Dokedy sa platí výživné na dieťa

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Podľa § 62 zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Z toho vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku. Nie je teda pravda, že výživné automaticky zaniká dovŕšením 18 rokov, 25 rokov alebo 26 rokov dieťaťa.

Výživné sa neplatí do určitého veku

Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.

Nadobudnutím plnoletosti dieťaťa Vaša vyživovacia povinnosť nezaniká. Zánik vyživovacej povinnosti nie je viazaný na vek dieťaťa, ale výlučne na jeho schopnosť samostatne sa živiť.

Veková hranica 18 rokov je podľa Zákona o rodine § 86 ods. 3; (v súčasnosti § 65 ods.

Do ustanovení zákona o rodine je potrebné zaradiť najmä pravidlo podľa § 62 ods. 1:

„Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.“

Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.

Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Tento vek sa niekedy spomína v súvislosti s inými právnymi predpismi (napr. zdravotné poistenie), ale nie je to hranica pre výživné.

Rozhodujúca je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť

Schopnosť samostatne sa živiť je základnou zákonnou podmienkou, ktorú súd posudzuje pri rozhodovaní, či má plnoleté dieťa nárok na výživné od rodičov, alebo nie.

Pokiaľ plnoleté dieťa je schopné sa samostatne živiť, tak nárok na výživné zaniká, pokiaľ nie je schopné sa samostatne živiť, nárok na výživné trvá.

Dieťa je schopné sa samostatne živiť vtedy, keď si dokáže vlastnou prácou a úsilím zabezpečiť svoje potreby a uhrádzať náklady na život.

Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.

V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády.

Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných.

• vek dieťaťa,
• zdravotný stav,
• štúdium,
• schopnosť zamestnať sa,
• schopnosť vykonávať prácu,
• odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby,
• majetkové pomery.

Rozhodujúce faktory na strane dieťaťa sú jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery a pod.

Len samotná skutočnosť, že dieťa nadobudlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti.

Zákon uprednostňuje záujem dieťaťa. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore.

Dieťa je schopné sa samostatne živiť, keď je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom.

Vyživovacia povinnosť pri maloletom dieťati

Pri maloletom dieťati sa táto podmienka neposudzuje, maloleté dieťa má nárok na výživné vždy a bezpodmienečne.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a otec ju má plniť bez ohľadu na to, kde deti bývajú.

Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Výživné po dovŕšení 18 rokov

Po dovŕšení 18 rokov ste plnoletá, ale ak naďalej študujete a nie ste schopná sama sa živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej (§ 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).

Plnoleté dieťa nie je povinné podať opätovne návrh na súd, týkajúci sa určenia vyživovacej povinnosti. Dôvodom je, že rozhodnutie súdu z času keď ste ešte neboli plnoletá je stále právoplatné a vykonateľné. To znamená, že vyživovacia povinnosť trvá aj naďalej.

Zmena nastáva najmä v tom, že ak by ste podali návrh na zvýšenie výživného tak Vás napr. Vaša matka už nemôže zastupovať ako tomu bolo doteraz, ale bude potrebovať splnomocnenie.

Vzhľadom na konštrukciu zákona a z dôvodu, že plnoletosťou stráca účinnosť úprava výchovy dieťaťa, na ktorú sa prihliadalo pri výživnom, dieťa pri nadobudnutí plnoletosti, ak nie je schopné samo sa živiť, môže podať žalobu na určenie výživného proti matke, otcovi alebo proti obom rodičom na základe zmeny pomerov.

Dokedy sa platí výživné počas štúdia

Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá.

Vyživovacia povinnosť trvá i počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie.

Ukončením denného štúdia na strednej alebo vysokej škole vyživovacia povinnosť rodičov zaniká.

Štandardne ide o deň, kedy dieťa úspešne absolvovalo štátnu záverečnú skúšku, avšak pre účely posudzovania nároku na výživné ide o deň, kedy má dieťa možnosť si prevziať výučný list/maturitné vysvedčenie alebo diplom, pretože bez týchto dokumentov o prácu vo vyučenom odbore žiadať nemôže.

Zrušenie vyživovacej povinnosť je opodstatnené žiadať napríklad mesiac po ukončení štúdia, lebo aj keby nastúpilo v deň prebratia uvedených dokumentov do práce, tak v tento deň mzdu nedostane, takže týmto dňom dieťa schopné sa živiť aj tak nebude.

Nezamestnanosť dieťaťa nie je dôvodom pre trvanie vyživovacej povinnosti. Pre nadobudnutie schopnosti sa živiť postačuje, že dieťa ukončilo vzdelávací proces a je pripravené pracovať.

Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov.

