Optimálne trávenie podporuje vzpriamená poloha a pohyb.
Pri jedle si stanovte pravidlá, aby bolo všetkým jasné, že pri jedle sa sedí, nechodí sa po hračky, nepozerá sa na televíziu ani do mobilu a všetci (aj dospelí) to rešpektujte.
Prečo dieťa pri jedle nemá ležať
Náš tráviaci systém pracuje optimálne, keď po jedle zostaneme vzpriamení.
Aj keď nás to láka na chvíľku si ľahnúť, vo vodorovnej polohe sa nedokáže skonzumovaná strava v tráviacom trakte dobre pohybovať.
To môže mať za následok pomalšie trávenie.
Keď zostaneme sedieť alebo stáť, umožníme gravitácii pomáhať pri plynulom pohybe potravy cez pažerák do žalúdka.
Psychológ Michael Brustein pripomína, že z hľadiska trávenia je jedenie v polohe, v ktorej nie ste úplne vzpriamený, zlé pre peristaltiku čriev a môže spôsobiť reflux kyseliny.
Ležanie zvyšuje riziko refluxu
Keď si bezprostredne po jedle ľahneme, zvyšujeme tým pravdepodobnosť refluxu kyseliny a pálenia záhy.
Keď ležíme, žalúdočná kyselina môže ľahšie prúdiť späť do pažeráka, čo spôsobuje pocit pálenia a nepríjemné pocity.
To je obzvlášť problémové pre osoby, ktoré už refluxom kyseliny alebo gastroezofageálnou refluxnou chorobou trpia.
Ideálne je nepožívať ťažké jedlá krátko pred spaním a počkať aspoň tri hodiny, kým obsah žalúdka prejde do tenkého čreva.
Pred spaním a po jedle je vhodné vyhnúť sa dlhým zámerným činnostiam, ktoré by rušili proces trávenia.
Čo robiť po jedle namiesto ležania
Zostať po jedle sedieť či stáť je pre reguláciu hladiny cukru v krvi lepšie.
Štúdie ukázali, že zostať aktívny a venovať sa ľahkej fyzickej aktivite, ako je napríklad nenáročná prechádzka, môže pomôcť regulovať hladinu cukru v krvi účinnejšie ako zostať ležať.
To je dôležité najmä pre osoby s cukrovkou alebo osoby, ktorým hrozí riziko vzniku tohto ochorenia.
Ležanie po jedle môže brániť tráveniu a potenciálne prispievať k zvyšovaniu telesnej hmotnosti.
Ak si udržíme aktívny životný štýl aj po jedle, podporíme aj zdravý metabolizmus.
Napriek tomu je dôležité nájsť rovnováhu medzi aktivitou a odpočinkom a vyhnúť sa intenzívnemu cvičeniu tesne po jedle.
Doba popoludňajšieho spánku by nemala prekročiť 30 minút.
Prečo dieťa pri jedle potrebuje sedieť
Pri zavádzaní pevnej stravy je dôležité, aby dieťa už vedelo sedieť samostatne a dokázalo chytiť predmet do ruky.
Vaše dieťa môže naznačiť, že je pripravené na prvé pevné jedlo, prejavením určitého správania, ako je sedenie s oporou a udržiavanie stabilnej hlavy.
Naopak, metóda BLW môže byť vhodná pre deti, ktoré už stabilne sedia, prejavujú záujem o jedlo z taniera rodičov a snažia sa ho uchopiť do ruky.
Počas jedla by dieťa malo sedieť vzpriamene a aspoň jeden dospelý ho musí neustále sledovať.
Bezpečnosť pri jedení a riziko dusenia
Pri zavádzaní tuhej stravy podľa metódy BLW je nevyhnutné dbať na bezpečnosť dieťaťa.
Dusenie je najväčším rizikom pri podávaní pevnej stravy batoľatám.
Malé deti ešte nemajú úplne vyvinuté reflexy a orálne zručnosti, ktoré by im pomáhali správne žuť a prehĺtať.
Nikdy sa nesmie dovoliť, aby dieťa behalo alebo sa hrali s jedlom v ústach, pretože to výrazne zvyšuje riziko dusenia.
Jedlo treba podávať v primeranej veľkosti a tvare, aby si ho dieťa mohlo bezpečne uchopiť a jesť.
Dôležité je ponúkať potraviny, ktoré sú mäkké a šťavnaté, napríklad varené zemiaky, avokádo alebo banán.
