Diéta v domácom vzdelávaní: ako nastaviť učenie, rodinný život a samostatnosť

Na domáce vzdelávanie svojich detí prešli v dôsledku pandémie desaťtisíce rodičov na celom Slovensku. Mnohí popritom štandardne pracujú alebo prešli na home office, čo novú situáciu ešte viac skomplikovalo.

Domáce vzdelávanie je právne označenie, ale z podstaty veci by som ho skôr nazvala „poznávanie“. A to nielen domáce, ale aj mestské, prírodné, osobné a spoločenské.

Neexistuje jeden správny spôsob domáceho vzdelávania. Je mnoho ciest a je na vás, aby ste pre vašu rodinu vybrali tú správnu. Najmä prvé mesiace, možno aj roky, buďte pripravení meniť koncepciu, spôsob, miesto vzdelávania.

Čo znamená domáce vzdelávanie v každodennom živote

Sme trojčlenná rodina, máme syna, tretiaka na ZŠ. S manželom pracujeme väčšinu času z domu, založili sme si firmu práve v čase, keď sa nám narodil syn. Chceli sme sa obaja venovať tak synovi, ako aj práci a toto usporiadanie nám dávalo možnosť skúsiť to.

Rozhodnutie vzdelávať vaše vlastné dieťa totálne zmení váš život. So svojim dieťaťom strávite omnoho viac času. Lepšie sa spoznáte. Vybudujete si vzťah, aký má so svojimi deťmi len veľmi málo rodičov. Veľmi veľa sa naučíte aj o sebe.

Domáce vzdelávanie znamená stratu jedného príjmu, uskromnenie sa, odovzdanie časti svojho života vašim deťom. Nie všetky rodiny si môžu dovoliť stratiť jeden príjem, pretože práve toto je obdobie, kedy majú obaja rodičia možnosť pracovať v plnej sile a zdraví a zabezpečiť rodinu aj do budúcnosti.

Rozhodne to nie je najľahšia cesta, ale vidíme v nej zmysel.

Nášho syna vzdelávame doma, lebo v školskom prostredí nebol spokojný a nenapredoval. Nebolo to ľahké rozhodnutie. Vyžiadalo si zmeny v našich životoch, ale neľutujeme ich.

Učenie nemusí byť oddelené od života

Nežijeme v triedach, ako žiaci v školách, ale oveľa viac v kontakte so svetom okolo nás.

Vzdelávať sa dá všade, v domácnosti aj počas nákupov. Syn s nami nakupuje, chystá obed a podieľa sa aj na chode domácnosti, čo vo výchove chlapcov na Slovensku často veľmi chýba.

Spoločne chodíme na výlety, do múzeí či do kaviarní, navštevujeme kamarátov a ihriská. Našu každodennosť žijeme oveľa pestrejšie a tvorivejšie, než je štandard.

Domáce vzdelávanie takúto školu života reálne predstavuje. Zatiaľ čo v normálnej škole sa dieťa pripravuje čisto akademicky, doma sa môže okrem akademického vzdelania naučiť omnoho viac.

Dieťa sa doma môže naučiť variť, vymeniť žiarovku, veľa záleží aj od profesie a individuálnej iniciatívy rodičov.

Domáce vzdelávanie je škola života. Dieťa sa učí v domácnosti, počas nákupov, pri varení, na výletoch, v múzeách, v prírode aj pri rozhovoroch s ľuďmi.

Orientujte sa na témy, nie na hodiny a predmety

Nemáme zaužívané „učenie“ v jednej časti dňa či ako aktivitu cez deň. Keby ste sa syna opýtali, ako sa doma učí, asi by otázke neporozumel.

Jeho učenie totiž prebieha stále, nedelí sa na predmety ani dni v týždni. Žije v témach, ktoré ho zaujímajú, napríklad pravek, zvieratá alebo druhá svetová vojna, a v nich sa rozvíja zo všetkých stránok.

My mu pomáhame hľadať zdroje a sme jeho partneri do diskusie.

Vzdelávanie doma vytvára šancu narábať s časom efektívne. Sú dni, keď sa deti lepšie sústredia na prácu pri stole, trénovanie písania či kreslenie. Sú dni, keď sa chcú viac hýbať, robiť pokusy alebo skladať skladačky.

Podľa toho môžeme tematicky zamerať celé dni, ako ich deliť na hodiny a predmety. Netreba sa viazať na školský denný rozvrh, veci sa dajú rozložiť do celého týždňa.

