Všetci rodičia sa niekedy dostali do situácie, keď sa ich dieťa nechce učiť. Radšej dokonca aj hodinu sedí a hľadí do steny. Občas je to len zlý deň, inokedy to môže byť závažnejší problém. Ak chcete problém vyriešiť, najprv musíte vedieť, čo dieťa trápi.
Učenie nie je len o pamätaní si faktov. Ide o schopnosť sústrediť sa, spracovať informácie, vytvoriť si návyky a porozumieť súvislostiam. Preto je dôležité už od útleho veku dieťaťu ukazovať, že učiť sa dá zábavne, efektívne a s pocitom úspechu.
Prečo sa dieťa nechce učiť
Nechuť učiť sa je prirodzená, napokon, nik nemôže tvrdiť, že sa deťom učiť chce, aj keď sú v škole. Tam sú však nútení - známkami, odmenami a trestami, domácimi úlohami. Teraz sa deti, zvyknuté na donucovací systém, dostali do pozície, kedy sa majú učiť z vlastnej vôle. Nie každý na to dokáže hneď nabehnúť. Otázka teda nestojí, ako dieťa prinútiť učiť sa, ale ako v ňom vzbudiť záujem.
Niektoré vybrané predmety deti jednoducho až tak nezaujímajú. Spomeňte si na svoje školské roky, tiež vás pravdepodobne nebavil každý predmet. Možno je na vine matematika kvôli tomu, že je príliš mätúca. Deti majú pocit, že ju nezvládnu úplne na jednotku, a tak to ani neskúsia.
Strata motivácie je častá. Žiaci jednoducho nevedia, na čo im to bude a kedy tú látku, ktorú sa práve učia, použijú. Toto je aj vecou učiteľov, povedať deťom cieľ výučby a dôvody, prečo sa niečo učíme.
Ďalším dôvodom je vek - puberta. Úlohy, skúšky, projekty - to všetko môže vytvoriť na deti obrovský tlak. Deti majú často pocit, že nemôžu zvládnuť všetko, čo sa od nich očakáva.
Odmietanie učenia môže mať rôzne príčiny: únava, stres, nízke sebavedomie alebo príliš náročné úlohy.
Dieťa nemusí poznať spôsob, ako sa učiť
Učitelia zisťujú, že ak ich žiaci zlyhávajú pri testoch a písomkách, často za tým nemusí byť samotná téma, či štýl výučby. Problém môže byť niekde úplne inde. Napríklad v prístupe študentov.
Niektoré deti jednoducho nevedia, ako sa osamote učiť. Nepoznajú efektívne metódy učenia, nechajú sa ľahko rozptýliť, svoju efektivitu merajú časom, ktorý strávia nad úlohami a knihami, nie tým, ako uchopili látku.
Byť zavretý v izbe neznamená automaticky, že sa dieťa učí. Veľa rodičov hovorí. „ Veď bol v izbe zavretý celý večer a na druhý deň dostal päťku!“
Problémová je aj závislosť na rodičoch. A to zvlášť vtedy, keď od dieťaťa očakávajú príliš mnoho, a preto požadujú, aby všetky činnosti spojené so vzdelávaním robilo dieťa perfektne. Takéto správanie potom znižuje motiváciu dieťaťa učiť sa, pretože sa neučí zodpovednosti za seba a svoju prácu.
Najprv zistite, čo dieťa trápi
Ak si všimnete, že sa vaše dieťa vyhýba škole alebo domácim úlohám, skúste sa s ním porozprávať o tom, čo ho najviac trápi.
Žiadny rodič nie je nadšený z toho, že sa dieťaťu nechce učiť a hlavne, že nosí domov zlé známky. Dôležité je však zachovať pokoj. Skúste s dieťaťom hovoriť o pocitoch a výzvach, ktoré zažíva. Povzbuďte ho, aby slobodne zdieľalo svoje myšlienky a obavy. Pýtajte sa a zároveň prejavte túžbu počúvať.
Keď toto všetko urobíte, vytvoríte preň bezpečné prostredie, kde sa vám s väčšou pravdepodobnosťou otvorí.
V prípade, že sa dieťa vyhýba povinnostiam, rodičia by si mali podľa psychologičky nájsť čas na spoločný rozhovor. „V prípade, že sa dieťa nechce rozprávať, jednou z možností je aj pravidelné hranie spoločenských hier, ktoré dokáže odbúrať bariéry a zároveň spája rodinu,“ dopĺňa odborníčka na spoločenské hry.