Medzi potraviny nebezpečné z hľadiska dusenia patria napríklad tvrdé kúsky, malé guľôčky, orechy, surová mrkva alebo tvrdé ovocie.
Rodičia sa pri podávaní kúskov najčastejšie obávajú dusenia.
Podľa odborníkov však výskumy ukazujú, že pri dodržaní základných pravidiel nie je riziko vyššie ako pri podávaní kašovitej stravy.
Dávivý reflex je prirodzený bezpečnostný mechanizmus, ktorý učí dieťa pracovať s jedlom.
U bábätiek sa nachádza viac vpredu na jazyku, takže ich „napne“ skôr, než sa jedlo dostane do hrdla.
Skutočné dusenie vyzerá inak.
Dieťa nedokáže kašľať ani plakať, je tiché a môže začať modrať najmä v oblasti okolo úst.
V takom prípade je potrebné okamžite zasiahnuť a poskytnúť prvú pomoc.
Prvá pomoc deťom: Dusenie dieťaťa, 1. časť | Prvá pomoc | Britský Červený kríž
BLW a správna poloha pri jedle
Baby-Led Weaning (BLW), alebo odstavenie vedené dieťaťom, je moderná a čoraz populárnejšia metóda zavádzania tuhej stravy.
Namiesto tradičného kŕmenia lyžičkou a rozmixovanými kašami, BLW dáva dieťaťu kontrolu nad tým, čo a koľko zje, a to od prvého dňa.
V BLW dieťa dostáva pevné kúsky jedla namiesto kaší alebo mixovaných príkrmov.
Ide o mäkké, ľahko uchopiteľné a bezpečné kúsky, ktoré môže sama vložiť do úst.
Metódu BLW priniesla britská zdravotná sestra Gill Rapleyová.
Navrhla ju ako spôsob, kde si dieťa samo objavuje a kontroluje príjem jedla.
Tento prístup sa rýchlo rozšíril v mnohých krajinách v 21. storočí.
BLW sa na Slovensku často označuje ako „odstavenie vedené dieťaťom“.
Tento výraz zdôrazňuje, že proces zaraďovania príkrmov vedie dieťa samo, nie rodič.
Metóda BLW v pravom zmysle slova neznamená kŕmenie lyžičkou.
Ide o spôsob stravovania, pri ktorom si dieťa jedlo berie samo do ruky a celý proces riadi vlastným tempom.
Na myšlienke dávať deťom približne od pol roka jedlo do ruky nie je nič prevratné.
Je to prirodzený spôsob zavádzania pevnej stravy, pri ktorom sa dieťa riadi vlastnými signálmi a napodobňuje rodičov či súrodencov.
Kedy môže byť vhodný iný spôsob stravovania
Existujú však situácie, keď je vhodnejšie začať s jemnou alebo mixovanou stravou.
Ak má dieťa oslabené svalstvo trupu alebo tváre, oneskorený oromotorický vývoj, prípadne nepriberá alebo má výrazný gastroezofageálny reflux, jemná alebo mixovaná strava je preň bezpečnejšia a vhodnejšia.
V takýchto prípadoch môže byť žuvanie kúskov pre dieťa príliš náročné.
Jemnejšia konzistencia je vhodná aj pri oneskorenom oromotorickom vývoji, keď dieťa nedokáže posúvať potravu jazykom do strán alebo má výrazný dávivý reflex.
Podľa pediatričky dnes mnohí rodičia volia kombináciu oboch prístupov.
V praxi často funguje hybridný model, pri ktorom rodič počas hlavného jedla podá popučenú stravu lyžičkou a počas desiaty alebo olovrantu dostane dieťa mäkké kúsky do ruky.
Dôležité je sledovať reakcie dieťaťa na jednotlivé textúry a postupovať trpezlivo.
Ak dieťa kúsok jedla aktívne spracováva ďasnami, môže byť pripravené na postupný prechod ku kúskom.
Ak ho však len drží v ústach a nevie s ním pracovať, je vhodné ešte zostať pri jemnejšej konzistencii a skúsiť to znovu neskôr.
Stolovanie bez rozptyľovania
Jedlo spojené s pozeraním rozprávok môže viesť k tzv. nevedomému jedeniu.
Dieťa nevníma chute, štruktúru jedla ani signály sýtosti.
Počas jedla by sme sa nemali s ničím hrať, venovať sa mobilu či tabletu, a počas jedla sa nikam neodbieha.
