Dojčenie a kozie mlieko

Dojčenie je to najlepšie pre vaše dieťa.

Materské mlieko je najlepšou stravou pre bábätko.

Dojčenie je forma sociálneho správania, ktorá súvisí so vzájomným učením sa členov dvojice - matka a dieťa.

Každá matka môže dojčiť svoje dieťa, mala by urobiť všetko, čo je možné na podporu dojčenia.

Kedy má zmysel uvažovať o kozom mlieku

Čo však robiť, ak sa kojenie nepodarí?

Kozie mlieko z ekologických chovov sa ukazuje ako skvelá alternatíva.

Ak nemôžete kojiť, nebojte sa zvoliť náhradnú výživu na báze kozieho mlieka.

Pre bábätká, ktoré nemôžu byť dojčené, alebo ako doplnok k dojčeniu v období zavádzania príkrmov, existujú alternatívy ako prémiová česká dojčenská a pokračovacia výživa Naše mlieko.

Táto výživa je plne adaptovaná pre potreby dojčiat a batoliat.

Prečo sa kozie mlieko spomína v súvislosti s dojčením

Kozie mlieko je svojim zložením bližšie materskému mlieku než mlieko kravské a je prirodzene ľahko stráviteľné.

Kozie mlieko je prirodzeným zdrojom mnohých dôležitých zložiek.

Okrem iného obsahuje prirodzene vo veľmi vysokom podiele jemnú bielkovinu A2 β-kazeín, ktorá je ľahko stráviteľná.

Kozie mlieko pre dojčatá sa v súčasnej dobe teší stále väčšej obľube.

Tak ako u dospelých, je kozie mlieko veľmi dobre znášané aj nedojčenými deťmi.

Preto sa kozie mlieko často používa ako vhodná alternatíva, pokiaľ dieťa bez zdravotného dôvodu citlivo reaguje na bežné dojčenské mlieko.

V čom sa kozie mlieko líši od kravského

Nízky obsah αs1-kazeínu, ktorý je považovaný za hlavný alergén kravského mlieka, vedie k vytvoreniu mäkšej tráveniny v žalúdku, a preto sa pravdepodobne ľahšie odbúrava aj srvátková bielkovina β-laktoglobulín - tiež alergén.

To je predpokladom pre nižší alergizujúci potenciál kozieho mlieka.

Tukové častice (globule) kozieho mlieka sú malé, podobne ako u materského mlieka a sú veľmi ľahko stráviteľné.

Kozí tuk je z hľadiska výživy považovaný za jeden z najvýhodnejších tukov vôbec.

Je prirodzene využiteľný až z 99%.

Nielen v tomto smere sa kozie mlieko najviac blíži materskému mlieku.

Bezpečnosť a spracovanie

Záleží či je pasterizovane alebo nie.

Nepasterizovane určite nie a to je jedno aké mlieko.

Prevarene alebo pasterizovane z obchodu môžeš.

Surové určite nie!

Vždy by malo byť pasterizované.

V opačnom prípade nie je možné vylúčiť riziko prenosu boreliózy alebo kliešťovej encefalitídy.

Čerstvé kozie mlieko neohrievajte na vysokú teplotu ani ho opakovane nevarte.

Minimálne do troch rokov veku nepodávajte mlieko neošetrené.

Kozie mlieko a dojčenská výživa

Naše mlieko 1 počiatočná výživa z kozieho mlieka je v prášku pre deti od 0 do 6 mesiacov.

Kozie mlieko je najbližšie k materskému mlieku, chutné a ľahko stráviteľné, s nízkou alergénnou záťažou.

Neobsahuje palmový olej.

Obsahuje vitamíny A, C, D, ktoré prispievajú k normálnej funkcii imunitného systému.

Naše mlieko ® obsahuje vyvážený pomer omega-3 a omega-6 mastných kyselín z kvalitných rastlinných zdrojov.

Naše mlieko ® môže byť podávané dojčatám od narodenia do 6 mesiacov veku ako jediný zdroj výživy do doby zavedenia prvých príkrmov.

Pokiaľ uvažujete o podávaní nášho mlieka svojmu bábätku, najprv konzultujte tento krok s ošetrujúcim lekárom!

Čo obsahuje kozie mlieko

Naše mlieko je doplnené o nukleotidy, cholín, rybí olej, ktorý je zdrojom omega-3 mastných kyselín, DHA a EPA.