Rozpoznajte, aký spôsob učenia dieťaťu vyhovuje
Ak vášmu dieťaťu robí problémy čítanie s porozumením, sústredenie sa alebo nedokáže uprene 10 minút v kuse počúvať výklad, možno mu aktuálny spôsob učenia nesedí.
Keď rozpoznáte štýl učenia svojho dieťaťa, môžete oslavovať malé víťazstvo!
- Vizuálny typ - Najlepšie sa učí pomocou obrázkov, grafov, farebných poznámok alebo videí.
- Sluchový typ - Najlepšie si pamätá informácie, keď ich počuje.
- Kinestetický typ - Dieťa potrebuje pohyb a praktické činnosti.
- Logický typ - Dieťa má rado štruktúru, vzorce a logické súvislosti.
Každému vyhovuje niečo iné. Podľa toho je vhodné voliť pomôcky.
Niekto sa rád učí vyhľadávaním informácií v texte, vytváraním výpiskov a myšlienkových máp. Ďalší študent radšej zvolí počúvanie, film, ktorý danú tému spracováva.
Ak chcete zistiť, aký typ učenia vášmu dieťaťu najlepšie vyhovuje, používajte vizuálne materiály (mapy, obrázky), počúvajte zvukové knihy alebo sa hrajte so vzdelávacími hrami a kreatívnymi úlohami. Sledujte, na čo dieťa najlepšie reaguje a čo najviac drží jeho pozornosť.
Ako vytvoriť vhodné domáce prostredie
Domáce úlohy podporujú a rozširujú učenie v triede a pomáhajú deťom vyskúšať si nové zručnosti, či vedomosti. Podporujú učenie k zodpovednosti a prístupu k „práci“, čo sa im neskôr v živote môže zísť.
Aby sa deťom dobre učilo v domácom prostredí, pokúste sa im ho čo najviac spríjemniť. Potrebujú tichší, dobre osvetlený priestor, bez televízora a rádia, ktoré ich môžu rozptyľovať. Ideálne je, ak nemajú pri sebe ani telefóny. Zapnúť ich môžu po skončení úloh.
Podľa Centra pre neuropsychológiu, učenie a rozvoj (CNLD) je ľudská, a o to väčšmi detská, kapacita sústrediť sa obmedzená. Príliš veľa informácií naraz zhoršuje pochopenie a zapamätanie.
Vytvorte si pevnú rutinu - učiť sa každý deň v rovnaký čas. Najdôležitejšie je vytvoriť bezpečné prostredie, kde je učenie prirodzené a bez strachu.
Domáce štúdium by malo dieťaťu zabrať približne desať minút na každý ročník. Štvrtáci by sa teda mali učiť približne 40 minút.
V mladšom školskom veku stačí 20-30 minút denne.
Rozdeľte učenie na krátke úseky - napr. 15 minút učenia + 5 minút pauza.
Nechajte dieťa urobiť si krátke prestávky. Počas prestávok by sa dieťa malo prejsť, ponaťahovať, osviežiť. Ideálne by ste v miestnosti mali vyvetrať.
Pomôžte dieťaťu, ale nerobte všetko zaň
Existujú dva extrémne typy rodičov. Tí, ktorí majú na svoje dieťa minimum času a myslia si, že umenie učiť by sa malo do detí vkladať iba v škole. A druhí rodičia by najradšej všetko robili za svoje deti, a tak dieťa často nemá ani prehľad o vlastných povinnostiach a spolieha sa len na rodičov.
Pre niektoré deti učenie neznamená zmysel ich života a nespôsobuje im žiadnu radosť. Ďalšie deti majú s učením veľké problémy. Práve týmto deťom je potrebné ešte aj vo vyšších ročníkoch pomáhať s učením.
Reálna pomoc spočíva v tom, že ste s dieťaťom v izbe a učíte sa spolu. Nestačí ho zavrieť v izbe. Ono sa tam nemusí vôbec učiť, hoci si to aj rodičia často myslia.
Keď sedíte s dieťaťom počas toho, ako si robí úlohy, pokúste sa odolať tomu, že mu hneď poviete riešenie. Skôr sa ho k správnej odpovedi pokúste naviesť, odpovedajte mu na otázky, skontrolujte odpovede.
