Šokujúce miesta, kde rodičia museli priniesť dieťa na obetovanie bohu!

Tieto rady som zozbierala od maminiek, ktoré odmalička vychovávali svoje deti vo viere, a ony aj v dospelosti stále milujú Pána Ježiša Krista.

Vo svojom živote nemôžeme urobiť nič múdrejšie a lepšie, než sa s úplnou dôverou odovzdať Bohu, tak ako to urobila Panna Mária. Správni rodičia to, samozrejme, chcú naučiť aj svoje deti. Ako však do ich detských sŕdc vštepiť dôveru k ich nebeskému Otcovi?

Obetovanie dieťaťa Bohu a rodinná zodpovednosť

V Katechizme Katolíckej Cirkvi, ktorý je pokladnicou a zhrnutím kresťanskej viery, sa píše o Ježišovom živote a konkrétne o tom, ako máme prežívať jednotlivé tajomstvá jeho pozemského života.

„Ježiš nežil svoj život pre seba, ale pre každého jedného z nás. V celom svojom živote sa prejavuje ako náš vzor. V našich zamysleniach nad ružencovými tajomstvami, ktoré hovoria o našom krstnom zasvätení, by sme sa dnes zastavili nad tajomstvom Ježišovho života - konkrétne jeho detstva; týmto tajomstvom je obetovanie Ježiša v chráme.

Zákon predpisoval, že keď sa narodil chlapec, na 40. deň po narodení mal byť predstavený v chráme. V prípade dievčat to bolo po 80 dňoch. Rodičia mali priniesť obetu a vykúpiť svoje deti. Panna Mária bola v chráme obetovaná Bohu, aj Ježiš ako prvorodený syn bol obetovaný v chráme.

Obeta Máriiných rodičov, Joachima a Anny, spočívala v tom, že dali Bohu to, čo mali najradšej - ovocie svojej lásky. Máriu, ktorá bola pre nich darom, odovzdali Bohu ako dar. Podobne to bolo aj s Ježišom. Mária a Jozef vo svojom živote zakúsili veľkú radosť, ktorá bola výsledkom lásky, lásky k Bohu a k jeho príkazom: obetovali spoločne to, čo milovali, Ježiša, a obetovali ho tomu, koho milovali nadovšetko - Bohu, a to ich urobilo šťastnými.

Manželia Jozef a Mária dávajú to, čo je im najdrahšie: Dieťa, ktoré im daroval Boh. Každá obeta, vykonaná z lásky, sa nám dvojnásobne vráti. Ako povedal Ježiš: Kto stratí, ten získa.

Otázka pre rodičov: Dokázali by ste obetovať svoje dieťa Bohu, keby sa ono rozhodlo pre zasvätený život? Povinnosťou rodičov je podporovať svoje deti pri výbere svojho povolania, pomáhať im v tom, nie však im v tom brániť!

Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí, že rodičia majú deti podporovať, modliť sa za nich, usmerňovať ich, nie však im brániť.

Vo svojom živote nemôžeme urobiť nič múdrejšie a lepšie, než sa s úplnou dôverou odovzdať Bohu, tak ako to urobila Panna Mária.

Čo majú rodičia robiť od narodenia

Odovzdajte deti Bohu a dôverujte Mu, že ich ochráni od všetkého zlého a postará sa o ne. Najdôležitejšia vec: Nebojte sa o svoje deti a verte Bohu, že ich ochráni.

Deti musia vidieť, že vy Boha milujete, spoliehate sa na Neho a veríte Mu. Ukážte im, že sa na Boha obraciate nielen v chorobe či v problémoch, ale aj v radostiach a dobrých dňoch.

Pokiaľ chcete mať z dieťaťa človeka, ktorý miluje Boha a spolieha sa na Neho, nemôžete byť iba „nedeľní kresťania“, ale kresťanský život musíte žiť každý deň. Taktiež zborové bohoslužby nech sú vaším druhým domovom.

Dieťa by tiež malo vidieť, že Boh vám pomôže v tom, za čo sa modlíte (uzdraví vás, dá vám silu a pod.). Víťazstvá, ktoré vám dal Boh, musia byť vo vašom živote zjavné. Nech dieťa vidí, že to funguje a nie je to len rozprávka. Hovorte s dieťaťom o tom, čo pre vás Pán urobil a že vám pomohol.

Odmalička za svoje dieťa ďakujte Bohu (za to, že je zdravé, múdre, poslušné a milujúce Boha). Buďte Mu vďační, že máte zdravé deti a ďakujte Mu za ich prednosti.

Budete si deti aj viac vážiť a viac im veriť. Ďakujte Bohu za tieto prednosti aj pri modlitbe s nimi, aby to vaše deti počuli.

