Kostol Narodenia Panny Márie v Liptovskom Mikuláši a sakrálne pamiatky Liptova

Neogotický kostol Narodenia Panny Márie je sakrálnou stavbou z roku 1878. Nachádza sa v Liptovskom Mikuláši a dodnes slúži svojmu účelu.

V širšom okolí Liptovského Mikuláša sa nachádza viacero významných kostolov, kaplniek a historických sakrálnych areálov. Ich dejiny dokumentujú ranogotickú, gotickú, renesančnú, barokovú, neoklasicistickú aj neogotickú architektúru, ako aj premeny náboženského života v Liptove.

Neogotický kostol Narodenia Panny Márie

Kostol predstavuje neogotickú stavbu bazilikálneho typu, pochádzajúcu z roku 1878. Sakrálny objekt je riešený podľa zásad historizmu druhej polovice 19. storočia.

Trojloďová stavba korpusu kostola s vyššou a širšou hlavnou loďou má polygonálne uzatvorené kňazište s opornými piliermi so strieškami. V interiéri kostola je hlavná loď s plochým pravouhle členeným stropom otvorená do bočných lodí, polkruhovo ukončenými arkádami, ktoré sú aj pod chórom.

Pristavená štvorboká hranolová veža je uzatvorená polygonálnou strechou. Vnútorné vybavenie kostola pochádza z obdobia jeho postavenia.

Na hlavnom oltári je obraz Narodenia Panna Márie s výjavom matky a otca s dieťaťom od neznámeho autora. Na rímse kňazišťa, v miestach pri začiatku rebier klenby, sú umiestnené polkruhové mozaiky s námetom štyroch evanjelistov.

Aj ďalšie bočné oltáre sv. Dominika s pozostatkami troch košických mučeníkov a sv. Srdca sú vyzdobené obrazmi od neznámeho autora. V ohradenom areáli kostola sa nachádza pomník sv .Jána Nepomuckého s barokovo dynamickou kolorovanou postavou svätca, pochádzajúci podľa nápadného vročenia z roku 1797.

Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša

Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove.

Prvý písomný údaj o Liptovskom Mikuláši a Liptovskej Ondrašovej je z roku 1286. Hovorí, že obe osady vznikli krátko predtým.

Vďaka archeologickým výskumom, ktoré v roku 1943 vykonal profesor Vojtech Budínsky - Krička, odhalili v priestoroch kostola staroslovanské pohrebisko z 11. - 12. st. a murivo románskeho kostola.

Rozbor mált a muriva potvrdil hypotézy o postupnosti stavby kostola. Vyplýva z toho, že najstaršou časťou kostola je sakristia, existujúca už v 2. pol. 13. st. ako samostatný kostolík.

Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286.

V roku 1280 - 1300 postavili jednoloďový kostol s predĺženým presbytériom, čím bývalý kostolík prevzal úlohu sakristie. Tento jednoloďový priestor sa ešte pred dokončením stavby rozhodli zväčšiť pristavením bočných lodí.

Preto vybúrali murivo pre oblúky na hlavnej lodi a bazilikálnym spôsobom pristavili božné lode.

Podrobnosti o stavbe kostola nepoznáme, zachovala sa však listina z roku 1268, hovoriaca o tom, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova 4 poplužia (l poplužie = 4O ha) zeme pre kostol a kúriu.

Z latinského textu nie je jasné, či tieto pozemky boli darované pre už jestvujúci kostol, alebo či sa mal na darovanom pozemku ešte len postaviť.

Medzi najvýznamnešie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských. Z významnejších postáv je potrebné spomenúť magistra Donča Župana Liptovskej stolice v rokoch 1312 - 1332.

Gotické rozšírenie a opevnenie

V pol. 15. st. bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle.

Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao a do priekopy voviedli vodu z Váhu.

Pevnosť mala vzdorovať náporu husitov, ale v týchto bojoch bolo Fortalitium i kostol ťažko poškodený, takže ho bolo treba v roku 1464 skoro celkom nanovo vybudovať.

Okolo roku 1500 prežíval kostol svoju obnovu, keď sa na jeho oltároch zaskveli obrazy majstrov zo Spišskej Kapituly.

Kostol v období reformácie

V priebehu 16. - 17. st. bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov.

