Kedy sa rodia jelene lesné a ako prebieha ich narodenie

Jeleň lesný (Cervus elaphus) patrí medzi najväčších zástupcov svojej čeľade a je jedným z najznámejších cicavcov európskej prírody. Jeho rozmnožovací cyklus je úzko spätý s ročnými obdobiami: ruja prebieha najmä na jeseň a jelenčatá prichádzajú na svet na jar alebo začiatkom leta.

Jelene lesné sa najčastejšie rodia v máji až júni. Gravidita laní trvá približne 240 až 262 dní, teda približne osem mesiacov. Mláďatá sa rodia najmä po jesennej ruji, ktorá prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septembra do 10. októbra.

Kedy presne sa rodia jelenčatá

Mláďatá väčšinou prichádzajú na svet v máji až júni, po približne 240 dňoch vývoja zárodku. V tomto období už príroda poskytuje dostatok trávy, bylín a ďalšej potravy pre matku aj jej mláďa.

Samice jeleňa lesného rodia zvyčajne jedno mláďa, vzácne aj dve. V inom opise sa uvádza, že po ôsmom mesiaci gravidity rodí jedno alebo dve teliatka. Väčšina laní však privádza na svet iba jedno jelenča.

Prečo sa jelenčatá rodia práve na jar

Načasovanie pôrodu na máj a jún súvisí s jesennou rujou a dĺžkou gravidity. Po ruji nasleduje približne osemmesačný vývoj mláďaťa, takže pôrod pripadá na obdobie, keď je v lesoch a na lúkach dostatok potravy.

Jeleň je typický bylinožravec. Konzumuje trávy, byliny, letorasty drevín, rôzne poľnohospodárske kultúry, lucernu, ďatelinu, obiloviny, ale aj plody od žaluďov až po pagaštany. Samice tak môžu po pôrode ľahšie získavať energiu potrebnú na tvorbu mlieka a starostlivosť o mláďa.

Jeleň je prežúvavec, ktorý potrebné výživné látky získava požieraním trávy, kôry stromov, lístia či žaluďov. Táto slabo predžutá potrava sa dostáva do prvého oddielu žalúdka - bachora. V bezpečnom úkryte sa neskôr natrávená potrava vracia späť do papule na dôkladnejšie mechanické spracovanie.

Ako vyzerá novonarodené jelenča

Jelenčatá vážia pri narodení približne 15 kg. Majú hnedú srsť s bielymi škvrnami, ktorá im pomáha splynúť s trávou, lístím a podrastom. Škvrnité sfarbenie je typické najmä pre mláďatá; dospelé jelene sú väčšinou jednofarebné.

Mláďatá sú počas prvých dní po narodení skryté v trávnatom poraste. Spočiatku sa nespoliehajú na rýchly útek, ale na maskovanie a nehybnosť. Mladé jelene sú najprv ukryté v hustých kríkoch, kde ich škvrnitá srsť pomáha pri maskovaní.

Po dvoch týždňoch sú mláďatá schopné pripojiť sa k stádu, ale na matke sú závislé približne tri mesiace. Matka pridája mláďa štyri mesiace, pričom v inom opise sa uvádza dojčenie asi 120 dní. Po uplynutí jedného roka je mláďa samostatné.

Laň sa pred pôrodom oddeľuje od čriedy

Črieda pozostáva zo samíc, ktoré sa označujú ako jelenice alebo lane, a z mláďat, ktoré sa nazývajú teľatá alebo jelenčatá. Samce často žijú jednotlivo alebo vo vlastných jeleních čriedach.

Keď laň ide rodiť mladé, oddelí sa na čas od ostatných laní a po pôrode sa k nim opäť pridruží. Samica tak privádza mláďa na svet mimo hlavnej skupiny, spravidla na pokojnom a dobre ukrytom mieste.

V čriede zohráva kľúčovú úlohu samica jeleňa alebo srnky. Hoci je menšia a ľahšia ako samec, jej úlohu v ekosystéme nemožno preceňovať. Samice žijú v stádach, ktoré môžu pozostávať z niekoľkých dospelých samíc a ich mláďat.

Samice na otvorenej ploche dohliadajú na bezpečnosť stáda. Pri ohrození vydá niekoľko z nich poplašný signál a celé stádo sa stiahne späť do lesného porastu.

Ako prebieha starostlivosť o jelenča

Laň je zodpovedná aj za výchovu potomstva. Po pôrode zostáva mláďa určitý čas ukryté, zatiaľ čo matka sa môže vzdialiť za potravou. Takéto správanie znižuje pravdepodobnosť, že predátori objavia miesto, kde sa jelenča ukrýva.

