Príspevok na dieťa a podpora rodín v Rusku

Rodinné prídavky predstavujú významnú finančnú pomoc pre rodičov starajúcich sa o deti. V Rusku, kde demografické výzvy nabrali na intenzite, sa štát snaží rôznymi opatreniami podporiť rast pôrodnosti.

Ruský systém zahŕňa federálne aj regionálne platby, jednorazové príspevky pri narodení alebo osvojení dieťaťa, podporu rodín s viacerými deťmi a osobitné opatrenia pre tehotné študentky. Význam jednotlivých dávok však nemožno oddeliť od širšej demografickej politiky Moskvy.

Demografická situácia v Rusku

Rusko sa borí s nízkou natalitou a demografickým prepadom už desaťročia. Ani najnovšie vyhliadky napriek prijatým vládnym programom nevyzerajú ružovo. Napriek tomu sa tu narodí na jednu ženu stále viac detí ako v mnohých európskych štátoch.

Prepočty ukazujú, že v roku 2020 klesne celkovo ruská populácia o 158-tisíc ľudí, čo je päťkrát viac než v predchádzajúcom roku a najviac za posledných 14 rokov. Problémom je okrem pandémie nového koronavírusu, ktorá Rusko zasiahla mimoriadne tvrdo, príchod takzvanej demografickej jamy.

Ide o stav, keď sa do veku vhodného na rodenie detí dostávajú slabé ročníky s malým počtom žien. To je prípad dnešného Ruska, kde do plodného veku vstupujú slabé ročníky 90. rokov. Trend sa začal meniť po roku 1999 spolu so zvyšujúcou sa životnou úrovňou v krajine.

Druhé desaťročie 21. storočia tam bolo charakteristické rekordne vysokou plodnosťou a rekordne nízkou mortalitou, pretože sa podarilo predĺžiť mimoriadne krátky stredný vek dožitia ruských mužov. Rekordný bol rok 2015, keď na jednu Rusku v priemere pripadlo 1,75 dieťaťa.

Na porovnanie, ak v rokoch 2010 až 2015 na jednu Rusku v priemere pripadlo 1,7 dieťaťa, na Slovenku to bolo 1,4, na Maďarku 1,3, Ukrajinku 1,5, Nemku 1,4 a Číňanku 1,6 dieťaťa. Na rast populácie je nutné, aby sa na 100 žien narodilo 210 detí. Ako máme možnosť vidieť, v Rusku to tak nie je.

Podľa údajov ruského štatistického úradu Rosstat sa v prvej polovici roku 2024 narodilo v Rusku o 16 000 detí menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka, čo predstavuje najnižší počet od roku 1999. Kremeľ tento pokles označil za „katastrofický“ a snaží sa ho zvrátiť zavedením nových legislatívnych opatrení a verejnými výzvami na podporu rodín.

Rusko čelí jednej z najhorších populačných kríz vo svojej modernej histórii. Pôrodnosť klesla na najnižšiu úroveň za posledných 25 rokov. Naopak, úmrtnosť rapídne stúpla. Môže za to pandémia koronavírusu a vojna na Ukrajine, v ktorej už podľa odhadov padlo 140 až 200-tisíc Rusov.

Za hraničnú hodnotu potrebnú na udržanie populácie sa vo všeobecnosti považuje 2,1 dieťaťa na ženu. Predpokladá sa, že východoeurópska veľmoc dosiahne v tomto roku pôrodnosť 1,41 potomka na ženu.

Federálna politika podpory pôrodnosti

Nárast natality v Rusku po prelome tisícročí nebol len mimovoľným vedľajším produktom zvyšujúcej sa životnej úrovne. Kremeľ považuje zastavenie poklesu populácie za jednu zo svojich hlavných priorít.

V roku 2007 začali poskytovať finančnú podporu pri narodení alebo adoptovaní druhého dieťaťa. Od roku 2020 dostávajú ruské rodiny po novom podporu aj pri narodení prvého potomka.

S cieľom zmierniť dosahy demografickej jamy vypracovala Moskva národný projekt Demografia s rozpočtom viac než tri bilióny rubľov (takmer 32 miliárd eur) na roky 2019 až 2023.

Projekt má pomôcť zabezpečiť dosiahnutie priemernej dĺžky života 67 rokov, zvýšenie natality na 1,7 dieťaťa na ženu, vytvorenie podmienok na starostlivosť o deti do troch rokov a podporu zdravšieho životného štýlu.