Za vizitácie roku 1564 sa farár Ján, ktorý už bol starcom, pridržiaval katolíckej náuky, ale mladší farár Vavrinec Luscus, ktorý sa otvorene hlásil k reformácii, mal za sebou nielen mešťanov, ale i svetského patróna z Pongrácovského rodu.

Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. st. Z najznámejších protestantských kazateľov v mikulášskom kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný.

Evanjelický farár Samuel Tranovský dal zvýšiť podlahu kostola a taktiež okolie kostola o jeden meter, nakoľko voda stojaca v priekope okolo pevnosti ohrozovala a podmáčala základy kostola.

Z toho dôvodu sú dnes stĺpy chármu bez coklov (päty).

Požiar a rekonštrukcie

Roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Chrám bol obnovený a znovu posvätený v roku 1885.

Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel.

Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského.

Išlo o veľmi rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe.

Pri tejto príležitosti boli pristavené aj dve bočné kaplnky. V nich vznikli nové vitrážové okná podľa výtvarných návrhov rodákov Janka Alexyho, Fera Kráľa a Jána Želibského.

Sú to úzke okná svätých a svätíc v svätyni, ako aj nádherné okno Božského Srdca Ježišovho za oltárom a okno sv. Jozefa s dieťaťom v bočnej kaplnke.

Janko Alexy okrem toho namaľoval chór a vyhotovil grafiky v bočných kaplnkách. Keramické reliéfy sv. Juraja a erbov liptovských rodím zhotovila Z. Zemanová v roku 1942.

Upravené bolo i bezprostredné okolie kostola. Odstránený bol pôvodný opevňovaní múr aj s pristavenými obchodíkmi - kramárnicami.

Na rekonštrukcii sa podieľalo ešte veľa iných známych umelcov.

Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou.

Roku 1983, keď vo farnosti pôsobil dp. Jozef Frielich, bola spravená výmaľba kostola. Vymenené boli lavice a inštalované nové elektrické kúrenie.

Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola.

Oltáre a umelecké vybavenie kostola svätého Mikuláša

Hlavný oltár svätého Mikuláša

Pôvodný oltár zhorel a koncom 18. st. ho nahradili barokovým, tento však začiatkom 20. st. vymenili s oltárom z Liptovského Trnovca.

Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903.

Z hlavného oltára sa zachovali iba maľované pohyblivé oltárne krídla s výjavmi zo života patróna kostola, ktoré pochádzajú z rokov 1500 až 1510.

Súčasťou oltára je maľovaná predela a v centrálnej nike umiestnená neskorogotická socha sv. Mikuláša, patróna kostola, vysoká 128 cm.

Svätec je zobrazený ako zrelý muž odetý v biskupskom rúchu, na hlave má striebornú biskupskú mitru, o ľavé plece má opretú biskupskú berlu. V druhej ruke drží knihu s tromi zlatými jablkami.

Dve vedľajšie sochy nie sú pôvodné. Ide o sochu sv. Štefana, vysokú 110 cm postavenú po pravici sv. Mikuláša.

Svätec stojí vzpriamene, strnulo, odetý v dlhom prepásanom zlátenom rúchu a striebornom plášti. Na hlave má štylizovanú prvú uhorskú korunu prilbicového tvaru, ešte bez diadému.

Po ľavici sv. Mikuláša je socha sv. Ladislava, vysoká 110 cm. Svätej je odetý do strieborného brnenia.

V pravej ruke chýba meč, o ktorý by sa mal opierať. V ľavej, zdvihnutej, je kráľovské jablko.

Na jeho hlave je štylizovaná kompletná uhorská kráľovská koruna aj s diadémom. Do rúcha sv. Ladislava na prsia je vložená zaujímavá maľby Madony s dieťaťom lemovaná oválnym rámom obklopenom reliéfnou svätožiarou.

Na vnútorných stranách krídel sú štyri výjavy zo života sv. Mikuláša z Myry: sv. Mikuláš obdarúva dcéry chudobného zemana, sv. Mikuláš zachraňuje troch nevinných mládencov pred sťatím, zneuctenie sochy sv. Mikuláša a sv. Mikuláš tíši búrku na mori.

Na vonkajších stranách krídel sú výjavy z posledného súdu, s postavami sv.

Oltár Panny Márie

Oltár Panny Márie sa nachádza na evanjeliovej strane, pochádza z roku 1470, je to neskorogotický krídlový oltár s trojdielnou skriňou, v ktorej strede stojí socha Madony s Ježiškom (Madonna Assumpta s korunou - kráľovná nebies).

