Čupnutie je dôležitý pohybový míľnik, ktorý sa objavuje až v období, keď dieťa zvláda samostatný stoj, udržiava rovnováhu a dokáže sa pri pohybe bezpečne oprieť o chodidlá. Dieťa sa najprv učí stáť s oporou, potom obchádza nábytok, skúša sa predkloniť, urobiť podrep a opäť sa vztýčiť.
Podľa uvedeného vývinového prehľadu dieťa dokáže urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť približne v 9. mesiaci života. Nejde však o presný termín, ktorý musí zvládnuť každé dieťa. Tempo motorického vývinu je veľmi individuálne a prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace.
Kedy dieťa začína čupnúť?
Dieťa sa môže začať čupnúť približne okolo 9. mesiaca, keď už dokáže stáť pri nábytku a počas stoja sa predkloniť alebo urobiť podrep. V tomto období sa ešte často pridržiava ohrádky, gauča alebo iného stabilného nábytku.
V 9. mesiaci sa dieťa naučí dvíhať predmet jednou rukou a pritom sa druhou drží ohrádky alebo nábytku. Dokáže urobiť v stoji podrep a predklon a opäť sa vztýčiť a vzpriamiť.
Čupnutie teda nie je zvyčajne prvým pohybom, ktorý dieťa zvládne v stoji. Predchádza mu postupné získavanie stability, schopnosť prenášať váhu, pevnejší trup, správne zaťaženie chodidiel a koordinácia pohybu.
| Vek | Typické pohybové schopnosti |
|---|---|
| 7. mesiac | Dieťa sa snaží vyhupnúť na štyri, rozhojdáva sa a môže sa s prichytením vytiahnuť do vzpriameného kľaku. |
| 8. mesiac | Samo sa posadí bez držania s rovnou chrbticou. Na konci mesiaca sa môže, ale nemusí vedieť postaviť. | 9. mesiac | Dieťa sa drží nábytku, dokáže v stoji urobiť podrep a predklon a opäť sa vztýčiť. |
| 10. mesiac | Šplhá sa po nábytku a snaží sa ho obkračovať, čo predstavuje prvú chôdzu vo vertikále. |
| 11. mesiac | Vydrží dlhšie stáť, drží sa jednou rukou a druhou sa hrá alebo kŕmi. Pokúša sa o prvé krôčiky. |
Čo znamená čupnutie vo vývine dieťaťa?
Čupnutie je súčasťou rozvoja hrubej motoriky. Pri tomto pohybe musí dieťa koordinovať prácu nôh, panvy, trupu a chodidiel. Zároveň musí udržať rovnováhu pri znižovaní ťažiska a následne sa opäť vytiahnuť do vzpriamenej polohy.
Pri samostatnej chôdzi dieťa vie zastaviť, zmeniť smer, rozbehnúť sa, čupnúť si a následne sa postaviť.
Schopnosť čupnúť si a znovu sa postaviť preto súvisí nielen so silou nôh, ale aj s dozrievaním nervovej sústavy a s predchádzajúcim psychomotorickým vývinom. Dieťatku musí na samostatnú chôdzu dozrieť nervová sústava a taktiež si musí nacvičiť iné veci, ako nájsť ťažisko, spevniť trup, zaťažiť chodidlo, naučiť sa správny nášľap a používať jednotlivé svalové skupiny.
Čupnutie pri nábytku a samostatné čupnutie
Na začiatku dieťa čupí najmä pri opore. Jednou rukou sa drží nábytku, druhou môže dvíhať hračku alebo sa dotýkať predmetov. Takto si precvičuje prenášanie váhy a učí sa, ako sa znížiť k podlahe bez straty rovnováhy.
Ku koncu 9. mesiaca sa už občas hrá v stoji s oboma rukami a rovnováhu udržiava tým, že sa hrudníkom alebo bokom opiera o gauč.
Neskôr môže dieťa čupnúť bez držania, najmä ak sa potrebuje dostať k hračke alebo predmetu položenému na zemi. Najskôr býva pohyb neistý, dieťa môže široko rozkročiť nohy, predkloniť trup alebo si pomôcť rukami. Postupne sa pohyb stáva plynulejším.
Musí každé dieťa čupnúť presne v 9. mesiaci?
Nie. Vekové údaje pri motorických míľnikoch sú orientačné. Každé dieťa má svoje špecifické tempo vývinu a vyniká v inej oblasti.
Existujú síce tabuľky motorického vývinu, ale je potrebné si zapamätať, že prirodzený fyziologický rozdiel v dosiahnutí vývinových míľnikov je plus mínus 1,5 až 2 mesiace.
Niektoré deti môžu zvládať určité motorické schopnosti skôr, niektoré neskôr, ale to neznamená, že ako rodičia musíme hneď niečo trénovať a učiť dieťa túto schopnosť tak, aby to do určitého mesiaca stihlo, keď iné dieťa to už predsa vie.
