Prvé sväté prijímanie je dôležitou udalosťou v živote každého veriaceho človeka.
Prvé sväté prijímanie je deň, keď dieťa po prvý raz prijíma Eucharistiu - sviatosť, v ktorej je skutočne prítomný Ježiš Kristus. Tento sprievodca vysvetľuje, v akom veku to býva, čo má dieťa vedieť, ako prebieha príprava i samotná slávnosť a ako sa pripraviť na prvú svätú spoveď, ktorá jej predchádza.
Sprievodca sa týka latinského obradu na Slovensku. Konkrétny ročník, termín slávnosti a podmienky zápisu si však určuje každá farnosť - tie vám potvrdí vaša farnosť.
Čo je prvé sväté prijímanie a aký má význam
Eucharistia je najsvätejšia sviatosť, v ktorej je pod spôsobom chleba a vína skutočne prítomný sám Ježiš Kristus. Katechizmus ju nazýva „prameňom a vrcholom celého kresťanského života“. Prvé sväté prijímanie je prvé prijatie tejto sviatosti - hlboké osobné stretnutie dieťaťa s Kristom.
Eucharistia patrí medzi tri sviatosti uvedenia do kresťanského života - krst, birmovanie a Eucharistiu. Ide o teologické poradie; v praxi latinského obradu na Slovensku však deti pristupujú k prvému svätému prijímaniu skôr (spravidla v 3. ročníku) a birmovanie prijímajú až neskôr.
Viesť deti k Pánovmu stolu je pekná, ale zodpovedná úloha, pretože je to cesta k jedinečnému stretnutiu s Ježišom Kristom, ktorý sa im chce darovať ako Život.
„Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň“.
Čas prípravy je cestou. Kto je Ten, kto príde? Je to Ježiš Kristus. Kňaz, katechéta a rodičia, každý svojím spôsobom ide spolu s deťmi touto cestou, na ktorej spoznávajú Ježiša Krista.
Deti sú na ceste k prvému svätému prijímaniu veľmi otvorené pre Ježiša, pre Jeho život a lásku. Postupne vstupujú do osobného vzťahu k Nemu. Je to prvá láska, ktorá ich v údive a počúvaní robí jemnocitnými.
Deti majú spoznať Ježiša Krista, ktorý prichádza, aby priniesol spásu, aby uzdravoval. Ježiša chceme stretnúť zmyslami i srdcom.
V akom veku a v ktorej triede
Cirkevné právo viaže prvé sväté prijímanie na dosiahnutie „veku používania rozumu“, ktorý sa predpokladá po dovŕšení 7. roku života.
Na Slovensku sa preto deti spravidla pripravujú a pristupujú k prvému svätému prijímaniu v 3. ročníku základnej školy, vo veku približne 8 - 9 rokov.
Konkrétny ročník je ustálená pastoračná prax, nie pevný cirkevný predpis - farár môže v odôvodnenom prípade pripustiť aj mladšie alebo staršie dieťa, ak je dostatočne pripravené.
Nejde však o celoslovensky stanovený zoznam skúšaných textov: rozhodujúce je primerané porozumenie Eucharistii a pripravenosť dieťaťa; konkrétny rozsah určuje farnosť.
Zvykom na Slovensku je pripraviť dieťa na prvé sväté prijímanie v tretej triede základnej školy, teda cca vo veku 8-9 rokov.
V tomto veku by už dieťa malo rozumieť základným pravdám viery aj tomu, čo tento krok prijatia Eucharistie obnáša, čo je podmienkou prijatia sviatosti.
Dôležité ale tiež je, aby sa dieťa rozhodlo samé, resp. aby rodičia, katechéta aj kňaz videli, že je na tento krok pripravené a zrelé.
Často je totiž prvé sv. prijímanie hromadnou akciou, kde dieťa je len figúrkou - a nemá byť.
Je úlohou rodičov dobre zvážiť, či teraz je ten čas, či dieťa všetkému rozumie a túži po tom, napriek tomu, že stará mama nástojí a ide celá trieda.
Nikde nie je stanovený fixne presný vek, v ktorom túto sviatosť musí prijať, je len odporúčaný a v dobrej viere ponúknutý vek, kedy najskôr.
Aj v tomto však môže byť výnimka v prípade detí, ktoré dozrievajú skôr vo viere a sú pripravené prijať sviatosť o rok - dva skôr, ako rovesníci.
O tomto je dobré rozprávať sa po zvážení rodičov s kňazom a katechétom.
Čo má dieťa vedieť
Dieťa má byť pokrstené, vedieť rozoznať eucharistický chlieb (Pánovo telo) od obyčajného, primerane poznať vieru a byť pripravené na sviatosť zmierenia.
Farnosť určí spôsob prípravy aj rozsah modlitieb.
Farnosť zvyčajne pracuje so základnými modlitbami a pravdami viery, napríklad s Otčenášom, Zdravasom, Sláva Otcu, Vyznaním viery, úkonom ľútosti a Desatorom.
Záväzný jednotný zoznam však neexistuje; presný rozsah potvrdí farnosť.