„My, tvoj ľud, ovce na tvojej pastve, budeme ti ďakovať naveky, z pokolenia na pokolenie rozprávať o tvojich chvályhodných činoch.“ (Žalm 79,13)

Samozrejme, niekedy sa pohádajú aj pobijú, ale keď počujú od rodiča takúto modlitbu, je to pre deti balzam na ich dušu, že v nich nevidí iba to zlé. Deti to počujú a stávajú sa takými, akými ich chceme mať.

Modlitba, slovo a Božia prítomnosť v dome

Modlite sa a proste Boha o ochranu vašich detí. „... a jeho ochrana je nad jeho svätými.“ (Ekum.

Proste Boha, aby vám dal múdrosť pri výchove Jeho detí. Boh nám dá intuíciu, čo by sme mali urobiť, ale tiež nám dal knihy o výchove detí, a preto by sme ich mali zopár prečítať.

Každá kniha posunie rodiča dopredu, dá mu odpovede na jeho otázky a určite urobí menej chýb vo výchove detí, ako keby žiadnu knihu nečítal.

Minimálne tri kresťanské knihy o výchove detí by mali prečítať aj otec aj mama a spolu tvoriť jednotu.

Doma si často púšťajte chvály a čítajte si z Božieho slova aj pred deťmi. S chválami príde do domu Božia prítomnosť, spievajte si spolu s nimi a ukazujte si znakovou rečou slová piesne.

A keď si budete čítať z Biblie, bude to vaše deti priťahovať: „Mama, prečítaj nahlas aj mne.“ Dieťaťu môžete povedať o Biblii, že je to vzácna a veľmi dôležitá kniha pre každého človeka. Je v nej návod na život.

Ježiš je cesta, pravda i život. Je to rozhovor so samotným Bohom. V Biblii sú rôzne príbehy, ako napríklad Boh pomáha ľuďom, ale tiež nás táto múdra kniha učí, čo je v Božích očiach správne a čo nie. Dajte jej váhu pred deťmi a tak k nej aj pristupujte.

Deti majú rady obrázky. Na nich si často zapamätajú, že Eva plače, lebo neposlúchla Boha a zhrešila. Na Noemovu archu idú všetky zvieratá, ktoré z knihy pomenúvate a dieťa na ne ukazuje a pod.

Nemusíme do roka deťom povedať všetko, čo je v Biblii, ale vyberme si zopár príbehov a k nim sa počas roka vracajme.

Každý večer pred spaním sa so svojimi deťmi modlite, aj keď ešte nevedia rozprávať. Nech sa večerná modlitba stane vaším stálym rodinným stretnutím (otec, mama a deti).

Ak máte priestor na rannú modlitbu, určite ju praktizujte. Je to dobrý návyk, ktorý si môže dieťa vypestovať. Možno bude stačiť 5-10 minút a váš deň aj deň vašich detí bude oveľa lepší.

Keď už budú vedieť trošku rozprávať, môžu sa modliť s vami. U nás to bolo tak, že ešte keď nevedeli rozprávať, už takým svojím brblaním povedali modlitbu.

Potom, keď dostali to, za čo sa modlili, samy od seba za to ďakovali Bohu a za niektoré veci ešte ďakujú aj po roku. Tiež je dobré budovať u detí vďačnosť. Keď sme vďační, nie sme žiarliví a sebeckí.

Hovorte s dieťaťom o Bohu. Už po narodení dieťaťa mu môžete hovoriť o Bohu, aj keď sa zdá, že aktívne nekomunikuje. Komunikuje, a to neverbálne. Dieťa všetky slová, podnety absorbuje, vníma a zaznamenáva.

Okolo roka ukážte dieťaťu, kde býva, ako ho Boh veľmi miluje a dieťa objímte: „Táákto silno ťa Boh miluje.“ Môžete mu hovoriť, že ho Boh stráži, pomáha mu - všetko úmerne veku.

Na prelome druhého a tretieho roka, keď už deti vydržia počúvať nejaký príbeh, začnite im čítať, rozprávať príbehy z detskej Biblie.

My sme teraz u suseda videli prak a požičali sme si ho. Urobili sme si scénku, ako Dávid hodí kameň obrovi medzi oči a vyhrá. Skúšali prakom hádzať kameň aj deti a veľmi sa im to páčilo.

Tabuľka odporúčaní

Oblasť	Odporúčanie
Modlitba	Každý večer pred spaním
Čítanie Biblie	Doma si často púšťajte chvály a čítajte si z Božieho slova aj pred deťmi
Vďačnosť	Odmalička za svoje dieťa ďakujte Bohu
Vzťah k viere	Deti musia vidieť, že vy Boha milujete

Hranice, korekcia a úcta v rodine

Ďalšou úlohou rodiča je povedať dieťaťu, čo je hriech, čo sa Bohu nepáči, z čoho je smutný a naopak, čo má Boh rád a čo sa Mu páči.

