Ako vytvoriť detský priestor, keď dieťa nemá vlastnú izbu

Spoločné detské izby sú bežné v rodinách s obmedzeným priestorom a užitočné riešenia zahŕňajú priestorové delenie skriňami, sadrokartónovou priečkou alebo závesom.

Vlastná izbička je pre dieťa magický svet. Je to kráľovstvo, kde sa náš potomok hrá, rozvíja svoju fantáziu a cíti, že tento priestor je len jeho.

Nie každé bývanie však umožňuje zariadiť samostatnú izbu pre každé dieťa. V rodine môže byť viac detí, byt môže mať malú dispozíciu alebo sa detská izba jednoducho nedá vytvoriť. Aj vtedy sa dá dieťaťu vytvoriť vlastný, bezpečný a osobný kút, ktorý mu poskytne priestor na spánok, hru, učenie aj súkromie.

Keď deti bývajú v jednej izbe

Ak je detská izba malá a treba do nej zmestiť dve postele, dva stolíky, skrine aj knižnicu, ideálne je umiestniť postele nad seba.

Ak ide o šetrenie priestorom v menších izbách, vyriešia to konvenčné spôsoby - napríklad poschodová posteľ, ale tiež sa to dá vyriešiť jednoduchým rozhodnutím, že sa nebudete snažiť natlačiť do malej miestnosti všetko.

Dajte však pozor, aby tá horná nebola príliš vysoko. Dieťa by tak v noci dýchalo teplý a vydýchaný vzduch.

Podobne to funguje aj pri ostatnom nábytku. Deti rýchlo rastú, preto nie je vyslovene nutné zariadiť izbu iba nízkym nábytkom, ktorý im tam neskôr bude iba zaberať priestor.

Pri našich návrhoch detských izieb často používame kombináciu nízkych aj vysokých odkladacích priestorov. Nízke slúžia na sedenie a deti si do nich môžu samy odložiť aj svoje hračky.

Spoločná izba nemusí znamenať, že každé dieťa príde o osobný priestor. Jednotlivé časti miestnosti možno rozdeliť skriňou, priečkou alebo závesom.

Priestorové delenie môže dieťaťu vytvoriť pocit, že má vlastné miesto, aj keď izbu stále zdieľa so súrodencom. Takéto riešenie zároveň umožňuje prispôsobiť jednotlivé časti veku, potrebám a záujmom detí.

Čím rozdeliť spoločný priestor

Skriňa ako deliaci prvok

Skriňa môže fungovať ako úložný priestor aj ako vizuálna hranica medzi deťmi. Z jednej strany môže patriť jednému dieťaťu a z druhej strany druhému.

Pri výbere treba myslieť na stabilitu nábytku. Bezpečný nábytok je pre mňa nábytok z kvalitného materiálu. Je dôležité, aby boli použité netoxické farby a laky, aby nemal ostré hrany a aby bol stabilný.

Na hračky sa snažíme navrhovať prehľadné skrine. Robíme ich tak, aby mali všetky hračky svoje miesto, čo môže podporiť v deťoch zmysel pre systémové myslenie a zmysel pre poriadok.

Sadrokartónová priečka

Sadrokartónová priečka môže vytvoriť trvalejšie rozdelenie miestnosti. Je vhodná vtedy, keď rodina potrebuje jasnejšiu hranicu medzi jednotlivými časťami izby.

Pri takomto riešení však treba zachovať dostatok svetla, možnosť vetrania a pohodlný prístup k obom častiam miestnosti. Priečka nemusí siahať od podlahy až po strop, ak by tým vznikol príliš tmavý alebo stiesnený priestor.

Záves ako pružná hranica

Záves je jednoduché a cenovo dostupné riešenie. Dá sa zatiahnuť, keď dieťa potrebuje pokoj alebo súkromie, a odsunúť, keď sa deti chcú spolu hrať.

Výhodou závesu je, že nemení dispozíciu bytu natrvalo. Rodičia ho môžu upraviť podľa veku detí a podľa toho, či je práve potrebné spoločné fungovanie alebo oddelenie.

Vlastný priestor nemusí byť celá izba

Dieťa potrebuje v detskej izbe prehľadne usporiadané veci a zóny v dostupnej výške.

Ak dieťa nemá vlastnú izbu, jeho osobný priestor môže tvoriť posteľ, pracovný stôl, polica, skriňa, nástenka alebo malý koberec. Dôležité je, aby dieťa vedelo, ktoré miesto patrí jemu a čo si v ňom môže usporiadať podľa svojich predstáv.

V prípade, že je dieťa dostatočne veľké a dokáže svoje sny opísať, určite si vypočujte jeho predstavy o detskej izbe.

