Kedy dať dieťa do hopsadla: vek, riziká a bezpečnejšie alternatívy

Hopsadlá a chodítka patria medzi pomôcky, ktoré majú dieťa zabaviť a na chvíľu odbremeniť rodičov. Kým niektorí rodičia ich vnímajú ako užitočného pomocníka, odborníci ich používanie vo všeobecnosti neodporúčajú, pretože nemusia podporovať prirodzený psychomotorický vývin dieťaťa.

Dieťa sa naučí chodiť, keď bude mať na to svoj individuálny čas, nie je dôvod tento proces urýchľovať. Každé dieťa by sa malo vyvíjať vlastným tempom a nejaké urýchľovanie nie je vhodné.

Čo je hopsadlo a prečo sa používa

Hopsadlá sú obľúbenou hračkou pre deti, ktorá im prináša radosť z pohybu a zároveň podporuje ich psychomotorický vývoj. Na trhu existuje množstvo typov hopsadiel, preto je dôležité zvážiť, ktoré je pre vaše dieťa najvhodnejšie.

Rodičia ich často používajú na zabavenie dieťaťa alebo ako chvíľkové riešenie počas domácich prác. V dnešnej dobe majú rodičia na výber naozaj množstvo pomôcok, ktorých úlohou je zabaviť dieťatko a trošku tak rodičov odbremeniť.

Máte doma malého neposedníka, ktorého sem-tam vložíte do chodítka či do skákadielka, aby ste si chvíľku vydýchli a dieťatko zabavili? Možno vás ani nenapadne, že tých pár minút denne, ktoré vaše dieťa strávi v týchto „zábavkách“, mu môžu dosť nepríjemne uškodiť.

Kedy môže dieťa používať hopsadlo?

Skákadlá sú dosť kontroverznou témou. Niektorí lekári ich neodporúčajú radšej vôbec, iní s malými obmedzeniami nevidia na ich používaní nič strašného.

So skákadlom, ak už ho chcete pre svoje dieťatko kúpiť, by ste mali byť opatrní. Neodporúča sa používať pre detičky s nejakým pohybovým problémom či oneskoreným vývojom.

Dieťa by malo mať pohybové schopnosti vyvinuté primerane veku, čo však niekedy rodič nedokáže hneď len tak ľahko rozpoznať. Pritom v skákadle sú zaťažené bedrové kĺby i chrbtica a dieťa, ktoré nie je celkom v poriadku, si tak môže zdravotné problémy ešte prehĺbiť.

Na vhodnosť skákadla je preto lepšie sa spýtať vášho detského lekára, ktorý vaše dieťa pozná.

Určite by tiež skákadlo ani u celkom zdravých detí nemalo byť každodennou záležitosťou a pobyt v ňom by mal trvať len pár minút (maximálne 10).

Vek závisí od typu hopsadla

Pri výbere hopsadla je dôležité zohľadniť vek dieťaťa, jeho schopnosti a preferencie.

Uvedené vekové hranice nemožno chápať ako automatické odporúčanie na používanie každého hopsadla. Veková vhodnosť musí zodpovedať konkrétnemu typu výrobku, schopnostiam dieťaťa, jeho zdravotnému stavu a pokynom výrobcu.

Závesné hopsadlá pre menšie deti

Závesné hopsadlá sú vhodné pre menšie deti od 6 mesiacov. Podobajú sa hojdačke a podporujú držanie tela dieťaťa, takže nemusí samo udržať rovnováhu.

Pri tomto type pomôcky však nestačí sledovať iba údaj o veku. Dôležité je, aby dieťa dokázalo primerane držať hlavu a trup a aby jeho pohybový vývoj prebiehal bez ťažkostí.

Skákacie zvieratká

Skákacie zvieratká: Tieto hopsadlá v tvare zvieratiek sú veľmi obľúbené, pretože poskytujú väčšiu stabilitu ako lopty, a preto sú vhodné aj pre menšie deti.

Dieťa sa na nich môže pohupovať už od 9 mesiacov, ak už vie samo sedieť a postaviť sa s pomocou. Vďaka vysokej nosnosti môže dieťaťu hračka vydržať roky.

Na výber je široká škála zvieratiek, ako sú koníky, kravy, zebry, psy, mačky, včielky, jednorožce alebo dinosaury.

Nafukovacie hopsadlo, často v tvare zvieratka alebo dopravného prostriedku, je skvelou hračkou pre aktívne batoľatá. Oblé tvary a pestré farby povzbudzujú k sedeniu, hopsaniu a skákaniu, čím sa rozvíjajú psychomotorické schopnosti dieťaťa.

