Vaše dieťa učiteľku bezpodmienečne zbožňuje, ale v škole nevydrží sedieť. Úlohy si nepíše do diára, lebo ho nenapadne, že by bolo treba. Keď s ním sedíte nad domácou úlohou, desať minút je v pohode - a potom je duchom kdesi inde, pri stavebnici, za oknom, v predstavách. Tretíkrát tento týždeň stratil čiapku.
A Vy si začínate klásť otázku, či to všetko ešte patrí do „normálneho detstva”, alebo či už ide o niečo viac. Ak tieto situácie poznáte, možno riešite ADHD u detí - porucha pozornosti s hyperaktivitou.
ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou, MKCH-11 6A05) je neurovývinová porucha, ktorá sa prejavuje pretrvávajúcim deficitom pozornosti, hyperaktivitou alebo impulzivitou - alebo ich kombináciou.
Čo je ADHD a ako ovplyvňuje dieťa
Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je veľmi častou poruchou u detí. Prejavuje sa nepozornosťou, impulzivitou a hyperaktivitou.
ADHD je neurovývinová porucha a jej stanovenie je v rukách lekára. Väčšinou je to kombinácia viacerých vyššie spomínaných symptómov.
V medzinárodnej klasifikácii chorôb MKCH-11 má ADHD kód 6A05. Slovo „porucha” nie je označenie charakteru dieťaťa - je to klinický termín pre to, že konkrétna neurobiologická odlišnosť spôsobuje problémy v bežnom fungovaní (škola, rodina, rovesníci).
V každom mozgu prebiehajú tri mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za to, že sa dokážeme pustiť do úlohy, vydržať pri nej a dotiahnuť ju do konca: pozornosť, sebaregulácia a exekutívne funkcie (plánovanie, pracovná pamäť, inhibícia impulzov).
U dieťaťa s ADHD je práve táto riadiaca sieť oslabená - nie preto, že by bolo menej inteligentné, ale preto, že jeho mozog pracuje s iným neurochemickým nastavením.
Zjednodušene povedané: sústredenie je pre ADHD dieťa kognitívne namáhavejšie než pre jeho rovesníkov.
ADHD vzniká vo veľ kej miere na vrodenom podklade, nie je dôvodom na obviňovanie sa.
Jednu a hlavnú príčinu ADHD by sme hľadali márne. Ide totiž o multifaktoriálnu poruchu, ktorá zahŕňa ako genetickú predispozíciu a neurologické a biologické príčiny, tak aj psychosociálne nastavenie dieťaťa.
Výchovný štýl rodičov vonkoncom nemôže za vznik ADHD detí, tam zohrávajú rolu dedičné a biologické faktory.
ADHD nie je poruchou, ktorá by bola primárne zapríčinená nesprávnou alebo nedostatočnou výchovou.
Aké prejavy si môžu rodičia všimnúť
Nie každé živé dieťa má ADHD. Nie každé zasnené dieťa má ADHD.
Najsilnejší indikátor, že ide o ADHD: prejavy sú pretrvávajúce (mesiace až roky), pervazívne (vo viac než jednom prostredí) a spôsobujú merateľný dopad na fungovanie.
ADHD rozhodne nemá ročné dieťa, ktoré veľa behá pretože, pre ne je to prirodzené. ADHD tiež nemá dvojročné dieťa, ktoré často odbieha od činností, pretože ešte nemá schopnosť sa tak dlho sústrediť.
Myslíme na to, že pozornosť sa vekom zlepšuje, rovnako tak schopnosť obsedieť pri nejakej činnosti.
Nepozornosť
- dieťa často robí chyby z nepozornosti v škole alebo pri iných činnostiach
- ľahko sa nechá vyrušiť rôznymi podnetmi z okolia
- často má problém s organizovaním, plánovaním a dokončením práce
- často stráca alebo založí rôzne veci (napr. hračky, oblečenie, školské pomôcky atď.)