Krátke a intenzívne učenie šetrí čas váš i vášho dieťaťa. Bežne trvá učenie 1 a pol až dve hodiny denne. To je čas, ktorý sa svojmu dieťaťu intenzívne venujete.

V porovnaní s časom, ktorý učiteľ venuje dieťaťu v škole, je to niekoľkonásobne viac.

Vychádzajte zo záujmov dieťaťa

Neredukujme učenie na „učivo“. Vyberme to, čo deti zaujíma, s čím s nimi vieme tvorivo pracovať, a rozvíjajme to.

Je dokázané, že cez záujem a dobrý pocit sa deti učia viac a rýchlejšie. Treba im veriť, že prirodzená zvedavosť a chuť napredovať ich nakoniec donútia zdolať aj to, čo najskôr odmietali.

Školsky vymedzené učivo máme v hlavách my rodičia, a keď je príležitosť, nadhodíme ho ako príspevok do debaty alebo návrh na aktivitu.

Učivo však nepovažujeme za posvätné a nevynucujeme si jeho „bifľovanie“. Niekedy stačí, že syn vníma, že daná téma vôbec existuje, keďže vieme, že sa aktuálne zaujíma o množstvo iných tém a oblastí, nenútime ho poznávať nasilu.

Pri domácom učení odporúčam chytať sa toho, čo deti aj rodičov baví a pokúsiť sa hľadať v tom priestor na napredovanie. Nech si tento čas spolu čo najviac užijú.

Každého rodiča môže baviť niečo iné, a tak dokáže deťom odovzdať niečo navyše.

Manžela baví matematika a vidím, že syn sa spoločne s ním dokáže nadchnúť sledovaním výpočtu príkladu. So mnou sa skôr nadchne pri hľadaní súvislostí v informáciách.

Všetko, čo nám nejde alebo sa zdá neprekonateľné, často potrebuje iba viac času a odstup. Niekedy sa k veciam vrátime až po čase a zistíme, že majú jednoduché riešenie, ktoré sme v danej chvíli nevideli.

Práve to, že človek nevie, musí rozmýšľať a opakovane sa k veciam vracať, je podstata poznávania. A v tom sa skrýva aj radosť z poznávania.

Rodič je sprievodca, nie neomylný prednášateľ

Myslím si, že úlohou učiteľa rodiča nie je kázať deťom o tom, ako čo je. Dobrý učiteľ deti stimuluje k tomu, aby to chceli zistiť samy.

V rodičovi preto vidím skôr sprievodcu, ktorý spolu s dieťaťom zisťuje a objavuje, netvári sa, že všetko vie.

Ja sa so synom dozvedám úžasné veci zo sveta fyziky a mechaniky, ktorým, priznávam sa, vôbec nerozumiem. Nechám sa od neho poučiť, prípadne mu pomáham s hľadaním zdrojov.

„Nechcem svoje deti učiť spôsobom, že ja prednášam a vy počúvate. Snažím sa ich podnecovať k tomu, aby prišli na riešenie sami, aby si sami vymysleli, akým spôsobom sa tému naučia.“

Rodič sa však musí pridržiavať učebných osnov zo školy a dopĺňa to vlastnými nápadmi, napríklad cez projekty a zážitkové vzdelávanie.

Prispôsobte tempo schopnostiam dieťaťa

Klasické vyučovanie v tradičnej škole je šité pre priemer. Problém je, že každé dieťa je iné a jedinečné.

Niektoré deti si užívajú hodiny matematiky, zatiaľ čo iné najviac zaujímajú jazyky. Dieťa v tradičnej škole sa učí každý predmet do rovnakej hĺbky ako všetci jeho spolužiaci.

Domáce vzdelávanie preto vyhovuje deťom, ktoré sú na niečo nadané. Rodič má možnosť venovať sa svojmu dieťaťu do inej hĺbky ako učiteľ, ktorý je sám na 25 detí.

Deti sú prirodzene zvedavé a rodičia najlepšie sami zistia, čo ich zaujíma. Môžu prispôsobiť vyučovanie dieťaťu, stráviť viac času venovaním sa oblasti, ktorá ich zaujíma, ako učivu, o ktoré nejavia žiadny záujem.

Tempo vyučovania je úplne prispôsobené deťom a môže byť teda omnoho rýchlejšie než v tradičnej škole. Pokiaľ má dieťa s niečím problém, rodič s ním môže stráviť viac času.