Pokiaľ by dieťa stále chcelo čarovať alebo robiť niečo, čo sa Bohu nepáči, nedovoľte mu to. A už vôbec nie vo vašej blízkosti alebo doma.

Keď nepomôže vysvetlenie, určite treba zakročiť inak. Musí vedieť, že si stojíte za svojimi hodnotami, nech sa robí, čo sa robí. Buduje to dôveru dieťaťa vo vás.

Deťom treba dať korekciu doma. „Lepšie je zjavné karhanie ako skrývaná láska.“ (Pr 27,5)

Pri výchove treba nájsť rovnováhu, nebyť len priateľom, ale aj rázne ukázať autoritu, tak ako treba vedieť ukázať lásku.

A najdôležitejšia vec: nehrešme my rodičia a nebudú hrešiť ani deti. A ak aj zhrešíme, alebo zhrešia naše deti, nech poprosia o odpustenie Boha a už sa k tomu nevracajme. Boh odpúšťa a hneď aj zabúda.

Nedovoľte, aby sa k vám dieťa správalo neúctivo a zámerne vás neposlúchalo.

Pretože ak sa bude dieťa neúctivo správať k vám, je veľká pravdepodobnosť, že sa neúctivo bude správať aj k pastorovi, k autorite a aj k Bohu.

Nedovoľte, aby sa k vám dieťa správalo neúctivo a zámerne vás neposlúchalo.

Žite tak, ako chce Boh, aby sme žili. Pre deti je veľmi ťažko pochopiteľné, keď im hovoríme, aby neklamalo, a my sami deťom klameme.

Rozhodli sme sa našim deťom nikdy neklamať a hovoriť im veci na rovinu. Hovoriť pravdu za každých okolností, aj v prípade, ak sa to deťom nepáči, zarmúti ich to alebo rozplače.

Neklamme zbytočne dieťa, že sa za chvíľku vrátime. Nevyplatí sa nám to!

Nikdy nekritizujte zbor, pastora, iných kresťanov pred deťmi.

Buďte pevní vo svojich hodnotách. Nedovoľte deťom klamať, čarovať a pod.

Vaše hranice, hodnoty nech sú všetkým členom rodiny jasné a zrozumiteľné. Nemôžeme predsa na tú istú vec raz povedať áno a potom nie.

O svojich deťoch sa vyjadrujte ako o Božích deťoch.

Božie dieťa v žiadnom prípade nie je trdlo, nie je zlé, nič sa mu nedarí, ale je hlavou a nie chvostom, je hore a nie dole, všetko, na čo položí ruku, sa mu podarí, jeho listy nevädnú a načas dáva ovocie.

Naučte správne na seba vyznávať aj deti, pretože každý sa nasýti ovocia svojich úst.

Rodičia, netvorte vo svojich predstavách zlú budúcnosť vašich detí. A ak áno, tak len pozitívnu.

Neviďte svoje dieťa v škole niekde v kúte, ale ako osobnosť, ktorá vie demonštrovať kresťanstvo ako Jozef.

Vyformujte u detí pracovitosť.

„Vidíš chlapca obratného vo svojej práci? Môže sa postaviť pred kráľov, nebude slúžiť u obyčajných ľudí.“ (Pr 22,29)

Hneď ako vám niečo napadne, čo by vaše dieťa mohlo či chcelo v zbore robiť, postavte ho do služby. Takto sa dieťa bude cítiť dôležité a nenahraditeľné.

Vzťahy, viera a každodenný príklad

Budujte si vzťahy medzi kresťanmi navzájom a aj vaše deti nech si vytvoria pevné vzťahy v kruhu kresťanov.

Keď budú mať dobrých kamarátov medzi kresťanmi, tak si ich už nemusia hľadať medzi ostatnými vo svete.

Ak mu dobré priateľstvo v zbore chýba, bude ho hľadať vo svete. A tiež, ak má pevné priateľstvo v zbore a s Pánom to až tak ružovo nevyzerá, tak tie pevné priateľstvá v zbore ho udržia, aby neodišiel do sveta úplne.

Vaša rodinná atmosféra, vaše rodinné vzťahy navzájom, nech sú pokojné, plné lásky, milosti a radosti.

Úctu voči rodičom si vyžaduje prirodzený cit, ale aj zjavené Božie slovo. Od nich sme dostali život.

Rodičom patrí česť a úcta pre ich posvätenie a dôstojnosť, ktorú dostali od Boha, keď uzavreli manželstvo.

Celé správanie sa voči rodičom má byť také, že ich pokladáme za takých, ktorí svojou hodnosťou sú vysoko nad nami, a to platí nielen pre malé, ale aj pre dospelé deti.

Proti úcte voči rodičom sa dieťa prehreší, keď ich zahanbuje, nadáva im, opovrhuje nimi alebo ich ohovára.

