Blíži sa obdobie, v ktorom síce všetci dúfame v posledné slnečné dni, avšak aj obdobie, kedy vo veľkom prepuknú všemožné virózy a najviac to schytajú práve detičky.
Každý to už zažil. Od lekárky dostanete tabletky, sirup či kvapky a váš drobec akoby cítil, že sa s nimi blížite a odmieta sa na vás aj pozrieť.
Skúšate to po dobrôtky, potom už aj s mierne zvýšeným hlasom. Najčastejšie je po ruke lyžička a lietadielko, ako keby ste sa kŕmili. Pomôcť by mohlo aj kvapkadlo a rozprávka o tom, ako statočná princezná tiež zvládla podávanie medicíny. Občas pomôže striekačka a k tomu tiež príbeh o statočnom dievčatku, ktoré sa nebálo.
Kým tabletka nepripomína obľúbený vitamín alebo nie je sladká ako cukrík, pre väčšie deti to bude skôr strašiak. Dostať do dieťaťa liek je niekedy umenie. Zvlášť, ak máte dieťa z kategórie „vypľúvača“ či „zatínača zubov“.
Potom sú tu ešte deti, ktoré jednoducho nevedia liek prehltnúť, a tak ho v puse cmúľajú alebo rozhryzú. Je to problém? No a napokon nás pri podávaní liekov neraz zaskočí aj vlastná bezradnosť - čo ak dieťa liek vyvráti? Podať mu ho znova, alebo radšej nie, lebo, čo ak ho predávkujeme?
Tieto aj ďalšie otázky súvisiace s podávaním liekov najmenším deťom nám zodpovedala farmakologička PharmDr. Andrea Gažová, PhD.
Ako dieťaťu podať liek, aby ho prijalo
Nie som zástanca miešania liekov do nápojov. Mamička nemusí odhadnúť množstvo tekutiny, do ktorej liek zamieša, a tým pádom dieťa potrebnú dávku nevypije, respektíve vypije z nej len časť, lebo zvyšok zostane vo fľaške.
Ak je problém, že dieťa nechce lieky užívať kvôli ich chuti, pomôže, keď ich dostatočne zapije neutrálnym, napríklad bylinkovým čajom.
Keď dieťa úplne odmieta lieky, mamičky si často pomôžu tak, že liek rozpustia v čaji alebo v mlieku a podajú ho vo fľaške. Môže sa to?
Ak je už dieťa väčšie, skúste tabletku rozlomiť. Tam to však bude o dohode :-)
Ak má dieťa problém s liekmi pre ich chuť, je dobré, keď sa ich naučí prijímať pokojne a bez nátlaku. Mali by ste sa usmievať a byť pokojní - dieťa totiž vycíti, že sa niečo deje a čím nervóznejší budete, tým viac to bude mať vplyv aj na jeho vnímanie.
Ak je už dieťa väčšie, vezmite ho do lekárne - má možnosť si vybrať „príchuť“, tvar tabletky či sirupu.
Niečo za niečo - ak sa dieťa rado hrá, napríklad na lekára, máte možnosť mu „na vlastné oči“ ukázať, čo to je dať si liek. Najskôr tak spravte u vás - dajte si cukrík alebo niečo, čo pripomína kvapky, potom to tak spravte s dieťaťom.
Výhodou tohto spôsobu podávania medicíny je, že dieťa nemusí ochutnať liek a tak sa mu „nesprotiví“. Nevýhodou je, že je to pomerne nepríjemné.
Tabletky, sirupy, čapíky a kvapky
Pre najmenšie deti je väčšina liekov, dokonca aj antibiotiká, i v tekutej forme, tak je lepšie, keď sa im podá sirup.
Potom sú vhodné čapíky a až pre väčšie deti od troch rokov odporúčame tablety.
Ak dieťa tabletku rozhryzie, nie je to problém, pretože detské tabletky sú na to prispôsobené, takže možno ich aj rozhrýzť. Nesmú sa rozhrýzť len vtedy, ak ide o tabletku s postupným uvoľňovaním alebo s predĺženým účinkom.
Všeobecne platí, že ak chcete dieťa učiť prehĺtať tabletky, malo by mať aspoň štyri roky a malo by byť ochotné spolupracovať.
Keď vlastne nejde o nič, len o nácvik, ale dieťa skutočne nepotrebuje žiadne liek, nie je choré. Môžete skúsiť niečo ako čokoládové lupienky, niečo, čo sa používa napr na ozdobovanie koláčov a postupne pridať napr. vitamíny, ktoré sú vo forme malých tabletiek.