Prezident Vladimir Putin pravidelne vyzýva ženy, aby rodili aspoň tri deti, čím by podľa neho zabezpečili budúcnosť krajiny. Rodiny s tromi a viac deťmi by sa podľa neho mali stať normou.

Zmeny v systéme príspevkov od roku 2025

Od 1. januára 2025 sa očakávajú zmeny v systéme príspevkov na dieťa v Rusku. Univerzálny príspevok nahradí okrem iného regionálne platby, ktoré sa od seba odlišovali veľkosťou a neboli vyplácané vo všetkých subjektoch Ruskej federácie.

Platba za tretie dieťa bude teda povinná pre všetkých. Systém by sa mal stať pohodlnejším: od 1. januára môžu byť všetky deti v rodine do 17 rokov uvedené v jednej žiadosti a za všetky okamžite vyplatené.

Podľa vládnych odhadov sa nové opatrenie sociálnej ochrany dotkne rodín s približne 10 miliónmi detí. Na realizáciu opatrenia bolo z rozpočtu vyčlenených 1,7 bilióna rubľov.

Rodiny s deťmi narodenými do 31. decembra 2022 majú nárok na jednorazovú platbu.

Jednorazové príspevky a ďalšie formy podpory

Jednorazové platby za novorodencov dostávajú všetky rodiny bez výnimky. Príspevok vzniká do 10 pracovných dní od vydania rodného listu.

S jednorazovým príspevkom môžu do 1. januára 2025 počítať aj rodiny, ktoré si osvoja dieťa.

Ešte predtým, 15. septembra, hovoril expert na štátnu a komunálnu správu Kirill Parfyonov o odškodnení dieťaťa, ktoré nechodilo do škôlky. Tá podľa neho zohľadňuje dostupnosť miest v štátnych či obecných predškolských zariadeniach.

Aj 1. januára 2025 sa neplánuje získať financie na Puškinovu kartu pre školákov a študentov vo veku 14-22 rokov. Bude to tiež predstavovať 5 tisíc rubľov, peniaze budú pripísané na špeciálnu kartu.

Regionálne rozdiely v podpore rodín

Univerzálny príspevok má zjednotiť časť systému, regionálne opatrenia však zostávajú významným doplnkom federálnej podpory. Od seba sa odlišujú výškou aj podmienkami.

Najviac detí v Rusku sa rodí na Kaukaze a v niektorých iných etnických, prevažne moslimských oblastiach krajiny. Mantra o tom, že za ruskou natalitou sú len moslimovia, kým miestne slovanské obyvateľstvo vymiera, však nie je nutne pravdivá.

Relatívne vysoká miera natality je aj v prevažne etnicky ruskej Sachalinskej oblasti, kde úrady pred niekoľkými rokmi začali podporovať rodiny s deťmi prostredníctvom programu demografického stimulovania, na ktorý vynakladajú až dve percentá miestneho hrubého domáceho produktu.

Podľa demografa Alaxeja Rakšu má práve táto, inak izolovaná oblasť ruského Ďalekého východu jednu z najvyšších natalít v celom Rusku, pričom ešte pred desiatimi rokmi bola z tohto hľadiska podpriemerná.

Do roku 2007, kým nezačali poskytovať celoštátny príspevok na druhé dieťa, rástlo podľa slov Rakšu obyvateľstvo veľmi pomaly.

Zdôrazňuje, že od roku 2011 prijali aj ruské regióny opatrenia na podporu pri narodení tretieho dieťaťa vo výške od 50- do 300-tisíc rubľov (od 544 do 3 267 eur).

V oblastiach, kde bola podpora aspoň 200-tisíc rubľov (2 178 eur), zaznamenali nárast natality.

Finančná podpora tehotným školáčkam

Jedným z najnovších krokov na podporu pôrodnosti je rozhodnutie Oryolskej oblasti, ktorá zaviedla finančnú podporu pre školáčky, ktoré otehotnejú.

Zákon, ktorý bol podpísaný guvernérom Andrejom Klyčkovom 20. marca 2025, je súčasťou širšej snahy zvýšiť pôrodnosť v krajine.

V rámci nového nariadenia môžu školáčky, ktoré sa „zaregistrujú ako tehotné“, získať jednorazovú finančnú pomoc vo výške 100 000 rubľov (približne 1 103 eur).

Zaujímavé je, že v tejto registrácii nie je požiadavka, aby dievčatá dieťa porodili. Tento krok rozširuje existujúci program, ktorý začal vyplácať podobné podpory študentkám vysokých škôl a univerzít.