Obsahuje všetky nevyhnutné vitamíny a minerálne látky.

Kozie mlieko obsahuje približne 5x viac nukleotidov ako mlieko kravské.

Kozie mlieko je kvalitným, prirodzeným zdrojom oligosacharidov, ktorých obsahuje až 8× viac ako kravské mlieko.

Podľa nového austrálskeho výskumu sa v dojčenskom kozom mlieku nachádza až 14 druhov oligosacharidov, ktoré podporujú rast prospešných baktérií a tak chránia tráviaci trakt pred škodlivými baktériami.

Zo 14 druhov oligosacharidov v kozom mlieku sa tiež päť nachádza v ľudskom materskom mlieku.

Vedľa sialylovaného oliogosacharidov bol v kozom mlieku najviac zastúpený fukosylovaný typ 2'-FL.

Omega-3 mastné kyseliny DHA a EPA: Naše mlieko sme obohatili aj o omega-3 mastné kyseliny DHA a EPA pochádzajúce z vysoko kvalitného rybieho oleja.

Majú kľúčový vplyv pre správny vývoj a funkcie mozgu.

Laktóza: Je mliečny cukor, ktorý je hlavným sacharidom mlieka cicavcov.

Funguje ako zdroj energie a má priaznivé účinky na trávenie a rast prospešných baktérií v tráviacom trakte.

Laktóza je zodpovedná za vstrebávanie minerálov potrebných na správny vývoj kostí a zubov.

Vitamíny a minerálne látky: Kozie mlieko je prirodzene bohaté na vitamíny A, D, E, K (obsahuje cca o 47% viac vitamínu A ako mlieko kravské), vitamíny B1, B6 a biotín.

Je bohaté na vápnik, draslík, horčík a fosfor.

Keď je dieťa alergické alebo má ekzém

To je dôležité hlavne pre dojčatá a malé deti s predispozíciami k alergiám (ABKM) alebo ekzému.

Mliečna dojčenská výživa z kozieho mlieka sa neodporúča užívať, pokiaľ má dieťa preukázanú alergiu na bielkovinu kravského (živočíšneho) mlieka alebo pri podozrení na túto alergiu.

Obsahuje bielkoviny podobné bielkovinám kravského mlieka, a preto by sa nemalo používať v prípade alergie alebo predpokladanej alergie na bielkoviny kravského mlieka.

Kozie mlieko nie je vhodné pri alergii na kravské mlieko, aj keď medzi kozím a kravským mliekom existujú rozdiely v zložení kazeínov (bielkovinová zložka mlieka).

Ako sa odporúča pristupovať k dojčeniu

Materské mlieko je ľahko stráviteľné, nezaťažuje ešte nie dostatočne vyvinutý tráviaci systém.

Zabezpečuje správny telesný, duševný a sociálny vývoj.

Dojčením spĺňame pre novorodenca jednu z jeho prvých základných potrieb, a to potrebu pocitu bezpečia.

Materské mlieko je vždy čerstvé, primerane teplé, bez baktérií, má najideálnejšie zloženie, nie je nutná žiadna príprava.

Dojčením zabezpečuje mamička ideálnu výživu vždy a všade.

Psychický stav dojčiacej mamičky je vyrovnanejší, napĺňa sa jej pocit skutočného materstva.

Vzťah medzi matkou a dieťatkom je lepší, ak je dieťa dojčené.

Mamička sa pri dojčení veľmi nežne správa k svojmu bábätku, pričom sú vo veľmi úzkom kontakte, ktorý nie je ničím nahraditeľný.

Pri dojčení sa odporúča, aby matka mala pri sebe vždy pohár mlieka.

Matka má počas dojčenia piť dostatočné množstvo tekutín - asi 3 l/deň, v závislosti od fyzickej aktivity a klimatických podmienok (keď sa veľmi potí, má piť viac), pravidelne v menších množstvách.

Treba sa vyhýbať vodám, ktoré majú vyšší obsah sodíka.

Praktické rady pri dojčení

Nemožno dodržiavať presný časový harmonogram kŕmenia, novorodeniatko má matka dojčiť „na požiadanie“, ako často ono potrebuje.

Dieťa nepije z bradavky, ale z prsníka.

To znamená, že zachytí dvorec - dostatočnú časť prsníka.