Ako prebieha príprava
Príprava na Slovensku býva dvojfázová: školská katechéza (náboženstvo v 3. ročníku) a farská katechéza (stretnutia detí a rodičov vo farnosti, spojené s účasťou na nedeľných svätých omšiach).
Dĺžka, počet stretnutí a presné požiadavky sa líšia podľa farnosti a diecézy.
Príprava obvykle prebieha počas celého školského roka. Presný kalendár si určuje farnosť.
- Zápis: spravidla na jeseň
- Príprava: náboženstvo + farská katechéza
- Prvá svätá spoveď: pred slávnosťou
- Slávnosť: v termíne, ktorý určí farnosť
Príprava na prijatie sviatosti Eucharistie by mala v prvom rade byť na pleciach rodičov, čo znamená, že by dieťa mali od narodenia viesť a vychovávať v pravdách viery a zúčastňovať sa s ním minimálne nedeľných bohoslužieb.
Rodičia by vo veku, kedy dieťa túži prijať prvé sväté prijímanie, mali byť tými, ktorí ho sprevádzajú a rozprávajú mu svoje osobné svedectvo života s Bohom.
Iniciatívni rodičia nájdu aj na internete množstvo pracovných materiálov a návodov, ako s deťmi pred prijatím sviatosti pracovať.
Dieťa by takto z rodiny malo poznať už všetky základné modlitby, poznať štruktúru sv. omše a byť zorientované v živote Cirkvi, ideálne je, ak je súčasťou farského spoločenstva cez detské stretká alebo detský spevokol, ktoré robia prirodzenú pomoc pri nasmerovaní a vedení vo viere.
Hoci sa mnohí rodičia na to spoliehajú, na hodinách náboženstva nie je prioritou ani podľa učebných plánov tretieho ročníka príprava na prvé sväté prijímanie.
Katechéta môže tomu dopomôcť, často je to však na úkor riadneho učiva na vyučovaní tohto predmetu.
Výborné riešenie je, ak vo farnosti prebieha intenzívny kurz prípravy na prvé sv. prijímanie a to tak pre deti, ako aj pre rodičov.
Zvykne začať už v septembri toho školského roku, kedy dieťa má prijať prvé sv. prjímanie a pozostáva z pravidelných interaktívnych stretnutí rodičov a detí s kňazom, resp. katechétom.
Ak takáto ponuka vo farnosti nie je, nič nebráni rodičom detí, ktoré majú pristúpiť k prijímaniu, spoločne zvážiť prípravu detí na sviatosť v rámci malého stretka buď svojpomocne za sprevádzania a vedomia kňaza alebo po dohode s katechétom, ktorý bude tieto stretnutia viesť.
Treba vedieť, že tak rodič, katechéta alebo aj kňaz vo farnosti má právo nepripustiť dieťa k prvému sv. prijímaniu, ak vidí, že nie je dostatočne pripravené alebo zrelé na tento okamih.
V každom prípade by to mala byť príprava na výnimočný deň a v tom duchu by malo byť všetko vedené, aby sa dieťa aj rodičia tešili, a nebrali ho len ako formalitu či možnosť získať dotáciu od starej mamy.
Príprava detí a rodičov vo farnosti
Pastoračná prax potvrdzuje, že príprava na prijatie Eucharistie by nemala byť zameraná len na deti, ale aj na ich rodiny.
Aj preto bol na Slovensku vyvinutý pastoračno-katechetický projekt pre prvoprijímajúce deti a ich rodičov, ktorý v Katolíckych novinách (24/2010, s. 14) predstavil riaditeľ Diecézneho katechetického úradu v Nitre Martin Michalíček a ktorý je podrobne rozpracovaný v publikácii Katechizácia rodičov prvoprijímajúcich detí.
Projekt je postavený na šiestich stretnutiach, na ktoré prichádzajú deti so svojimi rodičmi: kňaz sa venuje rodičom a animátori deťom.
„Po prvom stretnutí v októbri je v kostole na nedeľnej svätej omši liturgické otvorenie prípravy na prvé sväté prijímanie a predstavenie detí farskému spoločenstvu.
Po ňom nasledujú sľuby detí, rodičov a farského spoločenstva v súvislosti s prípravou na prvé sväté prijímanie,“ píše Michalíček a dodáva, že kňaz by sa mal s rodičmi stretnúť aj po slávnosti prvého svätého prijímania, aby ich povzbudil do novej etapy duchovného života rodiny.
V dobe prípravy na prvé sväté prijímanie ide o nutnosť stretnutia sa s rodičmi.
Na začiatku bolo povedané, že rodičovský dom je jedným z miest prípravy na sviatosti a rodina je prvým faktorom výchovy, nesmie sa na žiaden pád na ňu zabudnúť v príprave na prijatie Eucharistie.
Náboženská formácia sa nemôže zveriť len kňazom a katechétom.
Rodičia tu majú nenahraditeľnú úlohu.
Výchova v rodine je úlohou, ktorú majú rodičia splniť v mene Cirkvi.
Záujem rodičov o celú výchovu, ktorá sa dieťaťu dostáva v škole na hodinách náboženstva, je dôležitou požiadavkou.