- požiadavky okolia prepočuje, inštrukcie treba zopakovať, zabúda na bežné povinnosti
- často sa vyhýba úlohám, ktoré vyžadujú sústredenie
- nevšíma si detaily
- zabúda na úlohy, ktoré má splniť
- nevie si zorganizovať činnosti
- má problém s dokončením aktivít
- nesústredí sa na zadávané inštrukcie a nevie čo má robiť
- pôsobí, že nepočúva, keď na neho rozprávame
- nevydrží dlho pri jednej činnosti
- je ľahko vyrušiteľné vonkajšími vplyvmi
Pozornosť je pri ADHD rýchlejšie unaviteľná, preto bývajú deti častejšie nesústredené, v dôsledku čoho zabúdajú, majú slabšiu výdrž v mentálnych úlohách, často ich nedokončia, akoby „vypli“ alebo „prepli“ na niečo iné.
Hyperaktivita
- dieťa je nadmerne pohyblivé, vrtí sa, neustále je v pohybe (u dorastencov je najviac prítomná netrpezlivosť)
- býva nekľudné, niekedy aj v spánku
- vstáva zo stoličky (napr. v triede alebo v iných situáciách), keď sa očakáva, že bude sedieť
- často je nadmerne hlučné
- vrtí sa v stoličke, hojdá nohami, nevie kľudne sedieť
- neobsedí pri činnostiach, ktoré si vyžadujú byť v kľude
- behá aj tam, kde to nie je vhodné
- veľmi veľa a rýchlo rozpráva
- je neustále v pohybe
Hyperaktivita - motorický nepokoj, neschopnosť zostať v kľude, vrtenie, behanie v situáciách, kde sa to nehodí.
Impulzivita
- dieťa koná ihneď, bez rozmýšľania
- nevie si zorganizovať prácu, prechádza od jednej činnosti k druhej bez dokončenia, vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby
- veľa rozpráva, nedá iným dopovedať myšlienku
- v škole nedodržuje pravidlá, unáhlene odpovedá, často vyrušuje pri vyučovaní
- všetko musí byť realizované ihneď, nedokáže počkať, nedokáže si odoprieť okamžitú odmenu alebo príjemnú aktivitu
- neuvedomuje si nebezpečenstvo
- skáče do reči
- rieši úlohy bez premyslenia
- má problém počkať, kým príde na rad
- vykrikuje odpovede
Deti s ADHD majú celkovo vzrušivejšiu centrálnu nervovú sústavu, čo sa v správaní prejaví tak, že bývajú netrpezlivejšie, neposednejšie, častejšie vykrikujú alebo skáču do reči, konajú bez rozmyslenia, neodhadnú mieru.
ADHD a strava: čo hovoria dostupné informácie
V súčasnosti sa objavujú teórie o správnom nastavení stravovania detí s ADHD.
MUDr. Podle štúdie cukor nijako neovplyvňuje ani chovanie detí, ani ich poznávacie funkcie.
To znamená, že samotné vyradenie cukru nemožno považovať za spoľahlivú liečbu ADHD ani za náhradu odbornej diagnostiky a liečby.
Bez ohľadu na možnosť účinku tejto látky na deti s ADHD, sú omega-3 mastné kyseliny pre deti dôležité hlavne na vývoj a správnu činnosť mozgu, sústredenie, pamäť aj koncentráciu.
Pri úvahách o výživových doplnkoch alebo výrazných zmenách jedálneho lístka je vhodné postupovať opatrne a poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom.
Čo by mala strava riešiť prakticky
Pri jedle je dôležité sledovať najmä to, či dieťa pravidelne prijíma dostatok potravy a či mu stravovanie nespôsobuje ďalšie ťažkosti.
Všeobecne deti s ADHD majú pomerne často rôzne poruchy spánku až približne do 10.-12. roku. Taktiež častejšie sa u nich vyskytuje aj nočné pomočovanie a v stravovaní sklon k nechutenstvu, vyberavosti v jedle či sklon k zažívacím ťažkostiam.