Pri správnom uchopení má mať v ústach hlavne dolnú časť dvorca.

Už prvý a druhý deň po pôrode by si mala matka osvojiť zručnosti pre správne priloženie a prisatie dieťaťa k prsníku.

Približne na tretí deň „keď mlieko príde“ je situácia oveľa ťažšia.

Mamička by mala kŕmiť svoje bábätko vtedy, keď o to bábätko požiada, vo dne i v noci.

Poznáme rôzne polohy pri dojčení a matka si z nich môže vybrať tú, ktorá jej a jej dieťaťu vyhovuje najlepšie.

Mala by si zvoliť polohu napr. v sede, v ľahu, v polosede - tak, aby netrpel chrbát.

Dieťa sa má o matku opierať bruškom, nie bokom.

Pri bočnom držaní pri dojčení - tzv. futbalové držanie - sa uvoľní mlieko aj z bočných mliečnych žliaz.

pri dojčení špička nošteka dieťaťa sa opiera o prsník, pod noštekom (tam, kde má nosné dierky) je voľný priestor, kadiaľ dieťa dýcha.

Ak sa dieťatko nedotýka špičkou nošteka prsníka, pritiahnite si ho bližšie k sebe, alebo nadvihnite prsník.

bradavku vsuňte do úst dojčaťu, keď má naširoko otvorené ústa.

Keď dieťa plače, najprv ho utíšte.

Pre jedno dieťa spravidla postačuje množstvo mlieka vytvárané v jednom prsníku, ponúknite však počas prvých týždňov pri každom dojčení aj druhý prsník.

Pri popraskaných bradavkách sa treba zamerať na to, či má dieťa pri dojčení správnu polohu a či je správne prisaté.

Na urýchlenie hojenia bradaviek pomáha, keď si matka natrie bradavky trochou odstriekaného mlieka.

Čo robiť, keď je prsník bolestivo zdurený

Pri bolestivom zdurení prsníkov je hlavné vyprázdniť z nich mlieko (prevencia zápalu mliečnej žľazy).

Matka nesmie nechať prsník oddychovať, mlieko treba odstriekavať, alebo čo najčastejšie dojčiť.

Ak neviem dostatočne vyprázdniť prsník, príčinou môže byť nesprávna technika dojčenia.

Zle pôsobí aj zaschnuté mlieko na bradavke, klobúčiky na dojčenie (môžu spomaľovať odtekanie mlieka), nepravidelné dojčenie, tlak matkiných prstov, ktoré môžu obmedziť prúdenie mlieka, rizikovejšie sú príliš visiace prsia.

Poranenie prsníka môže spôsobiť bábätko náhodným kopnutím.

Počas spánku matka nech strieda rôzne polohy.

Správna príprava na dojčenie spočíva v otužovaní bradaviek, pretieraním drsným uterákom.

Dojčenie po narodení predčasniatka

Materské mlieko je liek a dojčenie je pre predčasne narodeného novorodenca terapiou!

Ovplyvňuje zdravie nezrelého novorodenca tak vo včasnom období po narodení, ako aj neskôr v živote - znižuje výskyt zápalových ochorení čreva (Nekrotizujúca enterokolitída), ochorení sietnice (Retinopatia nezrelých novorodencov), včasných infekcií a ochorení pľúc.

Má významný pozitívny vplyv na neurologický a kognitívny vývin dieťaťa a zohráva dôležitú úlohu v ochrane pred infekciami, obezitou a ochoreniami srdca v neskoršom období.

Organizmus matky reaguje na predčasný pôrod zmenou v zložení materského mlieka.

„Predčasné“ materské mlieko je prispôsobené energetickým potrebám nezrelého novorodenca - obsahuje viac proteínov a tukov.

Vysoká koncentrácia obranných látok, imunoglobulínov, protizápalových elementov a bioaktívnych látok predstavuje komplexný systém, ktorým je nezrelý novorodenec chránený pred infekciami.

Viac ako 350 rôznych druhov oligosacharidov, ktoré patria do skupiny prebiotík podporuje rast tzv. „dobrých baktérií“ v čreve - Bifidobaktérií a Laktobacilov a chráni tak nezrelú sliznicu čreva.

200 druhov z nich sa nachádza iba v materskom mlieku a nie je možné ich vyrobiť v umelých podmienkach.

