Prvé topánky pre dieťa: mäkká podrážka, barefoot a správna veľkosť

Chodidlá dieťaťa rastú spolu s ním. Pre ich správny vývin sú potrebné vhodné topánky. Nákup perfektných topánok pre dieťa sa často stáva výzvou.

Jedným z najkrajších míľnikov v živote rodiča je moment, keď sa dieťatko osmelí, pustí sa nábytku a odvážne vykročí vpred do vašej náruče. Prvé kroky síce bývajú neisté, no veľmi dojímavé. Časy sa však menia, dnes už vieme, že pre zdravý vývoj detskej nožičky je najlepšia sloboda.

Kedy potrebuje dieťa prvé topánky?

Na otázku „V akom veku má mať dieťa prvé topánky?“ neexistuje správna odpoveď, pretože každé dieťa sa vyvíja iným tempom.

Dieťa, ktoré nechodí, topánky nepotrebuje.

Topánky nepotrebuje bábätko v kočíku. Dieťa v kočiari nechodí, teda nepotrebuje žiadnu obuv. Malé topánočky možno vyzerajú roztomilo, avšak zásadným spôsobom obmedzujú voľný pohyb a rast nohy.

Obúvať deti do kočíka? Nechodiace dojčatá rozhodne nie. Malé topánočky možno vyzerajú štýlovo, ale obmedzujú voľný rast detskej nožičky.

Plazenie v topánočkách? Za žiadnu cenu. Pri lezení sa tvaruje klenba chodidla.

Obúvať na prvé krôčiky? Ešte zďaleka nie. Naopak, pri prvých krôčikoch potrebuje dieťa pochopiť princípy prirodzenej rovnováhy. Aktívna práca bosého chodidla, najmä roztiahnutie prstov, pomáha udržiavať stabilitu.

Až vtedy, keď dieťa robí samostatné krôčiky a chôdza po dvoch tvorí výraznú časť jeho dňa, môžete začať uvažovať o prvých topánkach.

Deti nechávajte čo najdlhšie behať naboso, prvé topánky im kúpte, až keď trávia väčšinu času samostatnou chôdzou v priestore.

Prečo je chôdza naboso taká dôležitá?

Hoci to rodičia myslia dobre a chcú dieťa chrániť, detská noha sa vyvíja najlepšie, keď je bosá. Svaly, šľachy a klenba sa formujú práve vtedy, keď dieťa dokonale cíti povrch pod sebou, zapája aj pršteky a hľadá rovnováhu.

Ak je to možné, dovoľte dieťaťu kráčať naboso.

Doma môže dieťa aj po kúpe topánok naďalej chodiť naboso alebo v protišmykových ponožkách.

Podporujte prirodzený pohyb - chôdza naboso doma, po tráve, piesku či štrku, stimuluje všetky dôležité svaly nôh a zlepšuje stabilitu.

Vo svojom okolí určite nájdete chladnejšiu, hladkú plávajúcu podlahu, chladnú dlažbu alebo teplejší, mäkký koberec.

Pri dotyku dieťa často skrčí prsty, takže môže vzniknúť falošný pocit, že topánka je voľná, aj keď nie je.

Mäkká alebo tvrdá podrážka?

„Detské topánky by mali mať mäkkú podrážku. To je veľmi dôležité pre udržanie pohyblivosti chodidla a posilnenie jeho hlbokých svalov.“

Okrem toho je v chodidle veľmi veľké množstvo nervových zakončení. Ako vysvetľuje fyzioterapeutka Ewa Kowalczyk, mäkká podrážka podporuje správne fungovanie detských chodidiel.

Deti, najmä tie, ktoré sa práve učia chodiť, ohýbajú chodidlá rôznymi smermi, rolujú alebo otáčajú nabok.

Pre istotu skúste topánku v ruke ohnúť a skontrolovať jej pohyblivosť. Čím tenšia a pružnejšia podrážka, tým lepšie bude dieťa cítiť zem a udržiavať rovnováhu.

Toto je obzvlášť dôležité, keď dieťa trávi väčšinu dňa v topánkach, napríklad v škôlke.