Postava Panny Márie, stojaca na kosáku mesiaca, je odetá v sýtočervených šatách a zlatom plášti. Na jej hlave je vysoká zlatá koruna s cípmi v tvare rozkonárených vetvičiek.

Na pravej ruke jej sedí nahé dieťa - žehnajúci Ježiš, v ľavej durke drží vysoké žezlo balustrového tvaru.

Okrajové časti vypĺňajú dve a dve sochy svätíc nad sebou: v ľavej hornej nike sv. Barbora (atribút - vysoká vežička so štítom), v ľavej dolnej nike sv. Margita (chýba atribút), v pravej hornej nike sv. Katarína (atribút - koleso) a v pravej dolnej nike sv. Dorota (v ľavej ruke drží atribút - košík).

Maľby, zobrazjúce udalosti zo života Panny Márie, sú usporiadané takto: na vnútornej strane krídel na ľavej strane - zvestovanie a narodenie, na pravej strane navštívenie a klaňanie sa troch kráľov.

Na vonkajšej strane krídel sú maľby Vir dolorum (Muž bolesti), Mater dolorosa (Bolestná matka), sv. Ján Krstiteľ a sv. Ján evanjelista.

Oltár Sviatosti oltárnej

Bočný krídlový oltár Sviatosti oltárnej sa nachádza na epištolovej strane, pochádza z obdobia okolo roku 1520.

Predstavuje v dejinách sakrálneho umenia na Slovensku vzácny prípad: v oltárnej skrini nie je zvyčajná figurálna plastika, ale ako hlavný dekoratívny prvok je tu plasticky zobrazená monštrancia so Sviatosťou oltárnou - drevený pozlátený reliéf predstujúci takmer 1,5 m vysokú monštranciu, ktorú držia dve kľačiace figúry anjelov.

Oltár s centrálnou tematickou eucharistie je na Slovensku doteraz známy ako jediné kompletné dielo vo svojej pôvodnej štruktúre. Podľa mienky odborníkov je v Európe takýto oltár okrem mikulášskeho ešte jeden.

Tabuľové maľby na krídla (z 15. st.) znázorňujú: na pravom vnútornom krídle hore je maľba sv. Michala archanjela s mečom a váhami, na ktorých váži duše, dole je deputácia starých Slovanov odovzdávajúcich Sv. Otcovi poslovenčené písmo.

Na ľavom vnútornom krídle hore je zobrazený sv. Kastalus (pomerne zriedkavo zobrazovaná postava svätca, za Diokleciána umučeného za ukrývanie kresťanov), dole je sv. Václav a sv. Metod ako vyučujú Slovanov, medzi ktorými sú sv. Ľudmila a Bořivoj.

Oltáre reštauroval v rokoch 1942 - 1943 známy maliar a reštaurátor Peter Július Kern.

Ďalšie prvky interiéru

Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17.

Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od akademického maliara Jozefa Hanulu a J.

Portál nad hlavných vchodom bol vyhotovený v roku 1945. Vymodeloval ho prof. F. Král a do kameňa vytesal F. Šustek.

Zobrazuje žehnajúcu postavu sv. Mikuláša, zakladateľa Mikuláša, syna Marka, ktorému v roku 1268 kráľ Bello IV.

Historické súvislosti v okolí kostola

Text na podstavci sochy na severnej strane kostola sv. Mikuláša uvádza: „Šľachtic Pongrác zo Svätého Mikuláša. Na jeho požiadanie kráľ Ľudovít Veľký okolo roku 1350 povolil konanie trhu každý utorok.

Socha Janka Kráľa (1822 - 1876) zobrazuje imaginárnu podobu mikulášskeho rodáka, známeho štúrovského básnika, vrcholného predstaviteľa slovenského romantizmu.

Literárna história ho radí k významným európskym básnikom. V roku 1972 bolo jeho výročie narodenia zaradené do kalendára UNESCO.

Janka Kráľa pripomína aj reliéf na dome číslo 19, ktorý stojí na mieste jeho rodného domu.

Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh.

V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh. Spoluzakladal prvé slovenské ochotnícke divadlo, ktoré sa v roku 1830 uviedlo hrou Jána Chalupku Kocúrkovo.

Kostol Narodenia Panny Márie v Liptovskej Sielnici

Torzo kostola Narodenia Panny Márie je zďaleka viditeľným a vyhľadávaným miestom na brehu Liptovskej Mary.