Pri rodičoch prvoprijímajúcich detí sa naskytuje výborná šanca.
Kňaz - katechéta môže uviesť rodičov do toho, ako môžu robiť s deťmi večer spytovanie svedomia, ako majú celý svoj rodinný život nasmerovať na život s Bohom.
Kňaz, katechéta nemá hovoriť rodičom, že majú s deťmi spievať a modliť sa, ale má to s rodičmi prakticky urobiť.
Nech kňaz vykoná s rodičmi spoločnú kajúcu pobožnosť.
Nech ju nielen vysvetlí, ale nech ju vykoná.
V žiadnom prípade nemajú byť večery s rodičmi len čistými inštrukciami.
Čo je primerané dieťaťu vo veku prípravy
Obdobie, v ktorom sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie (9-10 rokov) je pre dieťa dobou príjemnou, bez ťažkých osobných bojov a konfliktov.
Deti sa dajú ľahko ovládať.
Ako je po intelektuálnej stránke učenlivé, ochotné získavať vedomosti, tak je po mravnej stránke poslušné, ochotné prijímať mravné zásady a dodržiavať ich.
Obdobie nevychovanosti malých detí sa skončilo a obdobie nevyrovnanosti v puberte ešte nezačalo.
Deti sú poddajné, ochotne sa podrobujú autoritám, ku ktorým majú dôveru a ctia si ich.
Je to obdobie zmyslového vnímania, dieťa je neschopné abstrakcie.
Preto pri katechéze treba rozprávať konkrétne, na príkladoch, nie abstraktným spôsobom.
Preto v náboženskom poučovaní treba uplatňovať udalosti zo Starého a Nového zákona, životopisy svätých, udalosti z cirkevných dejín, z misií...
Dieťa začína prežívať viac to, čo vidí na osobách okolo seba.
Rodičia musia predchádzať dobrým príkladom, majú nájsť dobrých kamarátov.
Deti nerozumejú prísloviam a symbolickému vyjadrovaniu skutočnosti.
Preto treba dôkladne vysvetliť podobenstvá na príkladoch, vychádzať z vlastných skúseností, z doterajších vedomostí.
Nezabúdajme často pripomínať dobrotu, lásku, milosrdenstvo Božie, upozorňovať na veľkosť - byť kresťanom, veľkosť tejto milosti a zodpovednosť, ktorá z toho pre mňa vyplýva.
Láska, istota a dobrý príklad
Nepostrádateľnou podmienkou vývoja dieťaťa je l á s k a k nemu.
Je povinnosťou všetkých, ktorí sú s deťmi tohto veku v styku pomôcť im budovať charakter, pomáhať im stať sa osobnosťou, nájsť svoje miesto v živote i vo svete, a hlavne byť človekom naozajstne radostným.
Dieťa musí byť zavčasu privykané k všetkému dobrému sústavným a častým cvikom.
Dôležitý je živý vzťah k Bohu a cvičenie vôle.
Od začiatku školskej dochádzky sa dieťa stretáva s pojmom povinnosť.
Dieťa potrebuje lásku.
Ak má mať dieťa rado iných, musí byť inými milované.
Človek môže vyrastať len v atmosfére lásky.
Dieťa potrebuje istotu, že ho rodičia majú radi.
Dieťa potrebuje, aby ho akceptovali.
Dieťa potrebuje pocit bezpečnosti, musíme ho chrániť pred škodlivými vplyvmi vonkajšieho sveta.
Dieťa potrebuje miesto, kde sa cíti isté a bezpečné.
Dieťa potrebuje vzor.
Dieťa potrebuje nehatený prejav - nemôže sa zdravo vyvíjať, ak žije vo svete zákazov, obmedzení, hrozieb a trestov.
Dieťa potrebuje všestranný rozvoj.
Kde má príprava prebiehať
Kvôli negatívnym vplyvom nebolo by dobré vykonávať prípravu na prvé sväté prijímanie len v kostole, len doma alebo len v škole.
Je potrebné striedať tieto miesta.
Každý iný priestor je pre dieťa cudzí: fara, nejaká cudzia miestnosť...
Je tam iná atmosféra, na akú sú deti zvyknuté.
Atmosféra, na ktorú nie sú deti zvyknuté, prináša so sebou dojem, že to nemá vplyv na ich život, je to vytrhnuté z ich života.
Dieťa má byť k Ježišovi privádzané vo svete, na ktorý je zvyknuté.
Poznanie právd viery musí ísť nutne ruka v ruke so životom viery - teda naša náboženská výuka musí v sebe nutne obsahovať i náboženskú výchovu k viere.
Práca v triede a aktívne učenie
Pri vyučovaní náboženstva, ktoré katechéta vykonáva v triede, môžu pokračovať negatívne prvky školskej atmosféry.
Katechéta by mal byť aspoň desať minúť pred začiatkom vyučovania na školskom dvore.
Mal by tak príležitosť prehovoriť pár priateľských slov s deťmi.
To občerství školskú atmosféru.
Potom môže ísť s deťmi do triedy a bolo by dobre, keby - celkom proti zvykom školy - namiesto pobožného vojenského salutovania, pozdravil deti milými slovami.