Podobnú ponuku zaviedlo podľa The Moscow Times už štyridsať ruských regiónov. Výška príspevku sa líši, no minimálna suma vo všetkých oblastiach je 100 000 rubľov (približne 1 103 eur).

Najvyššia suma je k dispozícii v Ivanovskej oblasti, kde študentkám ponúkajú milión rubľov (približne 11 031 eur) za narodenie prvého dieťaťa.

Oryolská oblasť sa stala prvým regiónom v Rusku, ktorý prijal takúto podporu pre tehotné školáčky, pričom tento krok vyvolal značnú pozornosť v médiách aj medzi odborníkmi.

Guvernér Klyčkov obhajoval rozhodnutie, tvrdiac, že mladé matky čelia náročným rozhodnutiam a spoločnosť by ich mala podporiť v udržaní dieťaťa.

Upozornil tiež, že opatrenie je súčasťou celoštátnej stratégie, ktorá sa realizuje v spolupráci s ruským ministerstvom práce a ďalšími regionálnymi vládami.

Reakcie na podporu školáčok

Do boja proti klesajúcej pôrodnosti sa zapojilo 40 ruských regiónov. Výška príspevku sa líši, každý z nich však ponúka minimálne 100 000 rubľov (približne 1 100 eur), upozornil portál iDNES.cz.

Rozruch však vyvolal gubernátor Orlovskej oblasti Andrej Klyčkov, keď oznámil, že podpora sa týka aj žiačok stredných škôl.

Neskôr sa obhajoval tvrdením, že ide plošné opatrenie na základe pokynu z federálneho ministerstva práce. „Ministerstvo práce nariadilo všetkým regionálnym vládam v Rusku, aby toto opatrenie prijali,“ bránil sa Klyčkov.

Jeho vyhlásenie pobúrilo nielen širokú verejnosť, ale aj poslancov Štátnej dumy. „Nemali by sme povzbudzovať ruské ženy, aby rodili ešte počas školskej dochádzky,“ uviedla pre portál Gazeta.ru poslankyňa Nina Ostanina, ktorá šéfuje výboru pre ochranu rodiny.

Gubernátora obvinila zo skresľovania faktov, keďže jednotlivé regióny majú podľa nej dobre vypracovaný sociálny systém pre nastávajúce mamičky. Nátlak na stredoškoláčky preto považuje za absolútne nevhodný.

„Existuje 41 regiónov, vrátane Orlovského, ktoré dostávajú finančné prostriedky z federálneho rozpočtu na podporu pôrodov,“ podotkla s tým, že motivačný bonus nemá prehlbovať generačnú nevzdelanosť.

„Rodič, ktorý predčasne ukončil školskú dochádzku, pravdepodobne nebude schopný prispieť k vzdelávaniu a výchove svojho dieťaťa v takej miere ako rodič, ktorý získal úplné vzdelanie.“

Nina Ostanina, predsedníčka Výboru pre ochranu rodiny v Štátnej dume, vyjadrila obavy, že povzbudzovanie školáčok k materstvu môže viesť k nedostatočnému vzdelaniu a ekonomickým problémom v budúcnosti.

Podľa nej je dôležité podporovať mladé matky. Ruské médiá nevedia, či tento model bude pokračovať aj v ďalších ruských regiónoch. Už vôbec nie je jasné, aký vplyv bude mať na miera tehotenstiev u adolescentiek.

Podľa portálu 7x7 sa však zdá, že študenti neprikladajú tomuto stimulu veľkú váhu. „Peniaze ma nezaujímajú, chcem sa realizovať v štúdiu a v práci. Je nepravdepodobné, že by peniaze motivovali mladých ľudí mať deti,“ myslí si dvadsaťpäťročná Alina z Novosibirska.

„Človek by mal uvažovať nad deťmi, až keď má vlastné bývanie. Nemal by vám chýbať finančný vankúš a dobrý príjem,“ hovorí devätnásťročná Karina.

Propagácia rodinného života a zákaz „child-free“ ideológie

Okrem finančnej pomoci školáčkam sa v rámci širšej vládnej politiky podporujú aj ďalšie iniciatívy na podporu tradičných rodinných hodnôt.

Ruské médiá, vrátane populárnych reality show, zobrazujú mladé matky ako pozitívne vzory, čo je v kontraste s predchádzajúcim varovaním pred rizikami tehotenstva v mladom veku.

