Poznáte situáciu keď 12-mesačné dieťatko hodinu po uložení začne kričať v postieľke, krútiť sa a hľadať si polohu, alebo keď sa 6-ročné dieťa zrazu postaví z postele a začne sa prechádzať po izbe, či keď sa 17-ročný adolescent rozbehne po izbe, rozhadzuje veci, ba dokonca si môže ublížiť? Vo všetkých prípadoch ide o poruchu spánku - parasomniu.
V tomto článku vám priblížim primárne parasomnie, čiže spánkové poruchy súvisace priamo so stavom spánku, ku ktorým patria napríklad nočné desy, zmätočné zobudenia alebo zlé sny (nočné mory). Tieto poruchy sa prejavujú zvyčajne prvé hodiny po uspatí, pri prechode z fázy hlbokého spánku do fázy ľahšieho spánku.
| Stav | Kedy sa objavuje | Typické prejavy | Spomienka ráno |
|---|---|---|---|
| Nočná mora | druhej polovici noci, v REM fáze | plač, strach, dieťa vníma rodiča | sen si môže pamätať |
| Nočný des | prvej polovici noci, v hlbokom spánku | krik, plač, potenie, dezorientácia, neutešiteľnosť | rano si nič nepamätá |
| Zmätočné zobudenie | krátko po zaspatí | mrmlanie, posadenie sa, zmätenosť | rano si nič nepamätá |
| Námesačnosť | 2 až 3 hodiny po uložení | vstávanie z postele, chôdza po byte, nereagovanie | rano si nič nepamätá |
Dieťatko sa v tejto fáze spánku môže prebudiť, otvoriť oči, pomrviť sa, otočiť, prípadne sa prikryť a za normálnych okolností opäť zaspať.
Nočný des a zmätočné zobudenie
Nočný des je sprevádzaný strašným krikom, dieťa má vypúlené oči, je úzkostné a vystrašené. Často sa pridá aj potenie a rýchle búšenie srdca. Dieťa je neutešiteľné a vyzerá doslova ako keby do neho vstúpil sám diabol.
Zvyčajne sa nočný des objaví medzi 2. a 12.rokom života. Môže byť následkom narušenia bežného spánkového režimu napríklad na výlete, v škôlke alebo choroby spojenej so silnou horúčkou. Ráno si dieťa des nepamätá.
Ide o krátke prebudenia počas noci, v trvaní od 5 do 15min alebo aj dlhšie, keď rodičia nie sú schopní dieťa zobudiť. Hoci sú prebudenia intenzívne, dieťa sa spontánne vráti do spánku samé a to celkom rýchlo.
Sú typické pre deti do veku 5-6 rokov, súvisia s vývinom a sú potvrdením normálneho zrenia mozgových funkcií. V tej jemnejšej forme prebudenia môžu deti mrmlať, niečo si nezrozumiteľne rozprávať, prípadne sa posadiť na posteľ. Vo viac intenzívnej forme, môže dieťa chodiť, utekať po byte a ak aj nájde rodičov, v danom momente ich nepozná, nereaguje.
Zmätočné zobudenie je jemnejšia forma nočného desu.
Námesačnosť sa vyskytuje zväčša u detí od 6-16 rokov a môže sa objaviť 3-12 krát za rok. Výskumy ukazujú, že v námesačnosti nezohráva úlohu stres dieťaťa, či typ jeho osobnosti. Mnohokrát je reakciou na nepravidelný spánkový režim dieťatka, prílišná unavenosť alebo aj chorobu sprevádzanú silnou horúčkou.
Prejavuje sa vstávaním z postele, prechádzkami po miestnosti/byte a to v čase dve až tri hodiny po uložení na spánok. Dieťa vtedy vyzerá znepokojene, neodpovedá ak sa ho rodič na niečo pýta. Často krát sa k nočnému blúdeniu pridá aj otváranie dverí, okien, obliekanie či jedenie.