Ak dieťa trpí nechutenstvom, výraznou vyberavosťou v jedle či zažívacími ťažkosťami, riešte tieto problémy samostatne s odborníkom, namiesto zavádzania rozsiahlych zákazov bez jasného dôvodu.
Prečo rodičia často hľadajú riešenie práve v diéte
Výchova dieťaťa s ADHD býva zložitejšia ako u iných detí.
Rodičia sa cítia často bezmocní, nahnevaní a vyčerpaní.
ADHD nie je poruchou, ktorá by bola primárne zapríčinená nesprávnou alebo nedostatočnou výchovou. Prítomnosť ADHD každopádne výchovu dieťaťa značne komplikuje.
Rodičia sú často okolím obviňovaní z toho, že svoje dieťa nevedia vychovávať.
Často podliehajú pocitu beznádeje, obviňujú sa, že sú zlými rodičmi, výchova dieťaťa je pre nich veľmi únavná a náročná už od jeho útleho veku.
Rodičia často výchovne zlyhávajú napriek tomu, že pri ostatných svojich deťoch sú úspešní.
Rodičia detí s ADHD sú zvyčajne medzi najvynaliezavejšími ľuďmi, akých viete stretnúť - denne improvizujú.
Rodičia môžu milovať svoje deti, aj keď im robia starosti, ale pri deťoch, ktoré neobsedia a „vkuse niečo vyparatia“, je náročné až nemožné vždy si zachovať chladnú hlavu a horúce srdce.
Práve preto môže diéta pôsobiť ako jednoduché a konkrétne riešenie: rodič má pocit, že môže okamžite niečo zmeniť. Dostupné informácie však zdôrazňujú význam komplexného prístupu, nie jednostranného zákazu potravín.
Najčastejšie záťaže rodiny s dieťaťom s ADHD
Spánok a únava
Už len skutočnosť, že dieťa s ADHD má často od narodenia nižšiu potrebu spánku ako ostatní býva často príčinou chronickej únavy rodičov a z toho vyplývajúcej nervozity a hádok v rodine.
Najmä v kojeneckom období porucha spánkového biorytmu dieťaťa narušuje aj biorytmus rodičov - so všetkými negatívnymi následkami.
Spánková deprivácia u detí s ADHD výrazne zhoršuje prejavy.
Pravidelný režim, tma, bez obrazoviek 60 minút pred spaním.
Strácanie a ničenie vecí
Ničenie hračiek, strácanie školských pomôcok, poškodzovanie oblečenia, pokazenie rôznych prístrojov či ničenie cenných vecí - takto zväčša rodičia opisujú typický obrázok rodinného života s dieťaťom s ADHD.
Dieťa často nevie, kde odložilo dôležité školské pomôcky či domáce cennosti, stráca peniaze, málokedy má svoje veci na poriadku, niekedy nemá ani jednu nepoškodenú hračku.
Súrodenecká rivalita
Problém, ktorý sa vyskytuje v každej rodine aj pri bežných deťoch sa v rodine s dieťaťom s ADHD môže výrazne vystupňovať a stať sa vážnym problémom.
Neustála zvýšená pozornosť zo strany rodičov tomuto dieťaťu môže byť príčinou toho, že ostatné deti v rodine sa s takouto skutočnosťou len ťažko vyrovnávajú.
Dieťa s ADHD zasahuje do celej dynamiky rodiny, netreba prehliadať jeho súrodencov, ktorí sú „bezproblémoví“ a nevyžadujú si toľko pozornosti, nie je vhodné porovnávať deti medzi sebou navzájom.
Sociálna izolácia rodiny
Rodinné návštevy, nákup v obchode, správanie sa v dopravnom prostriedku, čakanie v čakárni u lekára.... to sú všetko štandardné sociálne situácie, v ktorých správanie dieťaťa s ADHD býva zväčša neštandardné.
Deti obyčajne bez rozmýšľania hovoria nevhodné veci, skáču do reči, zlostia sa, neustále vyrušujú, kričia, trucujú, vynucujú si bezpodmienečnú pozornosť.