Nie je podstatné, kedy jednotlivé míľniky psychomotorického vývinu dosiahne, ale či ich prevedenie bude správne.
Ako sa dieťa dostane k čupnutiu?
Pasenie koníkov a prvé vzpriamenie
Už od narodenia pokladáme dieťatko v bdelom stave niekoľkokrát za deň na bruško, zo začiatku stačí aj len pár sekúnd, napr. pri prebaľovaní, postupne sa intervaly preťahujú.
Od narodenia a hlavne potom približne od 5. mesiaca, sa prevažná väčšina vývinu odohráva z pozície na brušku, zvládnutie pasenia koníkov je teda zásadne.
Motorický vývin dieťaťa je pomyselne zložený z niekoľkých fáz. Dieťa sa od narodenia dostáva cez pasenie koníkov až k samostatnej chôdzi. Medzitým si prejde otáčaním z chrbta na bruško, prvým vzpriamením, druhým vzpriamením, lozením, sedom a stojom.
Otáčanie a pohyb na brušku
Okolo 6. mesiaca dieťa na chrbátiku dlho nevydrží. Je prirodzené, že sa snaží pretáčať na bruško.
Dieťa na brušku trávi stále viac času. Správnymi podnetmi sa u neho vyvíja snaha o pohyb. Ešte skôr ako začne štvornožkovať, môžete očakávať tzv. pivotáciu. Je to pohyb, kedy sa dieťa otáča na brušku ako hodiny.
Štvornožkovanie
Štvornožkovanie alebo tzv. lezenie je veľmi dôležité. Predovšetkým, aby bolo symetrické a koordinované.
To znamená, že sa má striedať pravá ruka a ľavá noha, ľavá ruka a pravá noha. Chrbát dieťaťa musí byť rovný, ramená sú priamo nad zápästím a kolená priamo pod bedrami.
Dieťa by malo štvornožkovať minimálne 2 mesiace. Krížovým pohybom sa prepája aj pravá a ľavá hemisféra v mozgu. No predovšetkým je štvornožkovanie poslednou možnosťou aby dieťa doposilovalo potrebné svalové partie a dorovnalo prípadné disbalancie na bruchu a chrbte skôr, ako sa vertikalizuje a postaví.
Sed, stoj a prenášanie váhy
Pre úplnú väčšinu detí je samostatný priamy sed v pol roku života nereálnu vecou, zvyčajne k nemu dospejú v 8. až 9. mesiaci života (alebo aj neskôr).
Samo sa posadí bez držania s rovnou chrbticou. Správne zvládnutý sed, lezenie a následné postavenie vytvárajú základ pre bezpečné presúvanie sa do podrepu.
Väčšina detí sa prvýkrát postaví samé na nohy medzi siedmym až ôsmym mesiacom a pridŕža sa. Následne začne obchádzať nábytok.
Dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať- je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby túto fázu nepreskočilo - to je tzv. vertikalizácia.
Ako podporiť prirodzené čupnutie?
V tomto období je potrebné dopriať dieťaťu čo najviac spontánneho pohybu vo voľnom priestore.
Ideálne teda platí, že dieťaťu v jeho motorickom vývine najviac pomôžeme, keď mu nebudeme pomáhať vôbec.
Motorický vývin dieťaťa najviac podporíme správnou manipuláciou s bábätkom, motiváciou a hraním sa s dieťaťom. Na všetko potom dieťa príde samo, keď príde v jeho vývine ten správny čas.
Na zem môžeme položiť rôzne nižšie prekážky, napríklad vankúše, zrolované deky, matrac, prahy alebo naše nohy. Dieťa tak môže prirodzene skúmať priestor, meniť polohu a posilňovať svaly potrebné na lezenie, vstávanie aj čupnutie.
Pripravte svoju domácnosť na malého objaviteľa. Z cesty odstráňte predmety, o ktoré by mohol zakopnúť, zabezpečte všetky hrany a rohy.
„Vytvárajte detičkám správne podmienky na vývoj, buďte obozretní voči úrazom, doprajte im dostatok času a hlavne nič neurýchľujte, všetko príde vtedy, kedy má,“ uzavrela detská lekárka Monika Michňová.
Čomu sa pri učení čupnutia vyhnúť?
Neťahať dieťa za ruky
V takýto čas rodičia a hlavne starí rodičia veľmi s obľubou chytajú detičky za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne.
Dôležité je, aby ste mu ako rodič do toho nijakým spôsobom nezasahovali, iba ak hrozí, že sa pádom môže zraniť.
Ak do tohto procesu vstúpite a chytíte dieťa za ruky, jeho prirodzený pohybový vývoj sa zastaví a nepokračuje tak, ako by správne mal.