Spôsob ako námesačnosť riešiť je len jeden, a to snažiť sa o čo najbezpečnejšie prostredie pre dieťa. Zatvoriť okná, aby nehrozil možný pád, odpratať hračky spod nôh, aby nedošlo k zakopnutiu, upraviť nábytok, tak aby nebol pre dieťa nebezpečný.
Tichý a pokojný námesačný sa prechádza po byte, rozpráva akoby sám so sebou, používa jednoduché frázy ako „nechcem“ alebo „odíď“. Tu je potrebné dieťa len opatrne a jemne chytiť za plece a odprevadiť ho naspäť do postele. Zvyčajne deti poslúchnu a ľahnú si, s tým, že rýchlo zaspia a ráno si nič nepamätajú.
Niekedy sa stane, že sa námesačný na krátky čas úplne preberie a zahanbí sa, keď sa ocitá na inom nevysvetliteľnom mieste. Rozrušený námesačný zvykne pobehovať, kričí, vyzerá nahnevane. V tomto prípade by ho dotyk ešte viac rozrušil, preto len treba vydržať a počkať, kým stav odznie.
Nočné mory
Najčastejšou poruchou spánku v REM fáze je zlý sen inak nočné mory. Zlý sen sa deje najčastejšie nad ránom respektíve v poslednej časti noci. Sprevádzané je plačom. Dieťa je utíšiteľné, zobuditeľné. Po zobudení je rozrušené a nepokojné.
Snívať o utopení, zlom levovi, či iné zlé sny, ktoré môžu znepríjemniť život.
Nočné mory sa objavujú v REM fáze spánku - snívania, približne od dvoch rokov. Až vo veku cca 5rokov dieťa vie po prebudení zo sna, že to bol len sen a rozumie tomu. Predtým sa mu mieša sen s realitou, preto ak 3-ročné dieťatko sníva o uštipnutí včelou, ešte aj po zobudení, si myslí, že je stále v miestnosti a počuje ju bzučať.
Počas strašidelného sna dieťa ťažko a nahlas dýcha. Častejšie sa objaví keď dieťa spí na chrbte. Z nočnej mory môže rodič bez problémov dieťa zobudiť a utíšiť.
Podľa najnovších štúdií nočné mory nesúvisia so žiadnymi špecifickými emocionálnymi či osobnostnými problémami , ale úzkostné stavy či psychologické problémy, môžu byť spúšťačom. Všetky sny reflektujú emocionálne konflikty, ktoré pramenia zo života dieťaťa. Niekedy nočnú moru spustí choroba a niekedy sa zdá, že nemá odôvodnenie.
Objaví sa napríklad keď dieťa separujú rodičia do inej izby, alebo keď začne chodiť do škôlky, či keď je hospitalizované. Medzi 7. a 11.rokom sa už nočné mory vyskytujú len príležitostne (ak sú v tomto veku pravdepodobne ide o neriešený zlý sen, ktorý začal už v skoršom veku).
Dôležité je v čase zlého sna dieťa utíšiť, dať mu pocit bezpečia, prípadne vysvetliť sen. Ak má dieťa časté nočné mory, treba s ním komunikovať o tom čo ho trápi, hľadať ich podstatu. Zistiť čoho sa obáva a odstrániť úzkosť.
Zlý sen u 3-4 ročných detí= tíšenie, dodanie istoty, pokojné vysvetlenie situácie, že rodič má všetko pod kontrolou a preto sa dieťa nemusí ničoho báť. Dôležité je aj rešpektovanie požiadaviek dieťatka (nechať zasvietené, alebo pootvoriť dvere do izby).
Niekedy si deti želajú prítomnosť rodiča pokiaľ nezaspia, alebo aby ho rodičia vzali k sebe do postele. Tu si však treba dávať pozor, aby sa to nestalo zvykom (resp. Zlý sen u 3-6 ročných detí= dobrou formou sú knižky, ktoré píšu o snívaní, strachu zo sna, prípadne priamo dieťatku vysvetliť jeho strachy a obavy. Vyhnúť sa televíznych programom a reklamám, kde je veľa násilia.