Vždy je fajn, ak sa dieťa s priestorom stotožní a niečo si doň samo vyberie. V prvom rade by sa však mali rozhodnúť rodičia.

Dieťa by malo mať možnosť doladiť či dokresliť si ju podľa svojich predstáv.

Ak je nábytok modulový, dieťa si ho často môže prispôsobovať svojim predstavám. Čím viac možností, tým väčšia kreativita a to je dobré.

Nepáči sa mi, ak robia rodičia deťom gýčové prostredie, o ktorom sú presvedčení, že sa im musí páčiť.

Nie je ani potrebné kupovať detskú izbu každé dva roky v inom štýle, pretože práve teraz frčia Mimoni alebo Cars. Skôr by som stavila na funkčnosť.

Ako usporiadať malý detský priestor

Nesnažte sa natlačiť do jednej malej miestnosti úplne všetko.

Podľa architekta Rudolfa Lesňáka to netreba preháňať ani s úložnými priestormi a ani s vkusom rodičov, lebo to nemusí dopadnúť šťastne.

Pri malom priestore je dôležité určiť, čo musí byť v izbe a čo môže byť inde. Detská izba nemusí obsahovať všetky hračky, všetky knihy, športové vybavenie, počítač aj veľkú skriňu.

Ak je dieťa menšie, je dôležité dať pozor a dôraz na to, aby dosiahlo na veci, ktoré používa - na vypínač nočnej lampy, na policu s farbičkami či knižkami.

V detskej izbe potrebuje dieťa prehľadne usporiadané veci a zóny v dostupnej výške. Potrebuje priestor na hranie s hračkami, stolík na vyrábanie a kreslenie.

Je fajn, ak má i nástenku alebo špagát, kam si môže vystaviť svoje výtvory.

Aby sme predišli neporiadku, je fajn hračky roztriediť do košíkov, plastových nádob podľa druhu hračiek.

Čo sa týka počtu hračiek, je dobré mať ich menej a častejšie ich obmieňať. Budú dieťaťu vzácne a ľahšie udrží poriadok.

Bola by škoda zabudnúť na hudbu, ktorá je pre dieťa veľmi dôležitá.

Spánok v spoločnej izbe

Ak má v jednej miestnosti spať viac detí, treba najprv vyriešiť bezpečné a pohodlné postele. Len čo dieťa vyrastie z malej postieľky, zabezpečte mu dostatočne veľkú posteľ s kvalitným roštom a matracom.

Tie sú veľmi dôležité pre správny vývoj jeho chrbtice.

V dnešnej dobe nájdete množstvo matracov určených práve pre rastúce deti.

Keď vravíme o dostatočne veľkej posteli, máme na mysli klasické rozmery 90×200 cm. Je to naozaj dobrá voľba.

Kým sa dieťa v tejto posteli naučí spávať, zabezpečte ju zábradlím, aby náhodou nespadlo.

Ak uvažujete nad vyvýšenou posteľou, záleží na tom, ako ju chcete umiestniť.

Ak je súčasťou ostatného nábytku, je fajn cesta, ak ju máte možnosť vymyslieť a vyrobiť na mieru.

Aj atypický nábytok však musí byť prispôsobený dieťaťu. Či už v nej je atypický nábytok so šmykľavkou z poschodovej postele, aj tak záleží iba na tom, či sa z nej dieťa nebojí šmyknúť.

Keď sa dieťa musí presunúť do spoločnej izby

Na zmeny treba dieťa vždy pripravovať postupne.

Môžeme ho, napríklad, vziať do predajne s nábytkom a nechať ho pohrať sa v priestore s detskými izbami.

Môžeme sa ho pýtať, či by sa mu páčil nejaký konkrétny nábytok, postieľka či kreslo.

Dá sa na to ísť aj tak, že izbu zariadime a necháme dieťa, nech sa tam voľne pohybuje a hrá, prípadne aj spí počas dňa.

Ak je s tým v pohode, môžeme skúsiť aj večerný spánok.

Vždy pomôžu večerné rituály - kúpanie, masáž, prečítanie rozprávky, prerozprávanie celého dňa, túlenie.

Ak sa dieťa po presťahovaní do spoločnej izby v noci budí, treba zohľadniť jeho vek, strach, zlý sen alebo nočnú moru.

Nie som zástanca striktných pravidiel v takýchto situáciách, dieťa môže mať bolesť, strach, zlý sen alebo nočnú moru a vtedy by som ho samotné nenechávala.

Niekedy aj tak dieťa docupká v noci k nám, ani nemusí plakať. Príde, lebo sa potrebuje pritúliť alebo má pocit, že počuje divné zvuky.

Aj vtedy majú rodičia dve možnosti, buď zobrať dieťa k sebe a trocha si znížiť svoj spánkový komfort, alebo odniesť dieťa do jeho postieľky a pokúsiť sa ho upokojiť tam.