Kolostrum, materské mlieko, ktoré sa tvorí do 5. dňa po pôrode, predstavuje svojím zložením z imunoglobulínov a ochranných látok „tekuté zlato“.

Včasné manuálne odstriekavanie kolostra a podávanie štetôčkou na sliznicu úst nezrelého novorodenca stimuluje nielen jeho senzorické vnímanie, ale vďaka obsahu imunoglobulínov je určitým druhom „imunoterapie“.

Materské mlieko, napriek svojmu jedinečnému zloženiu, však nedokáže v plnej miere uspokojiť rastové potreby nezrelého novorodenca.

Aby sme zabezpečili správny rast a vývin dieťaťa musíme ho cielene fortifikovať tzn. zvyšovať jeho energetickú hodnotu, doplniť bielkoviny a minerály.

Spôsob fortifikácie závisí od potrieb dieťaťa a obsahu bielkovín v materskom mlieku.

Vzhľadom na nezrelosť predčasne narodeného novorodenca predpokladáme, že dojčenie pred 34. gestačným týždňom nie je možné.

V súčasnosti však neexistuje vedecký nástroj na posúdenie pripravenosti nezrelého dieťaťa na dojčenie.

Dojčenie nezrelých novorodencov je možné od okamihu, keď sú ich vitálne funkcie - dýchanie a akcia srdca stabilné.

Iniciácia dojčenia závisí od podpory vzájomnej interakcie matka - dieťa a včasnej integrácie matky/rodičov do starostlivosti o nezrelého novorodenca.

Priloženie dieťaťa k prsníku matky prebieha v niekoľkých fázach - od iniciálneho kontaktu „koža na kožu“ cez „zoznámenie sa s bradavkou“ a vypudzovanie materského mlieka až po samotné dojčenie.

Rozhodujúce sú pritom individuálne prejavy v správaní nezrelého novorodenca a jeho pripravenosť na dojčenie, nezávisle od plánovaného času kŕmenia.

Priložením dieťaťa k prsníku, oblizovaním a poťahovaním bradavky získava dieťa prvé pozitívne skúsenosti s kŕmením.

Nezrelosť koordinácie satia, dýchania a prehĺtania si vyžaduje vybrať vhodnú polohu pri dojčení.

Pri tzv. intuitívnom dojčení („Biological Nurturing“) dieťa aktívne využíva vrodené reflexy, prejavuje záujem o dojčenie.

Modifikovaná alebo bočná futbalová poloha zase umožňuje matke priamy očný kontakt a sledovanie dieťaťa.

Matka správnym uchopením prsníka a pridržiavaním dolnej sánky dieťaťa (tzv. DanCer-Hold) napomáha jeho prisatiu a satiu na prsníku.

Fázu nenutritívneho satia postupne vystrieda fáza efektívneho satia na prsníku, ktorá je spojená s s vypudzovaním materského mlieka.

Pre ľahší transfér materského mlieka odporúčame pred a počas dojčenia jemnú masáž prsníkov podľa Plata Rueda a pre zvýšenie obsahu tukov v materskom mlieku kompresie prsníkov.

Orofaciálna stimulácia podľa Moralesa aktivizuje reflexné zóny na tvári dieťaťa a kvapka materského mlieka ho stimuluje k prisatiu.

Nezrelý novorodenec v tejto fáze dojčenia dokáže lepšie koordinovať satie, dýchanie a prehĺtanie, čo sa zvyčajne prejaví aj pri tzv. skúške dojčenia.

Dĺžka a intenzita dojčenia však závisí výhradne od dieťaťa.

Frekvencia odsávania a pomoc pri rozbehu laktácie

Včasná stimulácia tvorby materského mlieka, v priebehu 1. hodiny po narodení významne ovplyvňuje tvorbu a množstvo materského mlieka.

Odstriekavanie prsníkov stimuluje tvorbu materského mlieka vo fáze, keď matka nemôže svoje dieťa efektívne dojčiť.

Najneskôr od 2. dňa odporúčame odstriekavať obidva prsníky naraz použitím elektrických dvojfázových odsávačiek, ktoré imitujú aj fázu nenutritívneho satia dieťaťa.

Odstriekavanie MM odsávačkou s vysokou frekvenciou stimuluje opakované vylúčenie oxytocínu a tým nepriamo množstvo tukov v materskom mlieku.