Skúšali ste niekedy ohnúť bežnú topánku v ruke? Ak s tým máte problém vy, predstavte si, koľko námahy by na to muselo vyvinúť približne 10-kilogramové dieťa.

Tvrdá podrážka a ťažká topánka núti dieťa do tzv. robotickej chôdze, dieťa dvíha nohy vysoko a dupe.

Naopak, flexibilná barefoot podrážka dieťaťu umožňuje cítiť terén a dostávať tak senzorickú spätnú väzbu.

Stiff, hard bottoms restrict all the natural movement their feet are trying to do. Imagine trying to learn how to type while wearing thick winter gloves. That's what a hard sole does to a new walker.

Malé nohy potrebujú flexibilitu, aby každý krok vnímali.

Čo znamená barefoot obuv?

Barefoot obuv, ak je správne zvolená, má kopu výhod.

Najčastejšie má mäkkú a pružnú podrážku, nulový drop, je bez podpätku a má širokú špičku.

Nemá tvarovanú stielku.

Má umožniť chodidlu prirodzený pohyb, a nie ho nútiť do pevnej polohy.

Áno, pre väčšinu zdravých detí sú barefoot topánky najbližšie k prirodzenej chôdzi naboso.

Bežné topánky sú ťažké, úzke a majú podpätok. Nemajú dostatok miesta pre prsty a nedovolia pri chôdzi správne pracovať chodidlu.

Keď sme chodili v klasických topánkach, chodidlá boli stuhnuté, neboli citlivé a veľakrát boli studené a spotené.

Nakoľko chodidlo nemá kontakt s terénom a nevie reagovať na podnety, môže to ovplyvňovať rovnováhu a koordináciu.

Noha sa prirodzene pri došľape naťahuje aj rozťahuje. Potrebujeme priestor, aby chodidlo mohlo vykonávať prirodzený pohyb.

Pri správnej chôdzi sa zlepšuje rovnováha a koordinácia.

Aká má byť podrážka prvých topánok?

Optimálna obuv pre dieťa by mala byť chodidlu čo najprirodzenejšia, a teda s mäkkou, poddajnou a pritom odolnou podrážkou.

Podľa súčasných poznatkov by detská obuv mala umožňovať voľnosť pohybu, preto sa odporúča vyhnúť tuhej obuvi s vysoko profilovanými vložkami a hrubými podrážkami.

Topánky na mäkkej a tenkej podrážke sú mimoriadne dôležité najmä v prvých rokoch života dieťaťa.

Keď dáme dieťaťu na nohu pevnú topánku, vyradíme z funkcie svalové skupiny, ktoré sa podieľajú na tvorbe nožnej klenby.

Odborníci odporúčajú topánočky striedať a voliť správny typ obuvi pre každú aktivitu.

Ostro sa vymedzujú proti topánkam s podpätkom, ktoré vychyľujú ťažisko.

Topánky slúžia primárne na ochranu chodidiel.

Pri nových chodcoch majú chrániť jemnú pokožku pred poškodením, napríklad pred rozbitým sklom, horúcim asfaltom alebo ostrým mulčom.

Majú mať detské topánky pevnú pätu?

Kedysi bolo rozšírené všeobecné presvedčenie, že dobré topánky pre dieťa musia mať tvrdú podrážku a pevnú pätu. Tak, aby topánky chránili chodidlo pred vykĺbením.

Táto teória sa spolu s rozvojom detskej profylaktiky prelomila.

Pri zdravých nožičkách nepotrebujete topánky s pevným členkom, je to mýtus, ktorý pretrváva celé generácie.

Správne zvolené topánky členok nefixujú, umožňujú jeho prirodzený pohyb a podporujú samostatné hľadanie rovnováhy.

Pevná, vysoká obuv so spevnenou pätou má svoje miesto pri konkrétnych ortopedických indikáciách, napríklad pri valgóznych členkoch.

Pevnejšia päta je vhodná pri oslabených členkoch, výraznej pronácii alebo valgóznom postavení.

Odporúčanie pevných topánok preto nemožno chápať rovnako pri zdravom chodidle a pri konkrétnom zdravotnom probléme.