Neraz sa stáva, že takéto správanie dieťaťa je po čase dôvodom toho, že návštevy - aj z blízkej rodiny - napokon radšej prestanú chodiť a ak aj prídu, dávajú najavo svoju nespokojnosť a často obviňujú rodičov z neschopnosti vychovávať svoje dieťa.
Napätie medzi rodičmi
Zásadný vplyv na správanie dieťaťa má tiež spôsob rodičovskej výchovy - výchovný štýl.
U rodičov detí s ADHD sa pomerne často stáva, že rodičia pod vplyvom pocitu neúspešnosti vo výchove dieťaťa často menia svoje výchovné štýly, skúšajú rôzne možnosti a zabiehajú niekedy do výrazných extrémov.
Od použitia príliš benevolentného, zhovievavého, tzv."demokratikého" povoľného alebo až ľahostajného prístupu k dieťaťu, až do príliš striktného, direktívneho, nepripúšťajúceho žiadnu diskusiu.
Často svoje reakcie podriaďujú aktuálnej nálade a nie je ojedinelá ani nejednotnosť rodičov v otázkach výchovného štýlu, keď každý z rodičov ide vlastnou „líniou“, presadzuje svoje výchovné postupy a nie je ochotný akceptovať výchovné postupy partnera (otec zakáže, matka dovolí alebo naopak).
Napätie v partnerských vzťahoch môže viesť k častejším hádkam a k vzájomnému obviňovaniu sa.
Predpokladom úspešnej výchovy dieťaťa s ADHD sú harmonické vzťahy v rodine.
Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“.
Čo môže rodine pomôcť viac než zákaz potravín
Pevný režim a predvídateľnosť
Vytvárajte dieťaťu pevné pravidlá a návyky.
Dieťa s ADHD vyžaduje zvýšenú kontrolu pri bežných činnostiach aj pri príprave do školy.
Mozog s ADHD potrebuje externú štruktúru - vizuálny denný harmonogram, stabilné časy jedenia, učenia, spánku.
„Ranný checklist” na chladničke.
Minimálna improvizácia, maximálna predvídateľnosť.
Vypracujte pre dieťa jasný denný program, kedy má vstať, jesť, hrať sa, pozerať tv, učiť sa, pomáhať, ísť spať…
Držte sa ho pokiaľ je to trochu možné, i keď ho dieťa stále porušuje.
Doma pri učení vytvorte stabilné, nerušené prostredie, dávajte dieťaťu častejšie prestávky.
Jedna úloha naraz
Namiesto „upracuj si izbu” skúste: „najprv dáme knihy do knižnice, potom poskladáme oblečenie, potom zotrieme stôl”.
Každá úloha má svoj začiatok a koniec, je jasná, krátka.
Po každom kroku krátke ocenenie.
Nové alebo obtiažne úlohy mu predveďte, zároveň krátko, jasne, pokojne vysvetlite.
Opakujte svoju ukážku, kým sa dieťa nenaučí.
Proces zapamätávania u hyperaktívnych detí je pomalší a trvá dlhšie, kým sa zafixuje.
Krátke bloky učenia
Týmto deťom vyhovuje skôr práca nárazová, krátkodobá, než dlhodobé, sústavné zaťažovanie pozornosti.
Napr. 10-15 minút (podľa potreby) venujte jednej úlohe, potom je dobré prácu na chvíľu prerušiť a k úlohe sa vrátiť.
Pri písaní úloh chvíľu pri ňom pokojne seďte, aby dieťa cítilo vo vás oporu.
Učte sa spolu s dieťaťom, sprevádzajte ho pri učení, nespoliehajte sa na jeho samostatnosť, ale poskytujte mu taktne svoje vedenie.
Menej rušivých podnetov
Rodičia detí s ADHD si často myslia, že dieťa potrebuje stále niečo nové, aby „sa vybúrilo”.
V realite: mozog s ADHD je preplnený podnetmi, nie ich nedostatkom.
Zapnutý televízor + YouTube na tablete + rádio v kuchyni + súrodenec okolo = neschopnosť spracovať nič.