Po niekoľkých dňoch sa mláďa začína viac pohybovať a postupne nasleduje matku. Mláďatá po dvoch týždňoch dokážu pripojiť sa k stádu, no na matke zostávajú závislé ešte približne tri mesiace.

Najväčším prirodzeným nepriateľom jeleňa je vlk a čas od času môže na ne zaútočiť aj medveď. Mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou rysov. Práve preto sa jelenča v prvých dňoch ukrýva a matka sa k nemu vracia, aby ho nakŕmila.

Jelenie mlieko a rast mláďaťa

Mláďatá sú kŕmené materským mliekom. Materské mlieko má totiž vynikajúci vplyv na správny rast kvalitných parohov, nakoľko mlieko je vysokým zdrojom bielkovín, fosforu a vápnika.

Parohy však začínajú rásť až neskôr a iba samcom. Vývoj parožia jelienka začína rastom pučníc už v 6. mesiaci a prvé parožie má tvar nerozvetvených ihlíc.

Ruja predchádza narodeniu mláďat

Jelenia ruja je obdobím párenia a zvyčajne sa odohráva v septembri a októbri. Na Slovensku prebieha spravidla od začiatku septembra do polovice októbra, pričom v jednom opise sa uvádza obdobie od 5. septembra do 10. októbra.

Počas ruje si jeleň ohraničuje svoj revír hlasným trúbením a bráni ho pred súpermi. Samce používajú hlasné trúbenie na prilákanie laní a na získanie dominancie nad ostatnými samcami.

Hlavnými zbraňami býkov sú silné parohy a hlasný rev, ktorý sa ozýva lesmi a slúži ako výzva pre ostatných samcov a signál pre samice. Volania sú nadpriemerne hlasné a hlboké a možno ich počuť zo vzdialenosti až 3 kilometrov.

Rujný jeleň si stráži svoju skupinu a snaží sa odohnať ostatné jelene, takže dochádza k súbojom o skupinu laní. Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, takže za necelý mesiac stratia až tretinu hmotnosti.

Hlavné jelene počas ruje neprijímajú potravu, sú zamestnané ručaním, strážením a zavracaním jeleníc, kontrolou ich rujnosti, párením a súbojmi so sokmi - bočnými jeleňmi.

Po oplodnení jeleníc hlavný jeleň svoju čriedu opúšťa a do ďalšej ruje zostáva s jeleňmi, ktorých vedie najmladší člen.

Gravidita laní trvá približne osem mesiacov

Samice pohlavne dospievajú v druhom roku života a gravidita u nich trvá 240 až 262 dní. Mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v treťom roku.

U laní je vyvinutá latentná gravidita, má jedno, výnimočne dve mladé, ktoré cicajú asi 120 dní, ale aj naďalej ostávajú pri matke.

Rozdiel medzi jednotlivými údajmi o dĺžke gravidity súvisí s tým, že dĺžka vývoja sa môže mierne líšiť medzi populáciami a jednotlivými samicami. Všetky uvedené údaje však smerujú k tomu, že jelenčatá sa po jesennom párení rodia na jar, najmä v máji a júni.

Život jelenčiat po narodení

Po narodení mláďa najskôr odpočíva v úkryte a prijíma materské mlieko. Postupne zosilnie, začne sa pohybovať s väčšou istotou a približne po dvoch týždňoch sa môže pripojiť k stádu.

Jelenia zver žije spoločensky v čriedach. V čriede sa nachádza vodiaca jelenica, ďalšie neplodné jelenice a nedospelé jedince obidvoch pohlaví. Dospelé jelene vytvárajú osobitné čriedy.

Samce sa okrem ruje zdržujú väčšinou samostatne, samice naopak v skupinách, ktoré môžu pozostávať až z 50 jedincov. Spoločný život zvyšuje šance na prežitie a ochranu mláďat pred predátormi.

Kde jelenice rodia mláďatá

Jeleň lesný obýva rozsiahle lesné komplexy, listnaté, zmiešané aj ihličnaté lesy až po hornú hranicu lesa. Vyskytuje sa v rozľahlých presvetlených lesoch, na lesných lúkach, v nížinných riečnych luhoch aj v horských oblastiach.

Jeleň lesný je typickým obyvateľom starých lesov s občasnými lúkami a pásmi krovín. Obýva prakticky celú Európu, úplne chýba iba v jej najsevernejšej časti. Na území Ázie obýva jej strednú a západnú časť a zasahuje tiež na územie Malej Ázie.

Jeleň lesný žije v rozľahlých presvetlených lesoch, ale obýva skoro všetky európske biotopy, od nížin až po územie Álp, od nížinných riečnych luhov až po vysokohorské plošiny. Je to najväčší živočíšny druh žijúci v dunajských luhoch a práve v tomto prostredí narastá do mohutných rozmerov.