Ide o jeden z najstarších kostolov na Liptove. Po vzniku Liptovskej župy sa práve tu konali župné zasadnutia.

Prvá úprava kostola sa uskutočnila okolo roku 1300. Kostol prešiel gotickou úpravou v roku 1520.

Definitívnu podobu získal kostolík renesančnou prestavbou v rokoch 1630 - 1635, kedy prelomili múr medzi hlavnou a južnou loďou arkádovými oblúkmi a z južnej strany pristavali nízku masívnu vežu.

V rokoch 1646 až 1672 nasledovala baroková úprava. Od reformácie do roku 1648 bol kostol evanjelický.

Pri stavbe vodnej priehrady Liptovská Mara v rokoch 1965 - 1975 bol staticky narušený kostol zbúraný, dochovala sa len veža zo 17. storočia.

Veža má hladkú fasádu a zvonovitú šindľovú cibuľu.

Výskum a záchrana prvkov kostola

Po dôkladnom výskume, ktorý objasnil stavebný vývoj kostolíka a priniesol aj objav základov ranorománskeho predchodcu, boli v rokoch 1973 - 1974 odobrané všetky cenné stavebné i ozdobné prvky, časti zariadenia i fresky, ktoré mali byť použité pri výstavbe kópie chrámu.

K jej výstavbe v areáli Skanzenu liptovskej dediny v Pribyline sa však pristúpilo až po niekoľkých rokoch, počas ktorých boli niektoré uložené originálne časti zničené, či sa ,,stratili“.

Kópia kostolíka bola dokončená až v roku 1998.

Evanjelický kostol v Liptovskej Sielnici

V roku 1975 vodné dielo Liptovská Mara zatopilo 13 obcí, medzi nimi aj Liptovskú Sielnicu.

História evanjelického kostola v Sielnici siaha do druhej polovici 16. storočia.

Zachované písomnosti a fotografie hovoria aj o zrušení cirkevného zboru, prvý krát na konci 17. storočia kvôli rekatolizácií a druhý krát v roku 1974 kvôli vodnému dielu.

Bol to smutný a boľavý pohľad na kostol, ktorý musel byť zbúraný a ktorý tu stál 191 rokov.

Cirkevný zbor bol pridružený k Cirkevnému zboru Liptovský Trnovec. V novovybudovanej obci evanjelický kostol chýbal.

Našli sa však ľudia, ktorí nechceli, aby v dedine bol Chrám boží, no duchovné zanietenie veriacich bolo také silné, že v roku 1984 si kúpili rodinný dom, ktorý sa v prízemí upravil na motlitebňu.

Do zboru prišiel br. farár Ladislav Sokol, ktorý spolu s dozorcom Jurajom Ježíkom a veriacimi túžili po novom chráme.

V roku 1990 sa po veľkej byrokratickej námahe stavba nového kostola a veže odsúhlasila. Podarilo sa, 9. augusta 1992 bol kostol posvätený.

Posviacku vykonal generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznabia (ECAV) Pavol Uhorkai.

Evanjelici si pripomenuli históriu stavby nového kostola a poďakovali Pánu Bohu, že majú miesto, kde môžu počúvať Božie slovo, spievať, modliť sa a tvoriť jednu spoločnú kresťanskú rodinu.

Prvý krst sa konal 22. augusta 1992, prvý sobáš 19. septemba 1992.

Obnova a život cirkevného zboru

Evanjelický a. v. farský úrad od roku 1999 spravuje Mgr. Dušan Brehuv, námestný farár Liptovská Sielnica.

Zhotovilo sa elektrické vykurovanie, ozvučil kostol, zakúpili elektické varhany, upravila vonkajšia fasáda kostola.

V roku 2018 sa vymenila strecha, v roku 2019 vymenili okná, položila nová dlažba, posvätila nová krsteľnica.

Kostol je obdarovaný obrazmi a vymaľovaný umeleckou rukou br. Michala Palka, ktorý v roku 2018 prevzal štafetu dozorcu cirkevbého zboru po sestre Emílii Čiapovej, ktorá verne a oddane slúžila v cirkevnom zbore 18 rokov.

Vydávajú informátor Sielnické zvony, stretávajú sa na biblických hodinách, spevokole, počas služieb Božích je nedeľná besiedka pre najmenšie deti, mládež sa stretáva v sobotu.