Televízne programy ako „Supermama“ alebo „Dni v pôrodnici“ propagujú materstvo ako hodnotu, ktorá by mala byť podporovaná v každom veku.

Podľa údajov ruského štatistického úradu Rosstat sa v prvej polovici roku 2024 narodilo v Rusku o 16 000 detí menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka, čo predstavuje najnižší počet od roku 1999.

„Bez detí nebude žiadna krajina,“ zdôraznil predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin, keď predstavoval nový zákon, ktorý zakazuje tzv. „child-free“ ideológiu.

„Je to ideológia proti životu na zemi,“ súhlasí s týmto prístupom poslankyňa Tatiana Buckaja.

Nový zákon, ktorý podpísal ruský prezident Vladimir Putin, zakazuje šírenie obsahu podporujúceho rozhodnutie nemať deti, a to v médiách, online priestoroch či vo filmoch.

Tento zákon vyvolal v ruskej spoločnosti zmiešané reakcie. Feministická aktivistka Zalina Maršenkulova ho označila za „formu reprodukčného násilia“.

Ruskí zákonodarcovia na jeseň zakázali propagáciu „bezdetného životného štýlu“, ktorý označili za extrémizmus.

Vláda zároveň spustila masívnu kampaň na zvýšenie pôrodnosti, ktorá zahŕňa stigmatizáciu interrupcií, zavádzanie hodín „rodinných hodnôt“ v školách, obmedzovanie dostupnosti núdzovej antikoncepcie alebo propagáciu materstva v médiách.

Spoločenské príčiny nízkej pôrodnosti

Dôvody nízkej pôrodnosti v Rusku sú rôznorodé - od vysokých nákladov na výchovu detí po dôsledky vojny na Ukrajine, kde mnohí otcovia prichádzajú o život.

Poslankyňa Buckaja ide ešte ďalej a rodiny s jedným dieťaťom označuje za „čudné“. „Ak pár žije spolu 30 rokov a má len jedno dieťa, niečo nie je v poriadku,“ vyhlásila.

Takéto vyjadrenia však čelia kritike. Senátorka Ľudmila Narusová počas parlamentnej diskusie uviedla: „Zákon by nemal zasahovať do práva jednotlivca rozhodnúť sa zodpovedne, či chce alebo nechce mať deti.“

Nie každý odborník v Rusku je presvedčený, že demografická kríza sa dá riešiť peniazmi.

Podľa Anatolija Višnevskeho, riaditeľa Inštitútu pre demografiu Vysokej školy ekonomickej v Moskve, je demografický pokles fenoménom vo všetkých rozvinutých krajinách, pričom v nejednej je situácia horšia ako v Rusku.

„V dnešnom svete treba dieťa živiť do 20. roku, tu samy dávky nestačia. Treba prijať komplexné opatrenia, ktoré budú zamerané na celkové zlepšenie životnej úrovne, nielen na ženy s deťmi.“

Vedec zároveň upozorňuje na inú vec. Problém je v charaktere pokolenia, ktorého členov vychovali v značnej slobode ako svetských občanov.

Poukazuje pritom konkrétne na Poľsko a Slovensko, ktoré sú ekonomicky úspešné, nezažili v 90. rokoch taký ekonomický prepad ako Rusko a aj tak sa tam na jednu ženu rodí menej detí.

Dnešné Rusko je podľa neho „ako Západ v 70. rokoch - krajina mladých ľudí, žijúcich pre seba".

Príspevky na tretie dieťa alebo na prvého potomka?

Novú politiku Moskvy, podľa ktorej dostávajú rodičia po novom príspevok aj na prvé dieťa, však považuje Alaxeja Rakša za krok nesprávnym smerom.

Upozorňuje, že pôrodnosť prvých detí bola a je v Rusku v porovnaní s inými rozvinutými štátmi vždy vysoká a len málo žien ostáva bezdetných.

„Ak by sa dôraz kládol na tretie dieťa a príspevok naň by bol milión rubľov [1 0891 eur], pribudol by za desať rokov milión alebo jeden a pol milióna detí. A to všetko pri vynaložení približne takého istého množstva finančných prostriedkov ako pri terajšej podpore na prvého potomka,“ verí Rakša.

To by však ruskú vládu nemalo odradiť od podpory natality. Rakša nesúhlasí s názorom niektorých iných expertov, že namiesto natality treba skvalitňovať život dospelých a seniorov, aby tí potom dokázali ostávať dlhšie produktívnymi.