Ak má dieťatko zlé sny skúste ho utíšiť a ubezpečiť. Dieťatko môžete zo sna prebrať, ak plače. Ak máte ale dieťatko, ktoré má nočné desy alebo zmätočné zobudenie, tak potom dieťatko nebuďte a netraste ním.
Pri akejkoľvek z vyššie uvedených porúc spánku je dobré skontrolovať spánkovú hygienu, režim spánku a výživu. Zaistiť dieťaťu adekvátny spánok, dodržať pravidelný režim dňa, eliminovať nočné aktivity a návyky (hojdanie, kŕmenie, predspánkové aktivity, ktoré nahnevajú alebo príliš preberú dieťa), nastaviť veku primerané limity, zabezpečiť pokojný a bezpečný spánok pre dieťa.
Čo môže spúšťať nočné mory a desy
- odlúčenie od rodičov, po hospitalizácii v nemocnici, počas separačnej úzkosti
- po dlhom a častom sledovaní TV, mobilu alebo počítača
- po strašidelnom rozhovore alebo obrázku, či filme
- po nepríjemnom zážitku/skúsenosti
- zo strachu z tieňov, zvukov, tmy
- preťaženie, veľká únava, narodenie súrodenca
- veľké zmeny (ukončenie kojenia, vylúčenie denného spánku)
- v období častejších konfliktov s rodičmi, časté sledovanie TV, stres
Čo spôsobuje tieto stavy?Presné dôvody nepoznáme. Vedci však zistili, že jedným z faktorov, ktoré spôsobujú nočné desy a mory je genetika. Je preto pravdepodobné, že sa dané nočné situácie objavia skôr u detí, ktorých rodinný príslušníci v detstve zažívali spomínané stavy.
Detské emócie na seba zoberú podobu predstáv. Ak dieťa ublížilo svojmu súrodencovi, v noci sa mu môže zdať o príšere, ktorá ho prenasleduje. Je to z toho dôvodu, že dieťa sa po zvyšok dňa cítilo ako „zlé“ a nedokázalo tento pocit prijať. Týmto spôsobom vrhá agresivitu preč od seba: „On nebol agresívny, ale tá príšera.“ I z tohto dôvodu je dobré, keď deťom pripomíname, že občas sa na niekoho hneváme, urobíme veci, na ktoré nie sme pyšní, ale kvôli tomu nie sme zlí.
Ako týmto stavom predchádzať a ako reagovať
Základom je večerný rozhovor (rekapitulácia dňa). Rozprávajte sa s dieťaťom o tom, čo bolo preňho cez deň ťažké. Čo sa mu nepodarilo. Z čoho je smutné. Čo by chcelo urobiť inak. Čo ho ťaží. Nech to pred spánkom dostane zo seba von.
S menšími deťmi si môžete určiť jedno plyšové zvieratko alebo panáčika, ktorý všetko detské trápenie popapá, tzv. „žrútik trápenia.“ Deti si môžu svoj deň i nakresliť a tie staršie, môžu svoje ťažkosti napísať na papier, ktorý zamknú niekde do krabičky. Snažte sa rozhovor ukončiť vďačnosťou (za čo som dnes vďačný) alebo pozitívnou spomienkou dňa.
Veľmi účinnou prevenciou a riešením je vypustiť sledovanie rozprávok a hranie hier na počítači, či mobile.
Základom je ostať v pokoji a snažiť sa pristupovať k dieťaťu s chladnou hlavou. Pokojným hlasom skôr utešíte svoje dieťa a pomôžete mu prejsť do ďalšej fázy spánku (pomôže objatie, hladkanie, šepkanie, hojdanie v náručí). Treba vnímať, čo sa dieťaťu páči a čo nie.
Na dieťa, ktoré prežíva nočný des, nekričte a nehnevajte sa naň. Ono nedokáže na povel prestať a nedokáže si s tým ani samé poradiť. Ich správanie vyzerá ako záchvat hnevu, no v skutočnosti sú tieto deti v polospánku. Sú uväznené medzi dvomi spánkovými fázami. Neuvedomujú si svoje správanie. Náš krik, hnev, či panika, situáciu môžu len vyhrotiť.