Deti si môžu z času na čas vymeniť miesta alebo vybrať miesta.
Je to oveľa sympatickejšie ako pevný a nemenný zasadací poriadok všedného školského dňa.
Keď sa počas hodiny nebude písať, sú lavice prebytočné, katechéta ich môže s pomocou žiakov uložiť stranou a stoličky môžu poukladať do kruhu.
Vlastná činnosť detí má prednosť pred prednáškou katechétu.
Keď hovorí príliš rýchlo, menšie dieťa nestačí počúvať, prijímať, premýšľať, preložiť si to do konkrétneho života.
Po troch až štyroch vetách, ktoré patria spolu, má urobiť krátku prestávku na zamyslenie.
Čím môžu deti prispieť k vyučovaniu samé, to im nesmie katechéta odňať.
Sedenie v kruhu má pri takýchto rozhovoroch prednosť a výhodu.
Deti musia na seba vidieť.
Činnosť detí nespočíva len v počúvaní a rozprávaní.
Pre menšie deti písanie znamená veľkú námahu.
Ich spôsob ako sa vyjadriť, je maľovanie alebo kreslenie.
Maľovanie alebo kreslenie, hoci by trvalo aj 15 minút, nie je to stratený čas.
K primeranej detskej forme činnosti patrí v neposlednom rade spev detských piesní, ktoré katechéta starostlivo vyberá.
Piesne, ktoré sa budú spievať pri slávnosti prvého svätého prijímania nesmú sa násilne učiť tesne pred prvým svätým prijímaním.
Nielen piesne, ale aj odpovede, ktoré budú spievať a hovoriť pri slávnosti sa môžu učiť spôsobom rytmického rozprávania.
Text má byť vyslovený pekne a zreteľne.
Únava a preťaženie
Únava je faktorom, ktorý musíme brať do úvahy.
Všetko, čo je počas únavy na vyučovaní deťom predkladané, je stratené.
Keď katechéta vynucuje intenzívnu činnosť napomínaním, trestom alebo nútením, dostavuje sa nechuť a negatívne pocity.
Dosiahne sa potom opak toho, čo máme dosiahnuť na vyučovaní v príprave k sviatostiam: namiesto stále väčšej lásky k Ježišovi, namiesto vzrastania vzťahu k Bohu, vzniká komplex antipatie voči všetkému, čo sa týka Ježiša a sviatostí, Cirkvi a Boha.
Nábožensky preťažené deti môžu byť skôr zlými kresťanmi ako nábožensky nepreťažené deti.
Prvé prerušenie hodiny má byť obyčajne po 15 až 18 minútach.
Katechéta má zahrať s deťmi pri otvorenom okne nejakú pohybovú hru.
Na oživenie pozornosti sa neodporúča hrať nejakú biblickú hru.
Zaspievame piesne s rytmickým pohybom alebo sprevádzanej na nejakom hudobnom nástroji, môže poslúžiť ako oživenie hodiny.
Prvá svätá spoveď
Pred prvým prijímaním dieťa pristúpi k prvej svätej spovedi - preto má vedieť spytovať si svedomie, oľutovať hriechy a vyspovedať sa.
Prvá svätá spoveď predchádza prvému svätému prijímaniu.
Tu je, ako ju dieťaťu uľahčiť.
Ako prebieha prvá svätá spoveď
- Spytovanie svedomia. Dieťa sa doma v pokoji zamyslí nad svojimi previneniami podľa Desatora a pripraví si ich.
- Vstup a prežehnanie. V spovednici sa prežehná: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
- Vyznanie hriechov. Povie, čoho sa od poslednej (resp. prvej) spovede dopustilo, a vypočuje si povzbudenie a pokánie od kňaza.
- Ľútosť a rozhrešenie. Vzbudí ľútosť a prijme rozhrešenie; potom vykoná uložené pokánie (napríklad modlitbu).
Strach pomôže odbúrať, ak si priebeh doma spolu nacvičíte ako scénku - čo povedať pri vstupe, ako odpovedať kňazovi.
Pripomeňte dieťaťu, že spoveď je stretnutie s milujúcim Bohom, ktorý odpúšťa, nie „skúšanie“.
Sviatosť zmierenia nepredstavujeme, akoby jej jediným cieľom bolo odpustenie hriechov.
Má nás tiež spojiť s nebeským Otcom, urobiť nás jeho lepšími deťmi prostredníctvom udelenej milosti.
Vo výuke o sviatosti zmierenia pre prvoprijímajúcich nepreberajme viac ako to, čo sa vyžaduje k platnosti sviatosti.
Niekoľko lekcií stačí.
Sviatosť zmierenia je sviatosťou radosti a nie strachu.
Nezdôrazňujme deťom peklo.
Hovorme o pozitívnej hodnote sviatosti zmierenia.
Nerobme deťom príliš zložité schémy spytovania svedomia.
Dieťa v tomto období ešte neobjavilo vlastnú povahu hriechu, jeho osobný charakter.
Čím menej sa zahľadí do seba, tým je schopnejšie vidieť Boha.