Súkromie medzi súrodencami

Ak deti zdieľajú jednu izbu, pravidlá súkromia sú dôležitejšie než samotné fyzické rozdelenie priestoru.

Rodičia by s pribúdajúcim vekom detí a s pribúdajúcim ostychom i tajomstvami mali ich hranice rešpektovať.

Rešpekt pre mňa znamená, že pred vstupom do izby dieťaťa zaklopem, že mu nebudem preliezať jeho šuplíky, že mu nebudem chodiť do izby, keď sa prezlieka - ak si to dieťa naozaj neželá a podobne.

V každej rodine sú však pravidlá iné, čo niekde niekomu prekáža, je v inej rodine absolútne v pohode.

Ak deti rozdelíme a každý bude okupovať svoj „posvätný“ priestor, vôbec to nemusí znamenať, že sa konflikty medzi nimi zmiernia alebo vymiznú.

Konflikty sú súčasťou nášho života a riešime ich niekoľko desiatok každý deň.

Od požičiavania hračky až po požičanie si svetra či náhrdelníka, keď sú deti väčšie.

Deti by sa mali naučiť ich riešiť samy, s našou podporou.

V spoločnej izbe možno vytvoriť pravidlá, ktoré určia, čo je spoločné a čo patrí konkrétnemu dieťaťu. Pomôcť môžu označené zásuvky, vlastné police, osobné boxy alebo oddelené časti skrine.

Upratovanie v spoločnom priestore

Asi najväčším problémom je udržiavanie poriadku. A na to asi nejestvuje nijaký jednoduchý návod.

Vždy si musíme uvedomiť, že ak povieme dieťaťu „uprac si izbu“, ono má zrejme úplne iný význam slova „upratať“ než my.

Myslím si, že je dobré viesť deti k tomu, že keď sa dohrajú, hračky majú odložiť - aby na ne nestúpili, nezničili ich alebo aby si neublížil niekto iný.

Dôraznosť je namieste pri ničení nábytku.

Keď sú deti väčšie a majú 4 až 5 rokov, je čas nastaviť pravidlá ohľadom upratovania.

Samozrejme, nič dramatické a bez očakávania, že nájdete vyupratovanú izbu.

Je to však dôležité pre stavanie základov celkového udržiavania poriadku vo svojom okolí.

Pri spoločnej izbe je užitočné rozlišovať medzi spoločným a osobným poriadkom. Každé dieťa môže mať zodpovednosť za vlastnú posteľ, poličku alebo box, zatiaľ čo spoločné podlahy a herné plochy upratujú spolu.

Pracovný a študijný kút

Študijné podmienky doma ovplyvňujú výsledky vášho dieťaťa v škole.

Priestor na štúdium by sa nemal nachádzať v priechodnej miestnosti ani v blízkosti televízora.

Aj keď miestnosťou nebude nikto prechádzať, dieťa môže mať pocit neistoty.

Nájdite vo svojom bývaní tiché miesto, ktoré dieťaťu umožní sústrediť sa. Môže to byť napríklad pracovňa alebo rodičovská spálňa.

Je vhodné, aby sa dieťa neučilo vo vlastnej izbe, kde mu pozornosť odvedú hračky.

Staršie deti môže pokúšať aj ich telefón.

Ako vybaviť vhodnú izbu pre školáka a kde vôbec začať? Základom je dostatočne veľká pracovná plocha, stabilita a správna výška, pri ktorej sa dieťa nebude hrbiť.

Zároveň je dôležité, aby ste pri stolíku mali aj vy dostatok priestoru pre prípad, že vaše dieťa bude potrebovať pomôcť s domácimi úlohami.

Nezáleží na tom, či máte doma prváčika alebo už riadneho školáka. Poriadok pri učení skrátka musí byť.

Naučte deti, aby si po skončení učenia vždy upratali stolík.

Pozrite sa na učebný kútik očami svojho dieťaťa. Zamyslite sa nad tým, ako prispôsobiť priestor deťom.

Menšie deti potrebujú priestor na hranie a učenie, staršie sa naopak potrebujú sústrediť.

Snažte sa vytvoriť priestor, ktorý bude motivujúci.

Doplňte ho o drobný doplnok, ktorý dieťa nebude vyrušovať, ale poteší ho. Môže to byť napríklad príjemný koberec alebo izbová rastlina.

Detské oči sú veľmi citlivé na svetlo. Čítanie v nevhodnom svetle im môže spôsobiť bolesť hlavy.

Dávajte si pozor na obrazovky. Či už ide o počítač, tablet alebo mobil, všetky tieto zariadenia vyžarujú tzv. modré svetlo.

To zabraňuje tvorbe melatonínu, čo spôsobuje nespavosť.