Hopsadlo nielenže vyčarí úsmev na tvári, ale aj zabaví na dlhý čas. Dieťa si tak hravou formou precvičí svaly celého tela a naučí sa držať rovnováhu.

Ergonomický tvar zaisťuje bezpečnosť, pričom uši slúžia ako držadlá. Vďaka možnosti ľahkého vyfúknutia je hopsadlo ľahko prenosné a skladovateľné, čo oceníte na cestách alebo pri návštevách.

Skákacie lopty a tyče

Skákacie lopty: Klasika, ktorú si mnohí pamätajú z detstva. Ide o gumovú loptu s rukoväťou na držanie počas skákania. Rukoväť môže mať tvar tykadiel alebo uší.

Existujú aj lopty bez úchopu, ktoré sú vhodné na cvičenie a rehabilitáciu. Skákacie lopty sú vhodné pre deti od 3 rokov, ktoré už majú lepšiu stabilitu.

Skákacie tyče: Vyrobené z kovových materiálov s pružinou, stupienkami na nohy a držadlami na ruky. Sú určené pre staršie deti od 5 rokov.

Hopsadlo nie je pomôcka na učenie chôdze

Dieťa sa naučí chodiť, keď bude mať na to svoj individuálny čas, nie je dôvod tento proces urýchľovať, veď nejde o závod.

Chôdzu máme geneticky naprogramovanú a tak, ako dozrieva nervová sústava, dozrievajú aj naše pohybové schopnosti. Každé dieťa je individuálne preto ho do ničoho nenúťme, neurýchľujme jeho vývoj a neporovnávajme na základe toho, kedy ktoré začalo chodiť.

Deti začínajú chodiť okolo jedného roka, no samostatná chôdza do priestoru prichádza až po prvom roku života, zväčša do 18. mesiaca veku dieťaťa. Všetky vývojové fázy počas prvého roka dieťaťa sú prípravou na samostatnú chôdzu.

Niektoré deti sa môžu rozchodiť už v 10 mesiacoch, iné zas v 16 mesiacoch. Rôzne zdroje často uvádzajú iné časové rozpätia. Je to preto, že vývoj dieťaťa je do veľkej miery individuálny.

Najhoršie sú zjednodušujúce tvrdenia, trebárs, že dieťa musí vedieť chodiť už v jednom roku. Ak dieťa nechodí do prvého roku života, rodičov to často znepokojí a majú obavy, či je všetko v poriadku.

Aj keď to znie triviálne, definícia chôdze môže byť často mätúca. V pravom slova zmysle je chôdza jav, kedy sa dieťa samostatne postaví v priestore do vzpriamenej polohy a vykračuje smerom vpred.

Prirodzené fázy pred samostatnou chôdzou

Kým sa dieťa naučí chodiť, malo by predtým postupne ovládnuť ešte pár ďalších pohybových činností.

Rozhodujúce sú prvé tri mesiace, kedy sa dieťa pokúša o vzpriamenie v polohe na brušku. Správne zvládnutá poloha na brušku, tzv. “pasenie baránkov”, je veľkým predpokladom, že zvládne otáčanie sa na brucho a opačne, neskôr lezenie po štyroch, sed, státie a chôdzu.

Niektoré deti dlho a radostne štvornožkujú. Akoby im ani nenapadlo pohybovať sa inak. Iné sa začnú vzpriamovať a nakračujú opatrne okolo nábytku.

Niektoré deti tieto fázy rýchlo „prebehnú“ alebo vynechajú a vydajú sa do priestoru. Niektoré suverénne, iné opatrne.

Každou novou pohybovou schopnosťou si dieťa posilňuje svoje kosti, šľachy a svaly. Každý pohybový míľnik, ktorým dieťa prechádza, má svoj veľký význam. Preto je dôležité to rešpektovať a vývoj nepredbiehať.

Prirodzený vývoj dieťaťa podporuje hranie na podložke, lezenie, objavovanie bezpečného prostredia a interakcia s rodičmi.

Prečo môžu byť hopsadlá problematické

Fyzioterapeutka zdôrazňuje, že chodítko ani hopsadlo dieťaťu nedovoľuje prirodzený pohyb, čím sa nepodporuje správny vývin.

Hopsadlo predstavuje zlú záťaž na chrbticu a trpia bedrové kĺby, čo môže viesť k rôznym pohybovým problémom a deformáciám do života.

Predčasným postavovaním dieťaťa na nôžky je preťažovaný jeho pohybový aparát, preto dieťaťu nepomáhajme do stoja ani pridržiavaním za ruky, ani používaním rôznych chodítok.