To pravda neznamená úplné zredukovanie spytovania svedomia pre tieto deti, ide len o prispôsobenie sa ich mentalite.
Rodičov máme upozorniť na to, aby neprenášali na mravnú úroveň chyby a malé priestupky detí tohto veku: "Pán Ježiš sa na teba rozhneval", "urazil si Krista Pána", "musíš sa vyspovedať"..., dieťa vôbec nevidí vzťah ...
Príprava na Eucharistiu ako stretnutie s Kristom
Príprava k sviatostiam je cestou - cestou k Ježišovi, nie k sviatosti ako liturgickému úkonu, nie ku kresťanskej povinnosti, k mesačnej spovedi a sv. prijímaniu, skrátka, nie navonok zbožnej veci.
K tomuto Pánovi prichádzame ako ľudia.
Cesta dieťaťa k Ježišovi nie je teda cestou vedomostí o sviatostiach.
Preto má byť učenie naspamäť v príprave na prvé sväté prijímanie obmedzené na najmenšiu mieru.
Katechéta sa má oslobodiť od toho, aby hovoril: len vtedy malo vyučovanie úspech, keď som sa im dal z jednej hodiny na druhú naučiť niečo naspamäť.
K stretnutiu s Kristom došlo na hodine vtedy, keď boli deti zo srdca dojaté, keď sa s oddanosťou modlili alebo s radosťou zaspievali Pánovi pieseň chvály.
Ak sa rozhodli niečo dobré vykonať a cvičili sa v láske alebo vo voľnom rozhovore vyjadrovali svoje zážitky a skúsenosti a vedeli ich voviesť do sveta náboženstva.
Keď v aktívnom tichu odovzdali Bohu svoje starosti a nakoniec, ak sa podarilo, že deti idú rady k sviatosti pokoja a odpustenia, že si vážia a učia sa milovať slávnosť sv.
Najprv si musíme objasniť pojem milosti.
Nepredstavujeme deťom milosť pomocou vecných pojmov, napr. ako zlatú hodnotu v duši, ktorú strácame smrteľným hriechom alebo ako lampu, ktorou prechádza elektrický prúd.
Sviatosti nepredstavujeme príliš hmotne ako nástroje, ale skôr ako stretnutie dvoch bytostí.
Prijať sviatosť znamená stretnúť sa so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý žije stále vo svojej Cirkvi.
Každá lekcia o sviatostiach a o milosti je tvrdým orieškom.
Analógiu pre sviatosti môžeme nájsť len v skúsenostiach, ktoré už deti prežili.
Každé dieťa vie, že obyčajným znamením, gestom, slovom sa môže zmieriť s mamičkou, nadviazať priateľstvo a podobne.
Priebeh slávnosti krok za krokom
Prvé sväté prijímanie je súčasťou slávnostnej svätej omše.
- Prvá svätá spoveď. Termín prvej sviatostnej spovede určuje farnosť; koná sa pred prvým svätým prijímaním.
- Slávnostný vstup. Deti v bielom rúchu vchádzajú v sprievode, často so sviecou v ruke.
- Bohoslužba slova. Čítania z Písma a kázeň zameraná na deti; niekde deti obnovia krstné sľuby.
- Prvé prijatie Eucharistie. Po premenení deti po prvý raz prijímajú Telo Kristovo.
- Poďakovanie a požehnanie. Slávnosť sa končí spoločným poďakovaním a slávnostným požehnaním.
V niektorých farnostiach býva zvykom, že prvoprijímajúce deti prichádzajú v slávnostnom sprievode spoločne s rodičmi.
Je v tom veľká symbolika - k tomuto významnému momentu ich nedoviedol kňaz, katechétka ani stará mama.
Ich viera v tomto bode vychádza z toho, ako im ju odovzdali rodičia.
Eucharistický pôst
Pred svätým prijímaním sa zachováva eucharistický pôst - aspoň jednu hodinu pred prijatím sa neje ani nepije (okrem čistej vody a liekov).
Čas sa počíta do okamihu prijímania, nie do začiatku omše.
Starší ľudia, chorí a tí, čo ich opatrujú, sú od pôstu oslobodení.
Treba zachovať eucharistický pôst? Áno - aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním sa neje ani nepije, okrem čistej vody a liekov.
Čas sa počíta do okamihu prijímania.
Starší ľudia, chorí a tí, čo ich opatrujú, sú od pôstu oslobodení.
Kedy býva prvé sväté prijímanie
Na Slovensku býva slávnosť často na jar, po ukončení farskej prípravy.
Nejde však o termín ustanovený celocirkevným právom ani o jednotný celoslovenský kalendár; môže sa konať v inom vhodnom čase liturgického roka podľa rozhodnutia farnosti.
Presný dátum si určuje každá farnosť samostatne a oznamuje ho vopred - neexistuje jeden celoslovenský termín.
Aktuálny termín vo svojej farnosti nájdete vo farských oznamoch.
Často na jar, po príprave vo farnosti.
Máj ani Veľkonočné obdobie však nie sú všeobecne záväzným termínom; presný dátum určuje farnosť.