Materiály a bezpečnosť

Ideálnym materiálom do detskej izby je podľa nás laminát. Je veľmi odolný a vydrží takmer všetky hry vašich detí.

Príjemným materiálom je aj masívne drevo alebo dyha, no treba rátať s tým, že ich povrch je mäkší, a preto sú náchylnejšie na zničenie a náročnejšie na údržbu.

Okrem funkčnosti je dôležitá bezpečnosť.

Bezpečný nábytok je pre mňa nábytok z kvalitného materiálu.

Je dôležité, aby boli použité netoxické farby a laky, aby nemal ostré hrany a aby bol stabilný.

Pri poschodových a vyvýšených posteliach treba venovať osobitnú pozornosť výške, zábradliu, stabilite konštrukcie a prístupu dieťaťa k posteli.

V dnešnej dobe je na trhu neskutočne veľké množstvo detského nábytku. Niekedy si ani nevieme vybrať.

V rámci konkurenčného boja sa nás jednotliví výrobcovia snažia upozorniť na rôzne výhody, ale často je to asi len reklama.

Pri rozhodovaní preto treba uprednostniť funkčnosť, stabilitu, údržbu a možnosť prispôsobiť nábytok rastúcemu dieťaťu.

Keď dieťa nemá vlastnú izbu v celom byte

Vlastný detský priestor nemusí vzniknúť iba v samostatnej detskej izbe. V niektorých domácnostiach sa časť obývačky alebo rodičovskej spálne mení na detskú zónu.

Napokon, vo fungujúcich rodinách sa s príchodom detí menia na detskú izbu prakticky celé byty, a tak tomu nie je potrebné venovať až takú pozornosť.

Ak sa časť obývačky používa ako detský priestor, treba jasne oddeliť zónu na hranie, spánok a odkladanie vecí. Pomôcť môže koberec, nízka knižnica, záves alebo skladací nábytok.

Ak sa detský kút nachádza v rodičovskej spálni, treba myslieť na to, aby mal rodič aj dieťa dostatok pokoja a aby sa ich režimy navzájom čo najmenej rušili.

Pri návštevách a prespávačkách sa v takýchto domácnostiach riešia pomocou matracov na zemi, prenechania manželskej postele, rozkladacieho gauča v obývačke alebo vyklápacej skriňovej postele v obývačke.

Čo môže spoločná izba deťom priniesť

V diskusii prevládal názor, že spoločná izba často posilňuje súrodenecké vzťahy a sociálne zručnosti.

Spoločné bývanie učí deti dohodnúť sa, rešpektovať hranice, deliť sa o priestor a riešiť konflikty.

Niektoré rodiny rozdeľujú izbu až v puberte alebo pri väčšej dispozícii bytu.

Individuálne potreby detí sa však môžu líšiť. Jedno dieťa môže vyhľadávať spoločnosť, zatiaľ čo druhé potrebuje viac ticha a samoty.

Detská izba v byte je fenomén, akému značnú pozornosť venuje aj psychológia.

Dieťa, ktoré vyrastá v žičlivom, prívetivom a láskyplnom rodinnom prostredí, kde má tiež priestor, čo patrí len jemu, si odnáša do dospeláckeho života úžasný kapitál.

Človiečik, ktorý vyrastá v detskej izbičke, je na dobrej ceste stať sa vyrovnanou, harmonickou a sebavedomou bytosťou.

Platí to i naopak: človeku, ktorý nemal v detstve svoju izbu, kde bol iba sám, chýba v živote istý rozmer navyše, často jemný a neuchopiteľný.

V bežných životných situáciách to však poznať, hoci aj psychológovia sa zdráhajú tvrdiť, že človek, ktorý nemal detskú izbu, je vždy ochudobnený.

Samostatná izba preto nie je jedinou podmienkou zdravého vývoja. Dôležité je, aby dieťa malo bezpečné miesto, primeranú pozornosť, možnosť ovplyvniť jeho usporiadanie a rešpektované hranice.

Kedy zvážiť pomoc odborníka

Ak si s jej zariadením neviete poradiť, obráťte sa sa interiérového architekta.

Pomôže vám odkryť skryté možnosti priestoru, prinesie nové nápady, zladí farby a materiály a okrem detských predstáv s ním dosiahnete aj maximálne funkčný priestor s vhodne zakomponovaným nábytkom.

Architekt môže pomôcť najmä vtedy, keď treba do malej miestnosti umiestniť viac postelí, pracovné stoly, úložné priestory a zároveň zachovať voľnú plochu na hranie.

Pri návrhu treba zohľadniť vek detí, rozdielne potreby, možnosť budúcich úprav a spôsob, akým sa bude priestor používať počas dňa a noci.

tags: #dieta #nema #vlastny #priestor #v #byte