Keď dieťa predčasne nútime do vzpriamenej polohy, môže mať neskôr problémy s chrbticou. Pri vodení za ruku mu totiž meníme ťažisko, čím síce robí kroky, ale nesprávne.

Chodítka, hopsadlá, ktoré kedysi boli bežnou súčasťou domácnosti, sú podľa fyzioterapeutky najhoršou variantou. Názory na tieto pomôcky sú dnes skôr negatívne a odborníci ich neodporúčajú.

Rozdiel medzi hopsadlom a klasickým chodítkom

Hopsadlo a chodítko nie sú rovnaké pomôcky. Pri výbere je dôležité rozlíšiť, či ide o závesné hopsadlo, nafukovacie skákacie zvieratko, skákaciu loptu, klasické chodítko s kolieskami alebo tlačiace chodítko.

V zásade môžete nájsť dva základné typy chodítok.

Populárnejší typ chodítok, ktorý možno spoznávate zo svojho detstva, a používajú ho najmä tradiční rodičia. Ide o model na štyroch kolieskach, do ktorého dieťa posadíte zhora.

Ono sa potom pohybom nôh odráža od zeme, vďaka čomu sa pohybuje. Zväčša obsahuje aj stolček s hrkálkami a hračkami.

Rodičia vkladajú do tohto modelu chodítka väčšiu nádej. Už názov naznačuje, že je v čomsi aktívny - dieťa teda pasívne nesedí, ale využíva na pohyb svoje telo. Je to ale o toľko lepšie?

Klasické chodítka, do ktorých sa dieťatko položí, sú nevhodné. Dieťa je akoby pasívne zavesené a nemôže trénovať stabilitu tela a väčšinou chodí po špičkách.

To, samozrejme, s prirodzenou chôdzou nemá nič spoločné. Kĺby sú v neprirodzenom postavení a chrbtica dieťatka je preťažovaná.

Prečo odborníci neodporúčajú klasické chodítka

Väčšina lekárov a odborníkov sa zhoduje na tom, že detské chodítka, známe tiež ako „pavúky“, do ktorých sa dieťatko vloží a odrážaním nožičiek sa v nich pohybuje, nie sú z pohľadu vývinu dieťaťa vôbec vhodné a neodporúčajú ich používanie.

Dieťa, ktoré nevie samo chodiť ani samostatne stáť, nie je pripravené na chôdzu. Deti sa do chodítok dávajú spravidla ešte v dobe, keď nedokážu samé chodiť, nemajú teda vôbec nacvičenú chôdzu.

V chodítku sa dieťa pohybuje odrážaním nožičiek, často používa špičky na odrážanie. Dochádza k nesprávnemu zaťaženiu kĺbov, najmä bedrových, a tiež sa dieťa nenaučí udržiavať správne rovnováhu pomocou rúčok, obranné reflexy sú tu obmedzené.

V chodítku dochádza k veľkému tlaku na bedrové kĺby, ktoré ešte nie sú úplne vyvinuté. Pokiaľ je dieťa v chodítku ešte skôr, ako začalo štvornožkovať, vertikalizovať sa do stoja a obchádzať nábytok, tak sa nesprávne formuje kostná hmota bedrového kĺbu a hrozí dysplázia bedrového kĺbu.

Navyše v chodítku sa podporuje chôdza po špičkách, dieťa tak nemá možnosť položiť celé chodidlo na zem.

Mnohé deti, ktoré mamičky dávali do chodítok, neskôr pri učení chôdze „špičkujú“, čo býva častým dôsledkom práve pobytu v chodítku. Nesprávne naučené pohybové vzorce sa potom ťažko odstraňujú.

Dieťa sa v chodítku nenaučí padať. Vďaka opore, ktorú chodítko poskytuje, sa deti nemajú šancu naučiť, ako správne padať.

Chodítka nepodporujú vývoj obranných reflexov pri chôdzi - pri bežnom učení chôdze dieťa padne zľahka na zadok a jeho reflexy sú aktivované. Chodítko tieto reflexy obmedzuje.

Normálna chôdza dieťaťa vyžaduje vertikálne postavenie a inú mobilitu, čo pohyb v chodítku neumožňuje.

Chodítko umožňuje pohyb dopredu (rovno), teda neobchádza nábytok chýba pohyb do strany. Začnú sa vyvíjať úplne iné svaly a neposilnia sa tak, aby v neskoršom veku udržali chrbticu rovno.

Chodítka spôsobujú asymetriu v pohybe dolných končatín pri chôdzi, sú tak možnosťou zaostávania vo vývoji chôdze.