Oblečenie na prvé sväté prijímanie
Tradičná je biela farba, ktorá symbolizuje čistotu a pripomína biele krstné rúcho.
Dievčatá nosievajú biele šaty, chlapci oblek alebo bielu košeľu.
Niektoré farnosti namiesto šiat poskytujú jednotné biele liturgické rúcha (albičky) - preto je dobré sa vopred informovať.
Dôležitejšia než módnosť je decentnosť a primeranosť - je to slávnosť detí a stretnutie s Kristom, nie módna prehliadka.
Rodičom sa odporúča dôstojné, jemné oblečenie.
Ide o spoločenský zvyk, nie cirkevný predpis.
Slávnostné šaty alebo biela tunika
Vo viacerých farnostiach sa postupne zavádza prax, že deti neprichádzajú v deň “D” do kostola v slávnostnom oblečení, ale v bielej tunike.
V tom, ktorá z týchto alternatív je vhodnejšia, sa v diskusii rozchádzali nielen naši čitatelia, ale aj oslovení kňazi.
Zástancovia rovnakých álb argumentujú tým, že ani rodičia, ani deti sa nebudú sústreďovať na šaty, ale na to podstatné, Ježiša v Eucharistii.
Argumentuje sa aj ekonomickou situáciou mnohých chudobných rodín, ktorých deti sa môžu cítiť zahanbene pred ich kamarátmi z dobre situovaných rodín.
Slávnostné šaty zasa umocňujú slávnostný rozmer udalosti.
Riadne oblečenie lepšie zvýrazní osobnosť mladého človeka, dá mu najavo, že má svoju dôstojnosť, ktorá sa prejavuje aj v slávnostnosti a jedinečnosti jeho oblečenia.
Taktiež ho pripravuje na všetky budúce slávenia: dieťa si tak uvedomuje, že je tu niečo, čo je natoľko slávnostné, že sa treba inak obliecť.
Je to dávna anglo-americká skúsenosť školských rovnošiat, ktorými sa predchádza tomu, že deti sú smutné a sklamané z toho, že ich rodičia si nemohli dovoliť kúpiť im také šaty ako rodičia ich spolužiakov.
Výdavky, dary a príprava domácej oslavy
Sviatosti sa nepredávajú.
Vysluhovateľ môže pri sviatosti žiadať iba milodar určený kompetentnou cirkevnou autoritou; chudoba nesmie byť dôvodom na odmietnutie sviatosti (kán. 848).
Výdavky na sviecu alebo jednotné rúcho a dary od príbuzných nie sú podmienkou prijatia Eucharistie; ich konkrétnu miestnu úpravu overte vo farnosti.
Prvé sväté prijímanie je výnimočný okamih v živote každého dieťatka - duchovne, symbolicky aj spoločensky.
Pripravte krstnú sviecu dieťatka.
Budete ju potrebovať na samotný obrad 1.sv.prijímania.
Zabezpečte dekorácie na výzdobu domu, alebo bytu.
Ak chystáte posedenie s rodinkou u Vás doma, môžete pripraviť dekorácie, s ktorými vyčarujte slávnostnú výzdobu.
Postačí Vám pár balónikov, servítky, obrus, lupienky či organza na stôl.
Ak bude hostí viac, môžete pripraviť menovky.
Do vázičiek môžete pripraviť jednoduché biele kvietky (ruže, gypsomilky, tulipány, gerbery).
Malým darčekom môžete hosťom poďakovať za to, že prijali pozvanie na 1.sv.prijímanie Vášho dieťatka a zvýrazniť tak tento výnimočný deň.
Pri objednávaní objednajte pár kúskov navyše, dieťatko môže malým darčekom potešiť napr.
Zabezpečiť môžete aj Spomienkovú knihu, do ktorej môžu pozvaní hostia písať jedinečné odkazy a priania pre Vaše dieťatko, príp.
Najtrvácnejšie sú dary s duchovným rozmerom: ruženec, krížik alebo medailón, detská Biblia či modlitebná knižka.
Ak dávate obálku, jej výška je vecou zvyku a možností - podstatnejší je úmysel a to, že ide o duchovnú slávnosť.
Nezabúdajte na samotnú podstatu tohto dôležitého dňa.
1.sv.prijímanie nie je o obrade, oslave, ani o daroch.
Vysvetlite si s dieťatkom, čo sa počas tejto veľkej slávnosti udeje, aby mohlo svoje srdiečko otvoriť pre samotného Pána Ježiša.
Dôkladne sa spolu s ním pripravte na svätú spoveď.
Čo je celkom najdôležitejšie, pri príprave nezabudnite na veľkú dávku lásky a pokoja…
Pretože to je to najdôležitejšie.
Život rodiny po prvom svätom prijímaní
Prvým svätým prijímaním sa pre dieťa otvára pravidelný sviatostný život.
Veriaci je viazaný prijať Eucharistiu aspoň raz do roka, podľa možnosti vo Veľkonočnom období.
Cirkev zároveň pozýva k častému prijímaniu, keď je veriaci riadne pripravený a pristupuje v stave milosti.