Rovnako to platí aj o sústredení. Každé dieťa ho má trochu iné.

Náš syn sa dokáže sústrediť na veci, ktoré ho zaujímajú, celé hodiny. Na tie, čo ho nezaujímajú, sa sústredí niekoľko sekúnd.

Je fajn poznať dieťa a posúvať ho postupne, mať realistické očakávania a vnímať jeho úspechy skôr v porovnaní s jeho výkonom včera či pred týždňom, nie v porovnaní s nejakou výkonovou tabuľkou či nebodaj s ostatnými rovesníkmi.

Radosť, dobrovoľnosť a bezpečie pri učení

U nás doma je chuť učiť sa, dobrovoľnosť a radosť z učenia to najdôležitejšie.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť.

Rovnako ako v iných oblastiach života aj počas učenia sa musí človek zdolávať prekážky, občas sa prinútiť k veciam, ktoré ho samy osebe nebavia alebo mu nejdú.

Hnacím motorom by však nemalo byť toto pretláčanie a nútenie sa. Hnací motor má byť záujem, pretože vďaka nemu zdolávame prekážky ľahšie a efektívnejšie.

Dôležitou prerekvizitou učenia sa je pocit bezpečia. Človek najlepšie napreduje, keď sa necíti ohrozený, napríklad vlastnou chybou.

Hoci sme vyrastali inak, snažíme sa doma vytvárať atmosféru, v ktorej je bezpečné robiť chyby.

Neznamená to, že veci flákame. Učíme sa však, že aj keď niekomu ublížime, je možné ospravedlniť sa a skúsiť to znova.

Učíme sa, že keď sa nám niečo nepodarí, napríklad niečo rozbijeme alebo nezvládneme svoje emócie, nie je to koniec sveta.

Ceníme si vôľu skúsiť to znova, lepšie.

Pracujte s emóciami rodiča aj dieťaťa

Jedna z vecí, ktoré považujem pri našom spoločnom učení za najdôležitejšiu, je zvládanie emócií.

Počas rokov so synom doma som si všimla, že keď sa rovnakou mierou sústredíme nielen na samotný predmet či učivo, ale aj na to, ako veci zvládame a ako sa pri nich cítime, veci nám idú lepšie.

Najmä na začiatku dňa alebo pri náhlych zmenách plánov či okolností je dobré sa zastaviť a chvíľu vnímať, ako sa kto cíti - porozprávať sa o tom, prečo sa tak cítime a ako si s tým vieme alebo nevieme poradiť.

Spočiatku budete často frustrovaní. Budete to chcieť zabaliť. Bude sa vám chcieť kričať z balkóna: „Čo za hlúposť som to urobila?!“

Často budete mať pocit, že sa v ten deň, týždeň a možno aj za celý rok vaše dieťa nič nenaučilo. Že v škole by sa naučilo omnoho viac. Takéto stavy sú normálne.

Nebudem sa tváriť ako majster sveta, tiež mi občas stratím trpezlivosť a vlastný hnev ma dokáže prevalcovať. Pracovať s tým sa doma učíme všetci.

Hoci to znie banálne, ale všeliekom je u mňa dýchanie. Najmä keď syn skúša moju trpezlivosť, začnem vedome dýchať - po nádychu zadržím dych a potom ho pomaly vypúšťam.

Ďalšia dobrá taktika je opustiť na chvíľu miestnosť a ísť sa napiť vody.

Skvelo funguje, keď si rodič nájde formulky, ktoré vie použiť, keď ho hnev zavalí - získa tak čas na spracovanie situácie, napríklad: „Teraz sa hnevám, nechcem nič hovoriť, lebo by ti to ublížilo.“ alebo „Potrebujem čas, hnevám sa a vtedy občas poviem veci, ktoré neskôr ľutujem.“

Vytvorte si systém samostatnej práce

Samostatnosť dieťaťa je veľmi dôležitá aj pre duševné zdravie rodiča a jeho schopnosť venovať sa práci. Preto odporúčam dohodnúť si systém samostatnej práce.

Najmä pri menších deťoch to je ťažké, ale dá sa to.

Nám pomáha vizualizácia, prostredníctvom ktorej si ukazujeme, akú veľkú časť kruhu, teda dňa, tvorí samostatná práca a akú časť spoločný čas.

Všetky otázky, ktoré syn má, si necháva na čas, keď sme mu plne k dispozícii.

