Juraj Komorník, narodený 27. júla 1891 v Kuklove, okr. Skalica, bol významnou osobnosťou slovenskej histórie a kultúry. Jeho život bol spätý s národným obrodením, náboženským životom a kultúrnou činnosťou na Slovensku.
Narodenie a vzdelávanie
Juraj Komorník sa narodil 27. júla 1891 v Kuklove v okrese Skalica.
Svoje vzdelávanie začal na gymnáziu v Skalici v roku 1901, kde sa pod vplyvom P. Blahu, A. Bieleka a Ľ. Okánika národne uvedomil. Neskôr pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Trnave, kde na neho vplýval F. Urbánek.
V tomto období aktívne kupoval a rozširoval slovenské knihy aj časopisy. Pre svoje údajnú panslavistickú činnosť a protimaďarské zmýšľanie bol v roku 1907 vylúčený z gymnázia v Trnave a neodporúčili ho prijať na nijaké gymnázium v Uhorsku.
O tejto afére písala slovenská, česká, ruská, srbská aj poľská tlač. Po pokusoch pokračovať v štúdiách v Novom Sade, Prahe a Nagykőrösi mohol dokončiť piaty ročník gymnázia v maďarskom Kecskeméte.
Teologické štúdiá a kňazské pôsobenie
Teologické štúdiá absolvoval v Nitre. Kňazskú vysviacku prijal 28. februára 1915.
| Obdobie | Miesto alebo činnosť |
|---|---|
| 1915 | Kaplán v Dubnici nad Váhom |
| 1915 - 1919 | Kaplán v Kysuckom Novom Meste |
| 1919 | Kaplán v Žiline |
Ako kaplán pôsobil v rokoch 1915 v Dubnici nad Váhom, v rokoch 1915-1919 v Kysuckom Novom Meste a v roku 1919 v Žiline. Počas svojho pôsobenia usporadúval slovenské divadelné predstavenia a prispieval do slovenskej tlače.
Pre svoje slovenské presvedčenie mal ťažkosti s maďarskou cirkevnou vrchnosťou.
Účasť na politickom a národnom živote
Počas štátneho prevratu koncom októbra 1918 založil a viedol slovenský národný výbor v Kysuckom Novom Meste a postavil sa za vytvorenie československého štátu.
Za vpádu maďarských boľševikov v roku 1919 zorganizoval na Kysuciach 500 vojenských dobrovoľníkov.
V roku 1918 patril k zakladajúcim členom Slovenskej ľudovej strany. Presadzoval myšlienku autonómie Slovenska.
Dňa 29. decembra 1928 sa stal členom Slovenského krajinského zastupiteľstva a ako zdravotný referent aj členom Krajinského výboru, kde zastupoval Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu.
Spolok svätého Vojtecha
Zlom v jeho živote znamenalo menovanie za správcu Spolku sv. Vojtecha (SSV) 4. novembra 1920. Túto funkciu zastával až do roku 1957.
V roku 1921 bol vymenovaný za pápežského komorníka.
Podarilo sa mu zreorganizovať Spolok, získal preň široké ľudové vrstvy aj Slovákov zo zahraničia, vybudoval archív, tlačiareň, kníhkupectvo, múzeum F. R. Osvalda a knižnicu, ktorá v roku 1945 mala 60 000 zväzkov.
Z jeho iniciatívy dostal Spolok novú budovu.
V roku 1926 a 1937 bol členom delegácie Spolku sv. Vojtecha k Slovákom do USA. Zaslúžil sa o šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi Slovákmi v Maďarsku, Juhoslávii a Rumunsku.
Kultúrne podujatia a verejná činnosť
Bol spoluorganizátorom významných kultúrnych podujatí - Pribinových slávností v Nitre v roku 1933 a osláv 300. výročia založenia Trnavskej univerzity v roku 1935.
V roku 1938 dostal titul pápežského preláta.
Juraj Komorník počas Slovenskej republiky
Po vyhlásení Slovenskej republiky v roku 1939 bol vymenovaný za odborníka Slovenského snemu.
Od 1. augusta 1940 do 31. júla 1943 z titulu funkcie správcu SSV bol členom Štátnej rady.
Podľa jeho inštrukcií Spolok nevydal literatúru v pronacistickom duchu. Odmietal diskrimináciu Židov a pomohol niekoľkým židovským lekárom.
Na zasadaní Štátnej rady 26. marca 1942 predniesol návrh J. Balku proti deportáciám Židov, s ktorým sa stotožňoval.
V roku 1944 úspešne intervenoval za prepustenie 26 občanov Trnavy väznených v Ilave.
Povojnové obdobie a neskoršie roky
Po obnovení ČSR 6. júna 1945 bol Povereníctvom školstva dočasne zbavený správcovstva SSV.