Cirkevný zbor ECAV na Slovensku, Liptovská Sielnica č. 7, sa s prosbou obracia o finančnú pomoc na zakúpenie elektrického organu na širokú verejnosť.

Náš malý cirkevný zbor zápasí, ako dnes skoro každí, s finančnými problémami. Z vlastných zdrojov nie sme schopní zakúpiť elektrický organ, ktorý už pomaličky dosluhuje.

Nový stojí cca 8.000,- €. Toto formou s bratskou láskou oslovujeme ochotných darcov alebo prispievateľom akýmkoľvek príspevkom do zbierky.

Za vašu štedrosť a podporu vám vopred ďakujeme.

Kostol svätého Cyrila a Metoda v Liptovskej Sielnici

V rokoch 1991 až 1997 sa postavil v Liptovskej Sielnici nový kostol. Posvätil ho biskup František Tondra a patrónmi sa stali svätí Cyril a Metod.

Sielničania dnes majú jeden z najnovších kostolov v Liptove.

5. júla si pripomíname príchod slovanských vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda na naše územie, ktorí priniesli vieru, zostavili slovanské písmo a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty.

Občianske združenie SPREMNI (spolok pre materializmom nepoznačené individuá) a Farnosť sv. Ladislava Liptovské Matiašovce každoročne usporiadávajú medzinárodné podujatie ,,Odkazy“, ktoré majú za cieľ nájsť a prijať posolstvá - odkazy udalostí a osobností z dejín krajiny, ktoré sú dôležitým dedičstvom pre spoločenstvo kresťanov-katolíkov a ich budúce generácie.

Historický píšťalový organ

Vďaka dobrým vzťahom sielnického organistu a vtedajšieho kaplána v Novoti na Orave dostali Sielničania vzácny dar, historický píšťalový organ.

Ten slúžil pôvodne veriacim v Zákamenom a po viac ako 40 rokoch poctivej služby ho darovali do susednej Novoti.

Tamojšia farnosť získala nový zvukovo bohatší organ. Keďže ten starý tiež dostali do daru, farnosť ho rovnako darovala ďalej, na nové pôsobisko na Liptov.

Organ vyrobili v roku 1897 v Budapešti majster Ország Sandor so synom.

Historický organ sa do moderného sielnického kostola nehodil a okrem generálnej opravy ho bolo potrebné prestavať.

Z tohto dôvodu Sielničania spustili projekt adopcie organových píšťal. Dobrodinci si mohli vybrať píšťalu a prispieť na jej opravu ľubovoľnou sumou.

Tým štedrejším nechali vygravírovať na píšťalu aj ich meno, či meno rodiny alebo firmy.

Pre projekt adopcie organa vytvorili atraktívnu a prehľadnú internetovú stránku, kde si mohli ľudia priamo vybrať svoju píšťalu.

Každý darca potom dostal certifikát o adopcii a ich kópie budú zviazané do knihy, ktorú uložia k organu.

Sielničania si tak môžu z kostola odnášať vďaka novému píšťalovému organu ešte hlbší a bohatší zážitok.

Kostol svätého Ladislava v Liptovských Matiašovciach

Jednou z najkrajších a najznámejších kultúrno-historických pamiatok Liptova je rímskokatolícky kostol sv. Ladislava v Liptovských Matiašovciach.

Pôvabný kamenný kostolík označovaný ako ,,klenot Liptova,, je jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo začiatku 16. storočia.

Nachádza sa vo fortifikovanom areáli s baštami a strieľňami.

V interiéri sa nachádza ranobarokový oltár sv. Ladislava z polovice 17. storočia.

Bočné oltáre sú zasvätené Nanebovzatiu Panny Márie z roku 1741, Piety z roku 1675 a Najsvätejšej Trojice z roku 1676.

Kazateľnica pochádza z polovice 17. storočia, krsteľnica zo začiatku tohto storočia.

V kostole sa nachádzajú patronátne lavice rodiny Maťašovských z roku 1682 a konca 17. storočia.

Súčasťou kostola je aj krypta tejto zemianskej rodiny, patrónov kostola.

Fasáda kostola je členená opornými piliermi, okná s renesančnými mrežami sú polkruhovo ukončené. Na fasáde sa nachádzajú zvyšky sgrafitovej výzdoby.

Veža je ukončená barokovou helmicou s laternou. Opevnenie kostola je členené kruhovými baštami so šindľovými cibuľami.