Ak budete dieťa pri chôdzi ťahať za ruky, a teda ruky bude mať vystreté smerom hore nad ramenami, dôjde:
- K zmene ťažiska - posun vpred, dieťa je zavesené na vašich rukách
- K nesprávnej funkcii stabilizátorov bruška, chrbtice a trupu
- K nesprávnemu postaveniu krčnej chrbtice
- Hrozí riziko vytiahnutia lakťa
- K nesprávnemu nášľapu nohy na špičku
- Dieťa stratí odvahu, spolieha sa na rodiča a predlžuje sa moment samostatnej chôdze
- Predlžujeme dobu samostatného chodenia
Keď už chcete s dieťaťom veľmi chodiť, držte jeho ruky radšej pod úrovňou ramien a vy sa viac ohnite v chrbte.
„Pre dieťa je to prirodzenejšia poloha a lakte sú chránené, stále to však nie je ideálne,“ vysvetlila.
Alebo ho iba pridŕžajte jemne za boky, ale aj to len minimálne.
Vyhnúť sa pasívnemu posádzaniu
Nikdy dieťa, ktoré sa nevie z polohy na štyroch posadiť samé, neposadzujeme a nepriťahujeme do sedu.
Posadzovanie dieťaťa predtým, ako je na to fyzicky pripravené, môže narušiť prirodzené posilňovanie svalov potrebných na správne držanie tela, stoj aj čupnutie.
Častým problémom je zhrbený chrbát. Je to znamením toho, že dieťa nemá správne doposilovaný prsný a brušný sval, ktoré by ho krásne vzpriamili. Často je to dôsledok toho, že dieťa posádzame skôr, ako je na to fyzicky pripravené.
Nepoužívať pasívne chodítka a hopsadlá
Nikdy nepoužívame pomôcky ako sú pasívne chodítka, skákadlá, klokanky a „plávací kruh“ baby ring z dôvodu nevhodnej polohy bábätka a preťažovaniu jeho pohybového aparátu.
Podľa pediatričky nie je vhodnou metódou učenia detí ani používanie chodítok, tzv. pavúkov. Dieťa je v ňom zavesené v neprirodzenej polohe a špičkami nôh sa odráža od zeme.
To môže viesť k tomu, že sa naučí chodiť po špičkách a bude potrebovať pomoc fyzioterapeuta a rehabilitáciu. Navyše trpí chrbtica a bedrové kĺby, ktoré sú v nesprávnej polohe.
Ak chcete používať chodítko, tak vyberte iba také, ktoré dieťa tlačí pred sebou.
Kedy vyhľadať odbornú pomoc?
Hodnotenie motorického vývinu dieťaťa by mal vykonávať odborník, väčšinou ho vykonáva pediater na preventívnych prehliadkach, ale aj správne informovaný rodič si dokáže problém všimnúť.
V prípade odchýlok od fyziologického vývinu pediater odosiela dieťa na vyšetrenie k špecialistom - fyzioterapeutovi a neurológovi.
Medzi dôvody na ďalšie vyšetrenie patrí napr. predilekcia hlavičky a asymetria trupu aj po 2. mesiaci, nezvládnutie pasenia koníkov po 4. mesiaci, výrazné uprednostňovanie jednej strany pri pretáčaní sa a uchopovaní predmetov, nelozenie po 9. mesiaci, chodenie viac ako 3 až 4 týždne po špičkách.
Pri sledovaní dieťaťa preto nie je dôležité iba to, či už dokáže čupnúť, ale aj ako tento pohyb vykonáva. Pozornosť si zaslúži výrazná asymetria, pretrvávajúce chodenie po špičkách, nápadná stuhnutosť, slabosť alebo strata už získanej schopnosti.
Od narodenia do dvoch rokov: Neuroveda vývoja dojčiat
Pri vyšetrení spontánnej hybnosti sa zisťuje, čo bábätko vie a ako to vie. Sleduje sa kvalita a symetrickosť prevedenia pohybu.
Motorický vývin dieťaťa je nutné hodnotiť v súvislostiach a pri vyšetrení dopriať dieťaťu dostatok času, veľmi nápomocný býva aj popis správania bábätka doma (opísanie pohybov bábätka rodičmi).
Čupnutie a prvé kroky
Niektoré deti chodia už v 11. mesiacoch, iné až v 15.
„Chôdzu u detí ovplyvňuje veľa faktorov. Je to motivácia, telesné a genetické faktory, prostredie, svalové napätie, či predošlý psychomotorický vývoj,“ povedala detská lekárka Monika Michňová.
Bežné pády sú ale veľmi dôležité, pretože malému chodcovi poskytujú dôležité informácie o svojom tele a rovnováhe.
Podľa odborníkov je najlepšie nechať dieťa dospieť do bodu, kedy samé začne robiť svoje prvé ťarbané krôčiky bez akejkoľvek pomoci rodičov.
Prvé kroky musí urobiť samé. Až keď na chôdzu bude naozaj zrelé, ani sa nenazdáte a po dome vám už bude smelo cupitať.