Pri tomto „nácviku“ by malo mať dieťa pokoj a nič by ho nemalo rozptyľovať - žiadny TV či mobil. Takto by ste mali trénovať aspoň 2 týždne, 5 - 10 minút denne.
Predtým, než bude musieť prehltnúť naozajstný liek, pripomeňte dieťaťu, čo všetko už dokázalo - naučilo sa jazdiť na bicykli, zaviazať šnúrky.
Dieťa môžete motivovať tým, že si aj vy dáte nejaký liek - vitamín. Vy začnite, dieťa pokračuje.
Keď je však rad na ňom, ostaňte pokojní, nenaháňajte ho, nesúrte, nekričte. Ak ste nervózni, vaše dieťa bude tiež.
Keď dieťa liek prehltne len ťažko
Dieťa by malo sedieť vzpriamene, s hlavou rovno, nie otočenou nabok. Nech hlavu nenakláňa nabok alebo dozadu. To môže prehĺtanie výrazne sťažiť.
Nechajte dieťa, nech sa poriadne napije vody, čaju. Potom dajte tabletku na jeho jazyk. Následne by ju malo zapiť väčším množstvom vody.
Niekto odporúča, aby dieťa pilo minerálku, bublinky by mali pomôcť nadniesť tabletku. Iní zase radia, aby dieťa zapilo tabletku nejakou hustejšou tekutinou, napr. Slamka môže pomôcť rozptýliť pozornosť dieťaťa a zároveň sa ňou vytvorí ťah, ktorý pomôže tabletku premiestniť do hrdielka.
Pokiaľ nie je nevyhnutné, aby dieťa užilo tabletku v celku a na lačno, tak môžete tabletku rozdeliť na 2 - 3 časti a každú „zabaliť“ do nejakého kúska jedla. Niekto odporúča puding, jablkový kompót, ale môžete skúsiť aj vyššie spomenutý rožok.
Bezprostredne pred prehltnutím povedzte dieťaťu, aby sa ešte raz poriadne zhlboka nadýchlo, to pomôže potlačiť dávivý reflex.
Ak sa mu nepodarí tabletku prehltnúť. Pokojne povedzte, že je to v poriadku a skúste to znovu. Ak tabletku odmieta úplne, dajte si chvíľu pauzu a potom to skúste niektorým iným spôsobom.
Čo robiť, keď dieťa liek vyvráti
Áno, treba hneď podať ďalšiu dávku. A čo ak dieťa vracia po polhodine? To už nie.
Liek sa do 15 až 20 minút väčšinou absorbuje, obzvlášť, ak je to tekutá forma lieku.
Antibiotiká si musia držať určité hladiny v organizme, pretože proti baktériám dokážu účinne bojovať len vtedy, keď ich je nejaké množstvo. Po prvej dávke sa naakumulujú a odvtedy treba stále dodržať danú terapeutickú dávku, preto je dôležité dodržiavať časový limit.
Dávku treba dať hneď, ako zistíme, že sme na ňu zabudli. A ďalšiu dáme za osem hodín.
| Situácia | Odporúčanie |
|---|---|
| Dieťa vracia okamžite po podaní | Hneď podať ďalšiu dávku |
| Dieťa vracia po polhodine | Už nie |
| Zabudnutá dávka antibiotík | Dať hneď, ako si spomenieme |
| Ďalšia dávka po zabudnutí | Za osem hodín |
| Probiotiká po antibiotikách | Dve až štyri hodiny po užití antibiotík |
Antibiotiká, probiotiká a správne intervaly
Dnes už mamičky vedia, že pri každej liečbe antibiotikami musia podávať dieťaťu aj probiotiká. No nie vždy je nám jasné, s akým časovým odstupom máme tie probiotiká podávať?
Tým, že antibiotiká zabíjajú celú mikroflóru v brušku, teda aj baktérie, ktoré sú nám prospešné, dieťa môže mať pri ich užívaní hnačky a ďalšie vedľajšie príznaky. To je pri užívaní antibiotík úplne bežné, oni skrátka takto pôsobia.
Preto je dobré, keď dieťa užíva aj probiotiká, ktoré by sme mali podávať dve až štyri hodiny po užití antibiotík.
Radíme to aj my.
Ak lekár nedá antibiotiká, asi vie, prečo to robí, on je zodpovedný za liečbu a rodič by sa mu do toho nemal miešať. A to ani v prípade, že dieťa už malo takéto príznaky aj minulý mesiac a vtedy mu antibiotiká pomohli.