V roku 2013 sa začala rekonštrukcia farského kostola sv. Ladislava a to opravou krovu a výmenou strešnej krytiny.

V nasledujúcich rokoch bude pokračovať opravou fasády, náterom zvonice, reštaurovaním oltárov a interiéru kostola.

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch

Ranogotický Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom severnou sakristiou, južnou vežou a západnou murovanou predsieňou, pochádza zo začiatku 14. storočia.

Pravdepodobne ho dal postaviť komes Heinczmann zo Sásovej niekedy v rokoch 1319 - 1326.

Najstaršie písomné správy o miestnom farárovi a kostole pochádzajú až z roku 1531, keď sa v jednej z listín spomína farár Peter z Kvačian (plebanus de Quachan).

Ďalšia prestavba prebehla v roku 1716. Z pôvodnej stavby sa zachovalo gotické obvodové murivo, časť gotických klenieb, okien a portálov.

Klenba v lodi, v južnej predsieni a v priestore pod vežou pochádza zo 16.storočia.

Interiér je barokovo upravený s nástennými maľbami z roku 1716.

V rámci opráv v roku 1951 reštaurátori odhalili rustikálne gotické nástenné maľby z obdobia okolo polovice 15. storočia, ktoré boli maľované technikou zvanou fresco secco.

Oltáre a mobiliár

Hlavný oltár je barokový s ústredným obrazom Korunovania Panny Márie z roku 1716, opravený v roku 1797.

Pravý bočný oltár je ranobarokový oltár Michala archanjela z roku 1670.

Ostatné oltáre, kazateľnica a obrazy Krížovej cesty pochádzajú z druhej polovice 19. storočia.

Kamenná krstiteľnica bola zhotovená v roku 1697.

Do mobiliára kostola patria v súčasnosti dva zvony.

Menší z nich v roku 1661 získali Kvačany vo Svätom Kríži potom, čo na tamojšiu vežu premiestnili zvon z roku 1520 z rímsko-katolíckeho kostola v Paludzi.

Väčší zvon, takzvaný Starý zvon, nie je datovaný ani signovaný, ale podľa odhadov pochádza zo 16. storočia, zrejme z čias prestavby.

Zvon z roku 1755, tak ako ho uvádza Súpis pamiatok na Slovensku sa vo veži kostola nenachádza, bol odobratý pre vojenské účely v období prvej svetovej vojny.

V súčasnosti sa v kostole nachádzajú dva zvony. Takzvaný Starý zvon a Krížsky zvon z roku 1661 (uliaty Matiasom Ulrichom).

V roku 1963 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

Svätá Katarína Alexandrijská

Svätá Katarína Alexandrijská žila niekedy v 4. storočí n.l.

Jej kult sa začal rozširovať v 9. storočí, keď jej telo údajne preniesli mnísi na vrch Sinaj.

Podľa legendy to bolo dievča zo vznešeného rodu, ktoré prenasledovali pre jej kresťanskú vieru, a aj preto, že odmietla manželstvo s cisárom, považujúc sa za nevestu Kristovu.

Úspešne diskutovala s päťdesiatimi filozofmi, ktorých povolali, aby ju presvedčili, že kresťanské učenie je blud.

Protestovala proti prenasledovaniu kresťanov u Maxentia, za čo ju lámali v kolese. Koleso sa však počas mučenia zlomilo a poranilo okolostojacich zvedavcov.

Napokon Katarínu sťali. Z jej rany potom netiekla krv, ale mlieko.

Kult svätej Kataríny Alexandrijskej prekvital najmä v stredoveku, v Európe pod vplyvom križiackych výprav.

Pretože sa považovala za nevestu Kristovu, bola patrónkou mladých dievčat, študentov (najmä klerikov), umierajúcich, filozofov, obhajcov, remeselníkov, ktorých nástrojom bolo koleso, a iných.

Jej sviatkom je 25. november.

Kaplnka Božského Srdca na Dlhej Lúke

Objekt pôvodne slúžil k uskladňovaniu obilia (sýpka).

Neskôr bola kaplnka stavebne upravená a doplnená presbytárom a vežou.

V roku 1900 bol osadený oltár s výjavom Božského Srdca Ježišovho.

Spočiatku sa slúžili sväté omše len na odpust, t.j. na Božské Srdce a neskôr v prvé piatky v mesiaci.