Frekvencia odstriekavania je 8 - 12x za deň, pričom v prvých dňoch je frekvencia vyššia, závisí od množstva odstriekaného materského mlieka.

Dĺžku prestávky medzi jednotlivým odstriekavaním prsníkov si určí matka individuálne - optimálne nie viac ako 4 hodiny.

Spánok v noci 4 - 5 hodín podporuje ďalšiu tvorbu materského mlieka.

Pre zvýšenie energetickej hodnoty a obsahu tukov v materskom mlieku sú pred odstriekavaním vhodné masáže podľa Plata Rueda a počas odstriekavania ľahké kompresie prsníkov.

Určitou alternatívou je tzv. „Power Pumping“, ktorým dokážeme efektívne zvýšiť množstvo materského mlieka.

Pri odstriekavaní materského mlieka dodržiavame hygienické opatrenia.

Aby sme zabránili sekundárnej kontaminácii je potrebné čisto manipulovať s materským mliekom a pomôckami na odstriekavanie.

Odstriekané materské mlieko uskladňujeme v sklených nádobách alebo vo vreckách, ktoré sú na to určené.

Množstvo materského mlieka - viac ako 500ml v 2.týždni po pôrode, je rozhodujúcim faktorom laktácie a úspešného dojčenia nezrelého novorodenca po prepustení do domáceho prostredia.

K�eď nie je možné plné dojčenie predčasniatka

Ako je dieťatko narodené predčasne možné kŕmiť?

Je potrebné individuálne posúdiť schopnosť dieťaťa sať a sledovať jeho správanie pri dojčení.

Dojčiť možno dieťa iba na prsníku, a preto všetky spôsoby dokrmovania by sme mali realizovať na prsníku matky.

Iba tak je súčasne stimulovaná tvorba materského mlieka.

Spočiatku, pri malých množstvách materského mlieka odporúčame dokrmovanie striekačkou alebo cievkou priamo na prsníku.

Neskôr použijeme suplementor.

Dokrmovanie dieťaťa pohárikom si vyžaduje veľkú zručnosť matky, preto ho odporúčame len ojedinele.

V prípade, že z nejakého dôvodu nie je možné, aby bola matka spolu s dieťaťom na neonatologickom pracovisku nepretržite a mohla ho dojčiť, je dieťa kŕmené sondou zavedenou do žalúdka a/alebo alternatívne dokrmované so striekačkou.

Niekedy, aj napriek maximálnej snahe a podpore dojčenia, nie je možné zabezpečiť plné dojčenie nezrelého novorodenca.

Dojčenie je vtedy jednoducho „pestrofarebné“!

Individuálne, na základe komplexného posúdenia nezrelého dieťaťa a podľa rozhodnutia matky volíme kŕmenie materským mliekom z fľašky metódou tzv. „Pacing“.

Vždy však dbáme na to, aby dieťa opakovaným prikladaním k prsníku získavalo pozitívne skúsenosti s dojčením.

Príkrmy, kaše a ďalšie súvislosti

Zavádzanie príkrmov je postupným pridávaním inej tuhej stravy k dojčeniu - nemusíte teda bábätku dávať ani vaše odsaté mlieko a už vôbec nie umelé mlieko.

Cieľom zavádzania príkrmov je začať bábätko zoznamovať s jedlom, ktoré jedia dospelí ľudia.

Väčšina bábätiek prejaví záujem o to, čo jedia ľudia okolo neho okolo šiesteho mesiaca a Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o období zavádzania príkrmov od 6 mesiaca do 2 rokov.

Zdôrazňuje, že zavádzanie príkrmov by sa malo diať pod ochranou dojčenia a dieťa by sa malo dojčiť potom ďalej aj po dvoch rokoch.

Od dvoch rokov už dieťa potom prijíma bežnú rodinnú stravu a popri tom sa dojčí ďalej.

Kaše vôbec nemusia byť súčasťou vášho jedálnička.

Kaša nie je jedlo, ktoré bežne konzumujú dospelí ľudia a z tohto pohľadu ju nepotrebuje ani bábätko.

Kaša sa dá uvariť doma z rôznych obilnín (ryža, kukurica, ovsené vločky, pohánka, proso atď.), a pre prípravu kaše navyše vôbec nemusíte použiť akékoľvek mlieko, kaša sa dá pripraviť aj rozmixovaním uvarenej obilniny s vodou.