Zvyšujeme rezistenciu antibiotík, používame stále vyššie a vyššie rady a dostaneme sa až k tomu, že nám v budúcnosti nepomôžu.
Nos, oči, uši a ďalšie formy liečby
Prvé odporúčanie je, aby dieťa pri kvapkaní kvapiek do nosa ležalo alebo bolo v horizontálne polohe. Ak sedí, skúste mu zakloniť hlavu, pretože tak sa im kvapky dostanú hlbšie do nosa.
Tým najmenším je lepšie dávať olejové kvapky, ktoré im neztečú priamo do dýchacích ciest. Spýtajte sa ale svojho lekára na možnosti.
O niečo náročnejšie to bude pri kvapkách do očí. Tak to už chce nejakú tú spoluprácu. Opäť sa odporúča, aby bola hlavička v záklone.
Očká by mali smerovať do jednej strany, ukazovákom odtiahnite dolné viečko a aplikujte kvapky do tej strany, kam sa nepozerá.
Potom, ak už vám rozumie, mu povedzte, aby očkami pogúľalo.
Ak máte úplného drobca, vysvetľovanie a vymýšľanie si historiek asi nepomôže, preto si počkajte na pomoc a podržte dieťaťu hlavičku.
Bolesť uší tiež nie je veľmi príjemná, ale studené kvapky do uší tiež nie sú bohviečo. Riadiť by ste sa mali tým, čo je v príbalovom letáku.
Niektoré druhy kvapiek je možno nakvapkať na vatičku či gázu, čo však môže ale nemusí byť výhra. Cudzie teleso v ušku dieťaťu bude prekážať.
Čo v prípade, ak dáme dieťaťu kvapky do nosa, no ono si krátko na to nos vyfúka, alebo okamžite prudko kýchne? Je to problém najmä pri silnej nádche, keď z nosa tečie v podstate neustále.
Ak dávame antibiotické kvapky sú dve možnosti - že sú namiešané len ako antibiotikum, ale často sa tam dáva aj látka na uvoľnenie nošteka, ktorá stiahne opuch.
Pred podávaním kvapiek do nosa, odporúčame prečistiť noštek morskou vodou, potom dať dieťa vysmrkať, skúsiť, či má naozaj prázdny nos a až vtedy dať kvapky.
Tým, že liečivo je v kvapkách, dieťa by malo pri podávaní ležať, aj keď trošku mu to stečie. Ak si aj kýchne, nie je to na škodu veci, nevadí to.
Ale morská voda dosť pomáha urobiť hygienu nosa predtým, aj skvapalní hlieny, takže dieťa ich môže vysmrkať a potom aplikujeme kvapky.
Len pripomínam, že ani kvapky do nosa by sme nemali dávať častejšie, ako predpíše lekár či lekárnik a rovnako platí, že akékoľvek nosné kvapky sa nesmú používať dlhodobo.
Rozdeľovanie liekov a dávkovanie podľa hmotnosti
Keď dieťa spadá do hmotnostnej kategórie, že už môže dostať dvestovku ibuprofenu, je lepšie dať mu tabletku, ako 20 mililitrov sirupu a naliať ho vodou.
Keď ale chceme poliť tabletku, vždy musíme zvoliť takú, ktorá je výrobcom prispôsobená na delenie, čiže má deliacu ryhu. Keď ju nemá, tak ju nepolíme.
Niektorí rodičia robia aj to, že keď je na škatuľke lieku napísané napríklad nevhodné do 12 rokov, tak z tabletky dajú dieťaťu len štvrtinu alebo polovicu.
Nevhodné do 12 rokov sú najmä niektoré protizápalové lieky. Nie je to preto, že je v tabletke vyššia dávka liečiva, ale preto, že liek je nevhodný pre detský organizmus.
Malé dieťa nie je malý dospelý a napríklad nemusí mať vyvinuté enzýmy, ktoré metabolizujú dané liečivá a mohli by tiež škodiť vo vývoji oporného systému.
Určite je lepšie, keď sa liek dávkuje podľa hmotnosti, ako podľa veku. Vždy sa to prepočítava na vek aj hmotnosť, avšak na škatuľke lieku je len zjednodušené dávkovanie.
Lekárnik ho ale vie presne upraviť.
Často sa primerané dávky liečiv odporúčajú podľa veku. Napríklad na škatuľke sirupov proti teplote si prečítame, koľko mililitrov treba dať deťom do 1 roka, do 6 rokov a do 12 rokov.