Netreba mať však veľké očakávania, deti robia chyby rovnako ako my. Preto sa občas stane, že z nadšenia, ktoré nevie skrotiť, nám vbehne do pracovného online stretnutia alebo ho prevalcuje frustrácia či hnev z neúspechu a neudrží ho v sebe.

Keď môžeme, snažíme sa mu pomôcť, na druhej strane ho však po čase, keď už emócie nie sú také veľké, vždy upozorníme, že nabudúce to skúsime inak, samostatnejšie.

Digitálne nástroje ako súčasť samostatného učenia

Náš syn sa najčastejšie samostatne venuje Minecraftu, ktorý v tomto období poskytuje zadarmo množstvo rôznych edukačných modulov.

Minecraft sa často prezentuje ako strašiak, nás však úplne fascinuje. Okrem architektúry a skladania ponúka možnosť učiť sa takticky rozmýšľať, vytvárať elektrické obvody, pochopiť chemické reakcie, dokonca naučiť sa chovať zvieratá a pestovať rôzne plodiny.

Táto hra umožňuje aj spoluprácu, náš syn ju hráva často spoločne s deťmi v iných domácnostiach.

Jasné, realita je realita, ale poznatky získané v Minecrafte majú zmysel.

Budujte tímového ducha v rodine

Skupina rovesníkov nie je jediné miesto, kde sa dá učiť tímovej práci.

Rodina je skvelé laboratórium vzťahov, povinností a práv, je to cvičisko komunikácie. Je to tím, v ktorom má každý svoju rolu, práva aj povinnosti.

Rovnako tak fungujú aj pracovné tímy.

Pri mnohopočetných rodinách vzdelávanie nepriamo preberajú aj súrodenci - mladšie deti si od starších odkukajú vedomosti, ktoré sa učia a mnohé tak často dokážu písať a čítať ešte pred dovŕšením šiesteho roku, kedy by mali nastúpiť do prvej triedy.

Socializácia pri domácom vzdelávaní

V tradičnej škole sa dieťa neustále socializuje. Rozpráva sa so spolužiakmi, kamarátmi, učiteľmi, stretáva nových ľudí. Po škole sa môže zapojiť do širokej ponuky mimoškolských aktivít a krúžkov.

Domoškoláci však taktiež netrávia celý svoj čas doma a stretávajú sa s mnohými ľuďmi. V popoludňajších hodinách navštevujú krúžky a venujú sa rôznym skupinovým športom.

Umelé školské prostredie im nechýba a dieťa má príležitosť stretávať mnoho ľudí v rôznych vekových kategóriách, mladšie deti sa učia od starších detí, všetky deti sa učia od dospelých.

Deti v domácom vzdelávaní nie sú automaticky izolované od rovesníkov. Denne chodia na krúžky, venujú sa gymnastike a hudobným nástrojom, chodia na exkurzie, spoznávacie zájazdy a stretávajú sa aj s inými rodinami.

Skutočnému riziku izolácie sa nedá vyhnúť najmä vtedy, ak by aj samé rodiny žili skôr izolovaným spôsobom života.

Počas dňa môže byť ťažšie nájsť rovesníkov, ktorí by boli v podobnej situácii a vzdelávali sa doma. V hodinách po škole však žijú často úplne rovnaký a spoločensky naplnený život ako školáci.

Výhody domáceho vzdelávania pre rodinu

• Rodičia majú možnosť tráviť s dieťaťom omnoho viac času.
• Spoločný čas umožňuje lepšie spoznávanie a budovanie vzťahu.
• Dieťa sa môže učiť vlastným tempom.
• Vyučovanie možno prispôsobiť záujmom, schopnostiam a potrebám dieťaťa.
• Rodina má viac času na krúžky, cestovanie, múzeá a pamiatky.
• Domáce vzdelávanie vytvára priestor na rozvoj športového alebo iného nadania.
• Dieťa sa učí praktické zručnosti a fungovanie domácnosti.
• Krátke a intenzívne učenie šetrí čas rodiča aj dieťaťa.
• Rodina môže využívať projekty, zážitkové vzdelávanie, prírodu a komunitné aktivity.

Domáce vzdelávanie má veľa výhod. Ušetríte veľa času a peňazí. Výrazne menej času strávite praním, žehlením, prípravou desiaty, ranným obliekaním, cestovaním do školy a podobne.