Kaše sú ideálnym jedlom v období prikrmovania.

Sú vhodné pre dojčatá od ukončeného 4.-6. mesiaca.

Možno ich pripraviť s vodou alebo s polovičným množstvom mlieka.

Sú vhodné aj pre deti s vyšším rizikom vzniku alergie.

Vynikajúce cereálne mliečne kaše pre dojčatá od ukončeného 4. mesiaca a malé deti.

Obsahujú prémiové dojčenské kozie mlieko a žiadny pridaný cukor.

Sú bohaté na vitamíny a minerály.

Pripravujú sa ľahko a rýchlo.

Chutia výborne!

Zloženie kozích kaší je kladne posúdené Českou pediatrickou spoločnosťou.

Koziu kaše odporúčame ako prvý mliečny príkrm.

Varianty kozích kaší

• Kozia kaša Ryžová od ukončeného 4. mesiaca
• Kozia kaša Kukurično-ryžová s broskyňou a tekvicou od ukončeného 5. mesiaca
• Kozia kaša Ovsená so slivkami a jablkom od ukončeného 6. mesiaca
• Kozia kaša Viaczrnná s čučoriedkami od ukončeného 6. mesiaca
• Kozia kaša Pšenično-ryžová s banánom a kakaom od ukončeného 7. mesiaca

Výroba, chov a kvalita

Naša nová mliečna výživa HiPP z BIO kozieho mlieka je vyrábaná v Nemecku v harmónii človeka s prírodou.

Kozie mlieko pochádza od spolupracujúcich EÚ farmárov, ktorí dodržiavajú prísne podmienky ekologického poľnohospodárstva.

Kozy sú na týchto farmách chované vo vhodných podmienkach.

Pasú sa väčšinu roka voľne na prírodných lúkach, ktoré sú obrábané bez použitia minerálnych hnojív či syntetických postrekov.

K rastúcej obľube kozích výrobkov prispievajú správne výrobné postupy a vysoká kvalita mnohých fariem.

Kozy chované v ekologickom poľnohospodárstve majú prírodné výbehy, horské a lúčne pastviny a čisté ustajnenie.

Rodina HiPP venuje už viac ako 50 rokov všetko úsilie vývoju a výskumu mliečnej dojčenskej výživy: nedojčené deti dostávajú presne to, čo potrebujú pre zdravý vývoj, a to naviac v HiPP BIO kvalite.

Pečať HiPP BIO kvality garantuje najvyššiu kvalitu a prevyšuje požiadavky kladené EÚ na BIO produkty.

Časté praktické otázky

Môžeš.

Však to je mlieko a nie jed na potkany.

Prevarene alebo pasterizovane z obchodu môžeš.

Surové určite nie!

Dobrý deň, prosím pekne o radu.

V prípade, že dieťa nie je dojčené, nemá sa mu po 6 mesiaci podávať umelé mlieko.

Jeho podávanie WHO označuje za „škodlivé“ a „zbytočné“, za predpokladu, že dieťa je ochotné konzumovať dostatočne pestrú a čerstvú stravu.

Preto, ak by ste synčeka nedojčili, nemusíte mu dávať žiadne mlieko, zvlášť, ak má alergiu na bielkovinu kravského mlieka.

Je dôležité zamerať sa na podávanie čerstvej, pestrej a nutrične vyváženej stravy.

Ak chcete dieťaťu podávať mlieko pre prípravu príkrmu, môžete použiť to, ktoré bežne doma používate, napríklad kravské mlieko.

Často alebo trvalý kontakt zubov so sacharidmi môže spôsobiť vznik zubného kazu.

Preto nenechávajte vaše dieťa piť z fľaše dlhú dobu a naučte ho čo najskôr piť z pohára.

Ostatným ďakujem za normalne odpovede 🙂 presne to som chcela vedieť, či prevariť, ci nemusim, ci ako..

Prajem vám pekný deň a hlavne viac lásky, lebo vam zrejme chýba.

Ak sa odhodlávate prvýkrát ochutnať pár dúškov kozieho mlieka a netušíte, čo od toho čakať, pripravte sa na podstatnú vec: toto mlieko chutí inak ako kravské.

tags: #dojcenie #ako #kozie #mlieko