Lepšie: menej podnetov, jasnejšie priestory, jedna aktivita naraz.
Pohyb a telesná regulácia
Fyzický pohyb vonku aspoň 30-60 minút denne je overený pomocník - znižuje hyperaktivitu, zlepšuje sústredenie a náladu.
Kontrolovaný pohyb - skákanie na trampolíne počas rozhovoru, hojdanie sa na kresle počas riešenia nejakého problému alebo prechádzanie sa po miestnosti počas rozprávania.
Jedná sa o cielený pravidelný pohyb, ktorým sa naplní potreba hýbania sa a dieťa v konečnom prípade upokojuje pri hľadaní riešení.
Stláčanie loptičky. Pohojdávanie sa na fitlopte.
Ako nastavovať pravidlá bez zbytočného trestania
Vo výchove buďte dôslední, trpezliví, vytrvalí, ale aj láskaví, nebuďte „tvrdí“, stanovte dieťaťu jasné hranice, tresty sú nevhodné, neprinášajú žiaden efekt.
Dieťa je len nositeľom problému, nie je problémovým dieťaťom, nemôžme ho trestať za niečo, čo nedokáže, alebo nevykoná vedome zle.
Často sa predpokladá, že by sa nadmerne aktívnemu dieťaťu malo vo všetkom vyhovieť len preto, že má určitú poruchu - ADHD,ADD.
Je to ale mylný názor.
Každé dieťa potrebuje cítiť bezpečie z pevne stanovených hraníc.
Aj hyperaktívne dieťa by malo zodpovedať za svoje správanie rovnako, ako všetci ostatní v rodine.
Samozrejme, že môžete očakávať len to, čo je v rámci jeho možností.
Buďte ohľadne pravidiel a výchovných prostriedkov naozaj dôslední.
Hovorte s dieťaťom pokiaľ možno, pokojne a pomaly.
Hnev je prirodzený, ale môžete ho ovládnuť.
Nútiť hyperaktívne dieťa k pokoju, obmedzovať ho, trestať za jeho nadmernú pohyblivosť iba zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť.
Dieťa stále povzbudzujte a pozitívne motivujte.
Dieťa oceňujte, chváľte ho za všetko, za čo je možné ho pochváliť.
Všimnite si každé pozitívne správanie dieťaťa a reagujte pochvalou.
Aj maličkosti.
Každý deň si nájdite niečo, za čo môžem dieťa pochváliť.
Dieťa s ADHD potrebuje vedieť, že hranice existujú, ale zároveň nesmie nadobudnúť pocit, že je samo osebe zlé alebo neschopné.
Čomu sa pri výchove radšej vyhnúť
Odloženým trestom
„Ak nebudeš počúvať, nepôjdeš na krúžok.”
Pre dieťa s ADHD je dôsledok odložený v čase pretrvávajúcim problémom - jeho mozog má ťažkosti spojiť dnešnú činnosť s tým, čo sa stane o 3 dni.
Trest teda často nezafunguje ako učiaci mechanizmus, iba prinesie napätie.
Označovaniu dieťaťa
„Ty sa nikdy nesnažíš.”
Najnebezpečnejšia veta, ktorú dieťa s ADHD počuje doma aj v škole.
Pretože ono sa snaží - často niekoľkonásobne viac než spolužiaci.
Keď napriek tomu nedokáže dosiahnuť to, čo iné deti zvládnu ľahko, a dospelí mu povedia, že problém je v úsilí, dostane jediný logický záver: asi som hlúpe / zlé / neschopné.
To je pôda pre dlhodobé sebahodnotové problémy, ktoré pretrvávajú aj po tom, ako sa ADHD podarí zvládnuť.
Preťažovaniu podnetmi
Príliš veľa zvukov, obrazoviek, pokynov a aktivít naraz môže dieťaťu sťažiť reguláciu pozornosti.
Pri každodenných činnostiach preto pomáha pokojné prostredie, krátky pokyn a jedna úloha v danom okamihu.