Odstrašujúcim príkladom je Japonsko, ktoré sa dostalo do špirály starnutia populácie.

„Štát sa dostal do problémov, lebo čoraz väčšiu časť populácie tvoria dôchodcovia. Keď sú voľby, hlasujú za politikov, ktorí práve im sľúbia zvýšenie príjmu alebo iné prerozdelenie štátnych financií v ich prospech. Napríklad vyššie dôchodky, väčšie výdavky na zdravotnú starostlivosť a domy pre seniorov. Z čoho sa to všetko platí? Ide to na úkor podpory detí a rodín. Je to proces pozitívnej spätnej väzby, ktorý sám seba posilňuje. Keď sa rovnováha odchýli, kyvadlo úplne spadne. Čím je populácia staršia, tým viac si starí ľudia pre seba žiadajú dávky a peniaze, tým menej peňazí zostáva pre mladých.“

Úloha migrácie pri riešení demografického poklesu

Višnevskeho zástupca, demograf Michail Denisenko, tiež nepredpokladá, že finančná podpora natality bude dostatočným opatrením na zabránenie výraznejšiemu zníženiu počtu obyvateľov.

Pripomína, že prirodzený pokles obyvateľstva o takmer 14 miliónov z rokov 1992 - 2019 vykompenzovalo do určitej miery 9,6 milióna migrantov prevažne z krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí v tom čase prišli do Ruska za lepším životom.

Vladislav Inozemcev, riaditeľ Centra pre výskum postindustriálnej spoločnosti, v súvislosti s potrebami pracovného trhu a migráciou zo zahraničia upozorňuje na zaujímavý fenomén.

Kvalifikovaní migranti dokážu uspokojiť potreby pracovného trhu, ktorý čelí nedostatku pracovných síl, ale ich príchodom sa spomaľuje modernizácia ekonomiky.

„Jeden z najobdivuhodnejších prelomov vo zvyšovaní produktivity a v uplatňovaní technologických noviniek dosiahlo v 20. storočí Japonsko, ktorého populácia migrantov dodnes nepresahuje 2,2 percenta.

Analogicky, éra prudkého zníženia medzery v produktivite medzi Európou a Spojenými štátmi nastala v takzvanom slávnom tridsaťročí 1946 až 1975, teda v období takmer plnej zamestnanosti a deficitu pracovných síl, ktoré predchádzalo masovej pracovnej migrácii do krajín západnej Európy," tvrdí Inozemcev.

Boj Ruska s demografiou je bojom nerovným, v ktorom Moskva zatiaľ rozhodne nevyhráva. Podniká kroky s cieľom posilniť natalitu vlastného obyvateľstva. Ako doplnkové opatrenie podporuje migráciu kultúrne blízkych prisťahovalcov.

Platby pre deti v okupovaných oblastiach Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil vyplatenie jednorazového finančného príspevku vo výške 10.000 rubľov (170 eur) pre rodičov detí vo veku šesť až 18 rokov žijúcich v Moskvou okupovaných častiach Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny, ako aj v Záporožskej a Chersonskej oblasti na juhu.

Kremeľ tento krok ohlásil v deň, keď uplynulo šesť mesiacov od začiatku invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou".

Ruské orgány sa usilujú zaistiť si podporu obyvateľov v okupovaných častiach Ukrajiny rôznymi spôsobmi vrátane ponúkania finančných príspevkov či rozdávaním ruských pasov, približuje DPA.

Hodnotenie účinnosti finančných opatrení

Finančná podpora môže znížiť okamžité náklady spojené s narodením a výchovou dieťaťa. Samotná dávka však podľa odborníkov nemusí odstrániť dôvody, pre ktoré ľudia rodičovstvo odkladajú alebo sa rozhodnú mať menej detí.

Višnevskeho zástupca, demograf Michail Denisenko, tiež nepredpokladá, že finančná podpora natality bude dostatočným opatrením na zabránenie výraznejšiemu zníženiu počtu obyvateľov.

Podľa Anatolija Višnevskeho treba dieťa živiť do 20. roku a samotné dávky nestačia. Za dôležité považuje komplexné opatrenia zamerané na celkové zlepšenie životnej úrovne, nielen na ženy s deťmi.

Analýza zakopnutí aj úspechov Ruska má pri diskusiách o riešení demografických problémov v Európe svoj význam.

tags: #dotacia #na #dieta #v #rusku