Vzťah, ktorý sa má rozvíjať, potrebuje byť živený spoločne stráveným časom, komunikáciou, prejavmi lásky.
Platí to aj o najdôležitejšom vzťahu v našom živote, ktorým je vzťah s Bohom.
Spoveď je priestorom na sebareflexiu a nový začiatok, na priznanie si svojej slabosti a pochopenie slabostí iných.
Posilnime svoju vieru aj vieru našich detí v skutočnú prítomnosť Boha vo sviatosti Eucharistie.
Pomôcť nám v tom môže účasť na eucharistickej adorácii, čítanie pasáži Sv. Písma o Poslednej večeri alebo Ježišovu reč o Eucharistii v 6. kapitole Jánovho evanjelia.
Pre hlbší teologický vhľad siahnime po Katechizme Katolíckej cirkvi, odsekoch 1322-1419, prípadne po encyklike sv. Jána Pavla II. Ecclesia de Eucharistia (Cirkev žije z Eucharistie) z roku 2003 či apoštolskej exhortácii Benedikta XVI.
V stave milosti
K svätému prijímaniu sa pristupuje v stave milosti.
Kto si je vedomý ťažkého (smrteľného) hriechu, má najprv pristúpiť k sviatosti zmierenia - k svätej spovedi.
Preto je dôležité, aby dieťa vzťah k spovedi nestratilo a vracalo sa k nej.
Prvé sväté prijímanie starších detí a dospelých
Prvé sväté prijímanie nie je len pre deti v 3. ročníku.
Nepokrstený človek, ktorý už dosiahol používanie rozumu, sa pripravuje primerane podľa poriadku uvádzania dospelých: má sám prejaviť vôľu prijať krst, byť poučený vo viere a vedený katechumenátom.
Pri prijatí sviatostí uvedenia môže prijať krst, birmovanie a Eucharistiu spolu.
Už pokrstený dospelý, ktorý Eucharistiu ešte neprijal, sa na ňu pripraví individuálne vo svojej farnosti vrátane prvej svätej spovede.
Aj staršie pokrstené dieťa, ktoré z rôznych dôvodov neabsolvovalo prípravu v obvyklom veku, môže prijímanie prijať neskôr.
Farnosť s ním a rodičmi dohodne primeranú prípravu.
Citlivé situácie
Situáciu rodičov nemožno prenášať na dieťa - konkrétny prípad citlivo posúdi kňaz vo farnosti.
Rozvedení alebo civilne zosobášení rodičia
Situácia rodičov nie je prekážkou, aby ich dieťa pristúpilo k prvému svätému prijímaniu - dieťa sa kvôli stavu rodičov nesmie diskriminovať.
Pristupovanie samotných rodičov k Eucharistii je vec osobného rozhovoru s kňazom.
Dieťa ešte nie je pokrstené
Krst je nevyhnutnou podmienkou.
Ak rodičia zaručia katolícku výchovu, dieťa môže byť pokrstené a krst sa vyslúži pred slávnosťou prvého svätého prijímania.
Zdravotné situácie
Cirkev hľadá primerané pastoračné riešenie.
Pri celiakii či inom zdravotnom obmedzení ho treba vopred dôverne prebrať s farárom; konkrétny spôsob prijímania určí podľa zdravotnej potreby a liturgických noriem.
Východné a západné liturgické tradície
Informácie v tejto sekcii sa týkajú latinského (rímskeho) obradu.
V gréckokatolíckej cirkvi sa niektoré sviatosti a obrady líšia - v takom prípade sa obráťte na svojho kňaza.
Starobylá prax, pri ktorej tieto sviatosti tvorili jednotu bola od začiatku bežná vo všetkých východných a západných cirkvách.
Tradícia Cirkvi, čo sa týka prijímania Eucharistie deťmi je bohato dokumentovaná od prvých storočí.
Prvotné pramene potvrdzujú jednotu takejto praxe na Východe aj na Západe.
Na Západe sa prax prijímania detí začala vytrácať medzi 12. a 13. storočím.
Tento vývoj bol dôsledkom postupného odlučovania veriacich od prijímania pod spôsobom vína, ba čo viac, v postupnom odlučovaní od prijímania všeobecne, a v rastúcom postoji k Eucharistii sústredenom viac na adoráciu a eucharistickú pobožnosť ako na prijímanie.
Naopak, formulácia Tridentského koncilu zavrhuje len mienku o nevyhnutnosti Eucharistie pre deti, ale vôbec nevylučuje možnosť podať Eucharistiu deťom.
Vo východných cirkvach, ktoré obnovili svoju jednotu s Rímom sa stále viac a viac presadzovali latinská teológia a prax.
Podľa vyjadrenia Druhého vatikánskeho koncilu, rozmanitosť v Cirkvi nielenže nie je na škodu jej jednote, ale ju skôr robí očividnou.
A teda katolícka Cirkev chce, aby zostali zachované bez narušenia tradície jednotlivých miestnych cirkví a či obradov.
Ten istý koncil uisťuje, že východní kresťania si môžu, ba majú navždy zachovať svoje právoplatné liturgické obrady a svoj spôsob života a že sa v tom nemajú zavádzať zmeny, iba ak si ich vyžaduje skutočný organický vývoj.