V roku 1989 sa pristavila sakristia a následne roku 1990 rozsiahla rekonštrukcia interiéru (obetný stôl, ambon, bohostánok, socha Božského Srdca a lavice).

V roku 2003 po rozsiahlej rekonštrukcii sa vymenila dlažba, postavil sa nový chór, náter strechy, omietka a maľovka vnútorných priestorov.

Od roku 2003 sa slúžia v kaplnke dve omše v týždni a v nedeľu.

Kostol svätej Alžbety v Prosieku

Ranogotický kostolík sv. Alžbety (pôvodne sv. Margity) s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou vežou postavili v obci na miernej vyvýšenine niekedy na prelome 13. a 14. storočia.

Prvá zmienka o stavbe je k roku 1397.

Obec Prosiek sa v listinách spomína v roku 1287, pričom jej vlastníkmi boli zemianske rody Joobovcov a Kubínyiovcov, ktoré boli aj iniciátormi výstavby prosieckeho chrámu.

Patrocínium sv. Margity Antiochijskej je doložené zmienkou v roku 1560.

V období reformácie prešiel kostolík do rúk protestantov (1580), ktorým slúžil až do roku 1673.

Vtedy bol opätovne vrátený katolíckej cirkvi a došlo k zmene patrocínia na súčasné sv. Alžbety.

Stavebné úpravy sa realizovali v 16. storočí v renesančnom štýle.

Súčasnú podobu dostal kostolík po rozšírení v roku 1826, neoklasicistickej úprave fasád v roku 1880 a prístavbe západnej predstavanej veže v roku 1927.

V presbytériu sa dochovali gotické krížové klenby.

Nachádza sa tu aj hodnotná drevená krsteľnica a kazateľnica z konca 17. storočia, zvon z roku 1695.

Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami, veža s lizénovým rámom má ihlancovú helmicu.

Na južnej stene lode sa zachovali slnečné hodiny.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.

Správca farnosti: Farnosť je spravovaná "excurrendo" z farnosti Liptovský Trnovec.

Chronologický prehľad vybraných sakrálnych stavieb

Farské kontakty a praktické údaje

Administrátor farnosti je Mgr. Michal Pászter.

Kostolnk: Pavol Odlevák

Organista: Milan Furgaľák

Kontakt: 0918/122 160

Kostol sv. Ladislava Liptovské Matiašovce

úradné hodiny kancelárie farského úradu:

• pondelok a piatok nestránkové dni
• utorok po večernej omši do 18:30
• streda 9:00-10:00, po večernej omši do 18:30
• štvrtok po večernej omši do 18:30

Kontakt: 0918/122 160

číslo účtu Farnosti sv. Ladislava: SK10 0200 0000 0017 5690 6253

číslo účtu kostol Liptovské Matiašovce: SK12 0200 0000 0019 1916 8399

číslo účtu kostol Liptovská Sielnica: Sk25 0200 0000 0030 0376 2995

Farárom farnosti od roku 1991 do 04.07.2022 bol Marcel Šiškovič, ktorý odišiel za výpomocného duchovného do obce Žaškov, okres Dolný Kubín.

V mene celej obce Liptovská Sielnica a jej občanov mu ďakujeme za jeho dlhoročnú spoluprácu a obetavosť a prajeme mu veľa zdravia, veľa úspechov na novom pôsobisku, a šťastie na dobrých a statočných ľudí.

Od 04.07.2022 štafetu prebral administrátor farnosti Mgr. Michal Pásztor.

Kontakt: 0918/122 160

Kostolník: Ján Halaj, Mária Plazová, Peter Rusko

Organista: Anabela Ratulovská

Kontakt: 044/55 97 309

Správca farnosti: Farnosť je spravovaná "excurrendo" z farnosti Liptovský Trnovec.

Zdroj dátMapové údaje pochádzajú z www.OpenStreetMap.org, databáza je prístupná pod licenciou ODbL.

Mapový podklad vytvára a aktualizuje Freemap Slovakia (www.freemap.sk), šíriteľný pod licenciou CC-BY-SA.

Fotky sme čerpali z galérie portálu freemap.sk, autori fotiek sú uvedení pri jednotlivých fotkách a sú šíriteľné pod licenciou CC a z wikipédie.

Výškový profil trás čerpáme z SRTM.

tags: #kostol #panny #marie #narodenie #liptovsky #mikulas