Veľkou výhodou domáceho vzdelávania je aj domáce stravovanie vašich detí. Získate viac času na rozvážanie detí po krúžkoch, na návštevy múzeí a pamiatok, na budovanie vzťahov so širšou rodinou.

Možné nevýhody a náročné stránky

Domáce vzdelávanie má aj svoje náročné stránky. Hlavná výzva domáceho vzdelávania spočíva vo vytvorení domáceho školského prostredia - harmonogramu, ktorý správne vyváži vzdelanie a voľný čas dieťaťa.

Problémom je sebadisciplína a psychohygiena. Rodič môže byť v permanentnej únave. Navyše, rodič si musí vybudovať rešpekt učiteľa, čo je niekedy ťažké.

Ak dieťa necháte v domácom vzdelávaní, pravdepodobne sa stretnete s nepochopením najbližšieho okolia. Ľahko sa môžete stať terčom kritiky a neustálych otázok.

Niekomu vyhovuje domáce prostredie, inému zase nie.

Rizikom môže byť obdobie, keď dieťa príde do pubertálneho obdobia a jeho správanie sa značne zhorší.

Podpora, komunita a rozdelenie povinností

Nezúfajte. Nájdite si oporu. Nájdite najbližšiu rodinu, ktorá doma vzdeláva svoje deti. Vybudujte si s nimi vzťah, vzájomne sa navštevujte, podporujte sa.

Sama to nezvládnete. S pomocou rodiny a priateľov určite áno.

Neexistujú „typickí“ rodičia, ktorí sa rozhodnú doma vzdelávať svoje deti. Medzi DV rodičmi na Slovensku sú zastúpené všetky typy rodín.

Rodiny veriace i neveriace, rodiny úplné, slobodné matky, rodiny žijúce na lazoch, rodiny z mesta, rodiny mnohodetné i rodiny s jedináčikom, rodiny chudobné i rodiny s vlastným lietadlom, rodiny s oboma rodičmi vysokoškolákmi i rodiny bez diplomov.

Naozaj neexistuje typická DV rodina.

Pre koho môže byť domáce vzdelávanie vhodné

Dôvodov pre domáce vzdelávanie je veľa. Každá rodina má tie svoje a je ťažko všetky niekde zaradiť.

Domáce vzdelávanie je veľmi rôznorodé a také sú aj dôvody, ktoré rodičov vedú k takémuto rozhodnutiu.

Či sa jedná o športové alebo iné nadanie, domáce vzdelávanie vytvára veľký priestor pre rozvoj takéhoto nadania.

Pri mimoriadne nadaných deťoch je domáce vzdelávanie veľmi vhodnou alternatívou k nášmu školskému systému.

Domáce vzdelávanie môže byť vhodné aj pre deti, ktoré v školskom prostredí neboli spokojné, nenapredovali alebo potrebovali výraznejšie individuálne tempo.

Praktické nastavenie dňa

Pri plánovaní dňa je užitočné vychádzať zo skutočného sústredenia dieťaťa, jeho energie a záujmov.

• Ráno sa zastavte a chvíľu vnímajte, ako sa kto cíti.
• Vyberte tému, ktorá dieťa zaujíma alebo sa dá prepojiť s učivom.
• Striedajte prácu pri stole, pohyb, pokusy, kreslenie, čítanie a praktické činnosti.
• Nechajte priestor na samostatnú prácu a otázky si odkladajte na spoločný čas.
• Pri náročnej úlohe doprajte dieťaťu viac času a odstup.
• Úspechy porovnávajte najmä s predchádzajúcim výkonom dieťaťa.
• Na konci dňa si všimnite, čo sa podarilo a k čomu sa treba vrátiť.

Vy sami zistíte, čo vám vyhovuje, aký učebný plán je ten najlepší, avšak potrvá to dlhšie.

Keď zistíte, čo najlepšie funguje, buďte pripravení na to, že veľa spoločne stráveného času je najmä o zábave.

Vzdelávanie ako celoživotný proces

Žijeme v dobe, keď je potrebné vzdelávať sa celoživotne, nestačí len dokončiť školu.

Rovnako ako syn aj my s mužom sa stále vzdelávame. Trhy sa menia a pracovné príležitosti tiež, preto chceme zostať flexibilní.

Ich pracovné uplatnenie bude ešte premenlivejšie ako to naše. Flexibilita, ako aj schopnosť učiť sa nové veci sú kľúčové.