Zabezpečte, aby bolo vaše dieťa v bezpečí (napr. aby nespadlo z postele, keď sebou hádže, kope alebo chce utekať). Pokiaľ sa dieťa po sne bojí, zapnite mu nočné svetielko. Ostaňte chvíľu pri ňom. Vypočujte si ho, ak vám chce o sne povedať a následne mu môžete hovoriť o niečom peknom, o niečom čo má rado. Môžete mu zaspievať jeho obľúbenú pesničku alebo porozprávať rozprávku. Ráno sa zamyslite nad príčinou vzniku týchto nočných stavov.
Tipy na nočné svetielka:
- Detská dotyková lampa s diaľkovým ovládaním Veľryba
- Detská závesná lampa s diaľkovým ovládaním Medvedík
- Detské svetielko s hudbou a kolotočom Žlté
Pokiaľ sú deti preťažené, skúste zaradiť jeden kratší popoludňajší spánok alebo spomaľte pri aktivitách, ktoré vedú k odpočinku mysle a tela (maľovanie, skladanie, čítanie knihy). Vyhýbajte sa na čas veľkým emotívnym zážitkom.
Pokiaľ je príčinou narodenie súrodenca, pokúste rozdeliť svoju pozornosť i pre staršie dieťa. Zapojte ho do starostlivosti o mladšieho súrodenca, aby mal pocit dôležitosti a častejšie mu vyjadrujte lásku.
Ak sa desy a nočné mory opakujú, môžete si vytvoriť spánkový denník. Značte si doň denné aktivity, správanie dieťaťa počas dňa, jeho obedný spánok alebo odpočinok, vývoj, jedlo, TV a večerný spánok).
Zlé sny môže dieťa nakresliť na papier. Následne ho môže pokrčiť a zahodiť. Pokiaľ sa mu snívalo o príšere, môže ju na papieri zosmiešniť alebo ju pretvoriť na niečo pekné. Pokiaľ nerado kreslí, môžeme mu pomôcť dokončiť zlý sen fantazijným rozhovorom. Do sna môže vstúpiť superhrdina, ktorý príšeru odoženie. Môžeme taktiež do rozhovoru vniesť prvky humoru (smiech púšťa do tela oxytocín, ktorý uvoľňuje napätie). „Príšera dostane príšernú nádchu a z nosa jej budú vylietavať cukríky.“
Pokiaľ sa dieťaťu sníva o príšerách, môžete ich odohnať imaginárnym sprejom, dať dieťaťu talizman, naučiť ho upokojujúcu básničku alebo mantru (viac sa dozviete v článku o spaní). Skúste sa zamyslieť, aké rozprávky čítate deťom. Nahraďte klasické rozprávky pozitívnymi rozprávkami s jednoduchým a pekným dejom.
Kedy vyhľadať odborníka?
Keď sa desy a mory vracajú niekoľkokrát do týždňa.Keď krik trvá viac ako pol hodinu a dieťa nedokážeme utíšiť. Keď sa okrem nočných stavov objaví zmena zdravotného stavu alebo správania (dieťa je viac agresívne, úzkostlivé, apatické, nekomunikuje).
Nočný des alebo nočný úľak (lat. pavor nocturnus) je spánková porucha, ktorá sa najčastejšie objavuje u detí v predškolskom veku. Prípady, keď sa objaví u školákov alebo dospelých, sú veľmi ojedinelé. Záchvat nočného desu zvyčajne trvá od 5 do 20 minút, no výnimočné nie sú ani dlhšie epizódy.
Zachovajte pokoj a rozvahu. Dieťa počas desu nebuďte. Zostaňte vedľa neho a dozerajte na jeho bezpečnosť. Oba stavy sa dejú počas hlbokej fázy spánku, v takzvanej NREM fáze.
