávne preto, lebo im zaň hrozí trest. Správanie vlastné, ale aj cudzie je dieťaťom hodnotené ako dobré, keď je dovolené alebo schvaľované dospelými, a ako zlé, keď je nimi zakázané alebo trestané.

Morálna autonómia sa vyznačuje postupným zvnútorňovaním mravných noriem, podmieneným chápaním ich významu pre ľudské spolunažívanie a uvedomovaním si potreby dodržiavať ich kvôli nim samotným, a nie z obavy pred sankciami.

Napríklad dieťa postupne chápe, že nemá klamať preto, lebo klamstvo narúša dôveru. Pri hodnotení konania a správania, svojho aj iných ľudí, starší žiaci tohto vekového obdobia už nehodnotia iba samotné mravné činy, ale aj motívy a zámer konajúceho.

Utvárajúce sa mravné vedomie a presvedčenie v nich niekedy spôsobujú boj motívov pri mravnom rozhodovaní. Človek bez pevnej vôle často porušuje základné mravné pravidlá, pretože ich dodržiavanie nie je automatické, ale vyžaduje si značné úsilie a určité odriekanie.

Piaget a vývin morálky

J. Piaget rozlíšil tri základné etapy vývoja morálky u dieťaťa, ktoré zodpovedajú etapám poznávania sveta vôbec.

Podľa neho je morálka predškolského dieťaťa a ešte u väčšiny školských začiatočníkov heteronómna, teda určovaná príkazmi a zákazmi dospelých, najprv rodičov a neskôr učiteľov.

Čoskoro po začiatku školského veku, približne okolo 7.-8. roku, sa morálka dieťaťa stáva autonómna v tom zmysle, že dieťa uznáva určité správanie za správne alebo nesprávne samo osebe bez ohľadu na názor dospelých.

Tak sa dieťa v správaní stáva nezávislejším a voči dospelým kritickejším. Stanovené zásady však platia pre všetkých rovnako a za všetkých okolností.

V ďalšom vývine dochádza k hlbšiemu prenikaniu do podstaty mravného hodnotenia a k prihliadaniu na motívy správania konajúceho, ako aj na podmienky a okolnosti.

Kolberg a úloha rodinnej výchovy

Piagetovu teóriu morálneho vývoja v 60. rokoch kriticky overoval a ďalej rozpracoval L. Kolberg.

Dieťa je zamerané na poslúchnutie alebo neposlúchnutie dospelého. Chce konať dobre preto, aby potešilo druhých.

U detí vo veku 10-13 rokov a starších možno badať dosť značné individuálne rozdiely, ktoré môžu spôsobiť rôzne činitele. Veľa záleží aj od typu rodinnej výchovy.

Hoffman usudzuje, že vonkajší, teda predkonvenčný typ svedomia, pri ktorom je správanie dieťaťa určované vonkajšími odmenami alebo sankciami, je podporovaný výchovnými technikami, ktoré kladú dôraz na mocenskú prevahu vychovávajúceho nad vychovávaným.

Konvenčný typ svedomia je podľa Hoffmana podporovaný výchovou, ktorá sa viac opiera o také výchovné prostriedky, ako je odňatie lásky, teda výraz hnevu, odmietania, nerozprávania sa s dieťaťom alebo nevšímania si ho.

Najvyšší, postkonvenčný mravný vývoj je podporovaný vtedy, keď rodič používa diferencovane výchovné prostriedky podľa danej situácie, teda keď používa mocenské prostriedky i techniku odňatia lásky, ale vždy v spojitosti s vysvetlením, odôvodnením a poukázaním na dôsledky daného správania.

Význam psychologických poznatkov pre pedagogickú prácu

Psychický vývin dieťaťa na prvom stupni základnej školy je dôležitý pre rodičov, učiteľov i ďalších odborníkov, ktorí sa podieľajú na jeho výchove a vzdelávaní.

Dôležitým poslaním katechétu je ohlasovať „Radostnú zvesť“ tým, ktorých mu Boh zveril. Ak chce byť katechéta verný svojmu poslaniu, vždy keď vstupuje do triedy, musí mať na zreteli hlavnú zásadu katechetickej činnosti: zachovanie vernosti Bohu a človekovi, teda príkaz lásky.