Čím sa dospelé jelene živia

Jeleň spása porasty veľkoplošne a neselektívne. Potravu jelenej zveri tvoria byliny, dreviny, divo rastúce plody, ale aj kultúrne rastliny.

V jeho strave prevažujú najmä zelené byliny, ale často ohrýza aj kôru stromov alebo požiera lesné plody, ako sú bukvice, gaštany a žalude, ako aj puky.

Jelene a lane majú hryzáky iba na spodnej čeľusti. Tie slúžia na odtrhnutie rastliny tým, že rastlinu hryzákmi pritlačia na rohovinovú platničku na hornej čeľusti.

Rozdiel medzi jelenčaťom, lanou a jeleňom

Samce, nazývané býky alebo jelene, sú oveľa väčšie ako samice, ktoré sa označujú ako lane alebo jelenice. Samce majú mohutné telo, hlboký hrudník a výrazné parohy, ktoré rastú iba im.

Dospelý jeleň môže vážiť od 160 do 240 kg, pričom samica jeleňa je oveľa ľahšia s hmotnosťou od 80 do 120 kg. Podľa iných údajov samce dosahujú hmotnosť 160 až 240 kg a samice 120 až 170 kg.

Veľkosť a hmotnosť sú veľmi premenlivé a viditeľne sa líšia medzi jednotlivými poddruhmi. Hmotnosť dospelých jedincov ovplyvňuje aj dostupnosť potravy, prostredie a zdravotný stav.

• Dĺžka tela je 160-250 cm.
• Chvost meria 12-15 cm.
• Hmotnosť je 95-300 kg.
• Výška v kohútiku je 100-150 cm.
• Jelene sa dožívajú 7-20 rokov.
• Mláďatá sú sfarbené do hneda s bielymi bodkami.

Čo sa deje s parožím po narodení samca

Najtypickejším znakom samcov sú parohy, ktoré každý rok, zvyčajne na konci zimy, zhadzujú. Na jar, keď jeleňom rastú nové parohy, sú porastené jemnou ochrannou zamatovou vrstvou, ktorá neskôr zmizne.

Parohy vyrastajú na výrastkoch čelových kostí, takzvaných pučniciach. Sú obalené kožou, takzvaným lykom. Parožie môže denne vyrásť v priemere o 2,5 cm a nové parohy sa vyvinú za 120 až 170 dní.

Potom, ako parožie dorastie, v júli až auguste lyko zaschne a začne sa odlupovať. Odlupovaniu lyka pomáha jeleň vytĺkaním parožia o stromy.

Parohy sú tvorené z kosti a môžu vážiť 5 až 15 kg a siahať až do dĺžky 1 metra. Jelenie parohy môžu dosiahnuť dĺžku až 1,2 metra a vážiť až 15 kg.

Počas ruje slúžia samcom na súboje o samice a na demonštráciu sily. Rozdvojenie parožia zamedzuje vážnym zraneniam bojujúcich jeleňov, pretože vetvy sa do seba zakliesnia.

Aktivita jelenej zveri počas roka

Aktivitu zvierat určuje najmä počasie a ročné obdobie. Jedince odpočívajú počas dňa poväčšine v dobrých úkrytoch a až podvečer vychádzajú na pastvu.

Jelene sú aktívne za súmraku a v noci. Tento čas je zároveň obdobím, keď sa ľahšie vyhýbajú človeku a niektorým predátorom.

Jeleň lesný je neúnavný plavec a bez problémov dokáže prežiť aj záplavy v lužnej krajine. Rád sa vyvaľuje v bahne.

Ohrozenie mláďat a ochrana populácie

Vďaka svojej veľkej veľkosti dospelé jelene nemajú v súčasnosti okrem človeka veľa prirodzených nepriateľov. Najväčšou hrozbou pre ne predstavuje vlk, občas na ne môže zaútočiť aj medveď a mláďatá sa môžu stať ľahkou obeťou rysov.

Jelenia zver je ohrozovaná aj rozdrobením krajiny. Dlhé migračné trasy z dunajských luhov do oblastí Weinviertel a Leithagebirge v minulosti umožňovali dostatočnú výmenu genetických informácií na obnovenie populácie. Dnes sú tieto možnosti veľmi obmedzené výstavbou diaľnic, sídlisk a intenzívnym poľnohospodárstvom.

Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemôže tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu.

Podľa plánu manažmentu Národného parku Donau-Auen by minimálny počet vysokej z hľadiska trvalej udržateľnosti izolovanej populácie zveri nemal byť na ploche približne 50 000 ha nižší ako 600 kusov.

Jeleň je dôležitý symbol prírody, ktorý treba chrániť. Taktiež je dôležité rešpektovať jeho prirodzený domov.

tags: #kedy #sa #rodia #jelen #lesny #narodenie