„Tí, ktorým sa snívajú nočné mory, si po prebudení môžu pamätať podrobnosti sna, ale osoba, ktorá má epizódu nočného desu, spí ďalej.“
„Mám skúsenosť, že nočné desy trápia deti s bohatým citovým životom. Podľa jej slov je dôležité, aby malo tieto podnety príležitosť pretaviť do hry alebo ich znova prežiť, a teda spracovať inou formou. Dodáva, že hra je pre dieťa najlepšou prevenciou, a vďaka nej si dieťa buduje psychickú odolnosť a rodičia by ho v nej mali podporovať.“
Všeobecným odporúčaním pre rodičov je, aby dbali na kvalitný spánok detí vrátane poobedného zdriemnutia. „Dieťa si pred spaním prirodzene pýta pozornosť rodiča, a ak rodič nemal počas dňa dostatok času, mal by ju dieťaťu venovať. To mu pomôže vytvoriť pocit bezpečia a istoty, ktoré mu pomôžu zaspať.
„Rodič, ktorý svoje dieťa dobre pozná, ho vhodnými otázkami dokáže priviesť k tomu, aby sa otvorilo. Ich rozprávanie môže vyzerať ako prúd všetkých možných pozitívnych zážitkov alebo krívd, ktoré sa mu cez deň stali a pre rodiča ani nemusia mať zmysel. Dospelí by ich mali láskavo vypočuť, nepokúšať sa ich hodnotiť či dokonca moralizovať.“
„Niektoré deti sú počas nočného desu schopné vstať a rozhadzovať rukami, preto je dôležité, aby bola prostredie, v ktorom dieťa spáva bezpečné, bez ostrých hrán a podobne. Vhodné je, aby počas desu rodičia zažali len malé jemné svetlo. Rodič sa môže dieťaťu prihovárať pokojným hlasom, opakovať tíšiacu vetu, prípadne sa dieťaťa jemne dotýkať.“
Budenie detí sa odporúča len pri preventívnej technike takzvaného vedomého prerušovania spánku. Rodičia by asi po troch hodinách od zaspatia mali dieťa na krátky čas prebrať, a potom ho nechať opäť zaspať. Podľa Mereššovej je dôležité, aby rodič zostal pokojný a vedomý si toho, že des odoznie. „Dôležité však je uvedomiť si, že jeho dieťa má bohatý citový život a možno ho nevie úplne vyjadriť a potrebuje rodičovskú podporu.
Rozdiel medzi nočnou morou a nočným desom
Rozdiel medzi nočnou morou a nočný desom je, že pri nočnej more nás dieťa vníma, pri nočnom dese je dieťa v polospánku. Nočná mora sa objavuje v druhej polovici spánku a je charakteristická pre deti v predškolskom veku. Súvisí to s prudkým rozvojom fantázie. Nočný des môže byť prítomný už od 18 mesiaca. Dieťa si ráno nič nepamätá.
Pokiaľ sa u detí objaví nočná mora alebo des, základom je ostať v pokoji. Snažiť sa pokojným spôsobom dieťa utíšiť a pomôcť mu prejsť do ďalšej fázy spánku. Sústrediť sa na bezpečie dieťaťa. Kričia, plačú, kopú, no nič si nepamätajú.
„Na prvú dcéru to prišlo, keď mala asi dva a pol roka. Uprostred noci si v posteli sadla a plakala. Na nič nereagovala, nič nevravela, nedala sa utíšiť. Tak ako mnoho rodičov ani ona netušila, čo presne nočný des je a dcérin krik pripisovala zlému snu.“
„Všetko do seba zapadalo. Problémy prišli vtedy, keď dcéra začala odmietať poobedný spánok a zvyčajne vtedy, keď mala za sebou náročný deň plný zážitkov.“
„Ešte som ju dojčila a pri záchvatoch nereagovala ani na to, keď som jej ponúkala prsník, čo je pri dojčených deťoch zaručený prostriedok na upokojenie.
„Zažili sme hodinový záchvat a vtedy sme sa skutočne báli či nie je vo veci aj niečo iné, dokonca sme volali záchranku.
„Bola jedna hodina v noci a dcéra kričala tak, že zobudila aj sestru a pravdepodobne aj susedov. Traja sme sedeli okolo jej postieľky a mohli sme sa len dívať na to, ako kričí.