Vernosť Bohu zachováme dôsledným ohlasovaním Božích právd a vernosť človekovi braním ohľadu na toho, koho máme pred sebou. Tejto skutočnosti prispôsobíme obsah, formu aj metódy svojej práce.

Pre dobré plnenie poslania, ktoré nám bolo Cirkvou zverené, je potrebné okrem dobrej vôle, zodpovednosti a úprimnej snahy dobre Bohu i ľuďom slúžiť pripraviť sa aj odborne.

K tomu nám majú pomôcť príslušné vedné disciplíny, ako sú teológia, psychológia, pedagogika a sociológia. Poznanie psychického, citového, sociálneho a morálneho vývinu dieťaťa umožňuje primerane prispôsobiť obsah, formu i metódy výchovno-vzdelávacej práce.

Vývinové rozdiely v rámci mladšieho školského veku

Hoci sa o vývoji žiakov prvého stupňa hovorí viac-menej všeobecne, medzi deťmi na začiatku školskej dochádzky a žiakmi na konci tohto obdobia existujú významné rozdiely.

Odlišnosť mladšieho školského veku od ďalších období

Stredný školský vek, približne od 11/12 do 14/15 rokov, je typický pohlavným dozrievaním, prudkým telesným rastom a objavením sa druhotných pohlavných znakov. Dievčatá začínajú vo vývine predbiehať chlapcov a pohybová koordinácia sa značne narušuje.

Osobnosť dospievajúceho sa stáva veľmi nestálou a nevyrovnanou. Pozornosť, predtým obrátená predovšetkým navonok, sa začína zameriavať na vlastnú osobnosť, najmä na vlastné prežívanie a citový život.

Myslenie sa stáva abstraktnejším, čo môže vplyvom citov a nedostatku skúseností viesť aj k rýchlym a chybným zovšeobecneniam. Začínajú sa vyhraňovať záujmy a schopnosti.

V sociálnych vzťahoch dochádza k uvoľňovaniu rodinných zväzkov a k nadväzovaniu intímnych priateľstiev s rovesníkmi. Vzrastá vyhraňovanie vlastných názorov, kritickosť voči dospelým a túžba po samostatnosti.

Starší školský vek, približne od 14/15 rokov do dospelosti, predstavuje obdobie adolescencie. V adolescencii sa završuje prechod mladého človeka z detského veku do dospelosti, ktorá sa u dievčat prejavuje skôr ako u chlapcov.

Z duševnej stránky je najtypickejšie postupné vnútorné osamostatňovanie sa, spojené so sebaprežívaním, sebautváraním a prípravou na budúce povolanie.

Psychický vývin v adolescencii je predovšetkým procesom intenzívnej individualizácie, ale aj socializácie. Adolescent si silne uvedomuje a intenzívne prežíva svoju individualitu, svoju odlišnosť od ostatných ľudí, je na ňu veľmi citlivý a vyžaduje, aby ju aj iní rešpektovali.

Rizikové vplyvy a kontakt s alkoholom

Alkohol je legálna a u nás tolerovaná droga, ktorá má svoje miesto vo väčšine domácností. Ľudia odpradávna alkoholom oslavujú narodenie dieťaťa, meniny, narodeniny, svadby a rôzne úspechy, oplakávajú smrť blízkej osoby alebo pijú len tak z nudy.

Rodičia či starí rodičia nalievajú alkohol už svojim malým deťom, respektíve vnukom na Vianoce alebo na Nový rok. Dieťa sa teda dostáva do blízkeho kontaktu s alkoholom už od malička.

Pri posudzovaní rizikového správania detí mladšieho školského veku je potrebné prihliadať na ich psychickú nezrelosť, konkrétne myslenie, potrebu prijatia rovesníckou skupinou, závislosť od dospelých a postupne sa rozvíjajúcu schopnosť sebaregulácie.

Rodinné prostredie, školská klíma, vzťahy s rovesníkmi a spôsob vedenia dieťaťa môžu ovplyvňovať jeho hodnotový systém, svedomie, sebadisciplínu i rozhodovanie.

Téma alkoholu detí mladšieho a staršieho školského veku súvisí s potrebou venovať pozornosť nielen samotnému užívaniu alkoholu, ale aj vývinovým podmienkam, v ktorých sa dieťa nachádza. Významnú úlohu pritom zohráva rodina, škola a širšie sociálne prostredie.

tags: #dieta #mladsieho #skolskeho #veku #diplomova #praca