Rodičia majú preto nielen právo, ale aj povinnosť starať sa o výchovu dieťaťa. Avšak nielen o jeho telo, ale aj o jeho dušu.

Rodičia sú svojim deťom zaviazaní dobrým príkladom.

Najosvedčenejší výchovný prostriedok je príťažlivý osobný príklad.

Žime svoju vieru pred deťmi!

Nech deti vidia, že s Bohom trávim čas. Nech vedia, že sa rád modlím, lebo mi je s mojím Bohom dobre.

Hovorme im o hriechu, o tom, že je prekážkou medzi nami a Bohom. O tom, že nás oddeľuje od Neho.

Hovorme im o Pánu Ježišovi a o Jeho diele. O tom, že On je jedinou cestou k Bohu a odpusteniu našich hriechov.

Povedzme im o rozhodnutí pre Krista. Povedzme im svedectvá o tom, ako Boh zachránil nás.

Dajme dieťaťu možnosť modliť sa za odpustenie a prijatie spasenia.

Milujme svoje deti. Tak spoznajú Božiu lásku. Nebude pre ne potom ťažké si vedieť predstaviť Boha ako láskavého otca.

Modlime sa ako Anna, Samuelova matka, za to, aby naše deti celým svojím životom slúžili Pánovi.

Či to už bude v cirkvi, alebo v sekulárnom zamestnaní. To nech rozhodne Pán, aké povolanie komu dá.

Ak by však naše deti prežívali povolanie do kresťanskej služby na plný úväzok, nebráňme im v tom.

Využime čas, ktorý sme teraz dostali, aby sme sa mohli venovať našim deťom a byť s nimi viac, než kedysi.

Rodič je prvý, kto má deti viesť k Bohu. Často sa stretávame s tým, že rodičia prenechávajú úlohu viesť deti k Bohu pracovníkom detskej besiedky.

Pamätajme však na to, že rodič je ten prvý, kto má svoje dieťa vychovávať a viesť ho k Bohu.

Aká je to vzácna vec, keď má dieťa veriacich rodičov! Je to nenahraditeľná vec pre dieťa, keď vidí, že jeho rodič Boha miluje a poslúcha.

Prvý obraz o Bohu tvoríme nášmu dieťaťu tým, čo vidia pri nás. Ako žijeme, ako sa správame, ako hovoríme.

Deti sú veľmi dobrí pozorovatelia. Porovnávajú, či to, čo hovoríme súhlasí s tým, čo robíme.

Nechajme deti nahliadnuť i do našich ťažkostí a ukážme im, ako sa za tie veci modlíme.

Nebojme sa im povedať o našich obavách kvôli koronavírusu a spoločne s deťmi sa za to modlime.

Hovorme deťom evanjelium. Potrebujú to od nás počuť.

Spontánne modlitby.

„Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Modlitba je pre veriaceho človeka veľmi dôležitá. Dostávame sa ňou bližšie k Bohu.“

Od narodenia má dieťa účasť na modlitbe rodičov a postupne tiež smie povedať niečo tomu Neviditeľnému ako jeho rodičia.

Modlitby: Otče náš, Zdravas Mária, Sláva Otcu sa s deťmi predškolského veku modlíme spolu, ale nevyžadujeme, aby ich deti vedeli naspamäť.

Popri voľne formulovanej modlitbe, ktorej dávame prednosť, hocijako jednoducho a kratučko ju deti vyjadria, je vhodné naučiť deti aj pevne formulované modlitby.

Pri návštevách cintorínov vnímame prítomnosť modliacich sa ľudí: čo asi prežívajú?

V posledných rokoch sa stále viac praktizuje aj pochovanie dieťaťa, ktoré zomrelo pred narodením. Opora v spoločenstve je dôležitá.

Načerpať nádej však potrebujeme zo spojenia so vzkrieseným Pánom.

Rodičia nemajú právo zveriť výchovu svojich detí nijakej inštitúcii, spoločnosti, ani inej osobe...

Rodičia v spolupráci s Bohom dali deťom život. Preto sú povinní starať sa o výchovu, udržanie a rozvíjanie tohto života.

Škola, a aj rodičia chcú mať z detí náučné slovníky, športovcov, reprezentantov, spevákov... ale jedno nemá kto z nich vychovať ľudí, ktorí by dokázali dobre, mravne a správne žiť.

Dnes máme pomaly všetko, ale úprimní, dobrí, mravní a charakterní ľudia nám chýbajú.

Dokážeme kadečo: lietať vesmírom, pristáť na mesiaci, budovať gigantické stavby, rozbíjať atómy, ale nevieme to najzákladnejšie - správne a šťastne žiť.

A práve k tomu potrebujeme nábožensko-mravnú výchovu.