Letné prázdniny medzi strednou a vysokou školou

Letné prázdniny medzi ukončením strednej školy a nástupom na vysokú školu sa podľa ustálenej judikatúry a praxe považujú za súčasť prípravy na povolanie, pokiaľ je zrejmé, že dieťa bude v štúdiu pokračovať bez prerušenia.

Povinnosť platiť výživné teda trvá aj počas týchto prázdnin, ak dieťa po prázdninách nastupuje na vysokú školu.

Výživné je možné zrušiť alebo zmeniť len rozhodnutím súdu, a to na návrh povinného rodiča, ak by sa preukázalo, že dieťa už nie je odkázané na výživu alebo nie je v príprave na povolanie.

Kým súd právoplatne nerozhodne o zrušení alebo zmene výživného, otec je povinný platiť výživné v zmysle pôvodného rozhodnutia.

Denné vysokoškolské štúdium

Ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.).

V prípade, ak plnoleté dieťa študuje na vysokej škole dennou formou štúdia, vyživovacia povinnosť zaniká až skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa.

Pokračovanie v štúdiu na inžinierskom stupni je v tomto smere preto úplne relevantné.

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Pri posudzovaní ďalšieho štúdia sa skúma najmä to, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola zvyšuje šance dieťaťa na uplatnenie na trhu práce a či sa dieťa štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou.

Pokiaľ plnoleté dieťa študuje už na druhej škole toho istého stupňa (strednej alebo vysokej), ktorá na predchádzajúcu školu úplne jednoznačne nenadväzuje, je namieste sa zaoberať najmä tým, či skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študovaná škola má zodpovedajúcu kvalitu, či zvyšuje jeho šance na uplatnenie na trhu práce a v neposlednom rade aj tým, či sa dieťa tomuto štúdiu venuje s dostatočnou starostlivosťou, teda či nedosahuje neprimerané množstvo absencií a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.

Brigáda a práca popri štúdiu

Ak syn študuje dennou formou a popritom brigáduje, vyživovacia povinnosť rodičov trvá aj naďalej, a to až do času, kým syn nenadobudne schopnosť sám sa živiť.

Príležitostná alebo nízko platená práca spravidla nevedie k zániku vyživovacej povinnosti.

Ak však dcéra pracuje na plný úväzok a jej príjem je stabilný a dostatočný, súd môže rozhodnúť o zániku vyživovacej povinnosti.

Dôležitým faktorom je to, či príjem dieťaťa postačuje na pokrytie jeho životných nákladov.

Ak by jej zárobok bol dostatočný na to, aby sa vedela sama živiť, teda pokryť si všetky bežné výdavky na bývanie, stravu, štúdium a pod., vyživovacia povinnosť otca by mohla zaniknúť alebo byť primerane znížená.

Ak Váš syn ukončil štúdium maturitou a už počas štúdia pracoval, pričom jeho príjem je vyšší ako minimálna mzda, je veľmi pravdepodobné, že je už schopný samostatne sa živiť.

Pokiaľ nepokračuje v ďalšom vzdelávaní, napr. štúdiu na vysokej škole alebo nadstavbovom štúdiu, Vaša vyživovacia povinnosť by mala zaniknúť.

Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus.

Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné.

Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.

Externé štúdium

Vyživovacia povinnosť sa nekončí automaticky dosiahnutím 18 roku veku dieťaťa, ani vtedy, ak začne študovať externe a nie dennoou formou.

Kým je vaše dieťa závislé na vašej podpore a nie je objektívne schopné sa samostatne živiť, vyživovacia povinnosť pretrváva.

Pri posudzovaní schopnosti samostatne sa živiť súd prihliada na to, či dieťa študuje denné štúdium, alebo či študuje diaľkovo.

Prerušenie štúdia

Do pozornosti by sme chceli dať tzv. obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti.

V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať.

Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov.

Ak dieťa neskôr pokračuje v štúdiu, súd môže posudzovať, či ide o pokračovanie primeranej prípravy na budúce povolanie, alebo o nové štúdium po tom, čo už bolo schopné samostatne sa živiť.

Pri dieťati, ktoré prerušilo a následne obnovilo štúdium na vysokej škole, sa posudzuje najmä jeho vek, zdravotný stav, schopnosť pracovať, doterajší priebeh štúdia a skutočnosť, či bolo v minulosti schopné samostatne sa živiť.

Doktorandské štúdium a štipendium

Doktorandské štúdium sa spravidla už nepovažuje za sústavnú prípravu na povolanie.

Ak má dieťa vlastný príjem, ktorý postačuje na jeho samostatné živobytie, vyživovacia povinnosť rodiča môže zaniknúť.

Ak má dieťa štipendium vo výške 1 050 €, čo je suma porovnateľná s príjmom rodiča a výrazne prevyšuje bežné životné náklady študenta, súd bude skúmať, či je syn schopný z tohto príjmu pokryť svoje životné potreby bez rodičovskej pomoci.

Ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom.

Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.

Špecifické potreby a zdravotné postihnutie

V praxi sa vyskytujú prípady, že aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje.

Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.

Môže nastať situácia, kedy síce plnoleté dieťa je schopné samo uspokojovať svoje životné potreby, avšak len čiastočne, napr. si dokáže zabezpečiť stravu, zdravotnú starostlivosť, záujmovú činnosť, kultúrne vyžitie, avšak nie bytovú otázku.

Rodičia sú v takom prípade povinní z titulu vyživovacej povinnosti zabezpečiť tomuto plnoletému dieťaťu bývanie, a to až kým si nebude vedieť bývanie zabezpečiť samo.

Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca.

Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.

Ďalšie štúdium po ukončení vysokej školy

V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.

Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže.

V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť.

Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.

Výživné pri zvýšených nákladoch na vysokú školu

V súvislosti so štúdiom na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného.

Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje.

Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.

Rodičia môžu vyživovaciu povinnosť plniť aj dobrovoľne, a to aj v naturálnej forme - zaplatenie internátu, hradenie telefónnych nákladov, výdavky na poistné, poskytovanie stravy atď.

Upozorňujeme, že za výživné nemožno považovať príležitostné plnenia, ktoré rodič poskytne dieťaťu v čase osobného styku s dieťaťom, t.j. bežné nákupy, zaplatenie účtu v reštaurácii, lístok do kina atď.

Kto je povinný platiť výživné

Vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou oboch rodičov. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Ak nie ste rodičom dieťaťa, potom nie ste povinný platiť výživné na dieťa svojej partnerky.

Nikto Vás nemôže o túto platbu žiadať, a to ani súdne.

Vy, z titulu toho, že ste partner matky dieťaťa, no nie jeho rodič, nie ste povinný plniť vyživovaciu povinnosť.

Túto povinnosť od Vás nikto nemôže vymáhať prostredníctvom súdu, či exekútora.

Na druhej strane sa fakticky podieľate na úhrade výživného tým, že prispievate do rozpočtu.

Rovnako pri určovaní výživného súd prihliada na majetkové pomery rodiča, teda aj na Váš príjem.

Ako sa určuje výška výživného

Výška výživného sa odvíja od potrieb dieťaťa a možností, schopností a majetkových pomerov rodiča.

Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

Majetkové pomery povinného rodiča sú spravidla tvorené jeho pravidelným príjmom a osobným majetkom.

Vypublikované 7. Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť.

Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov.

Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.

Samotná tabuľka pre výpočet výživného pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.

Zisťovanie príjmov rodičov sa týka aj tých, ktorí zámerne svoje príjmy zahmlievajú.

Príklad výpočtu výživného

Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.

Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €).

Styk je nastavený úzko, nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti.

Komu sa výživné platí po plnoletosti

Výživné sa platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti; to neplatí, ak ide o plnoleté dieťa, ktorému sa výživné vypláca priamo do vlastných rúk, najčastejšie na účet vedený v banke.

Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti.

Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa.

Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať.

Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.

Nie je Vašou zákonnou povinnosťou mať bankový účet. Ak účet nemáte a nechcete si ho zriadiť, môžete sa s otcom dohodnúť aj na inom spôsobe vyplácania.

Ak si plnoleté dieťa nechce založiť účet, môžete mu výživné zasielať napr. šekom.

Ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi, napr. matke, môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.

Zánik a zrušenie vyživovacej povinnosti

Treba rozlišovať medzi zánikom a zrušením vyživovacej povinnosti.

Vyživovacia povinnosť zaniká zo zákona momentom, kedy dieťa je schopné sa samé živiť.

Vyživovaciu povinnosť zrušuje súd, ak bola určená súdnym rozhodnutím.

Ak nebola určená súdnym rozhodnutím, nie je čo rušiť.

Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu.

Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím.

Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.

V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.

Pokiaľ vyživovacia povinnosť bola určená súdnym rozhodnutím, je nevyhnutné, aby ju súd aj zrušil, v opačnom prípade hrozí riziko exekúcie.

Výživné je potrebné platiť až do mesiaca, v ktorom nadobudne právoplatnosť rozhodnutie súdu o zrušení výživného.

Čo robiť, ak rodič nevie, či dieťa pracuje

Ak máte dôvodné podozrenie, že syn už pracuje a je schopný sa sám živiť, môžete podniknúť konkrétne kroky.

1. Pokúste sa získať informácie o synovi - ak máte kontakt na jeho príbuzných, známych alebo priateľov, skúste sa informovať, či je zamestnaný alebo študuje.
2. Ak sa Vám nepodarí získať informácie, môžete podať na súd návrh na zrušenie alebo zníženie výživného z dôvodu, že máte podozrenie, že syn je už schopný samostatne sa živiť.
3. V návrhu uveďte všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že syn pracuje, napr. pobyt v zahraničí, vek, ukončenie školy a pod.
4. Súd začne konanie a vyzve syna, aby sa k veci vyjadril a preukázal, či je schopný sa samostatne živiť.
5. Počas konania na súde odporúčam výživné naďalej platiť, aby ste predišli prípadným nedoplatkom a exekúcii.