Časté omyly o prvom svätom prijímaní
Prvé sväté prijímanie musí byť v máji
Nie je to pevné pravidlo.
Máj je rozšírený miestny zvyk; presný dátum určuje farnosť.
Dieťa musí byť práve v 3. triede alebo mať presne 9 rokov
Podmienkou je „používanie rozumu“ (predpoklad po 7. roku) a dostatočná príprava, nie konkrétny ročník.
Tretí ročník je len ustálená prax na Slovensku.
Za prvé sväté prijímanie sa platí farnosti poplatok
Sviatosti sa nepredávajú.
Prípadný milodar pri sviatosti môže určiť iba kompetentná cirkevná autorita a chudoba nesmie byť prekážkou jej prijatia (kán. 848).
Eucharistický pôst znamená nejesť od polnoci
Dnes platí pôst iba jednu hodinu pred prijímaním; povolená je čistá voda a lieky.
Oslobodení sú starší a chorí, ako aj tí, ktorí sa o nich starajú.
Nepokrstené dieťa môže ísť na prijímanie
Krst je nevyhnutná brána ku všetkým sviatostiam.
Nepokrstené dieťa najprv prijme krst a až potom môže prijať Eucharistiu.
Hlavné na prvom prijímaní sú oslava a darčeky
Jadrom dňa je prvé prijatie Krista v Eucharistii a prvá svätá spoveď.
Oslava, oblečenie a dary sú druhotné a nemajú zatieniť sviatostný význam.
Časté otázky
V akom veku a v ktorej triede je prvé sväté prijímanie?
Na Slovensku sa deti spravidla pripravujú v 3. ročníku základnej školy, teda vo veku približne 8 - 9 rokov.
Cirkevné právo viaže prijatie na vek používania rozumu (predpoklad po 7. roku).
Farár môže v odôvodnenom prípade pripustiť aj mladšie alebo staršie dieťa.
Čo musí dieťa vedieť pred prvým svätým prijímaním?
Dieťa má byť pokrstené, vedieť rozoznať eucharistický chlieb (Pánovo telo) od obyčajného, primerane poznať vieru a byť pripravené na sviatosť zmierenia.
Farnosť určí spôsob prípravy aj rozsah modlitieb.
Aké modlitby treba vedieť na prvé sväté prijímanie?
Farnosť zvyčajne pracuje so základnými modlitbami a pravdami viery, napríklad s Otčenášom, Zdravasom, Sláva Otcu, Vyznaním viery, úkonom ľútosti a Desatorom.
Záväzný jednotný zoznam však neexistuje; presný rozsah potvrdí farnosť.
Ako dlho trvá príprava na prvé sväté prijímanie?
Príprava prebieha spravidla počas celého školského roka - od jesene do termínu slávnosti na jar.
Má dve roviny: školské náboženstvo v 3. ročníku a farskú katechézu.
Presná dĺžka a počet stretnutí sa líšia od farnosti k farnosti.
Kedy býva prvé sväté prijímanie a prečo práve v máji?
Často na jar, po príprave vo farnosti.
Máj ani Veľkonočné obdobie však nie sú všeobecne záväzným termínom; presný dátum určuje farnosť.
Musí ísť dieťa na spoveď pred prvým prijímaním?
Áno.
Kánonické právo vyžaduje, aby dieťa pred prvým svätým prijímaním pristúpilo k sviatostnej spovedi.
Jej presný termín určuje farnosť.
Treba zachovať eucharistický pôst?
Áno - aspoň jednu hodinu pred svätým prijímaním sa neje ani nepije, okrem čistej vody a liekov.
Čas sa počíta do okamihu prijímania.
Starší ľudia, chorí a tí, čo ich opatrujú, sú od pôstu oslobodení.
Aký darček na prvé sväté prijímanie má zmysel?
Najtrvácnejšie sú dary s duchovným rozmerom: ruženec, krížik alebo medailón, detská Biblia či modlitebná knižka.
Ak dávate obálku, jej výška je vecou zvyku a možností - podstatnejší je úmysel a to, že ide o duchovnú slávnosť.
Môže ísť na prvé sväté prijímanie staršie dieťa alebo dospelý?
Áno.
Staršie pokrstené dieťa alebo dospelý sa pripravuje individuálne vo farnosti.
Nepokrstený človek po dosiahnutí používania rozumu sa pripravuje katechumenátom na sviatosti uvedenia; presný postup a čas určí farnosť.
Kedy je prvé sväté prijímanie v mojej farnosti?
Presný dátum si určuje každá farnosť samostatne - neexistuje jeden celoslovenský termín.
Vyhľadajte svoju farnosť alebo kostol na mojafarnost.sk a pozrite si farské oznamy a kontakt, kde nájdete aktuálny termín a podmienky zápisu.
Začnite vo svojej farnosti
Konkrétne termíny, úradné hodiny, prípravu a miestne zvyky vám povedia priamo vo vašej farnosti.
Nájdite ju a získajte kontakt na farský úrad.
tags: #klaciace #dieta #1 #prijimanie