No dnes niektoré 8- ročné deti majú hmotnosť ako 13-ročné a niektoré 12-ročné deti už majú výšku aj hmotnosť dospelých.
Áno, s týmto sa stretávame pomerne často a už to riešia aj pediatri. Takže prispôsobujú prvotnú dávku a lekárnik je zodpovedný za to, že dávkovanie doktora musí overiť.
Keď liek potrebuje chladničku
Lekárnik vždy upozorní, ktoré lieky treba skladovať v chladničke a tie potom naozaj patria do chladničky. Avšak transport z lekárne domov určite vydržia.
V lete, v horúcich dňoch keď sa teploty šplhajú k štyridsiatkam, môže byť problém aj s inými liekmi a vtedy radšej odporúčame všetky držať v chladničke, lebo vysoké teploty nie sú pre lieky dobré.
Najčastejšie sa stretávame s tým, že mamičky zabudnú vo svojej kabelke antibiotické nosné kvapky. Vtedy je vždy lepšie vrátiť sa späť k lekárovi pre nový recept.
Keď máte takéto lieky mimo chladničky viac ako 6 hodín, radšej treba ísť po nové. Ten liek síce dieťaťu neublíži, ale má oslabený účinok.
Vitamín C, chrípky a prevencia
Môžeme deťom v čase chrípok a rôznych viróz dávať preventívne vitamín C v tabletkách? Hovorí sa totiž, že jeho pravidelné užívanie prispieva k tvorbe močových kameňov - je to pravda?
Céčko je vitamín, ktorý je rozpustný vo vode. Ak mamička nezačne dávať dospelácke dávky malým deťom, je to v poriadku.
Pravda je, že keby sme dvoj- či trojročnému dieťaťu dávali 500-miligramové dávky vitamínu C, tak to problém môže byť, ale aj to až po dlhodobom užívaní.
Keď napríklad pol roka budem na vysokých dávkach vitamínu C, naozaj môžem skončiť u urológa, ale inak nie.
Céčko by som určite začala dávať dieťaťu preventívne už pri nástupe do kolektívu - v septembri až októbri, keď dieťa začína chodiť do škôlky a školy, začínajú prechladnutia, nádchy, neskôr chrípky, a vtedy je dobré podporiť imunitu.
Vitamín C určite má význam, len dávky treba prispôsobiť veku alebo hmotnosti dieťaťa. Vtedy dieťaťu nijako neublížite, ani keď bude na vitamíne C celú zimu.
Keď dieťa nechce jesť
Detský apetít dokáže rodičov poriadne potrápiť. V pondelok je ich najobľúbenejším jedlom čistý rožok, v utorok ho nemôžu ani cítiť a celý deň by jedli iba banány.
Kým však dieťa je, rodičia sú spokojní a ochotní tolerovať jeho rozmary. Horší scenár však nastáva vtedy, keď dieťaťu prestane chutiť a nechce jesť vôbec nič.
Je jasné, že s dieťaťom, ktoré odrazu odmieta jesť, niečo nie je v poriadku. Nechutí mu, niečo ho bolí alebo trápi?
Kolísanie apetítu u detí je prirodzené a stretávajú sa s tým aj dospelí. U detí je bežné, že jeden deň si neustále pýtajú niečo na jedenie a hneď nasledujúci deň od seba odsunú všetko, čo im naservírujete.
majú depresiu (áno, aj deti môžu trpieť depresiou. Vyššie uvedené dôvody sú všeobecné a vzťahujú sa na detský vek vo všeobecnosti.
Mnohí rodičia sa však trápia s nechutenstvom v špecifickom veku od jedného do troch rokov. Obdobie batoľaťa so sebou prináša rôzne úskalia a odmietanie jedla je jedným z nich.
Deti v ranom veku sa vyvíjajú bleskovou rýchlosťou, čo môže občas spôsobiť nechutenstvo. Jednoducho nemajú čas najesť sa, pretože svet je taký obrovský a času na objavovanie zdanlivo málo.
Keďže jedenie je zmyslový zážitok (a pre batoľa obzvlášť), možno mu nechutí práve kvôli tomu, že ponúkané jedlo je príliš chrumkavé, nadmieru rozmixované (alebo, naopak, nedostatočne rozmixované), zapácha, má zvláštnu farbu, je studené alebo horúce a podobne.
Po dlhom a aktívnom dni, ale aj po náročnej noci môže byť dieťa príliš unavené na to, aby sa najedlo.