Pre zdravé pohybové vzorce je zásadné pevné uchytenie nohy v členku, preto sa do škôlky nosia zatvorené papuče a nie šľapky.

Široká špička a dostatok miesta pre prsty

Pozrite sa na nožičky svojho dieťaťa a všimnite si ich tvar. Vpredu sú najširšie, často vytvárajú takzvanú plutvičku či vejár.

Väčšina bežnej obuvi má však špičku, ktorá sa zužuje do oblúka alebo tvarom pripomína písmeno V.

Ak je špička topánky úzka a nôžka naopak široká, palec jednoducho nemá v topánke dostatok miesta a začne sa tlačiť k ostatným prstom.

Vyberajte dieťaťu topánky s anatomicky tvarovanou špičkou.

Špička musí umožniť prstom rozostúpiť sa pri došliapnutí.

Ak topánka končí v úzkej módnej špičke, nie je vhodná pre prirodzenú prácu chodidla.

Topánky nemajú dostatok miesta pre prsty a nedovolia pri chôdzi správne pracovať chodidlu.

Ako vybrať správnu veľkosť?

Keď už naozaj nastal čas na prvé topánky, máte pred sebou dôležitú úlohu - správne odmerať nožičku.

Ak totiž nevyberiete správnu veľkosť, dieťa môže v topánkach zakopávať alebo šmatlať.

V prípade malých topánok nezostáva priestor na prácu nohy ani na rast, pretože pri došliapnutí sa chodidlo roztiahne a predĺži.

Malé topánky budú dieťa tlačiť a nútiť ho krčiť prsty, čím môžu deformovať chodidlo.

Priveľká topánka je síce „na dlhšie“, no noha v nej lieta, prsty sa narážajú na špičku, dieťa stráca pocit istoty a ľahko zakopne.

Základom je pravidelne merať dĺžku a šírku detskej nohy - ideálne večer, keď už je nôžka trochu unavená.

Každému výberu topánok by malo najskôr predchádzať starostlivé meranie nohy.

Obkreslite detskú nôžku na papier a potom zmerajte dĺžku aj šírku v najširšej časti.

Každé dieťa je individuálne, preto univerzálne tabuľky nemusia sedieť každému - skúšanie v predajni je nevyhnutné.

Pred kúpou prvých topánočiek dieťaťu premerajte nohu a potom vyberajte z dostupných veľkostí.

Koľko miesta nechať v topánke?

Pri úplne prvých topánkach je ideálny nadmerok približne 5-9 mm.

Ideálny nadmerok pri nových celoročných topánkach je od 0,7 do 1,2 cm.

Menším deťom pomerne k veľkosti nohy vyberáme menší nadmerok, väčšie deti zvládnu pokojne 1-1,2 cm.

Pri zimných topánkach môže byť nadmerok o niečo väčší, no nie viac ako 1,2 cm.

Pri sandáloch stačí aj o niečo menší nadmerok, okolo 0,7 cm.

Majte na pamäti, že dieťa pri dotyku často skrčí prsty, takže máte falošný pocit, že topánka je voľná, aj keď nie je.

Overenie veľkosti stlačením špičky topánky či strčením prsta za pätu preto nemusí byť spoľahlivé, pretože dieťa môže zareagovať pokrčením prstov.

Pri správnom meraní musí dieťa stáť, pretože chodidlo sa pod jeho váhou rozšíri.

Rast detskej nohy

Záleží na tom, ako rýchlo rastie deťom noha, preto dieťaťu pravidelne premeriavajte veľkosť chodidla, strážte dĺžku aj šírku.

Batoľatá obvykle za rok prestriedajú zhruba 3 veľkosti topánok, predškoláci 2 a školáci 1-2 ročne.

Batoľatá menia približne 3 veľkosti ročne, predškoláci 2.

Medzi 15. a 24. mesiacom sa veľkosť detskej nohy mení každé dva až tri mesiace.

Topánky by sa mali kontrolovať minimálne každé 2-3 mesiace, často však už po jednom raste potrebujú väčší pár.

Najčastejšie chyby pri výbere obuvi

Príliš skoré obúvanie

Asi najväčšou chybou, ktorú rodičia robia, je príliš skoré obúvanie.