Ani deti, ale ani dospelí.
Pravidelný režim dáva dieťaťu pocit bezpečia a zároveň podporuje správne trávenie.
Pravidelný režim a spoločné stolovanie pomáha dieťaťu vytvoriť si zdravé stravovacie návyky.
Podporí ich aj to, ak jeme spolu ako rodina vždy na rovnakom mieste v rovnakom čase.
Ak dieťa vidí, že dospelí konzumujú rôzne potraviny, môže byť ochotnejšie vyskúšať ich.
Samozrejme, stolovanie by malo byť príjemnou súčasťou dňa, a nie stresujúcou alebo nútenou situáciou.
Deti sa môžu cítiť viac v pohode, ak navyše pri stole nie sú pod tlakom niečo zjesť.
Ako nastaviť pravidlá pri stole
Najdôležitejšie zo všetkého bude nastavenie vašich hraníc.
Ak je dieťa zvyknuté, že od jedla odchádza, potom to bude zo začiatku najskôr ťažké, ale verte, že po pár dňoch sa situácia výrazne zlepší.
Toto platí aj pre batoľatá, ktoré sa nedávno začali samy prechádzať.
Často nevydržia v jedálenskej stoličke a po pár sústach z nej chcú vyliezť a najradšej by skúmali všetko okolo, len nie jedlo.
Je to úplne prirodzené, deti jedlo „obťažuje“ a „nemajú naň čas“, keď sú zapálené do objavovania sveta.
Pozor však na nútenie do jedla typu: „budeš tu sedieť, kým to nezješ“.
Skôr mu povedzte: „toto máme na obed, ak to nebudeš jesť, tak ďalšie jedlo bude až desiata, teraz to teda odnesiem a môžeš si ísť hrať“.
Ak nastavíte nejaké pravidlá pri stolovaní, potom na nich trvajte kedykoľvek a kdekoľvek, aby nebolo dieťa zmätené, že raz sa to robí tak a druhýkrát inak.
Rodičia nemusí dieťa nútiť jesť alebo mu podávať príkrmy lyžičkou.
Je dobré, keď si dieťa samo rozhodne o tom, koľko toho zje.
Signály hladu a sýtosti
BLW kladie dôraz na to, že dieťa samo rozhoduje, čo a koľko z jedla zje.
Dôraz na samostatnosť zároveň pomáha dieťaťu lepšie vnímať svoje potreby a kontrolovať, kedy má dosť.
BLW učí dieťa rozpoznať pocity hladu a sýtosti.
Keď si môže dieťa vybrať, kedy prestať jesť, rozvíja zdravý vzťah k jedlu.
Je možné, že dieťatko nie je hladné.
Veľakrát dieťatko posadíme za stôl a ono nepociťuje hlad, pretože medzi hlavnými chodmi stále niečo jedlo - trochu piškótky, chrupku, pohár mlieka.
Časté zobkanie, neustále ponúkanie malých porcií jedla alebo pitie mliečka môžu spôsobiť, že dieťa nebude pociťovať hlad pri hlavných jedlách.
Dieťatko potom síce počas dňa nehladuje, ale je menej kvalitné potraviny.
Priveľká porcia môže byť tiež problém.
S týmto sa stretávam často pri starých rodičoch, ktorí v dobrej viere chcú, aby ich vnúčik “pekne a veľa papal” a naložia mu na tanier viac, ako potrebuje.
Apetít sa u detí rýchlo mení, takže to, že práve týždeň nič moc neje, neznamená, že to tak bude pokračovať aj ďalej.
Niektoré deti jednoducho jedia menej a stačí im to.
Čo robiť, keď dieťa nechce jesť
Môže nastať aj situácia, keď dieťa nielenže pri jedle nechce sedieť, ale keď si už sadne, aj tak nič nezje.
V tomto prípade sa môže jednať o začiatok choroby, keď dieťa nemá na jedlo ani pomyslenie, alebo k tomu má nejaký svoj dôvod, ktorý my dospelí často nevieme rozlúštiť.
Ak dieťatko nechce jesť alebo zje veľmi málo, treba sa pozrieť aj na príčinu.
Dôležité je rešpektovať signály hladu a sýtosti, ktoré dieťa vysiela.
Zdravý apetít sa vyvíja práve tým, že sa dieťa učí vnímať svoje telo a jeho potreby.
V rodinách, kde sa jedlo často rieši, majú deti problém s jeho konzumáciou.