Ako podporovať sebavedomie dieťaťa
Deti s ADHD majú často nízke sebavedomie pre slabý školský výkon a neprijímanie okolím.
Deti s ADHD majú často znížené sebavedomie.
Sú však často bystré, majú na niečo talent a veľa dobrých vlastností.
Posilňujte silné stránky svojho dieťaťa.
Vytvárajte čo najviac príjemných a pokojných chvíľ.
Zabráňte pocitom menejcennosti.
Je potrebné tieto deti taktne chrániť pred príliš trápnymi a opakovanými zážitkami neúspechu v súťažiach, v ktorých pre svoje ťažkosti musí byť vždy posledné.
V celom rodinnom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru spolupráce.
Dieťa má poznať, že ho v rodine majú radi, že sú mu ochotní pomáhať, nie iba kontrolovať a kritizovať, musí sa cítiť spokojne a prežívať toľko radosti ako každé dieťa.
Deti s ADHD,ADD sú spravidla pracovne veľmi horlivé a rôzne práce v domácnosti im prinášajú uspokojenie, zvlášť, ak ich pochválime za snahu.
Podpora rodičov a celej rodiny
Buďte svojmu dieťaťu k dispozícii.
Trávte s ním čo najviac času.
Vzťah dieťaťa s vami je to najdôležitejšie.
Rozprávajte sa s dieťaťom.
Zaujímajte sa o to, ako vníma vás, svoje okolie a vzťahy s rovesníkmi.
Rodičia musia postupovať vo výchove jednotne, bok po boku spoločne „ťahať za jeden povraz“.
Obaja rodičia majú vo výchove svojho dieťaťa nenahraditeľnú úlohu, dieťa ich intenzívne potrebuje oboch.
Aj rodičia dieťaťa s ADHD potrebujú našu podporu - často väčšiu, ako dieťa samotné, majme to na pamäti, keď s nimi pracujeme.
Únavový syndróm rodičov sa môže prejavovať celkovým zvýšeným napätím v rodine.
Vážne psychické vyčerpanie rodičov alebo iných členov rodiny môže prejsť až do fyzickej vyčerpanosti organizmu s následnými poruchami spánku či nespavosťou rodičov, neurózami, depresiami, zlyhaním psychiky alebo stratou kontroly nad sebou samým.
Rodičia v takomto prípade môžu sami siahnuť po liekoch, alkohole alebo iných podporných látkach.
Takýto vážny stav vyčerpania môže viesť k rezignácii, emočnému „stiahnutiu sa do seba“, k pocitom viny a osobného zlyhania vo výchove dieťaťa (som zlá matka, zlý otec...).
Ak rodič cíti, že stráca kontrolu nad sebou alebo že už nedokáže bezpečne zvládať každodennú záťaž, potrebuje podporu a odbornú pomoc rovnako ako dieťa.
Škola, diagnostika a odborná pomoc
Ak sú vám uvedené prejavy povedomé, ak má vaše dieťa problémy s nepozornosťou, nadmernou aktivitou a impulzivitou do tej miery, že mu spôsobujú problémy v jeho bežnom fungovaní doma aj v škole, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte pomoc odborníka (školský psychológ, psychológ v centre psychologicko‑pedagogického poradenstva a prevencie, detský psychiater).
Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
Spolupracujte so školou, detským psychiatrom a psychológom.
Zapojte sa do tréningu rodičovských zručností potrebných pri výchove detí s ADHD a vyhľadajte miestnu svojpomocnú rodičovskú skupinu.
Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa.
Tým sa vytvára úzka spolupráca lekár-rodič-učiteľ.
ADHD je na Slovensku medzi pedagógmi všeobecne známy termín, ale úroveň pochopenia sa výrazne líši - od plne kompetentných učiteľov, ktorí vedia, ako s ADHD dieťaťom pracovať, po tých, ktorí ho vidia ako „zlú výchovu”.
Požiadajte triednu učiteľku o krátke osobné stretnutie.