Dieťa v kočíku, ktoré nechodí, topánky nepotrebuje.

Rovnako nemá význam obúvať deťom v domácom prostredí prezuvky, ak sa ešte len učia stáť alebo obchádzať nábytok. Naboso im to pôjde oveľa lepšie.

Priveľká alebo primalá obuv

Prvá pasca, do ktorej rodičia nevedomky spadnú, je priskorý či neskorý nákup obuvi.

Priveľká topánka síce vydrží „na dlhšie“, no noha v nej lieta, dieťa stráca istotu a ľahšie zakopne.

Príliš malá topánka tlačí prsty, obmedzuje rast a núti dieťa meniť spôsob chôdze.

Príliš tvrdá a neohybná podrážka

Príliš tvrdá, neohybná podrážka obmedzuje prirodzenú prácu chodidla.

Malé nohy potrebujú flexibilitu, aby každý krok vnímali.

Ťažké topánky

Každý extra gram má v detskej nohe veľkú váhu. A týka sa to nielen topánok na von, ale aj domácich papučiek.

Úzka špička a podpätok

Bežné topánky sú často ťažké, úzke a majú podpätok.

Topánky s podpätkom vychyľujú ťažisko.

Úzka špička tlačí palec k ostatným prstom a môže časom viesť k vybočeniu palca.

Použitá obuv

Vyhýbame sa aj použitej obuvi alebo obuvi nesprávnej veľkosti, teda príliš veľkej alebo malej.

Každé dieťa má originálny tvar nohy, takže neodporúčame prešliapané topánky dediť.

Nosená topánka má už vytvarovanú stielku a podrážku podľa nohy predchádzajúceho majiteľa.

Ekonomicky a ekologicky to síce dáva zmysel, ale zo zdravotného hľadiska je na mieste opatrnosť.

Obuv sa prispôsobí konkrétnemu tvaru chodidla a spôsobu chôdze pôvodného nositeľa, preto nemusí vyhovovať ďalšiemu dieťaťu.

Prvé topánky a zakopávanie

Časté zakopávanie u detí môže mať viacero príčin, pričom najčastejším problémom býva nesprávna voľba topánok.

Veľa rodičov si to neuvedomuje, no práve veľkosť, tvrdosť podrážky, hmotnosť topánky i spôsob, akým drží na nohe, majú významný vplyv na koordináciu a stabilitu detského kroku.

Výber kvalitnej, správne padnúcej obuvi je preto zásadný pre zdravý pohyb dieťaťa.

Malé deti často lezú, padajú, šúchajú špičky a vrážajú do predmetov.

Deti objavujú svoje telo a spôsob, akým sa pohybujú vo svojom okolí, veľmi intenzívne a individuálne.

Prvé kroky sú neisté, kým si nohy zvyknú na prácu v novom priestore. Neistota, občasné potknutie či karambol patria do balíka učenia sa chôdze.

Stáva sa, že aj správna topánka neodstráni pretrvávajúce zakopávanie.

Môže ísť o prejav nevyzretosti centrálneho nervového systému, hypermobility kĺbov, začínajúcu deformitu chodidla, napríklad plochonožie, alebo poruchu koordinácie.

V niektorých prípadoch sa objavuje zakopávanie u detí so slabším svalovým tonusom - nohy nedokážu „utiahnuť“ krok, špička zostáva pri zemi a dieťa o ňu zavadí.

V iných prípadoch je príčinou častý beh po nerovnom teréne, únava alebo jednoducho temperament dieťaťa.

So zrakom súvisia aj pády: ak dieťa zle vidí, horšie odhadne vzdialenosť a môže zakopávať častejšie.

Dôležité je rozlišovať, kedy je zakopávanie len dočasnou fázou a kedy má dlhšie trvanie, sprevádzané ďalšími príznakmi.

Najdôležitejším signálom je vždy správanie samotného dieťaťa.

Ak je radostné a v pohybe sa teší, občasné zakopnutie rieši úsmevom, nemusíte sa príliš trápiť - telo i mozog potrebujú čas na zosúladenie.