Chodítko dieťaťu neumožňuje obchádzanie okolo nábytku a postupné púšťanie sa do priestoru. Pomôcka vo väčšine prípadov berie deťom motiváciu skúšať chôdzu samostatne.

Ak naučíte dieťa chodiť s oporou, bude vedieť chodiť len s oporou. Keď mu dáte nafukovací kruh, nenaučí sa vďaka nemu plávať: naučí sa spoliehať na to, že mu kruh pomôže zostať nad hladinou.

Riziko úrazov pri chodítkach

Chodítka však predstavujú ešte i ďalšie riziko. Dieťa je v chodítku príliš „mobilné“, dostane sa aj tam, kde by sa za iných okolností nedostalo.

Stačí chvíľka nepozornosti a dieťa môže zo stola stiahnuť na seba obrus, udrie sa o roh nábytku a veľmi nebezpečné sú pády zo schodov v chodítku.

Najväčšou obžalobou chodítok je však veľký počet úrazov pri jeho používaní. V r. 1999 bolo v USA prijatých na ošetrenie 8800 detí so závažnými úrazmi vďaka používaniu chodítok.

K úrazom sa počíta aj množstvo popálenín a žiaľ aj úmrtí malých detí.

Napriek zdaniu neobratného posúvania sa dieťaťa v chodítku môže dieťa v ňom vyvinúť rýchlosť až 10 km za hodinu.

Pokiaľ v tejto rýchlosti narazí na prekážky, chodítko sa prevráti a následkom je vždy úraz. Tieto úrazy sú o to horšie, že dieťa je v chodítku pripútané a tak má pád s chodítkom ďaleko horšie následky ako voľný pád dieťaťa v inej situácii.

Slovenská pediatrická spoločnosť neodporúča používať chodítka pre deti v žiadnom veku, výnimkou sú špecifické indikácie, ktoré však ale tiež nepripúšťajú používanie chodítok pre dojčatá a batoľatá.

Škodí aj niekoľko minút?

Niektoré mamičky sa pýtajú, či aj pár minút denne môže dieťatku v chodítku uškodiť.

Lekári hovoria o škodlivosti pravidelného pobytu v chodítku, no ťažko odhadnúť, čo ktorému dieťatku uškodí a čo je ešte bezpečné.

Okrem toho, mamičky neraz zvyknú začínať s pár minútkami, lenže keď vidia, že dieťa je v chodítku spokojné a ony tak majú chvíľku voľna, je veľkým pokušením nechávať tam drobca čoraz dlhšie a dlhšie.

Jednoznačne preto možno povedať, že jediným bezpečným riešením v otázkach chodítka, je žiadne nepoužívať.

Chodítka nie sú vhodné na pravidelné používanie. Môžu významne uškodiť, lebo bránia prirodzenému vývoju dieťaťa. Neslúžia na rozvoj motorických schopností.

Ak sa používajú rozumne, s mierou, občas, môžu spestriť deň a na chvíľu uľahčiť život matke.

Tlačiace chodítka

Tlačiace chodítka sa môžu javiť ako lepšia možnosť, ale veľmi vhodné nie sú ani tieto pomôcky.

Samostatná chôdza sa týmto typom chodítka odďaľuje. Dieťa sa nemusí snažiť, prirodzene nespevňuje trup a neposilňuje schopnosť udržiavania rovnováhy.

Ak nečakáte, že dieťa bude celý život chodiť s kosačkou na trávnik alebo s nákupným vozíkom, tento model mu zrejme do budúcnosti príliš na úžitok nebude.

Aktívne centrum: Typ hračky podobný chodítku, akurát bez koliesok.

Prečo rodičia chodítka a hopsadlá používajú

• Nástroj na upokojenie dieťaťa: Chôdza, pri ktorej sa deti spoliehajú iba na svoje telo, pre nich môže byť v začiatkoch frustrujúca.
• Marketing: Rodičia môžu podľahnúť marketingu a nakúpia pre dieťa všetko možné, čo vidia v reklamách, zo strachu, aby mu nič nechýbalo.
• Dieťa je pod kontrolou: Dieťa uzavreté v chodítku má rodič viac pod kontrolou.

Povedzme si úprimne, chodítko nie je pomôcka pre dieťa. A už vôbec neslúži k učeniu chodenia. Je to pomôcka pre rodičov.

Chodítko na chvíľu "postráži" a zabaví dieťa. Možno sú rodičia vyčerpaní, možno zaneprázdnení a dá sa to pochopiť. Žiaľ, žijeme uponáhľanú, náročnú dobu.