Vďaka tomu dávame synovi oveľa väčšiu voľnosť.

Učenie sa nemusí byť iba vynucovaná povinnosť a v konečnom dôsledku našim deťom pomôžeme najviac, keď ich naučíme mať z učenia v prvom rade radosť. Budú to do budúcnosti potrebovať.

Preskúšavanie pri domácom vzdelávaní

Pri domácom vzdelávaní sa dieťa musí každý polrok zúčastniť na preskúšavaní v škole, ktorú si zvolíte.

Školu, do ktorej sme zapísali nášho syna, sme poctivo vyberali. A hoci ju máme 200 km od miesta, kde bývame, neľutujeme to.

Panie učiteľky sú veľmi rozhľadené a skúsené, vnímajú nášho syna ako špecifickú osobnosť a v možnej miere tomu podriaďujú aj preskúšavanie.

Využívame možnosť individuálneho preskúšavania, škola však organizuje aj rôzne hravé tímové formy zisťovania vedomostí detí.

Možností je vždy viac a atmosféra je pohodová, uvoľnená. Panie učiteľky nekladú na deti viac tlaku, ako by boli schopné uniesť.

Tento deň je náš jediný hmatateľný kontakt so školou a vždy sa naň pripravujeme. Dáme dokopy všetko, čo syna posledný polrok bavilo, čím sa zaoberal.

Je to poučná chvíľa aj pre mňa, lebo ma prinúti zamyslieť sa, ako sa zmenil a vyvinul.

Niečo z toho, čo za polrok urobí, sa so školským učivom prelína, niečo nie. Väčšinou po tomto prekrytí spolu s učiteľkami pátrame.

Známkovanie u nás v rodine zatiaľ berieme ako súčasť administratívy, syna sa netýka.

Pri individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu je žiak polročne preskúšaný učiteľom kmeňovej školy z príslušného učiva každého povinného predmetu.

Na základe výsledkov preskúšania vydá škola vysvedčenie.

Kontrolu plnenia podmienok pri individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu vykonáva kmeňová škola, ak má dôvodnú obavu, že sa tieto podmienky neplnia.

Právny rámec a kvalifikačné požiadavky

Domáce vzdelávanie, formálne „individuálne vzdelávanie“, je forma plnenia školskej dochádzky definovaná v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní.

Môžete si vybrať ktorúkoľvek školu, ktorá je v registri škôl a školských zariadení, teda v „sieti škôl“.

Zavolajte do školy, ktorú ste si vybrali, a porozprávajte sa s riaditeľom alebo riaditeľkou. Zistite, či je škola domácemu vzdelávaniu naklonená.

Pri individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu je potrebné splniť kvalifikačnú požiadavku na vzdelanie vzdelávateľa podľa stupňa ZŠ.

Ak takéto vzdelanie nemáte vy, musíte si nájsť garanta, ktorý kvalifikačnú požiadavku spĺňa.

Od garanta budete potrebovať kópiu jeho dokladu o vzdelaní a jeho písomný súhlas s individuálnym vzdelávaním.

Garant sa do procesu vzdelávania zapája podľa vašej vzájomnej dohody, v závislosti od vašich potrieb.

Pri individuálnom vzdelávaní dieťaťa z dôvodu jeho zdravotného stavu nie je žiadna kvalifikačná požiadavka na zákonného zástupcu, keďže v tomto prípade zabezpečuje vzdelávanie škola v rozsahu min. 2 hodiny týždenne.

Pri individuálnom vzdelávaní z dôvodu zdravotného stavu nie je žiak preskúšaný ani nevykonáva komisionálne skúšky.

Podstatné je, či dokážeš svoje dieťa naučiť to, čo vyžadujú učebné osnovy. Dieťa je pravidelne preskúšané z kmeňovej školy, kde sa odovzdávajú projekty, portfóliá a výsledky práce dieťaťa.

Všetko závisí od požiadaviek konkrétnej školy.

Takže nie je to benevolentné v tom zmysle, že dieťa sa nemusí učiť a nik ho „nekontroluje“. Naše deti sa učia, ale spôsobom, ktorý im vyhovuje.

Požiadavky sú prísne, dieťa musí ovládať veci. Takže naučiť ho musíš, chodí na pravidelné preskúšanie, pozerá sa jeho práca a podobne.

Učiť sa však môže kedy chce a ako chce. Nemusí mať rozvrh, kde striedaš takú či onakú hodinu, môžeš mať týždeň prírodovedy a potom týždeň matematiky.