Ak je padanie časté, bolestivé alebo spôsobuje strach z pohybu, je čas hľadať príčinu.

Detská fyzioterapia môže v prípade pretrvávajúcich problémov pomôcť odhaliť jemné poruchy pohybového aparátu a navrhnúť tréning, prípadne ortopedické pomôcky.

Ako podporiť prirodzený vývoj chôdze?

Nesnažte sa pohyb po dvoch uponáhľať, všetko príde prirodzene v pravý čas.

Deti sa na začiatku učia chodiť s oporou, pridržiavajú sa postelí, stolíkov, skriniek aj stien.

V tomto období ich neťahajte za ruky ani ich nedávajte do chodítok, oboje by im mohlo pokaziť pohybové vzorce.

Používanie chodítok a ťahanie za ruky znamená, že dieťa s takouto formou opory neposilňuje prirodzene telo a navyká si na chôdzu s asistenciou.

Motivujte batoľa položením obľúbených hračiek na gauč, aby sa za nimi skúšalo dostať do kľaku a následne aj stoja pri nábytku.

Pre zlepšenie samostatnej priestorovej chôdze si môžete s druhým dospelým dieťa „posielať“.

Sledujte prevažujúci spôsob pohybu. Ak dieťa trávi väčšinu bdelého stavu na nohách, potom môžete začať uvažovať o obutí.

Obuv podľa počasia a aktivity

Voľba dobre padnúcej topánky ďaleko prevyšuje výber podľa módy a obľúbených motívov.

Jej hlavnou úlohou je ochrániť detskú nohu pred poškodením, no súčasne jej nesmie brániť vo vývine a prirodzenej chôdzi.

Topánočky odporúčajú striedať a voliť správny typ obuvi pre každú aktivitu.

Je vonku škaredo a zišla by sa vám do zálohy varianta do mokra pre začínajúcich chodcov?

Miernu vlhkosť zvládnu mäkké capačky Bobux Xplorer, najmä modely Rover majú vyšší strih, ktorý zabezpečí tepelný komfort.

Do silného dažďa a kaluží už vybavte deti gumákmi.

Zaobstaranie prvých zimných topánočiek zvážte podľa aktuálneho počasia a predpokladaného času vonku.

Na KIDOOP.sk nájdeš výber prvých topánok, capáčikov, barefoot aj zdravej obuvi, ktorú konzultujeme s fyzioterapeutmi z KIDO Centra.

Na Little Shoes sa špecializujeme na detskú obuv. Všetky topánky starostlivo premeriavamе a pre lepšiu orientáciu v sortimente zostavujeme podrobné porovnávacie recenzie.

Čo sledovať pri nákupe prvých topánok?

• mäkkú, tenkú a pružnú podrážku;
• širokú anatomicky tvarovanú špičku;
• dostatok priestoru pre prsty;
• nízku hmotnosť;
• nulový drop a absenciu podpätku;
• možnosť prirodzeného pohybu členka;
• správnu dĺžku a šírku;
• bezpečné uchytenie na nohe;
• materiál vhodný pre konkrétne počasie a aktivitu.

Podľa súčasných poznatkov by detská obuv mala umožňovať voľnosť pohybu.

Pred kúpou prvých topánočiek dieťaťu premerajte nohu a potom vyberajte z dostupných veľkostí.

Ak si neviete rady, môžete využiť konzultáciu s fyzioterapeutom alebo odborníkom na detskú obuv.

Pravidelné zakopávanie u detí možno najčastejšie pripísať nesprávnej obuvi, no nemožno podceňovať ani iné možné dôvody ako vývinovú nevyzretosť, rast alebo pohybové či zrakové ťažkosti.

Správny výber topánok je investíciou do zdravého vývoja, sebavedomia a radosti z pohybu.

Rodičia by mali venovať pozornosť nielen veľkosti, ale aj celkovej konštrukcii topánky a pravidelne kontrolovať, či dieťaťu stále dobre sadnú.

Ak zmena obuvi nepomôže alebo sa objavujú ďalšie signály - bolestivosť, strach z pohybu či zmeny v chôdzi - neváhajte riešiť problém s odborníkom.

tags: #dieta #v #topankach #dospelaka