Pomenujte, že ste objednali odborné vyšetrenie v centre poradenstva a prevencie, a poproste o krátku toleranciu - hlavne o to, aby dieťa nebolo verejne označované ako „problém” pred triedou, aby si nenosilo „nálepku” do kolektívu.
Na začiatku hodiny oznámte presný program hodiny, na konci ho zrekapitulujte.
Na hodinu si pripravte viac rôznych činností.
Zaistite v triede miesto, kde sa môže žiak sám upokojiť (napr. oddelená lavica).
Snažte sa, aby vaše ústne pokyny boli krátke, jednoduché a konkrétne.
Pri priebežnom hodnotení je vhodné používať rôzne formy hodnotenia.
Pri slovnom skúšaní sa odporúča skúšať žiaka kratšie a radšej dvakrát.
Ak žiak píše písomnú úlohu je vhodné ju rozdeliť na viac kratších častí.
Praktické úpravy v škole
- kontrolné práce v tichšom prostredí (oddelená miestnosť, miesto vpredu, mimo okna)
- harmonogram dňa na lavici
- check-list úloh
- farebné oddelenie predmetov v zošitoch
- hodnotenie obsahu, nie drobných prehliadnutí (vynechané slovo, chybne prepísané číslo)
- kratšie úseky práce
- viac rôznych činností počas hodiny
Diagnostická správa z SCPP TREA slúži ako podklad pre poskytnutie podporných opatrení v škole podľa zákona 182/2023 Z. z., ktorý novelizoval školský zákon.
Čo môže zahŕňať liečba ADHD
Porucha je liečiteľná, najvýraznejšie úspechy sa dosahujú použitím liekov, úpravou denného režimu dieťaťa a zapojením rodičov do liečby.
Aj keď získate pre svoje dieťa odbornú pomoc, vaša úloha v liečbe ADHD je nezastupiteľná.
Dôležitá je správna liečba.
Mala by byť komplexná.
Farmakologická liečba ADHD spočíva v pravidelnom podávaní psychostimulancií.
Na Slovensku sú registrované metylfenidát (Concerta) a atomoxetín (Atomoxetin).
Každý ošetrujúci lekár musí potrebu týchto liekov veľmi starostlivo zvážiť a ich užívanie si vyžaduje pravidelný monitoring.
Psychofarmakologickú liečbu ADHD (metylfenidát, atomoxetín a iné) môže predpísať iba detský psychiater, a to na základe vlastného psychiatrického vyšetrenia.
Veľmi obľúbené a často využívané sú liečebné metódy bez užívania liekov.
Ide o metódy modernej psychoterapie, ktoré sú založené na každodennej svedomitej práci v úzkej spolupráci lekár-rodič-učiteľ.
Tento spôsob nazývame ako takzvaný intervenčný program.
Je to predovšetkým kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) zameraná na špecifické správanie pacienta.
Táto terapia sa zameriava na myšlienky a správanie prebiehajúce v danom okamihu „tu a teraz“.
Ide o každodenné činnosti a nadobúdanie nových zručností.
Výchovné metódy - trénovanie každodenných činností doma a v škole.
Je potrebné dieťaťu vytvoriť rutinu zásad a povinností, ktoré sú pre dieťa nemenné.
Arteterapia - práca s rôznymi materiálmi, ako je keramická hlina, drevo či kreslenie.
Muzikoterapia - počúvanie hudby (sústredenie), hra na hudobný nástroj (jemná motorika) a spev.
Rečová terapia - logopédia.
Hra divadla - umožňuje navodiť situáciu a prinútiť dieťa premýšľať o vlastnom konaní v danej role.
Podporuje tvorivosť, fantáziu a empatiu.
Na kognitívno-behaviorálnu terapiu v liečbe ADHD sú rozporuplné názory.
Pridružené ťažkosti
Viac ako polovica detí s ADHD má ďalšiu poruchu, napríklad depresiu, úzkostnú poruchu alebo poruchu čítania, tieto poruchy si spravidla vyžadujú samostatnú liečbu.