Rodič by mal byť sprievodcom, nie kontrolórom.
Dôležité je, aby rodičia na dieťa dohliadali, povzbudzovali ho a zároveň mu ukazovali aj iné oblasti, v ktorých môže cítiť úspech.
Pravidelnosť a plánovanie učenia
Dieťa si najviac informácií pamätá z učiva v ten deň, keď sa ich dozvedelo. Ideálne je, keď si popoludní zopakuje podľa rozvrhu hodín to učivo, ktoré sa práve v ten deň učilo v škole.
Nespoliehajte sa na to, že niektoré predmety bude mať v škole až o dva dni. Takže, postup by mal byť taký, že najprv sa naučí učivo, ktoré sa učilo v škole a potom sa začne pripravovať na ďalší deň.
Musíte však takto začať pracovať už od začiatku školského roka alebo po vianočných či jarných prázdninách.
Kúpte mu veľký plánovací kalendár, zaveste na stenu alebo iné, dobre viditeľné a prístupné miesto a vyznačte do neho termíny veľkých, záverečných skúšok, ale aj menších, priebežných testov.
Takto budete všetci vedieť, čo a kedy vás očakáva a môžete podporiť dieťa, nech sa učí skôr ako večer pred skúškou.
Pripomínajte mu, aby malo k štúdiu pripravené všetky potrebné podklady ako poznámky, knižky a pod. Poznámky v kalendári kontrolujte každý večer, aby vám nič neušlo. Dieťa musí vedieť, že veci sa plánujú a na všetko máme deadliny. Nielen v škole, ale aj v práci.
Dovoľte deťom sa aktívne zúčastňovať prípravy plánu učenia, napríklad pri výbere materiálov alebo tém, ktoré ho zaujímajú (samozrejme, ak je to možné).
Ak sa napríklad potrebuje tento týždeň naučiť na testy z dejepisu a angličtiny, dajte mu možnosť vybrať si, čo bude robiť v pondelok a čo v utorok.
Mnohí ľudia preferujú systém, že sa pustia najskôr do svojich najťažších úloh a na koniec si nechávajú najľahšie. Pre niektoré deti to však môže byť frustrujúce. Ak sa pustia do najťažšej úlohy a zaseknú sa pri jej spracovaní, nakoniec sa im môže stať, že nezvládnu včas dokončiť nič.
Efektívne metódy učenia
Opakovanie učiva vlastnými slovami
Naučiť sa znamená povedať o znalostiach bez nazerania do zošitov alebo kníh.
Skutočne vedieť však znamená, že vieme súvisle rozprávať o problematike bez toho, aby sme sa pozerali do kníh a tieto poznatky sa nám vybavujú nielen pri sedení, ale aj pri chôdzi, ležaní a podobne.
Vedieť učivo znamená dokázať spojiť jednu informáciu s druhou a predstavovať si jednoduchú schému.
Niekedy hlavne starší žiaci podceňujú náročnosť učiva. Po prečítaní textu si často povedia, že aké je to jednoduché.
Čítanie s porozumením
Pomôžte mu v zlepšovaní čítania s porozumením. Pýtajte sa ho, čo bola hlavná myšlienka nielen celku, ale aj jednotlivých častí, pozrite si spolu, čomu nerozumel.
Ak mu to pomôže, môže si graficky stvárniť hlavné body, nakresliť diagramy a pod.
Podporte ho, nech sám v krátkosti porozpráva, o čom učil a nech porozmýšľa, čo by, podľa neho, mohlo byť v blížiacom sa teste.
Mnemotechnické pomôcky
Vysvetlite dieťaťu jednoduché triky pomáhajúce ľahšiemu zapamätaniu, napríklad ako fungujú mnemotechnické pomôcky.
Sú to slová, slovné spojenia, či slovné hračky, niekedy vety alebo celé súvetia, ktoré pomáhajú zapamätať si mnohé informácie.
Kartičky, pojmové mapy a učenie vlastnými slovami
Učenie naspamäť (bifľovanie) je vo väčšine príspevkov označené za neefektívne a demotivujúce.
Odporúčané metódy boli kartičky (flashcards) so slovami/pojmovými menami, pojmové mapy, prepisovanie dôležitých viet z učebnice a precvičovanie vlastným vysvetlením učiva namiesto mechanického bifľovania.