Nočné hrôzy a nočné mory sú poruchy spánku u mnohých detí. Najčastejšie sú prítomné v predškolskom a ranom školskom veku. Takmer vo všetkých prípadoch časom vymiznú, bez zanechania psychickej poruchy. Rizikom jeaj pád z postele.Dieťa sa na nočný nepokoj ráno nepamätá.Dôležité je preto upokojenie a utíšenie dieťaťa.
Nočné mory sú desivé sny, ktoré si dieťa po zobudení môže pamätať. Reakcia závisí od jeho veku. Nočné hrôzy a nočné mory sa môžu počas noci opakovať. Spôsobujú pocit strachu, úzkosti a zvýšenej precitlivenosti dieťaťa. Nočné hrôzy a nočné mory sa vyskytujú u detí vo veku 3 až 8 rokov. Nočné hrôzy a nočné mory sa častejšie vyskytujú u detí, ktorých rodičia počas detstva taktiež nočnými morami a hrôzami trpeli.
Nočné mory sa vyskytujú u detí počas hlbokého spánku uprostred noci. Často sa objavujú súbežne s horúčkou, so psychickou alebo fyzickou únavou, či dokonca po užití niektorých liekov. Dieťa má počas nočnej mory často otvorené oči, ale nie je úplne prebudené. Epizóda nočnej mory trvá 10 až 30 minút. Dieťa si môže neskôr spomenúť na neurčité prejavy z nočnej mory, staršie deti môžu prerozprávať celý príbeh. Dieťa je po nočnej more často úzkostné, plačlivé, prípadne môže kričať.
Pri nočných hrôzach, ktoré často prebiehajú na začiatku noci, dieťa nie je prebudené, je dezorientované a ráno sa na nepokojnú noc nepamätá. Hrôzy sa prejavujú krikom, plačom či pádmi z postele. Presná príčina vzniku nie je známa. V rámci liečby treba zohľadniť samotný spúšťač a dopátrať sa u detí možnej príčiny - stres, somatické príčiny (napríklad problémy so stolicou, horúčka a podobne).
Ak sa vám už niekedy stalo, že sa vaše dieťatko počas spánku náhle rozplakalo, kričalo alebo sa zdanlivo prebúdzalo zmätené, nie ste v tom sami. Je to jav, s ktorým sa stretáva mnoho rodičov, a hoci môže pôsobiť znepokojujúco, vo väčšine prípadov nie je dôvod na obavy.
Malé deti prechádzajú počas noci viacerými spánkovými cyklami podobne ako dospelí. Medzi jednotlivými cyklami však deti často úplne neprecitnú. Tieto javy sú častejšie u detí, pretože ich hlboký spánok (tzv. NREM fáza 3-4) je výrazne hlbší ako u dospelých. A práve v tejto fáze vznikajú aj tzv. Nočné desy (night terrors) sú epizódy, kedy sa dieťatko v noci náhle posadí, kričí, je spotené alebo dezorientované a pritom nie je úplne prebudené. Ide o neurologickú reakciu počas hlbokého spánku, nie o zlé sny alebo vedomý strach. Nočné desy sú neúmyselné a nekontrolované, a vo väčšine prípadov z nich deti postupne vyrastú (zvyčajne okolo 6.-8.
Namiesto toho sa uistite, že:- je dieťatko v bezpečí (napr. Áno. 1. Detský mozog má rád predvídateľnosť. 2. Preťažené a prestimulované dieťatko má oveľa vyššie riziko nočných desov. Ak má dieťatko počas dňa veľa podnetov, stimulov či nových skúseností, môže potrebovať viac regulácie. 3. Modré svetlo z obrazoviek narúša vylučovanie melatonínu, hormónu, ktorý pomáha dieťatku zaspať a udržať hlboký spánok.
Vo väčšine prípadov sú tieto nočné epizódy dočasné a nie sú znakom psychických ťažkostí. Keď dieťatko v noci plače, kričí a nereaguje na vás, neznamená to, že robíte niečo zle. Ste skvelí rodičia už len tým, že zisťujete, čo sa deje a ako mu môžete pomôcť.