Návrh na zrušenie alebo zníženie výživného sa podáva na okresný súd podľa bydliska dieťaťa.

Ak sa preukáže, že syn pracuje a má vlastný príjem, súd môže výživné zrušiť.

Ak naďalej platíte výživné, toto posielajte na bankový účet syna, ak je vám známy, alebo poštovou poukážkou na jeho meno.

Zníženie výživného pri zmene pomerov

Ak sa Vaša finančná situácia oproti poslednému stavu, kedy bolo upravené výživné zhoršila a nemôžete už platiť doterajšiu sumu, potom môžete na súde žiadať, aby znížil výšku výživného.

Každý rodič, aj ten s najnižším príjmom, však je povinný platiť výživné aspoň 30 % životného minima.

Ak by otec chcel zrušiť alebo znížiť výživné, musel by podať návrh na súd a preukázať, že dcéra je schopná sa sama živiť.

Ak nie, otec je stále povinný platiť výživné.

Výživné pri živote dieťaťa v zahraničí

To, že žijete s deťmi v Anglicku, neznamená, že otec nemá vyživovaciu povinnosť.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vzniká priamo zo zákona a otec ju má plniť bez ohľadu na to, kde deti bývajú.

Rozdiel je najmä v tom, ktorý štát a ktorý súd bude vo veci konať.

Ak deti žijú dlhodobo v Anglicku, chodia tam do školy alebo škôlky a majú tam centrum života, spravidla majú v Anglicku obvyklý pobyt.

Ak otec žije na Slovensku alebo tu má príjem či majetok, po získaní rozhodnutia o výživnom môžete riešiť jeho uznanie a výkon na Slovensku cez mechanizmy medzinárodného vymáhania výživného.

So žiadosťou o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia je možné obrátiť sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže plní úlohy orgánu určeného na vykonávanie medzinárodných dohovorov a právnych aktov Európskej únie upravujúcich cezhraničné vymáhanie výživného zo zahraničia.

Keď je žiadosť kompletná, Centrum ju postúpi do zahraničia na ďalšie konanie.

Toto konanie prebieha podľa právneho poriadku daného štátu a Centrum má preto obmedzené možnosti toto konanie ovplyvniť alebo urýchliť.

Náhradné výživné a exekúcia

Právne vzťahy pri poskytovaní náhradného výživného pre dieťa upravuje zákon č. 201/2008 Z. z.

Náhradné výživné slúži na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa v prípade, ak si povinná osoba, teda rodič alebo iná fyzická osoba, neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu.

Podmienkou na vyplácanie náhradného výživného je to, aby ste podali návrh na vykonanie exekúcie.

Ak povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej rozhodnutím súdu alebo vo výške rozdielu medzi výškou výživného určeného rozhodnutím súdu a výškou zaplateného výživného povinnou osobou.

Ak oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, náhradné výživné sa poskytuje vo výške 0,7-násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.

Trestné stíhanie voči jeho osobe nie je podmienkou, ani prekážkou pre poskytnutie náhradného výživného.

V rámci exekučného konania môžete podať súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie zadržaním vodičského preukazu.

Ak výživné neplatí, môžete podať návrh na exekúciu alebo sa obrátiť na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vám bude platiť náhradné výživné.

Je potrebné informovať úrad o každej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Praktické pravidlá pre rodiča

• Plnoletosť dieťaťa sama osebe neukončuje vyživovaciu povinnosť.
• Rozhodujúce je, či dieťa dokáže úplne a trvale pokrývať svoje životné potreby.
• Príležitostná brigáda alebo nízky nepravidelný príjem spravidla nestačí na zánik výživného.
• Stabilný príjem z práce môže viesť k zániku alebo zníženiu vyživovacej povinnosti.
• Pri dennom vysokoškolskom štúdiu môže povinnosť trvať až do riadneho ukončenia druhého stupňa štúdia.
• Po ukončení štúdia je potrebné zohľadniť čas potrebný na prevzatie dokladov a reálny nástup do práce.
• Ak bolo výživné určené súdom, rodič by nemal jednostranne prestať platiť.
• Bezpečným postupom je podať návrh na zrušenie alebo zníženie výživného.
• Do právoplatnosti rozhodnutia súdu je potrebné postupovať podľa pôvodného rozhodnutia.
• Po plnoletosti sa výživné spravidla platí priamo plnoletému dieťaťu.

tags: #do #kedy #sa #plati #vyzivne #na