Konzervatívne metódy výučby založené na diktovaní poznámok a hodnotení „od slova do slova“ zvyšujú stres a demotiváciu; odporúčané alternatívy sú kartičky (flashcards), pojmové mapy, učenie vlastnými slovami a platené online nástroje ako Wocabee.
Učenie v pohybe
S nepokojnými deťmi sa učte aj v pohybe.
Idete na nákup a vaše dieťa ešte nevie nejaké poučky alebo anglické slovíčka? Kým vy nakupujete a dieťa behá po obchode, môže sa občas pozrieť na papierik so slovíčkami a opakovať si ich.
Učte sa cez hru a pohyb - nie všetko musí byť pri stole.
Spoločenské hry ako nástroj učenia
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie.
„Rodičia majú celé spektrum možností, aké hry si môžu vybrať. Napríklad puzzle učia deti kreativite a logickému mysleniu,“ vysvetľuje Štěpánka Zoubková, odborníčka na spoločenské hry zo spoločnosti Piatnik.
Okrem klasických spoločenských hier, môžu rodičia skúšať aj rôzne iné formy. „Koľko jednoslabičných slov dokáže dieťa napísať v priebehu troch minút alebo ako dlho mu bude trvať vypočítať nejaký matematický príklad,“ hovorí psychologička.
S týmto súhlasí aj Štěpánka Zoubková a dopĺňa, že deti do hier netreba nútiť.
Spoločenské hry deti vzdelávajú. Vymyslieť plán, ako deti motivovať k učeniu, nie je jednoduchá úloha. Psychológovia v takejto situácii odporúčajú vyhnúť sa príkazom a radšej uprednostniť rôzne spôsoby zábavného a spoločného vzdelávania, napríklad formou hrania spoločenských hier.
Ich obrovskou výhodou je, že v každom veku dokážu priniesť deťom celý rad benefitov. Tie najmenšie vďaka nim spoznávajú svet okolo seba, rozvíjajú komunikačné a koordinačné zručnosti.
Neskôr tento druh zábavy deťom slúži ako nástroj na trénovanie logického myslenia, socializáciu s vrstovníkmi či akceptovanie princípu fair play.
Deti sa naučia, čo je to byť spravodlivý, pochopia, že prehra je súčasť života a že pravidlá sa musia dodržiavať.
Spoločenské hry bez ohľadu na vek stimulujú mozog, konkrétne tú časť, ktorá zodpovedá za fungujúcu pamäť či iné kognitívne zručnosti ako vnímanie, rozhodovanie a samozrejme, aj učenie sa.
A aby toho nebolo málo, pri hraní hier sa rozvíja kreativita a tvorivosť.
Pri stolových hrách veľmi rýchlo vzniká puto, ktoré je založené na dôvere a na trvalých vzťahoch.
„Pri hraní videohier je pozornosť na obrazovke viac než na spoluhráčoch. Ak je videohra online, interakcie často poskytujú anonymitu a príležitosť prezentovať sa inak, ako by tomu bolo v skutočnosti,“ ozrejmila rozdiel Elizabeth Brunscheen-Cartagena z univerzity.
Ako podporiť motiváciu bez zbytočného tlaku
Veľmi dôležitú úlohu preto zohráva rodič, ktorý by mal svojho potomka vedieť správne motivovať, aby už v najnižšom veku pochopil, že vzdelávanie môže byť aj zábava.
Aj keď sa to v určitom okamihu môže zdať ako nemožná misia, verte, že so správnou taktikou a malými trikmi to zvládnete.
Ako rodičia môžete dieťa motivovať a uistiť, že keď pre lepšie výsledky v škole urobí maximum, prijmete hoc aj zlý výsledok a podporíte ho v predmetoch, ktoré mu idú.
Namiesto toho, aby ste sa sústredili iba na výsledky, oceňujte úsilie, ktoré dieťa vyvíja.
Úspechy v škole zvyšujú deťom sebavedomie a napĺňajú ich pocitom, že niečo dosiahli.
„Ak dieťa vidí, že sú na neho rodičia pyšní, môže ho to značne motivovať k ďalšej práci,“ vysvetľuje Eva Smiková, psychologička z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
Dobré výsledky v škole budujú deťom sebavedomie. „Toto je aj pre menej usilovných žiakov hlavným motivačným faktorom. Medzi žiakmi vzniká niekedy aj súťaživosť a záujem o známky spolužiakov býva veľký,“ vysvetľuje psychologička Eva Smiková.