Preto nerobte z jedla takú tému.
Ponúknite dieťaťu raňajky, ak nechce, potom skúste ponúknuť až desiatu a toľko to neriešte.
Čo dieťa na obed zje, to zje.
Nemalo by dostať žiadnu náhradu.
Ďalšie jedlo je až olovrant.
Pomáha aj to, keď je na stole vždy aspoň jedna potravina, ktorú dieťa pozná a má ju rado - tzv. „bezpečná“ potravina.
Príčinou, že dieťa nechce jesť môže byť aj to, že dieťatku jedlo jednoducho nechutí.
Preto je dobré dať dieťatku vždy na stôl aj niečo, o čom vieme, že mu chutí (a nemyslím tým nevyhnutne niečo nezdravé).
Prieberčivosť a odmietanie nových jedál
Presvedčiť dieťa, aby zjedlo niečo, čo sa mu nepozdáva, môže byť ťažké.
Slzy, záchvaty hnevu pri stole - mnohí rodičia to poznajú až príliš dobre.
Prieberčivosť v jedle u detí je pomerne bežná situácia.
Mnoho detí prejde podľa odborníkov vývojovou fázou, kedy odmietajú určité potraviny - často zeleninu, mäso, jedlá s neznámou chuťou či zložením, alebo jedia veľmi obmedzený výber jedál.
Najčastejšie ide o deti vo veku od dvoch do siedmich rokov.
Je to evolučná záležitosť - organizmus dieťaťa sa tak chráni pred potenciálne „nebezpečnými“ potravinami.
Potravinová neofóbia je nedôvera voči tomu, čo dieťa na tanieri nepozná.
U detí sa môže výrazne prejaviť práve vtedy, keď dospelí očakávajú najväčšiu zvedavosť: jedného dňa dieťa zje všetko, na druhý deň sa pozerá na cuketu, ako keby prišla z Marsu.
Toto odmietanie nových jedál sa môže týkať najmä zeleniny, ovocia, kombinovaných jedál alebo potravín s „podivnou“ konzistenciou.
Nie vždy to znamená, že dieťa túto chuť nikdy neocení: často potrebuje čas, opakovanie a pokojné prostredie.
Je normálne, že dieťa odmieta nové jedlá?
Áno, môže to byť normálne, najmä ak toto odmietanie neohrozuje rast, energiu a minimálnu pestrosť stravy.
Kľúčové je sledovať vývoj v priebehu času.
Ako ponúkať nové jedlá bez nátlaku
Keď dieťa nechce ochutnať nové jedlá, máme tendenciu naliehať: „len jedno sústo“, „urob to pre mamičku“, „ak to zješ, dostaneš odmenu“.
Problém je v tom, že tento tlak môže spôsobiť, že jedlo bude na dieťa pôsobiť ešte hrozivejšie.
Je lepšie zmierniť emocionálnu napätosť pri jedle a zoznámiť dieťa s novým jedlom ešte skôr, ako ho požiadate, aby ho zjedlo.
- Položte nové jedlo vedľa jedla, ktoré už dieťa má rado, v maličkej porcii.
- Nechajte dieťa, aby si jedlo pozrelo, dotklo sa ho alebo privonalo k nemu bez povinnosti ochutnať.
- Ponúknite to isté jedlo rôznymi spôsobmi: surové, varené, nakrájané na tyčinky, v podobe pyré, oddelené od ostatných jedál.
- Používajte neutrálne vety: „dnes je tu aj toto“ namiesto „no tak, musíš to ochutnať“.
- Jedzme ho aj my dospelí, prirodzene, bez toho, aby sme komentovali každý sústo.
Ak chcete deťom ponúkať nové jedlá, stačí dodržiavať jedno malé zlaté pravidlo: menej divadla, viac rutiny.
Jedlo, ktoré dieťa vidí mnohokrát, postupne prestáva pôsobiť ako niečo cudzie.
Pomôcť môže aj spoločné varenie: umývanie cherry paradajok, miešanie omáčky, výber tvaru cestovín alebo servírovanie krémovej polievky robí jedlo predvídateľnejším.
Funguje aj „most“ medzi známym a novým: ak má dieťa rado pečené zemiaky, môžete vyskúšať mrkvu nakrájanú rovnakým spôsobom; ak prijíma hladkú polievku, môžete zmeniť vždy len jednu zeleninu naraz.
Malé kroky, žiadny zhon, veľa opakovaní.