Prerezávanie zubov je samostatná kapitola, ktorú majú všetci rodičia veľmi dobre prečítanú. V tomto období deti často plačú, sú unavené, ubolené a, hádate správne, nechutí im.
Keď 2-ročné dieťa nechce jesť, možno ho stále trápi práve rast prvých zúbkov. Dôvodom k nechutenstvu je najčastejšie bolesť ďasien, ale nájdu sa aj deti, ktorým spočiatku papanie so zúbkami prekáža a na tento nový pocit si musia zvyknúť.
Nechutenstvo u batoľaťa môže spôsobiť celý rad infekcií od nepríjemnej infekcie uší až po obyčajnú nádchu. Chuť do jedla potláčajú najmä infekcie spôsobujúce bolesť hrdla.
Hoci sa to zdá ako nemožné, nechutenstvo u detí je vo veľkej väčšine prípadov iba prechodná fáza, ktorú spolu dokážete prekonať.
Čo pomáha pri nechutenstve detí
- Jedzte vždy v rovnakom čase.
- Raňajky, obedy, večere, ale aj desiate a olovranty si naplánujte vždy na rovnaký čas a snažte sa takisto dodržiavať pravidelné intervaly medzi jedlami.
- Nenúťte dieťa do jedla a zároveň mu na tanier nenakladajte príliš veľa jedla.
- Neponúkajte deťom alternatívne možnosti.
- Nakupujte obľúbené potraviny.
- Naučte deti stolovať.
- Počas jedla sa rozprávajte a užívajte si tieto chvíle.
- Nerozptyľujte ich.
- Podporujte fyzickú aktivitu.
Občas sa stane, že dieťa z rôznych dôvodov (alebo bezdôvodne) odmieta jesť to, čo ste pripravili. Neponúkajte deťom v každej takejto situácii niečo iné, pretože tak stratia motiváciu jesť to, čo majú pred sebou a budú neustále vymýšľať.
Pri nákupe dávajte do košíka veci, o ktorých viete, že ich vaše deti majú rady a to isté platí aj o varení. Samozrejme, nie každý deň môžu byť na raňajky presladené cereálie, ale neodopierajte deťom úplne to, čo im najviac chutí.
Podporujte u nich už od útleho veku zdravé stravovacie návyky a stolujte spolu ako rodina. Dovoľte deťom vybrať taniere, poháre a príbory a naučte ich pripraviť stôl. Radosť z jedla môže priniesť aj detský riad a príbor, ktorý bude len a len ich.
Počas jedla odložte bokom všetky tablety, telefóny, hračky a vypnite aj televízor. Jediné, čo si deti môžu priniesť k stolu, je obľúbený plyšák, bez ktorého neurobia ani krok, poprípade bábika alebo plyšový maznáčik.
Deti spravidla milujú pohyb, či už ide o skákanie, tanec, beh, plávanie, jazdenie na odrážadle alebo kolobežke… pohyb je pre ne jednoducho prirodzený a na vás je, aby ste ho podporovali.
Nechutenstvo u detí spôsobuje rodičom vrásky, a to hlavne vtedy, keď už trvá pridlho.
Keď 4-ročné dieťa nechce jesť, ale očividne je v úplnom poriadku, možno je iba prejedené alebo má s jedlom krátkodobý osobný problém.
Niekedy sa však k nechutenstvu pridajú aj iné príznaky, a vtedy je načase vyhľadať lekára.
V prípade, že sa u vášho drobca nevyskytujú žiadne z týchto ťažkostí, no aj tak už niekoľko dní odmieta jesť, poraďte sa s lekárom.
Praktické skúsenosti rodičov
„Pred časom sme dostali antibiotiká. Dcéra síce už má 8 rokov, ale aj tak to bola morda. Tabletky boli extrémne veľké a užívala ich každých 6 hodín. Vytrápili sme sa teda riadne. Najmä nočné podávanie liekov, keď som ju musela zobudiť a donútiť zhltnúť tú tabletku, bolo hrozné.
Aj takto to môže vyzerať, keď má vaše dieťa prehltnúť lieky. V tabletkách. To, čo je pre väčšinu dospelých samozrejmosť, môže byť pre dieťa hotová nočná mora.
Plače, uteká už len pri pohľade na tabletku. Netreba sa toho báť, je to ako všetky iné zručnosti. Dieťa sa to veľmi pravdepodobne naučí, len si to vyžaduje veľa trpezlivosti a možno nejaké finty.
Je to veľmi individuálne a v žiadnom prípade netreba deti porovnávať.