Rodičia môžu dieťa podporiť napríklad tak, že rôzne ocenenia či projekty, ktoré dieťa spraví, vystavia doma.
Rodičia majú viacero možností, ako motivovať a podporiť dieťa. Základom je dostatok spánku, otvorená komunikácia, voľnosť a priestor na učenie.
Cieľom je, aby deti začali uvažovať v rovine, že učenie im môže niečo priniesť.
Odmeny a hranice
Namiesto trestania stanovte dieťaťu jasné hranice, aby pochopilo, že nič nie je zadarmo. Ak sa ale snaží a má disciplínu, dostavia sa výsledky, ktoré na začiatku cesty vyzerali nedosiahnuteľne.
S odmenami buďte opatrní - používajte ich výhradne pre väčšie úspechy, ako je oprava celkového priemeru známok za polrok.
Alebo ich použite za mimoškolské úspechy, ako sú rôzne znalostné olympiády, projektové práce a podobne.
Vyhnite sa častým odmenám za každú dobrú známku.
Pri odmeňovaní záleží na povahe dieťaťa, ale aj na štýle komunikácie rodiča a dieťaťa.
Na niekoho to funguje veľmi dobre: splníš spoločný cieľ a dostaneš „výplatu“ ako v zamestnaní.
Zároveň by mali rodičia predísť tomu, aby dieťa uvažovalo v rovine, že ak sa nebude učiť, tak to bude mať negatívne dôsledky.
Veľký a zrozumiteľný cieľ
Ďalším dobrým nápadom je stanoviť si spoločne ciele, ktoré povzbudia túžbu učiť sa. Vytvorte si trebárs mapu cieľov.
Väčšinou pomôže nájsť nejaký naozaj veľký, ideálne dostupný cieľ ako dôvod, prečo niečo zmeniť.
Ja som u jedného svojho žiaka vedela, že má rád železnice a vlaky. Skúsila som mu za odmenu dohodnúť jazdu s rušňovodičom. Zrazu sa v mojom predmete motivácia objavila. Vedel, že bez maturity či výučného listu nemá v tomto obore šancu.
Pokiaľ ale takáto možnosť nie je, alebo nie je dostupná, radím nechať si to odžiť.
Príklady, ako prepojiť učivo so záujmami dieťaťa
V tomto prípade môže pomôcť nájsť spôsob, ako urobiť predmet zaujímavejší a individualizovať ho podľa potrieb dieťaťa.
Ak vaše dieťa napríklad rado športuje, môžete si spoločne spočítať percento šancí na bránku, ktoré má jeho obľúbený futbalista.
Rodičia môžu do vzdelávacieho procesu zaradiť aj rôzne formy hier, prostredníctvom ktorých sa dieťa učí a ani o tom nevie.
Deti sú od prírody hravé a živé tvory, ktoré niekoľkohodinové sedenie a učenie sa ešte aj doma po škole jednoducho nudí.
Keď pomôže doučovateľ alebo spoločné učenie
Skúste zvážiť doučovateľa, ktorý môže s dieťaťom pracovať na konkrétnych problematických oblastiach.
Deti často lepšie reagujú na odbornú pomoc a vnímajú pri učení doučovateľa ako väčšiu autoritu v porovnaní s rodičmi, čo môže výrazne zlepšiť ich sústredenie.
Doučovateľ navyše často prináša iný prístup a metódy, ako sú hry alebo interaktívne aktivity, ktoré učenie dokonale prispôsobia potrebám dieťaťa.
Podporujte spoločné štúdium. Ak má váš Peťko kamaráta a spolužiaka Paľka, navrhnite im, aby sa učili spolu.
Spolupráca pomáha lepšie pochopiť učivo a rýchlejšie nájsť riešenia domácich úloh.
Ako pripraviť dieťa na test
Pokiaľ ide o testy, nestačí poznať len termín, je dôležité vedieť, z akého učiva budú vytvorené, aká bude ich štruktúra, koľko otázok, aký dlhý čas budú mať deti k dispozícii, ako bude prebiehať hodnotenie a váhu tohto testu vo výslednej známke.
Upozornite deti, že učiteľ v škole počas výkladu často sám naznačí, čo bude v teste. Pri prednášaní látky povie, čo je dôležité, čo si treba zapamätať.