Izolované ADHD bez akejkoľvek ďalšej neurovývinovej alebo emocionálnej ťažkosti existuje, ale je skôr výnimkou.
Pri komplexnej diagnostike sa v ~60-80 % prípadov zistí ešte aspoň jeden pridružený stav.
ADHD + špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU) - až u približne 45 % detí s ADHD sa podľa prehľadu 17 štúdií (DuPaul et al., 2013) vyskytuje dyslexia, dysortografia, dysgrafia alebo dyskalkúlia.
Deti a dorastenci s ADHD majú problémy vo vzťahoch, problém zaradiť sa do kolektívu.
Častejšie ako iné deti majú problémy so správaním.
Časté sú u nich nehody a zranenia vyplývajúce z nepozornosti a impulzivity.
Deti s ťažkosťami majú sklon byť vnímavejšie k pocitom ostatných a ľahko toto rodičovské sklamanie aj sami vycítia.
Čo si pripraviť na odborné vyšetrenie
Počas 2-3 týždňov si zapisujte konkrétne situácie: kedy, kde, čo sa stalo, ako reagovalo dieťa, ako ste reagovali Vy.
Na vstupný rozhovor (cca 50 min, iba s rodičom, bez dieťaťa) prineste: školské zošity, písomky, vysvedčenia, doterajšie odborné správy, vyjadrenie triednej učiteľky a vlastné pozorovania.
Na vstupný rozhovor prineste školské zošity a písomky z posledných týždňov, vysvedčenia (aj staršie - trendy sú informatívne), vyjadrenie triednej učiteľky (aj neformálne), doterajšie odborné správy (pediater, logopéd, neurológ, iné CPP), vlastné pozorovania zapísané za posledné 2-3 týždne (kedy, kde, čo sa stalo, ako reagovalo dieťa).
Komplexné vyšetrenie môže zahŕňať psychologické vyšetrenie testom intelektu Woodcock-Johnson IE / WISC, škály pozornosti a exekutívy, posudzovacie škály od rodičov aj učiteľov.
Paušálne špeciálno-pedagogické vyšetrenie nevyžadujeme.
Psychologické vyšetrenie posúdi samotné ADHD, test intelektu, emocionálne ladenie.
Špeciálno-pedagogické vyšetrenie posudzuje školské zručnosti a môžeme ho v priebehu diagnostiky indikovať - pretože až v ~45 % prípadov sú s ADHD komorbidne prítomné ŠVPU (dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia).
Najdôležitejšie kroky pre rodiča
- Ak máte podozrenie na ADHD, poraďte sa s detským lekárom a vyhľadajte odborníka.
- Získajte čo najviac informácií o ADHD od odborníkov a z literatúry.
- Vytvorte stabilný denný režim s jasnými a krátkymi úlohami.
- Obmedzte rušivé podnety a pracujte s jednou aktivitou naraz.
- Dodržiavajte pravidelný spánok a zaraďte pohyb vonku.
- Buďte dôslední, pokojní a láskaví.
- Chváľte konkrétne pozitívne správanie a posilňujte silné stránky dieťaťa.
- Spolupracujte so školou a odborníkmi.
- Nevnímajte diétu ako náhradu diagnostiky, liečby a rodičovskej podpory.
- Neobviňujte seba ani dieťa za prejavy, ktoré súvisia s neurovývinovou poruchou.
ADHD je vývinová porucha - to znamená, že úplne sa „nevylieči” vo význame, že zmizne.
Čo sa však výrazne mení, je schopnosť dieťaťa s ADHD sa vyrovnať so svojím fungovaním.
Pri komplexnom prístupe (diagnostika + tréning pozornosti + podporné opatrenia v škole + v niektorých prípadoch medikácia predpísaná psychiatrom + rodičovské poradenstvo) sa výsledky často zlepšujú dramaticky.
Trpezlivosť, pokoj, optimistický pohľad do budúcnosti.
Článok slúži na informačné účely a nenahrádza individuálne odborné posúdenie.