V tomto smere je to benevolentné, ale vedomosti musia zodpovedať danému ročníku v škole.

Čo si pripraviť pred začiatkom

1. Vyberte si školu, ktorá je v registri škôl a školských zariadení.
2. Zavolajte do vybranej školy a porozprávajte sa s riaditeľom alebo riaditeľkou.
3. Zistite, či je škola domácemu vzdelávaniu naklonená.
4. Pripravte si doklady o vzdelaní vzdelávateľa alebo garanta.
5. Pripravte si písomný súhlas garanta s individuálnym vzdelávaním, ak je potrebný.
6. Pripravte si zoznam edukačných publikácií.
7. Ak chcete, vyžiadajte si z kmeňovej školy učebnice.
8. Požiadajte aj o výkonové štandardy pre jednotlivé predmety v členení minimálne za polroky.
9. Dohodnite si podobu preskúšavania, odovzdávania projektov a portfólií.

Vždy je to vysoko individuálne a na dohovore s kmeňovou školou.

Preskúšanie na školách môže mať rôznu podobu. Niekde raz ročne, polročne, niekde chodí dieťa na skúšky pravidelne po dohovore s učiteľmi.

Dcéra píše pravidelne písomky v škole, rovnaké ako jej spolužiaci, ktorí školu normálne navštevujú. Žiadne úľavy.

Čiže sú jej známky zaslúžené a zodpovedajúce jej vedomostiam.

Prečo je dôležité vyberať školu a formu spolupráce

Školu, do ktorej dieťa zapíšete, vyberajte poctivo. Skúsenosti rodičov ukazujú, že možnosti a prístup škôl sa môžu líšiť.

Niektoré deti sa vzdelávajú v komunitných skupinách, niektoré online či korešpondenčne na zahraničných školách.

Niektorí rodičia spolupracujú s garantom aktívne, iní ho využívajú najmä na splnenie formálnej požiadavky.

Vo vyšších ročníkoch môže byť potrebné zaplatiť doučovateľa na konzultácie.

Niektoré predmety môže zabezpečovať rodič, pri iných môže rodina využiť odborníka, komunitu, online kurz alebo konzultácie.

Domáce vzdelávanie a online učenie

V 21. storočí existuje mnoho možností, ako vzdelávať dieťa.

Mnoho detí sa vzdeláva v súkromných školách, kde sa učia pomocou digitálnych technológií, alebo sa vracajú naspäť k prírode, avšak nenápadne sa zvyšuje aj počet detí, ktoré nechodia do školy, ale učia sa doma.

Domáce vzdelávanie je na Slovensku povolené od roku 2008 a od tohto roku je v domácom vzdelávaní čoraz viac detí z rôznych dôvodov.

Ako vzdelávať deti efektívne aj online? Férová nadácia O2 podporila v rámci tohtoročného grantu O2 Digitálna škola celkovou sumou až 60 000 € projekty zamerané na vzdelávanie učiteľov aj žiakov základných a stredných škôl.

Domáce vzdelávanie v širšom kontexte

Na Slovensku je formou domáceho vzdelávania podľa dát ministerstva školstva vzdelávaných 42 detí. Ešte pred troma rokmi ich bolo 12.

Domáce vzdelávanie má aj na Slovensku veľmi dlhú tradíciu. Najmä šľachtické a zemianske rodiny si najímali alebo sami vzdelávali svoje deti, čím im zabezpečovali výrazne kvalitnejšie vzdelávanie v porovnaní s ich menej šťastnými rovesníkmi tráviacimi čas vo verejných školách.

V dobe, keď stále dominujú štandardné školy s prísne štandardizovaným sylabom, sa domáce vzdelávanie stretáva s kritikou.

Nielen kvôli učivu ako takému, ale aj faktu, že deti vyrastujú mimo klasickej 20- až 30-člennej triedy, kde sa môžu naučiť socializovať.

Naopak najvoľnejší prístup majú Američania, kde sa homeschoolingom vzdelávajú až tri percentá školákov.

Vo Veľkej Británii, v Rakúsku, Francúzsku či v Spojených štátoch sa môžu deti doma učiť až do 18 rokov.

Zákon neukladá žiadne minimálne vzdelanie pre rodičov, majú len povinnosť nahlásiť, že deti sa budú vzdelávať doma.

tags: #dieta #v #domacom #vzdelavani