Dieťa podľa nich často potrebuje ochutnať nové jedlo 10 až 15-krát, kým si naň zvykne.
Niekedy stačí zmeniť spôsob prípravy - niektoré deti odmietajú varenú mrkvu, ale zjedia ju surovú.
Platí pravidlo jednej lyžičky - stačí dať dieťaťu ochutnať jednu lyžičku.
Ak mu nebude nové jedlo chutiť, jesť ho nemusí.
Prečo nátlak pri jedle nepomáha
Prílišný nátlak a nútenie môže byť veľmi nebezpečné a viesť u dieťatka k negatívnemu vzťahu k jedlu v budúcnosti.
„Ak zješ všetko, dostaneš dezert.“
Alebo naopak: „Ak nebudeš jesť, nedostaneš hračku.“
Takéto stratégie síce môžu fungovať krátkodobo, ale dlhodobo narúšajú prirodzený vzťah k jedlu.
Jedlo by nemalo byť nástrojom manipulácie.
Navyše, zlá skúsenosť - nátlak, nevoľnosť či dusenie sa pri jedení jedla, ktoré dieťaťu nechutí - ho podľa nej môže viesť k odmietaniu daného jedla úplne.
Jedenie je podľa detských psychológov jedna z mála oblastí, kde dieťa cíti, že ju môže kontrolovať a má moc rozhodnúť.
Je dobré, keď si dieťa samo rozhodne o tom, koľko toho zje.
Prieberčivosť nie je vždy chyba rodičov
Stalo sa vám už, že jedno dieťa bolo ochotné zjesť z obeda len mäso, a jeho súrodenec iba zemiaky?
Vo výbere jedál sme totiž - aj podľa vedcov - pomerne originálni a každému z detí v jednej rodine môže chutiť niečo iné.
Nová štúdia z roku 2024 vedená výskumníkmi z britských univerzít University College London, King's College London a University of Leeds zistila, že prieberčivosť detí v jedle je prevažne genetická vlastnosť, zatiaľ čo druhy konzumovaných potravín, miesto a podmienky konzumácie jedál môžu byť významné iba vtedy, kým je dieťa batoľaťom.
Výskumu sa zúčastnilo viac ako 2 000 párov identických aj neidentických dvojčiat narodených v roku 2007 a žijúcich vo Veľkej Británii.
Rodičia odpovedali na otázky o stravovacích návykoch svojich detí vo veku od 16 mesiacov do 13 rokov.
Väčšina identických dvojčiat zdieľa 100 percent svojho genetického materiálu, zatiaľ čo neidentické dvojčatá nie.
To znamená, že výskumníci mohli porovnať genetické vplyvy a vplyvy okolia na prieberčivosť v jedle v oboch skupinách a vyvodiť z toho závery.
Zistili, že neidentické dvojčatá si boli oveľa menej podobné, pokiaľ išlo o prieberčivosť v jedení, ako identické dvojčatá.
To naznačuje, že genetika má veľký vplyv na to, ako veľmi sa dieťa zdráha skúšať nové jedlá.
Výskum tiež zistil, že prieberčivosť v jedle má tendenciu vrcholiť, keď má dieťa sedem rokov, a často mierne klesá, keď vstupuje do dospievania.
Toto správanie nie je výsledkom rodičovskej výchovy.
Výbava na bezpečné stolovanie
K dispozícii je veľa rôznych typov detských vysokých stoličiek: drevené, plastové, multifunkčné, konvertibilné, skladacie, prenosné, moderné a klasické.
Určite si budete môcť vybrať detskú stoličku, ktorá dokonale zapadne do vášho interiéru, no pamätajte, že bezpečnosť vášho dieťatka by mala byť vždy prioritou.
Veľkým plusom je aj odnímateľný zásobník na kŕmenie.
Uľahčí to upratovanie a umožní vášmu bábätku, aby sa k vám pripojilo pri stole a porozprávalo sa a spájalo sa.
Ak vaše dieťa robí totálny neporiadok pri jedle, kúpte mu podložku na detskú stoličku.
Podbradník je praktickým riešením, ktoré vám pomôže vyhnúť sa tomu, aby ste dieťa museli prebaľovať po každom jedle.
Prípadne si môžete vybrať zásteru, teda náprsenku s rukávmi.
Toto je dobrá voľba, keď jete vonku a nemáte pre zmenu oblečenie navyše.