Myslite pozitívne a motivujte k tomu aj svoje dieťa. Pomôžte mu odstrániť strach a nepríjemné pocity z blížiaceho sa testu.
Uistite ho, že má/malo dostatok času a venovalo sa štúdiu, preto sa nemusí znepokojovať.
Dajte si záležať, aby bolo v škole načas a zbytočne sa nezaťažovalo stresom z neskorého príchodu.
Otázky by si malo pozorne prečítať až do konca, bez toho, aby cítilo, že sa musí ponáhľať. Zle pochopené zadanie vedie k nesprávnemu vypracovaniu.
Pokiaľ nevie odpovedať na otázku, je v poriadku, ak ju vynechá a na konci sa k nej ešte raz vráti.
Kedy sa porozprávať s učiteľom
Pokiaľ si všimnete, že dieťa s nejakým predmetom bojuje, je dobré sa porozprávať s učiteľom, aby ste počuli názor odborníka.
Praktické kroky pri problémoch s učením zahŕňajú dohodnuté stretnutie s triednou učiteľkou, obmedzenie povinného času na prípravu pre jeden predmet (napr. ~30 minút podľa rodičov v diskusii), a postupné presúvanie zodpovednosti za učenie na dieťa.
Rodičia v diskusii odporúčali telefonát alebo osobné stretnutie s triednou učiteľkou, požiadať o spoločné stretnutie so školou a žiadať jasné kritériá hodnotenia a možnosť opráv písomiek.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc
Nedostatočná motivácia sa najprv prejaví zhoršeným prospechom. Dieťa nepracuje naplno a jeho práca je nedôsledná.
Z psychologického hľadiska nie je nedostatočná motivácia závažný problém. „Dospelí by sa mali začať znepokojovať vtedy, keď dieťa začne nosiť zlé známky a pritom sa zdá, že mu to vôbec nevadí,“ objasňuje problematiku Eva Smiková.
Nie vždy, je za tým strata motivácie. „Je viac dôvodov, pre ktoré sa dieťaťu môže zhoršiť prospech či správanie v škole: poruchy učenia, šikanovanie spolužiakmi či problémy v rodinnom prostredí a citová nevyrovnanosť.“
Na druhej strane sú aj nadaní žiaci, ktorí sa môžu v škole nudiť.
Ak sa vaše dieťa naozaj veľmi snaží a učenie mu nejde, problém môže byť aj v tom, že môže mať nejakú poruchu učenia, napríklad dyslexiu, dysgrafiu, dyskalkúliu alebo iný problém.
V takomto prípade je najvhodnejšie navštíviť Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.
V diskusii rodičia odporúčali vyhľadať diagnostiku v CPPaP a/alebo absolvovať IQ testy; školský psychológ môže poskytovať pravidelné poradenstvo.
„Vnímavý rodič si všimne zmeny v správaní, prežívaní dieťaťa a ak ich nedokáže zvládnuť, identifikovať alebo sa jednoducho potrebuje poradiť s odborníkmi, môže vyhľadať odbornú pomoc v Centrách pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie.
Ak je odmietanie dlhodobé, porozprávajte sa so školou alebo odborníkom.
Čo môžu rodičia robiť každý deň
- Skúste s dieťaťom hovoriť o tom, čo ho najviac trápi.
- Vytvorte tichší, dobre osvetlený priestor bez televízora, rádia a telefónu.
- Rozdeľte učenie na krátke úseky a zaraďte prestávky.
- Opakujte učivo v deň, keď sa ho dieťa učilo v škole.
- Nechajte dieťa vysvetliť učivo vlastnými slovami.
- Využívajte obrázky, mapy, diagramy, kartičky, hry a pohyb.
- Pomáhajte dieťaťu otázkami, ale nehovorte mu okamžite hotové riešenie.
- Plánujte termíny testov a pripravujte potrebné materiály vopred.
- Oceňujte snahu, vytrvalosť a malé pokroky, nielen známky.
- Pri dlhodobých ťažkostiach kontaktujte školu, doučovateľa alebo odborníka.
Učiť sa učiť je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a dôveru. Podporte svoje dieťa v tom, aby si našlo vlastný spôsob učenia - s hrou, pochopením a pravidelnosťou sa z učenia stane prirodzená súčasť dňa.