Dňa 13. júla 1945 bol zaistený a umiestnený do vyšetrovacej väzby. Po intervenciách katolíckych biskupov Predsedníctvo Slovenskej národnej rady rozhodlo o jeho prepustení.
Prepustili ho 1. októbra 1945, no v ďalších rokoch žil pod hrozbou procesu.
Po prevzatí moci komunistami v roku 1948 sa do istej miery prispôsobil novým podmienkam, vďaka čomu mohol ďalej zastávať funkciu správcu SSV.
V roku 1957 odišiel do dôchodku, no ďalej pôsobil ako poradca v archíve a knižnici SSV.
Počas politického uvoľnenia v roku 1968 sa opäť vo zvýšenej miere angažoval v Spolku a prispel k jeho oživeniu.
V roku 1969 bol členom delegácie, ktorá sa zúčastnila na slávnostiach 1100. výročia úmrtia sv. Cyrila a Metoda.
Redaktorská a publicistická činnosť
Redigoval viacero katolíckych periodík. Do časopisov, ktoré redigoval, aj prispieval.
| Obdobie | Periodikum a funkcia |
|---|---|
| 1920 - 1923 | Zodpovedný redaktor Tatranského Orla |
| 1921 - 1922 | Zodpovedný redaktor mesačníka Mládež |
| 1923 - 1926 | Zodpovedný redaktor mesačníka Pútnik |
| 1925 - 1930 | Hlavný redaktor mesačníka Katolícke kázne |
| 1934 - 1944 | Člen redakčnej rady časopisu Plameň |
| 1937 - 1940 | Redaktor mesačníka Kultúra |
V rokoch 1921-1922 bol zodpovedným redaktorom mesačníka slovenskej kresťanskej mládeže Mládež, v rokoch 1920-1923 zodpovedným redaktorom Tatranského Orla, v rokoch 1923-1926 zodpovedným redaktorom katolíckeho ľudového mesačníka Pútnik, v rokoch 1925-1930 hlavným redaktorom mesačníka Katolícke kázne, v rokoch 1934-1944 patril do redakčnej rady mládežníckeho časopisu Plameň, v rokoch 1937-1940 redigoval mesačník Kultúra.
Aktuálne články písal najmä do Slováka a Kultúry.
- Na čo sa zabúda (Kultúra, r. 4, 1932, č. 12)
- Duševné náhľady a naša katolícka tlač (Kultúra, r. 5, 1933, č. 1)
- Údajná nespokojnosť slovenskej katolíckej inteligencie (Kultúra, r. 12, 1940, č. 4)
Publikačná činnosť
Historické práce
Historické práce zameral najmä na jednotlivé osobnosti cirkevných dejín, regionálne dejiny Trnavy a dejiny Spolku sv. Vojtecha.
- Pamätná kniha vysviacky slovenských biskupov (Trnava 1921)
- Účasť SSV na národnom živote Slovenskom (Kultúra, r. 2, 1927)
- Slováci a sv. Václav (Trnava 1929)
- Dejiny SSV (Trnava 1930)
- Alexander Rudnay (Kultúra, r. 3, 1931, č. 9)
- Palkovičova pozostalosť (Kultúra, r. 3, 1931, č. 1-4)
- Tichomír Milkin (Kultúra, r. 3, 1931, č. 12)
- Čachtická schôdzka Tatrína (Kultúra, r. 5, 1933, č. 9)
- Juraj Papánek, prvý slovenský historik. In: Sborník Literárno-vedeckého odboru SSV (Trnava 1933, s. 43-58)
- Katolícke Slovensko (zostavovateľ a spoluautor, Trnava 1933)
- Ambro Pietor (Slovák, r. 17, 1935, č. 184)
- Tradícia cyrilometodská a unionistická (Slovák, 18. 7. 1936)
- Z minulosti Trnavy do prevratu 1918 (Trnava 1938)
- Slovenský národný život v Trnave v rokoch 1488-1820 (Kultúra, r. 15, 1943, č.7-8)
- Cyrilometodská tradícia na Slovensku
Modlitebné knižky a náboženské príručky
Ako správca SSV sa zaslúžil o vydanie Svätého písma (Trnava 1926).
Bol autorom modlitebných knižiek:
- Modlitby a spevy pri navštevovaní štyroch bazilík v Ríme (Trnava 1925)
- Nebeské kvietky (Trnava 1925)
- Duchovné ruže (Trnava 1931)
- Ave Maria (Trnava 1932)
- Ružičky (Trnava 1933)
- Anjelské hlasy (Trnava 1934)
- Jednotný katolícky spevník (spoluzostavovateľ, Trnava 1937)
- Boh, moja spása (Trnava 1938)
Prekladateľská činnosť
Preložil dielo B. de Perugia Leukotea (Trnava 1922).
Úmrtie
Juraj Komorník zomrel 26. novembra 1971 v Trnave.