Pre deti je dôležité, z čoho jedlo jedia, takže môžete spolu zájsť do obchodu a vybrať tanierik, misku, hrnček aj príbor.
Dieťa sa potom bude na jedlo viac tešiť.
Je dobré začať zavádzať pevné jedlá so súpravou riadu, vrátane taniera, misky a šálky.
Všetky veci by mali byť ľahké, s hladkými, zaoblenými hranami, pohodlné pre dieťa a pre vás by sa mali ľahko držať.
Spoločné jedenie a príklad rodičov
BLW umožňuje rodičom nevariť špeciálne príkrmy.
Dieťa dostáva rovnakú tuhú stravu, akú má celá rodina, len v prispôsobenej veľkosti a tvare.
Spoločné jedenie posilňuje rodinné väzby.
Dieťa sa prirodzene začleňuje do rodinných stolovacích zvykov a učí sa správne stolovať.
Či chceme, či nie tak pre deti sme vzorom vo všetkom a deti majú tendenciu po nás opakovať.
Takže aj v jedení im potrebujeme ísť príkladom.
Nestačí deťom hovoriť, že niečo nesmú jesť, keď to vidia jesť nás.
Občas pomôže zapojiť dieťa do prípravy jedla a vzbudiť tak jeho záujem a pocit, že jedlo je aj jeho dielom - nechať ho vybrať zeleninu, nakrájať ju.
Pomáha aj spoločné rodinné stolovanie.
Ak vidia, že jedenie je v rodine niečo bežné, normálne a príjemné, sú motivované sa pripojiť.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Chúlostivá otázka znie: kedy môže odmietanie jedla u detí znamenať niečo viac než len klasickú fázu „to nechcem“?
Porucha vyhýbavého/obmedzujúceho príjmu potravy (Avoidant/Restrictive Food Intake Disorder) nie je len obyčajná vyberavosť.
Môže sa prejaviť veľmi obmedzenou stravou, intenzívnym strachom spojeným s jedlom, vyhýbaním sa určitým konzistenciám alebo vôňam, problémami s rastom, nutričnými nedostatkami alebo výrazným vplyvom na každodenný a spoločenský život.
Potravinová neofóbia sa týka predovšetkým nových vecí; porucha ARFID môže výrazne obmedziť aj množstvo a rozmanitosť prijímaných potravín, čo má vážnejšie dôsledky.
Kedy by som sa mal začať obávať odmietania jedla?
Keď je strava veľmi obmedzená, dochádza k úbytku hmotnosti alebo spomaleniu rastu, silnej úzkosti, častému zvracaniu alebo nutkaniu na zvracanie, sociálnej izolácii alebo k tomu, že jedlo je vždy spojené so stresom.
Poruchy príjmu potravy žiaľ ohrozujú čoraz mladšie deti, niektoré majú dokonca len šesť rokov.
Pri ARFID, teda vyhýbavo-reštriktívnej poruche príjmu potravy, dieťa jedáva iba špecifické potraviny a odmieta iné, predovšetkým z dôvodov ako je strach zo zadusenia, vracania či neschopnosť tolerovať štruktúru, chuť alebo vôňu danej potraviny.
Deti pri tejto poruche trpia psychicky - úzkosťou, pocitmi bezmocnosti, frustrácie, a aj fyzicky nedostatkom živín, únavou a pocitmi mdloby.
Pri ARFID nie je prítomný strach z priberania.
Praktické pravidlá pri stole
- Dieťa má pri jedle sedieť vzpriamene.
- Počas jedenia ho musí neustále sledovať aspoň jeden dospelý.
- Jedlo má byť mäkké, primerane veľké a ľahko uchopiteľné.
- Pri jedle sa nebehá, nechodí a nehrá s jedlom v ústach.
- Televízor, mobil a tablet pri stole nemajú miesto.
- Dieťa nenútime do jedla ani do ochutnávania.
- Na stole môže byť vždy aspoň jedna známa „bezpečná“ potravina.
- Nové jedlá ponúkame pokojne, v malých porciách a opakovane.
- Po jedle uprednostníme vzpriamenú polohu a nenáročný pohyb.
- Intenzívnemu cvičeniu tesne po jedle sa vyhýbame.
Zdravý vzťah k jedlu sa nerodí cez noc.
Je výsledkom každodenných maličkostí - atmosféry pri stole, rešpektu k signálom tela, našej trpezlivosti, otvorenosti novým potravinám aj ochote byť deťom skutočným vzorom.