Rovnako ako sa nájdu deti, pre ktoré bude chodítko vyložene nebezpečné, tak sa nájdu aj deti, pre ktoré bude „len“ zbytočné.

Na čo si dať pozor pri výbere hopsadla

• Zvuky: Niektoré zvieratká vydávajú realistické zvuky, ako napríklad kôň, krava alebo pes.
• Značka: Je vhodné vyberať hračky od overených výrobcov, ktoré sú spoľahlivé, kvalitné a vyrobené zo zdravotne neškodných materiálov.
• Kvalita prevedenia: Bezpečnosť dieťaťa by mala byť vždy prvoradá.
• Skladnosť: Veľkosť hopsadla je dôležitá z hľadiska skladnosti.
• Nosnosť: Každé hopsadlo musí mať uvedenú nosnosť.
• Spôsob údržby: Hopsadlo by sa malo dať ľahko čistiť.
• Veková vhodnosť: Niektoré hopsadlá sú vhodné od 1 roka, iné až od 3 rokov.

Medzi obľúbené značky patria John, Petite and Mars, Lamps, Zopa, Mondo, Merco a Jamara.

Materiály hopsadiel sa líšia podľa typu výrobku. Pružný materiál sa používa na výrobu skákacích lôpt a zvieratiek. Je odolný a dobre sa odráža, čo je ideálne na skákanie.

Tuhý materiál sa používa na výrobu skákacích zvieratiek. Menej sa odráža, takže dieťa sa na ňom skôr pohupuje. Materiál je potrebné nafúknuť na maximum objemu.

Niektoré zvieratká kombinujú plast s plyšovým povrchom.

Bezpečnosť pri používaní hopsadla

Pripravte dieťaťu priestor, v ktorom sa bude môcť pohybovať bez nebezpečenstva úrazu.

• Dajte si pozor na špicaté predmety.
• Odstráňte ostré hrany.
• Odložte malé časti hračiek.
• Vyhnite sa teplu.
• Overte, či je hopsadlo určené do interiéru alebo aj von.
• Dodržujte uvedenú nosnosť a vekovú vhodnosť.
• Dieťa počas používania pozorujte.

Bezpečnosť dieťaťa by mala byť vždy prvoradá. Ergonomický tvar zaisťuje bezpečnosť, pričom uši slúžia ako držadlá.

Alternatívy k chodítkam a hopsadlám

Namiesto chodítok a skákadiel existuje množstvo iných spôsobov, ako dieťa zabaviť a podporiť jeho vývoj.

• hranie na podložke;
• lezenie;
• objavovanie bezpečného prostredia;
• interakcia s rodičmi;
• obchádzanie nábytku;
• štvornožkovanie;
• plávanie;
• cielená hra na posilňovanie.

Nechať dieťa čo najviac objavovať, to akým spôsobom sa vie hýbať, nedávať do žiadnych pomôcok, nevlaciť za ruky, aby vedelo čo najrýchlejšie chodiť.

Nechať ho obchádzať nábytok, štvornožkovať, chodiť na plávanie, hrať sa s ním cielene, aby posilňovalo.

Detské ohrádky dobre poslúžia ako krátkodobý núdzový variant bezpečného priestoru.

Vysoká stolička nemusí slúžiť len pri jedle.

Ak je vaším dôvodom pre použitie chodítka rozvoj chôdze, vedzte, že ho nepotrebujete.

Kedy sa poradiť s pediatrom alebo fyzioterapeutom

Dieťa je individuálne a u predčasniatok do jeho vývoja vstupuje veľa ďalších prvkov, ktoré ovlyvňujú to, kedy jednotlivé fázy psychomotorického vývinu bábätko zvládne.

Ak sa obávate o psychomotorický vývoj vašej ratolesti, kontaktujte odborníka.

Ja by som apeloval na rodičov: nenechajte sa vystrašiť a neporovnávajte sa. Systém pediatrických poradní je u nás skvelý.

A hlavne: je to vaše vytúžené dieťa a príroda vám dala tu najdôležitejšiu ingredienciu, materinsky inštinkt.

Veľakrát mamička niečo tuší skôr, ako to klasická medicína odhalí. Každá matka najlepšie pozná svoje dieťa.

Pozorujte, podporujte, vnímajte. Ak by niečo išlo zlou cestou, ak by sa vám čokoľvek nezdalo, pediater vám to pomôže odhaliť aj napraviť.

Buďte trpezliví a majte v dieťa dôveru: naučí sa to, až na to bude pripravené.

tags: #kedy #dat #dieta #do #hopsadla